Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115200837
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115200837.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľa: R. R., bytom R.,

G. Y. XXXX/X, zastúpená Dávid Štefanka, advokát so sídlom Bratislava, Kutlíkova 17, proti odporcom v
1. rade: J. Y., bytom O. č. XXX, v zastúpení JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so sídlom Šaľa, Jarmočná
2264/3 a v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 4, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke z titulu nemajetkovej ujmy sumu vo
výške 20.000,- eur a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného
z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov.

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle §
151 ods. 3 OSP.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd
zaviazal odporcov v 1. a v 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu nemajetkovej ujmy za smrť
syna vo výške 20.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 9.7.2014
sp. značka XT/XX/XXXX právoplatným dňa 9.7.2014 bol žalovaný v1. rade uznaný za vinného, pričom
svojím konaním

spôsobil synovi navrhovateľky z nedbanlivosti smrť, čo spáchal závažnejším spôsobom porušením
dôležitej povinnosti uloženému podľa zákona.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca v 1. rade bol vodičom osobného motorového vozidla značky
VOLKSWAGEN GOLF, ktoré bolo v tom čase povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Ďalej v návrh uviedla, že si uplatňuje nárok na nemajetkovú ujmu v celkovej výške 20.000 eur, nakoľko
dopravná nehoda zo dňa 4.1.2013 a smrť jej syna dňa 5.1.2013 dramaticky zmenila jej osud, ako

aj osud rodinných príslušníkov a známych. Jej syn bol veľmi aktívny človek, mal veľa priateľov a
známych, pomáhal svojej mame, venoval sa športu, rád cestoval, chodil do prírody, bol v dobrej fyzickej
aj psychickej kondícii, mal množstvo záujmov, ako napríklad divadlo, umenie, mal priateľku s ktorou bol
vo vzťahu veľmi šťastný a plánovali spolu spoločnú budúcnosť.
Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že v plnej miere sa pridržiavajú podanej žaloby. Navrhovateľka
si uplatňuje nemajetkovú ujmu voči žalovanému v 1. a v 2. rade. Rozsudkom Okresného súdu Galanta
právoplatného 9.7.2014 spisová značka 3T XX/XXXX bol odporca v 1 rade uznaný za vinného z prečinu

usmrtenia v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví. Bol odsúdený za dopravnú nehodu, pričom v obci
išiel rýchlosťou najmenej 91,5 kilometra za hodinu a v dôsledku tejto dopravnej nehody utrpel smrteľné
zranenie nebohý H. F., ktorý bol synom navrhovateľky a ťažké zranenia utrpeli spolujazdkyne H. H. a
to Y. D. a H. P.. Ďalej uviedol, že navrhovateľka bola zo strany poisťovne vyplatená vecná majetkováškoda avšak k nemajetkovej škode sa žalovaný v 2 rade vyjadril, že túto nepreplatí nakoľko povinné
zmluvné poistenie nemajetkovú ujmu nepokrýva a v tomto konaní je uplatňovaná nemajetková ujma
vo výške 20.000 eur.

Ďalej uviedol, že dopravná nehoda 4.1.2013 a smrť syna navrhovateľky veľmi dramaticky zasiahla do
života navrhovateľky, ako aj ďalších rodinných príslušníkov a známych.
Ďalej uviedol, že majú za to, že v tomto smere došlo k významnému zásahu do súkromného života
osoby a došlo k porušeniu práva na život, k porušeniu na ochranu života a zdravia a došlo k
takémunenapraviteľnémuzásahudoprávnavrhovateľky,ktorétrebavnímaťakomimoriadnevýznamné,

hlboké, žiadnym spôsobom nereparovateľné. Bolo zasiahnuté do práva na súkromie navrhovateľky,
nakoľko rodinný život zahŕňa tieto vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi a dovolí si tvrdiť, že
neexistuje bližší rodinný vzťah ako vzťah matky a dieťaťa a žiadna forma morálneho zadosťučinenia
ako ich vymenuváva § 13 ods. 1 OZ nepostačuje k tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená
vzniknutá nemajetková ujma na strane navrhovateľky, ktorá stratila možnosť realizovať rozvíjať rodinný
život so svojím synom, táto utrpela citovú ujmu spočívajúcu v smútku, pocitoch úzkosti, prvotného šoku,

zúfalstva zo straty syna.
Právny zástupca navrhovateľky v záverečnom slove uviedol, že čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy
a povinného zmluvného poistenia, v tomto smere by sa chceli vyjadriť naďalej tak, že vychádzajú z
judikatúryEurópskehosúdnehodvoraa smernícvydanýchv oblastizodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel s tým, že podľa tejto judikatúry možno náhradu nemajetkovej ujmy

subsumovať pod náhrady, na ktorý je povinný poisťovateľ za svojho poisteného v zmysle § 4 zákona
o povinnom zmluvnom poistení. V súvislosti s touto judikatúrou konkrétne rozsudok Hasová c/a Petrík
možno podľa ich názoru vyjadriť širšie ponímanie škody za ktorú súdny dvor označuje nielen majetkovú
škodu, ale aj ujmu na zdraví.
Ďalej uviedol, že k výške požadovanej náhrady v súvislosti s touto výškou požadujú len takú náhradu

nemajetkovej ujmy, ktorá je súladná s praxou súdov Slovenskej republiky a vzhľadom na okolnosti ku
ktorým došlo k náhlej smrti mladého človeka, ktorým bol H. F. a vzhľadom na vzťah k jeho pozostalej
matke.
Súd v konaní vypočul navrhovateľku, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že bola druhý krát vydatá, zhruba
rokpredtým,neždošloktejtodopravnejnehodejejzomreljejdruhýmanželasynjejpomáhalprekonávať

túto bolesť, bývali spolu so synom v spoločnej domácnosti a po smrti manžela boli na seba naviazaní.
Okrem nebohého syna má ešte dve dcéry, jedna je mladšia, druhá staršia, ktoré sú už samostatné.
Zhodou okolností mladšia dcéra 5 dní predtým, než sa stala dopravná nehoda porodila maloleté dieťa.
Ďalej uviedla, že v čase vzniku smrteľnej dopravnej nehody syn bol zamestnaný, syn mal známosť,
každú chvíľu bol s priateľkou, bol rybár, mal nachystanú novú udicu, náradie, tešil sa, že bude chodiť

chytať ryby, bol psíčkar. Ďalej uviedla, že po tejto tragédii neužívala lieky, avšak zhodila 10 kíl, mala
zdravotné problémy.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že so synom boli spolu každý každučičký deň, nedostala sa z jednej traumy
a stala sa druhá vec so synom, došlo k zmene, spávať nemohla, nechodila po lekároch, snažila sa to
doma prekonať bez lekára, čo sa odrazilo na tom, že sa podrobila operácii žlčníka. Po smrti manžela

začali so synom zveľadovať byt a nakoľko nemali dostatok finančných prostriedkov, so zaťom robili
výmenu podlahy, dávali nové dvere, kuchynskú linku, všetky robil jej zať spolu so synom aby si nemuseli
brať firmu, so synom mali spoločnú domácnosť, dával jej polovicu zo mzdy, čo mala na nájom, na stravu.
O tom, že mal syn veľa priateľov ani nevedela, ukázalo sa to až keď havaroval na jej aute, títo priatelia
sa poskladali na jej auto, kúpili jej staré auto FABIU, bolo to od nich pekné gesto a do dnešného dňa sa

s týmito chlapcami navštevuje, telefonuje si s nimi, ide s nimi na kávu, sú to chlapci vo veku jej syna
a ako uviedla bol psíčkarom, mal psa a aby pes neskončil po jeho smrti v útulku, zobrala si ho dcéra.
Odporca v 1. rade ako, účastník konania uviedol, že v čase dopravnej nehody išiel domov z mesta
Sereď do Nitry, v obci Šintava mu vybehlo auto neosvetlené, zrazili sa, bolo mu namerané 91 kilometrov,
nevie sa vyjadriť akou rýchlosťou išiel, ale vie, že pršalo, sledoval cestu, nesledoval tachometer. Na

rodinu sa nekontaktoval, ale trápi ho to, čo sa stalo, trápi ho to doteraz. Aj jemu sa v dôsledku tejto
dopravnejnehodyvšetkozmenilo,myslínatopredspaním,prišielo vodičskýpreukaz,jenezamestnaný,
v budúcnosti by sa chcel uplatniť, venovať sa šoférovaniu. Uviedol, že je pravdou, že pred dopravnou
nehodou mal priestupky za rýchlosť.
Právny zástupca odporcu v 1 rade v záverečnom slove uviedol, že sa pridržiava doterajších prednesov,

stotožňuje sa s argumentáciou zástupcu navrhovateľa v časti pasívnej legitimácie odporcu v 2 rade
a v prípade úspechu si uplatňujú náhradu trov konania.
Odporca v 2. rade, ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa
26.3.2015, a ďalej uviedol, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý si uplatňuje navrhovateľka nieje krytý z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Uzatvorená poistná zmluva ani všeobecné poistné podmienky nestanovujú, že by nemajetková
ujma mala byť krytá z povinného zmluvného poistenia a taktiež zákon 381/2001 o povinnom zmluvnom

poistení v § 4 nestanovuje nárok, ktorý si uplatňuje navrhovateľka a jeho krytie povinným zmluvným
poistením.
Ďalej uviedol, že si dovoľuje poukázať na rozsiahlu judikatúru uvedenú vo vyjadrení, konkrétne o
judikatúru NS SR a to na osobnú väzbu medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou
na druhej strane a teda, že určenie subjektov, ktoré majú byť zaviazané na úhradu nemajetkovej ujmy

je otázkou, ktorú súd má riešiť ako prvú a táto osobná väzba medzi osobami neprechádza na ďalšiu
osobu. Ďalej uviedol, že poukazujú na skutočnosť, že sa nestotožňujú so skutočnosťou uvedenou v
žalobnom návrhu a teda, že navrhovateľka je v predmetnom konaní oslobodená od platenia súdnych
poplatkov, navrhujú, aby súd návrh navrhovateľky zamietol.
Ďalej uviedol, že v prípade, ak súd uzná, že návrh navrhovateľky je daný, ohľadom výšky súd musí
prihliadnuť na okolnosti za ktorých porušenie práva došlo, tieto okolnosti môžu byť významné tak u

osoby postihnutej ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Navrhujú predvolať znalcov,
ktorí vytvorili znalecký posudok ohľadne príčin smrti nebohého, nakoľko na strane 9 v súdnom spise
je uvedené, že menovaný v čase smrti bol pod vplyvom alkoholu, čo značí „konanie takéhoto človeka
vodiča je ovplyvnené alkoholom a takýto vodič už nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo v
cestnej premávke, dochádza k poruchám psychomotorických funkcií, predĺženie reakčného času, chýba

zvýšené sebavedomie, znížená sebakritickosť, nastávajú poruchy vnímania“.
Odporca v 2. rade v záverečnom slove uviedol, že v predmetnom konaní nie sú pasívne
legitimovaným účastníkom. Motorové smernice na ktoré poukazuje právna zástupkyňa navrhovateľov
boli implementované do zákona o povinnom zmluvnom poistení, ak by obsahom smerníc malo byť
skutočne to, čo povinné zmluvné poistenie pokrýva aj nároky z neoprávnených zásahov do osobnosti

človeka, potom by tieto boli jednoznačným spôsobom vyjadrené legislatívne v texte zákona. Čo sa
týka rozsudku súdneho dvora vo veci Hasová poukazuje na to, že právo europskej únie nestanovuje
všeobecnosť záväznosť rozhodnutí súdov Európskej únie, prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom
alebo posúdením platnosti práva únie záväzný pre vnútroštátny súd ktorý podal prejudiciálnu otázku pre
iné súdy však rozsudok nie je záväzný. Ďalej uviedol, že čo sa týka výšky uplatňovaného nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy, má za to, že je neprimerane vysoká, v tejto súvislosti poukazujú na to, že
súd pri určovaní výšky musí posudzovať okolnosti na strane postihnutej osoby, ako aj osoby, ktorá zásah
spôsobila, pričom poukazuje na znalecké posudky vytvorené v trestnom konaní a navrhujú návrh voči
nim v celom rozsahu zamietnuť.
Súd v konaní vypočul svedkyňu XX P., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že vzťah medzi ňou a nebohým

bol dobrý, bol to jej brat, ona sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti keď mala 20 rokov, s matkou
zostal bývať v spoločnej domácnosti on a keď mamine zomrel manžel, tak nebohý brat bol matke
oporou, prispieval jej na domácnosť, keď pracoval, prerábali si spoločne byt. Matku to veľmi zasiahlo,
pretože za rok prišla o manžela aj o syna, túto udalosť jej prišli oznámiť do pôrodnice, jej syn mal vtedy
iba 4 dni, nevedela, či sa mám tešiť zo syna, alebo plakať za bratom. Potom išli bývať k mamine z

pôrodnice, aby tam nezostala sama, u matky sa začali zdravotné problémy vtedy, museli jej operovať
žlčník, veľmi schudla vtedy. Matka nenavštevovala žiadnych psychológov ani psychiatrov a 2 roky so
synom aj s manželom bývali u matky a pred rokom sa odsťahovali. Matka plakala, nespala, nejedla
po tej udalosti, pomohlo jej že tam bývali s vnukom malým.
Ďalej svedkyňa uviedla, že brat mal priateľku, mal psa, kamarátov, rád chodil na ryby, rád plával a

väčšinu času strávil so psom vonku a potom s priateľkou, tešil sa zo synovca, keď mali prísť domov
povedal, že ich bude čakať. Večer išiel s priateľkou a s jeho priateľkou, išiel sa otočiť, aby ich zaviezol
domov, brat bol veľmi zodpovedný vodič, upozorňoval ju vždy, aby nosila pás, aby nechodila rýchlo. On
vždy šoféroval zodpovedne, nikdy by neohrozil seba, ani nikoho iného v aute. Ďalej uviedla, že matka
bola naviazaná na brata, u nej sa to prejavilo tým spôsobom, že keď bola v pôrodnici, stratila mlieko, s

bratom mala dobrý vzťah, keď mala nejaký problém, vždy mu volala a so všetkým jej pomohol.

Súd v konaní vypočul svedkyňu H. P., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že nebohý bol jej priateľ, chodila
s ním 4 mesiace. V čase, keď spolu chodili spoznala jeho rodinu. S navrhovateľkou sa nestretáva. V
časedopravnejnehodybolaajonaúčastníčkounehody,bolaspolujazdkyňa,alez predmetnejdopravnej

nehody si nič nepamätá. Vie, že bola u kamarátky a on tam prišiel po ňu. Nebohý priateľ bol veselý,
vtipný, vie, že mal rád strašne svojho psa a vie, že vzťah medzi ním a matkou bol priateľský.V dôsledku dopravnej nehody utrpela úrazy, k vzniku ani k okolnostiam dopravnej nehody sa nevie
vyjadriť, nič si nepamätá. Čo sa týka následkov dopravnej nehody, má ich stále, pred mesiacom jej
operovali ruku, nakoľko sa jej nevie zrásť a stále navštevuje lekára.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a to E. P. a H.
P., oboznámením sa s úmrtným listom neb. H. F., s oznámením o riešení škodovej udalosti odporcu
v 2 rade, s lustráciou v registri priestupkov odporcu, s dokladmi predloženými odporcom v 1. rade
a to rodný listom maloletého dieťaťa, s pracovnou zmluvou odporcu v 1. rade , so spisom Okresného
súdu Galanta č.k. 3T XX/XXXX a z neho s rozsudkom č.k. 3T XX/XXXX-XXX zo dňa 9.7.2014, s

vyšetrovacím spisom OO PZ SR v Galante č. O. S. XXX/OVK-GA-XXXX a z neho so znaleckým
posudkom o príčine smrti neb. H. F.- znalecký posudok o príčinách dopravnej nehody, s úmrtným
listom neb. manžela navrhovateľky, s prepúšťacou správou z nemocnice ohľadom navrhovateľky, s
oznámením o poistnom plnení, s poistnou zmluvou, s výpisom z poistného účtu odporcu v 1. rade
a zistil tento skutkový a právny stav:
Z pripojeného spisu XT/XX/XXXX č.l. XXX zo dňa 9.7.2014 bolo zistené, že bola schválená dohoda o

vine a treste, ktorá bola uzavretá medzi prokuratúrou Okresnej prokuratúry Galanta a obvineným J. Y. .
Z predmetného rozsudku Okresného súdu v Galante bolo ďalej zistené, že odporca v 1. rade bol
uznaný za vinného, že dňa 4.1.2013 okolo 21,20 hod. v obci Šintava na rovnom úseku cesty 1/62 v
smere od Serede viedol osobné motorové vozidlo značky VOLKSWAGEN GOLV ev. č. NR XXX GH
rýchlosťounajmenej91,5km/hod.V tomčasenavozovkuz miestaoznačenomvodorovnýmdopravným

značením ako zastávka autobusu vošiel vodič nebohý H. F. s osobným motorovým vozidlom značky
RENAULT MEGANE ev. č. GA XXX BX a chcel sa otočiť smerom na Sereď, zastal pri stredovej čiare,
znovu sa pohol, načo obvinený, odporca v 1. rade reagoval tak, že prešiel do protismerného jazdného
pruhu a začal na svojom aute brzdiť, vtedy došlo k narazeniu vozidla VOLKSWAGEN GOLF jeho
prednou časťou do bočnej ľavej strany osobného motorového vozidla RENAULT MEGANE. Pri tejto

zrážke H. F., nar. X.X.XXXX utrpel združené poranenia tela s poranením hlavy a trupu, ktorým dňa
5.1.2013 podľahol. Spolujazdkyňa Y. D. v osobnom motorovom vozidle značky RENAULT MEGANE
utrpela zlomeninu lonových kostí obojstranne, zlomeninu krížovej časti vľavo, otras mozgu, odreniny
tváre, ranu na čele, hornom viečku a pere s dobou liečenia 16 týždňov a P.P. spolujazdkyňa, utrpela
otras mozgu, zlomeninu panvy, zlomeninu krížovej kosti, s dobou liečenia 20 týždňov.

Odporca teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal závažnejším spôsobom konania
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písmeno a) Tr. Zákona s odkazom na
§ 138 písmeno h) Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods. 2
písmeno a) Tr. Zákona s odkazom na § 138 písmeno h) Tr. Zákona a za to mu bol uložený úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 4 roky. Ďalej mu po dobu 5 rokov bol daný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
s tým, že navrhovateľku ako aj poškodení boli odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.
Zvyšetrovaciehospisu,ktorýbolpripojenýk trestnémuspisuOkresnéhosúduvGalante-zoznaleckého

posudku vypracovaného v tomto spise bolo zistené, že bezprostrednou príčinou nebohého H. F. bola
polytrauma (združené poranenia viacerých oblastí tela) s poranením hlavy a trupu ako následok
dopravného úrazu, z čoho vyplýva, že smrť H. F. je v priamej príčinnej súvislosti so zranením, ktorý
nebohý utrpel pri dopravnej nehode. Ďalej bolo zistené, že zranenia pre svoju všeobecnú povahu boli
smrteľné a nezlučiteľné so životom, čiže jeho smrti nebolo možné zabrániť ani okamžitým poskytnutím

odbornej lekárskej pomoci bezprostredne po dopravnej nehode.
Ďalej z predmetného znaleckého posudku pripojenom vo vyšetrovacom spise bolo zistené, že neb. H.
F. bol v čase svojej smrti pod vplyvom alkoholu, pričom zo znaleckého posudku A.. C. F. bolo zistené,
že v čase dopravnej nehody bol neb. H. F. pod vplyvom alkoholu.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom A.. K. E. vo veci dopravnej nehody bolo zistené, že

na základe výsledkov technickej analýzy nehodového deja, na základe technického výkladu pravidiel
cestnej premávky technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika
jazdy vodiča VOLKSWAGEN GOLF, nesprávna technika jazdy vodiča VOLKSWAGEN GOLF spočívala
v prekročení maximálnej povolenej rýchlosti na danom úseku vozovky. Ďalej v predmetnom znaleckom
posudku je uvedené, že pre konečné posúdenie príčiny predmetnej dopravnej nehody je však potrebné

zodpovedať právnu otázku a to či vodič vozidla RENAULT MEGANE mal predvídať, že vodič vozidla
VOLKSWAGEN GOLF sa bude po vozovke pohybovať rýchlosťou výrazne vyššou, ako je rýchlosť na
danom úseku predpísaná, pričom táto otázka je výlučne právna a neprináleží technickému znalcovi.
Pričom podľa znalca v znaleckom posudku na otázky, že ak by vodič RENAULT MEGANE pred vjazdomdo ľavého jazdného pruhu vozovky mohol rozpoznať a mal predvídať, že sa po ceste pohybuje vozidlo
VOLKSWAGEN GOLF rýchlosťou vyššou ako 91,5 až 100,5 km/hod. a taktiež, keby vodič RENAULTU
nemohol rozpoznať a nemal predvídať, že sa po vozovke pohybuje vozidlo VOLKSWAGEN GOLF

rýchlosťou podstatne vyššou 91,5 až 100,5 km/hod ako je predpísaná rýchlosť 50 km/hod., pri jednej a
j druhej alternatíve bola príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča
VOLKSWAGEN GOLF, ktorá spočívala v tom, že sa po ceste pohyboval rýchlosťou podstatne vyššou
ako bola rýchlosť predpísaná.
Z poistnej zmluvy uzavretej dňa 4.10.2007 bolo zistené, že odporca v 1. rade mal uzavretú poistnú

zmluvu a to poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom
predmetné motorové vozidlo bolo práve vozidlo VOLKSWAGEN GOLF. Z výpisu konta platieb odporcu
z poistnej zmluvy bolo zistené, že odporca si poistné plnil riadne a včas, nemal žiadne nedoplatky na
poistnom. Z oznámenia o poistnom plnení odporcu v 2. rade bolo zistené, že dňa 29.9.2014 ukončili
šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého boli vyplatené náklady spojené s pohrebom vo výške
1.501,78 eur.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EHS) z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom
4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a

podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.
Podľa čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu

spoločne a nerozdielne.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EHS) z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom
4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou

vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a
podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.
Podľa čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnostipoistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní
nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať
povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho

občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky
odškodneného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
Podľa čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo

na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne
postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom
má taká osoba trvalý pobyt.
Podľa § 4 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

Podľa § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi /20/ a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 15 ods. 2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na premlčanie
nárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,
ktorá škodu spôsobila.
Predmetom ochrany osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka sú najmä imateriálne hodnoty
a stránky osobnosti človeka, pričom jednotlivé predmety ochrany osobnosti v občianskom práve

predstavujúprávanaochranuživota,zdraviaatelesnejintegrity,ctiaľudskejdôstojnosti,súkromia,mena
a prejavov osobnej povahy. Občianskoprávna ochrana osobnosti nadväzuje na ústavné princípy;Ústava
Slovenskej republiky v Čl.14 a nasledujúce zakotvuje základné ľudské práva a slobody.
Pokiaľ ide o právo na súkromie, toto zahŕňa širokú oblasť týkajúcu sa súkromného života, intímnej sféry,
vnútorného myšlienkového alebo citového života človeka. Týka sa života v rodine, vzťahov k inej osobe

s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Právne predpisy v tomto zmysle
poskytujú ochranu aj právu na súkromie a právu na rodinný život.
Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu do osobnostných práv ale len proti takému
zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia
v spoločnosti.

Občianskoprávna ochrana osobnosti je pritom založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, z
čoho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia
toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal.
Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu
občianskoprávnej zodpovednosti(zodpovednosť za škodu) je viazané na existenciu zavinenia toho, kto

do osobnostného práva zasiahol.
Zo samotnej žaloby a jej odôvodnenia vyplýva, že dotknutým osobnostným právom má byť právo na
ochranu súkromia a právo na rodinný život. V dôsledku takto uplatneného nároku sa súd zaoberal
otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania.
Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu, či už aktívnu alebo pasívnu, ňou sa vo všeobecnosti v občianskom

súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva.
Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Vecná legitimácia teda vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v

konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe môže vyhovieť len vtedy, pokiaľ sa v konaní
preukáže, že žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa písomne podaným návrhom
domáhala , aby súd zaviazal odporcov v 1. a v 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške
20.000,- eur , ako náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do osobnostných práv z dôvodu, že

odporca v 1. rade dňa 4.1.2013 okolo 21,20 hod. v obci Šintava na rovnom úseku cesty 1/62 v smere
od Serede viedol osobné motorové vozidlo značky VOLKSWAGEN GOLV ev. č. NR XXX GH rýchlosťou
najmenej 91,5 km/hod. V tom čase na vozovku z miesta označenom vodorovným dopravným značením
ako zastávka autobusu vošiel vodič nebohý H. F. s osobným motorovým vozidlom značky RENAULT
MEGANE ev. č. GA XXX BX a chcel sa otočiť smerom na Sereď, zastal pri stredovej čiare, znovu

sa pohol, načo odporca v 1. rade reagoval tak, že prešiel do protismerného jazdného pruhu a začal
na svojom aute brzdiť, vtedy došlo k narazeniu vozidla VOLKSWAGEN GOLF jeho prednou časťou
do bočnej ľavej strany osobného motorového vozidla RENAULT MEGANE. Pri tejto zrážke H. F., nar.
X.X.XXXX / syn navrhovateľky / utrpel združené poranenia tela s poranením hlavy a trupu, ktorým dňa
5.1.2013 podľahol.
Odporca v 1. rade teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal závažnejším spôsobom

konania porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a inému z nedbanlivosti spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písmeno a) Tr. Zákona s
odkazom na § 138 písmeno h) Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1
ods. 2 písmeno a) Tr. Zákona s odkazom na § 138 písmeno h) Tr. Zákona a za to mu bol XT/XX/XXXX
- 267 zo dňa 9.7.2014 uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom výkon trestu

odňatia slobody bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky.
Ďalej mu po dobu 5 rokov bol daný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá s tým, že navrhovateľka
ako aj poškodení boli odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na to, že odporca v 1. rade zapríčinil dopravnú nehodu , pri ktorej prišiel o život syn
navrhovateľky, ako vodič motorového vozidla nesie zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ.

Čo sa týka námietok pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade, súd predovšetkým zdôrazňuje a poukazuje
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ rozsudkom zo dňa 24.10.2013 vo veci C - 22/12 vo veci S./W.,
S.. Podľa záveru Súdneho dvora čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972, čl. 1 ods. 1
a 2 druhej Smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 a čl. 1 prvý odsek tretej Smernice Rady 90/232/
EHS zo 14.5.1990 sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Je bez pochybností zrejmé, že cieľom spomínanej smernice je zabezpečiť, aby povinné poistenie
vozidiel umožňovalo všetkým spolujazdcom, obetiam nehody spôsobenej vozidlom poistenie vozidiel

umožňovalo všetkým spolujazdcom, obetiam nehody spôsobenej vozidlom odškodnenie za ujmu,
ktorú utrpeli. Vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú odškodnenie nehôd vyplývajúcich z prevádzky
motorových vozidiel, nemôžu obrať uvedené ustanovenia o ich potrebný účinok (do pozornosti rozsudok
Súdneho dvora C-537/03 body 27 a 28).
Vychádzajúc zo znenia § 4 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov

je zrejmé, že poistné krytie zahŕňa jednak škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Citovaný právny
predpis výslovne nevylučuje náhradu nemajetkovej ujmy, keď v tejto súvislosti je potrebné vychádzať z
extenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu, keď pod pojem ujma na
zdraví patrí akákoľvek ujma aj nemajetková, spôsobená blízkym osobám obetíusmrtených pri dopravnej
nehode.

Keďže pojem škoda uvedený v čl. 1 bod 2 prvej smernice nie je presnejšie vymedzený, nič nenaznačuje,
že ak sa niektoré druhy škody, akou je nemajetková ujma majú nahradiť podľa uplatniteľného
vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu, mali by sa vylúčiť z tohto pojmu (bod 58 rozsudku
SúdnehodvoraEÚC-22/12).Keďžezodpovednosťpoisteného,ktorávyplývaz§11anasl.Občianskeho

zákonníka vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje,
že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré
odkazujú uvedené smernice (bod 57 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-22/12).
Súd vo svetle rozsudku Súdneho dvora tak konštatuje, že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným
príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto

ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla. Účastníkom tohto poistného vzťahu je
nepochybne odporca v 2.rade a z toho vyplýva dôvodnosť jeho pasívnej legitimácie v prebiehajúcom
konaní. Treba zdôrazniť, že unijné právo vzťahy ohľadne náhrady škody nereguluje. Harmonizácia satýka až následného poistného krytia náhrady utrpenej nemajetkovej ujmy, ak ju vnútroštátne právo
priznáva.
Súd je toho názoru, že platná právna úprava obsahuje takúto náhradu vychádzajúc z extenzívneho

výkladu pojmu škody, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu na zdraví (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č.
381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov) s tým, že náhrada nemajetkovej ujmy sa priznáva aj podľa
ustanovení o ochrane osobnosti upravených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Škodou (ujmou) sa podľa európskeho práva rozumie aj nemateriálna škoda. Dôležitý je eurokonformný
výklad zákona, aby nebol popretý zmysel a účinok smernice o poistení. Iný výklad je podľa názoru

odvolacieho súdu treba hodnotiť ako nadmerne formalistický, v dôsledku ktorého sa neprípustne
zasahujedosystematikyinštitútuškodyobsiahnutejvObčianskomzákonníkuavosobitnýchpredpisoch.
Za stavu, že právo umožňuje navrhovateľke požadovať náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodný záver,
že takáto náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia, právna
úprava, ktorá by tomuto odporovala bráni naplneniu cieľa vyššie uvedených smerníc Európskej únie a
takáto právna úprava sa nesmie použiť.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľky na zaplatenie
žalovanej sumy vo výške 20.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy bol podaný dôvodne, nakoľko
navrhovateľka so svojim synom viedla spoločnú domácnosť, pomáhal jej finančne a po smrti jej manžela
bol jej veľkou oporou a protiprávnym konaním odporcu v 1. rade došlo k zásahu do jej súkromia, a tým k
intenzívnemu zásahu do jej osobnostných práv, práv na súkromie a rodinný život nakoľko navždy stratila

možnosť viesť súkromný a rodinný život so svojim synom .
Súd v konaní nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, nakoľko mal za to, že
hodnota usporiadaného života, respektíve hodnota žiaľu, smútku a bolesti pri narušení rodinných
vzťahov úmrtím - usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná v peniazoch a žiadna forma morálneho
zadosťučinenia nepostačuje na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková

ujma navrhovateľky a taktiež má súd za tom, že vzniknutá trauma a to smrť syna je zo života
navrhovateľky prakticky neodstrániteľná.
Skutočnosť, že smrť syna zasiahla navrhovateľku a neskutočne sa jej zmenil celý život v konaní
preukázala svedkyňa .
Súdprivýškenemajetkovejujmyunavrhovateľkyvzmysle§13ods.2Občianskehozákonníkaprihliadol

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a mal za to, že výška
sumy, ktorú navrhovateľka požaduje z titulu nemajetkovej ujmy zodpovedá okolnostiam, za ktorých k
porušeniu práva došlo, pričom pri určení výšky taktiež súd zohľadnil skutočnosť, že odporca nespôsobil
dopravnú nehodu úmyselne, teda nešlo o úmyselné zabitie a preto sumu 20.000 eur považoval za
primeranú, všetkým okolnostiam týkajúcich sa posúdenia výšky nemajetkovej ujmy, pričom správaním

odporcu došlo k neodčiniteľnej ujme a k deštrukcii rodinných a vôbec interpersonálnych vzťahov a
náhrada takejto imateriálnej ujmy v peniazoch, nie je náhradou za život ale slúži len na zmiernenie
následkov vzniknutej ujmy, pričom je samozrejme nepochybné, že žiadna ujma priznaná súdom nie je
dostatočná a vzhľadom na spôsobenú ujmu, ani na to, aby nahradila život človeka.
Čo sa týka námietky odporcu v 2. rade, že ak súd uzná, že návrh navrhovateľky je daný, ohľadom

výšky súd musí prihliadnuť na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo , nakoľko v súdnom spise
je uvedené, že nebohý v čase smrti bol pod vplyvom alkoholu, čo značí „konanie takéhoto človeka
vodiča je ovplyvnené alkoholom a takýto vodič už nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo
v cestnej premávke, dochádza k poruchám psychomotorických funkcií, predĺženie reakčného času,
chýba zvýšené sebavedomie, znížená sebakritickosť, nastávajú poruchy vnímania“, súd uvádza, že zo

znaleckého posudku vykonaného v rámci šetrenia trestného konania bolo konštatované, že technickou
príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla VW Golf,
pričom nesprávna technika jazdy vodiča predmetného vozidla spočívala v prekročení maximálnej
povolenej rýchlosti na danom úseku vozovky, čiže na návrh odporcu v 2. rade ohľadom posúdenia
uplatnenej výšky nemajetkovej ujmy zo strany navrhovateľky neprihliadol a rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku.
K zaplateniu priznaných nárokov súd zaviazal oboch odporcov, nakoľko navrhovateľka má v zmysle
vyššie uvedeného priamy nárok voči obom odporcom a to voči odporcovi v rade 1/ ako proti osobe,
ktorá nemajetkovú ujmu priamo spôsobila a voči odporcovi v rade 2/ z titulu zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Plnením jedného zo žalovaných

v rozsahu splnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného.
Pokiaľ v konaní bolo zistené, že odporca v 1. rade je nezamestnaný, pribudla mu vyživovacia povinnosť
je nemajetný, jeho nepriaznivá finančná situácia nie je pre stanovenie výšky peňažnej satisfakcie
rozhodujúca. Rozhodujúcou sú okolnosti, za ktorých k porušeniu osobnostných práv došlo, ako ajzávažnosť vzniknutej ujmy. Nebolo možné opomenúť skutočnosť, že neoprávneným zásahom došlo
nie len k strate života, ale aj k zásahu do rodinných a vôbec interpersonálnych vzťahov a k ničím
nenahraditeľnému zásahu do väzieb, ktoré majú rodičom so svojimi deťmi a naopak.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151
ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.