Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/254/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210307
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715210307.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky

P. K., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X/X, XXX XX A. - N. V., štátna občianka SR, zastúpená
JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporkyni P. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X.Á. B. XXXX/XX, XXX XX D. - V., štátna občianka SR, o určenie neplatnosti
závetu a listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na určenie, že závet spísaný vlastnou rukou poručiteľa dňa 23.8.2010 poručiteľom Ľ. Š., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., V.Ô., X. B. XXXX/XX, zomrelým dňa 29.9.2014 je neplatný v časti
vydedenia navrhovateľa a jeho dedičov, z a m i e t a.

Súdnávrhnaurčenie,želistinaovydedeníspísanávlastnourukouporučiteľadňa23.8.2010poručiteľom
Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., V., X. B. XXXX/XX, zomrelým dňa 29.9.2014 je neplatná
v časti vydedenia navrhovateľa a jeho dedičov, z a m i e t a.

Súd návrh na určenie, že navrhovateľka P. K., nar. XX.XX.XXXX je dedičkou po poručiteľovi Ľ. Š.C., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., V.Ô., X. B. XXXX/XX, zomrelým dňa 29.9.2014, z a m i e t a.

Súd odporkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.07.2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky zo dňa 15.07.2015, ktorým sa
domáhala, aby súd určil, že závet spísaný vlastnou rukou poručiteľa dňa 23.08.2010 poručiteľom Ľ.
Š., nar. XX.XX.XXXX, zomrelým 29.09.2014 je neplatný v časti vydedenia navrhovateľky a jej dedičov.
Taktiež sa domáhala, aby súd určil, že listina o vydenení spísaná vlastnou rukou poručiteľa dňa
23.08.2010 poručiteľom Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, zomrelým XX.XX.XXXX je neplatná v časti vydedenia
navrhovateľky a jej dedičov a tiež určenia, že navrhovateľka je dedičkou po poručiteľovi Ľ. Š., nar.

XX.XX.XXXX, zomrelým XX.XX.XXXX.
Svoj návrh zdôvodnila tým, že v dedičskej veci 15D/112/2014 tunajší súd rozhodol uznesením zo dňa
04.05.2015 tak, že ju odkázal na podanie žaloby v lehote 30 dní proti odporkyni a prerušil konanie
o dedičstve po poručiteľovi Ľ. Š.. V priebehu dedičského konania sa pred súdnym komisárom JUDr.
Spodniakom dozvedela, že jej otec - poručiteľ zomrel so zanechaním závetu spísaného vlastnou rukou
dňa 23.08.2010 a tiež listiny o vydedení a ako univerzálnu dedičku celého svojho majetku určil svoju
manželku - odporkyňu. Ju ako jediného potomka vydedil z dôvodu, že sa od roku 2007 mu neozvala,

neprejavovalaonehozáujemnapriekjehozdravotnémustavu,neposkytlamupomoc,zatajilamuzmenu
priezviska a z ďalších dôvodov. K veci uviedla, že poručiteľ sa od malička o ňu nezaujímal, ani raz ju
nenavštívil, bola to ona, ktorá ho navštevovala a do približne jej 6 rokov neplatil výživné. Ona ho však
navštevovala, doniesla mu aj nejaké darčeky, jemu však išlo len o tom, aby mu nosila dary a s ničímnebol spokojný. V roku 2007 sa jej ozval telefonicky, že kedy ho na Vianoce príde pozrieť, na čo mu
oznámila, že nepríde, pretože bola dlhodobo od svojich 20 rokov v zahraničí a nebola teda na území
SR, na čo jej on poverila, že nie je jeho dcéra a to ju veľmi urazilo a zarmútilo. To sa stalo jediný krát, keď

ho neprišla pozrieť, pretože sa jej naozaj nedalo prísť na Slovensko, ale mu aspoň poslala pohľadnicu.
On jej ale zložil telefón, čakala, že sa jej ozve, čo sa však nestalo. K veci ešte uviedla, že otec pil a
podľa vyjadrenia jej matky bol aj vo výkone trestu odňatia slobody. O ňu sa nestaral, ani neprejavoval
záujem. Veľmi sa jej dotklo, že otec, ktorý jej celý život nič nedal a to nielen po materiálnej stránke, ale
aj po stránke morálnej a osobnej vo vzťahu ku starostlivosti a pozornosti sa ona snažila budovať vzťah

s ním, on ju však opomenul vo svojom závete a navyše ju listinou o vydedení vydedil z dôvodov, ktoré
sú skresľujúce a jednostranné. Práve poručiteľ bol príčinou toho, že sa nestýkali a ona necíti vinu za to,
že sa v poslednom období nestýkali. Uviedla, že spätne to vníma tak, že poručiteľovi išlo len o tom, aby
niečo z kontaktu s ňou získal a vyťažil, aby mu nosila dary, pálenku, cigary a napríklad, keď doniesla
víno povedal, že pije pálenku a podobne. Mala za to, že situáciu, že o poručiteľa neprejavila záujem,
spôsobil v značnej miere on sám tým, že sa o ňu ako jediného potomka riadne nestaral od narodenia.

Ona svojim konaním vznik tohto stavu nezavinila ani čiastočne. Aj keď medzi nimi neexistoval žiaden
skutočný vnútorný citový vzťah vytvorený v detskom veku, na ktorý by mohla nadviazať, snažila sa
zmeniť postoj k poručiteľovi, keď bola staršia, a keď to bolo možné, tak ho navštevovala. Poukázala sa
rozhodnutieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.5Cdo/239/2009zodňa24.02.2010.Uviedla,ženebolisplnené
základnépodmienkyvydedeniapodľa§469ods.1OZvlistineovydedenízodňa23.08.2010apretotúto

považuje za neplatnú. Keďže bola poručiteľovým jediným potomkom a v závete ju neuviedol ako dediča,
vyjadrila názor, že aj závet je v časti, v ktorej ju opomenul neplatný s poukazom na ustanovenie § 479
OZ a je teda dedičom po poručiteľovi. Na záver uviedla, že na určení neplatnosti predmetných právnych
úkonov a zároveň určenie, že je dedičkou po nebohom otcovi má naliehavý právny záujem, nakoľko
v prípade neexistencie listiny o vydedení, resp. závetu, prípadne ich neplatnosti by bola dedičkou po

nebohom poručiteľovi.

Dňa 21.09.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporkyne k návrhu, v ktorom okrem iného
uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí a žiadala ho zamietnuť. Uviedla, že sa navrhovateľka o otca
nezaujímala 11 rokov a jej záujem sa prejavil až po jeho smrti. Poprela, že by otec nikdy nemal o ňu

záujem ako 7 ročnú (po výkone trestu) ju navštívil, doniesol jej lyže, ako 12 ročná bola týždeň o otca, keď
boli spolu na stanovačke a ako 17 ročná opustila matku (údajne ju vyhodila) a išla bývať ku starkej na
Q.. Výživné platil pravidelne každý mesiac. Ako 20 ročná opustila Slovensko, odišla do zahraničia a po
čase vyhľadala otca nebohého, ktorý v tom čase žil s rodinou vo Š.. Pokiaľ žil starký, udržiavala kontakt
aj so svojim otcom, keď zomrel, návštevy u otca prestali. Za celý život navrhovateľka otca navštívila asi 5

krát, doniesla mu nejaké pozornosti ako koňak, šampón, čokoládu a podobne. Z jej rozhovorov sa nikdy
nedozvedeli, čo robí v zahraničí, v ktorej krajine sa momentálne nachádza a aký je jej súkromný život.
Otec sa nedozvedel, že sa vydala, nepovažovala za potrebné mu to oznámiť. Až keď sa rozvádzala,
dozvedeli sa to cestou advokáta jej manžela, nakoľko žiadal od nich adresu. Medzi navrhovateľkou a
otcom nebol vytvorený vzťah otec-dcéra, nakoľko otec jej nemohol dať to, čo sám nedostal, keďže jeho

otec emigroval do zahraničia, keď mal tri roky a celý svoj život podobne, ako navrhovateľka vyrastal bez
neho. Viackrát sa snažili kontaktovať navrhovateľku, ale telefonické rozhovory boli strohé, chladné, vždy
sa niekde ponáhľala, alebo bola na večeri, prípadne v škole. Nemali jej adresu, 11 rokov sa neozvala,
neposlala pohľadnicu, nezaujímala sa o otca, o jeho zdravotný stav, či nepotrebuje nejakú pomoc, i keď
vedela, že od 40 rokov je na invalidnom dôchodku ( zlomené tri stavce na chrbte). Ona ako manželka sa

oňho obetovala, nezištne starala 36 rokov napriek tomu, že bol alkoholik a jeho dôchodok bol len 180,-
€, mala ho rada. V afekte dcére povedal, že nie je jeho dcéra, že ju vydedí, ona povedala, že nie je jej
otec. Jej nezáujem ho bolel a ona to na ňom videla, že čakal na telefonát aspoň raz do roka, napríklad
na Vianoce. Keby sa tak stalo, isto by ju nevydedil. Žiadala, aby posledná vôľa poručiteľa nebola riadne
vykonaná.

Dňa 08.02.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporkyne, v ktorom okrem iného uviedla, že
vyživovaciu povinnosť voči dcére si otec plnil na 100 %. Je možné, že pôvodne sa výživné vymáhalo
exekučne, pretože otec navrhovateľky bol vo výkone trestu a to v takom prípade bola bežná prax. Keď
sa však z výkonu trestu vrátil, prevzala platenie výživného ona, vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť

sa bála, aby sa znovu nedostal do väzenia. Tvrdila teda, že na výživnom nezostali žiadne dlhy. Keď
navrhovateľka ukončila strednú školu, prišla k otcovi cez prázdniny a pýtala ešte posledné výživné, že
má naň nárok aj cez prázdniny a on jej ho dal. Oznámila im, že pokračovať v štúdiu na vysokej škole
nemieni a odchádza do zahraničia pracovať ako modelka, oni jej to priali a bola na ňu aj ona hrdá akolegyniam v práci ukazovala miestne noviny s fotografiou a článkom, keďže ako 17 ročná vyhrala Miss
Žiar nad Hronom. Neskôr v zahraničí vyhľadala otca jej manžela, istý čas u neho bývala a keď zomrel,
isto jej niečo zanechal a na syna sa vykašľal. Jej manžel prestal pracovať ako 40 ročný, mal v práci úraz

a zostal na invalidnom dôchodku, ktorý bol vo výške 180,- €, preto všetka ťarcha domácnosti bola na
jej pleciach. Ako vreckové mu dávala 80,- €. Ona pracuje 44 rokov na tom istom pracovisku na súde,
jej plat nebol a nie je na dostačujúcej úrovni. Je dôchodkyňa, ale musí pracovať, lebo im ostali úvery,
ktoré by z dôchodku nevedela splácať. Za celý čas manželstva neboli nikdy na dovolenke, byt si kúpili
na splátky, ako i zariadenie doňho. Ona sa starala aj o jeho chorú matku, ktorú doopatrovala. Nebohý

manžel bol v posledných rokoch v zlom zdravotnom stave, chodila s ním po doktoroch, preto si myslí,
že je jediná, ktorá si zaslúži dediť, čo vyplýva aj zo závetu. Nechcela, aby sa vec dostala pred súd. Keď
s navrhovateľkou išli od notára, ponúkla jej 500,- €, aby nechala otca odpočívať v pokoji, na čo sa jej
ona vysmiala a povedala, že aj 5.000,- € by bolo málo. Keď na to ona reagovala tak, že z čoho by to
mala zaplatiť, povedala jej navrhovateľka, aby predala byt, s čím ona nemohla súhlasiť, preto povedala,
že to nechajú na súd.

Súd nariadil vo veci niekoľko pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov,
výsluchom svedka a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré doložili do spisu účastníci v priebehu konania a
to závet zo dňa 23.08.2010 z č.l. 5, listinu o vydedení z č.l. 5, čestné prehlásenie M. E. z č.l. 49, čestné
prehlásenie V. Y. z č.l. 52 a tiež sa oboznámil s rozhodnutiami Okresného súdu v Žiari nad Hronom

v konaniach spisová značka 8P/29/81-32, 8P/129/80-8, 4E/382/78 ako i s obsahom pripojeného spisu
Okresného súdu Zvolen 15D/112/2014, pričom zistil tento skutkový stav:

Zo závetu zo dňa 23.08.2010 spísaného vlastnou rukou Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že pre prípad
svojej smrti vyhlásil, že po zrelom uvážení, bez akéhokoľvek nátlaku, z vážnej a slobodnej vôle urobil

tento poriadok vo svojom majetku s tým, že nehnuteľnosť dvojizbový byt, ktorý ku dňu jeho smrti bude
vlastniť zanecháva svojej manželke P. W., nar. XX.XX.XXXX a to v celosti, rovnako všetky hnuteľnosti
- zariadenie bytu zanechal manželke P. W. v celosti. Vyhlásil, že toto je jeho posledná vôľa a želá si,
aby po jeho smrti bola riadne vykonaná.
Z listiny o vydedení (poznámka súd v kompletnom znení založená v spise Okresného súdu Zvolen

15D/112/2014 na č.l. 26) zo dňa 23.08.2010 súd zistil, že bola spísaná vlastnou rukou Ľ. Š., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý vyhlásil, že po zrelom uvážení, bez akéhokoľvek nátlaku, z vážnej a slobodnej vôle
touto listinou pre prípad svojej smrti vydedil v plnom rozsahu z dedenia všetkého svojho majetku, ako aj
všetkých práv svojho potomka a to dcéru P. K., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX. Ako dôvod vydedenia uviedol,
že od roku 2007 sa mu neozvala, oklamala ho, že je vydatá, ani raz sa neopýtala, či nepotrebuje ako

invalid pomôcť, pričom jej príjmy boli 100 tisícové, na jeho zdravotný stav nebrala ohľad, aj keď vedela,
že je invalid. Keď nemala viac rokov o neho ako otca žiadny záujem a nikdy mu nepomohla, zatajila mu
zmenu priezviska a vzhľadom na to, že ako invalid by prijal jej pomoc, čo vedela, neurobila ani jeden
ústretový krok, sú naplnené všetky znaky vydedenia, čo týmto úkonom aj urobil. Zároveň uviedol, že
vydedenie jeho dcéry sa vzťahuje aj na všetkých jej dedičov.

Z čestného prehlásenia M. E., nar. XX.XX.XXXX spísaného dňa 14.01.2016 súd okrem iného zistil, že
je matkou navrhovateľky s tým, že poručiteľ bol jej otec, ktorý v čase, keď sa navrhovateľka narodenila
bol už vo výkone trestu odňatia slobody a následne aj viackrát. O navrhovateľku neprejavoval od jej
narodenia záujem, problém bol aj s plnením vyživovacej povinnosti, ktorú musela vymáhať aj exekučne
a doteraz neboli všetky dlžoby zaplatené. S navrhovateľkou sa dotyčný nestretával, ani iným spôsobom

o ňu neprejavoval záujem, nebudoval si s ňou vzťah otec-dcéra. Z jeho rodiny prejavila záujem o P.
jedine jeho stará mama pani K., ktorá jej niekedy aj niečo doniesla a s ňou mali dobrý vzťah. Až keď
bola už dcéra plnoletá a začala zarábať peniaze, z vlastnej vôle išla otca sama pozrieť niekoľkokrát a
vždy mu doniesla nejakú pozornosť, keďže bola tak vychovaná. Uviedla tiež, že navrhovateľka bola raz
sklamaná z postoja poručiteľa, keď mu doniesla pri návšteve víno a on jej povedal, že či nevie, že pije

koňak. Od dcéry mala aj informáciu, že v telefonickom rozhovore jej povedal niečo v tom zmysle, že už
viac nemá dcéru, z čoho bola smutná a trápilo ju to, čakala na ospravedlnenie. Podľa jej názoru by si
navrhovateľka ako jediná dcéra poručiteľa nezaslúžila byť vydedená, skôr by ona mala dôvod vydediť
jeho, pretože si neplnil ako otec žiadne finančné, ani výchovné, ani morálne povinnosti.
Z čestného prehlásenia V. Y., nar. XX.XX.XXXX spísaného dňa 06.02.2016 súd okrem iného zistil, že

sa má jednať o poslednú žijúcu príbuznú nebohého Ľ. Š., zomrelého XX.XX.XXXX. Táto vyhlásila, že
navrhovateľku pozná od jej narodenia, pretože ako príbuzná jej otca sa zúčastnila aj svadobného obradu
jej otca a jej matky. Po uzavretí manželstva nebohého otca navrhovateľky s jej matkou otec nastúpil do
výkonu trestu. Po ukončení výkonu trestu matka navrhovateľky žila striedavo u otca navrhovateľky voZvolene na K.J. ul. v dome starej matky otca a v Q. u starej matky navrhovateľky. O plnenie výživného
voči navrhovateľke sa starala počas výkonu trestu stará matka otca navrhovateľky pani K.. Po ukončení
výkonu trestu navštevoval otec navrhovateľku u starej matky v Q., pričom mu aj ona niekoľkokrát za

týmto účelom zapožičiavala svoje motorové vozidlo, z čoho vyvodila, že mal o navrhovateľku záujem.
Medzi navrhovateľkou a rodinou nebohého otca boli vždy dobré vzťahy, pravidelne sa stretávali pri hrobe
jeho starej matky. V tom čase sa im navrhovateľka ani jej matka nikdy nesťažovala na svojho nebohého
otca, nikdy nespomínala neplnenie výživného z jeho strany, ani výplatu dedičstva po nebohej prastarej
matke pani K.. Prastará matka V. K. umrela náhle, preto nemohla sľúbiť navrhovateľke na smrteľnej

posteli, že niečo po nej zdedí. Dedenie prebehlo zo zákona na matku nebohého otca navrhovateľky a na
jej sestru, teda jej svokru a ďalší dedičia v konaní neboli určení. V roku 1974 otec navrhovateľky nastúpil
do výkonu trestu na štyri roky, počas čoho sa rodičia navrhovateľky rozviedli a po ukončení výkonu
trestu sa otec navrhovateľky zoznámil s odporkyňou, ktorá sama prevzala plnenie výživného, aby sa
otec navrhovateľky nedostal znovu do rozporu so zákonom pre neplnenie výživného. Odporkyňa platila
výživné pravidelne v zmysle rozsudku každý mesiac. Uviedla, že to vie, lebo bola kolegyňou odporkyne

a kamarátkou, ako aj rodinou. Sama odporkyňa sa starala o chorú matku otca navrhovateľky a jeho
samotného,keďžeotecnavrhovateľkybolodsvojich40rokovinvalidnýmdôchodcom.Tiežsaodporkyňa
starala o chod domácnosti ako aj o kúpu predmetného bytu. S opaterou nebohého otca navrhovateľky jej
navrhovateľka nikdy nepomohla, bolo ťažké nadviazať kontakt s ňou, keďže bola v zahraničí a vyjadrila
názor, že listinu o vydedení považuje za spravodlivú.

Z rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 19.02.1985, spisová značka 8P/29/81-32, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.1985 súd zistil, že týmto rozhodnutím súd vyživovaciu povinnosť
otca Ľ. Š. k maloletej P. Š. naposledy ustálenú Okresným súdom v Žiari nad Hronom v konaní 5C/721/77
v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 10Co/27/78 zo dňa 31.01.1978 z 350,-Kčs
mesačne zvýšil na 450,- Kčs od 01.01.1985 s tým, že takto zvýšené výživné bol otec povinný zasielať k

rukám matky (M. E.) do 15.-teho dňa v mesiaci vopred pod výkonom rozhodnutia. Zameškané zvýšené
výživné vo výške 200,- Kčs bol otec povinný zaplatiť matke do 15.03.1985.
Z rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 26.09.1980, spisová značka 8P/129/80-8,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.1980 súd okrem iného zistil, že týmto zamietol súd návrh v
opatrovanskej veci maloletej P. Š., nar. XX.XX.XXXX a to konkrétne návrh matky M. E. na zvýšenie

výživného pre maloletú voči otcovi Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX.
Z uznesenia Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 21.04.1978, spisová značka 4E/382/78,
ktorým Okresný súd v Žiari nad Hronom nariadil výkon rozhodnutia podľa právoplatného rozsudku
OkresnéhosúduvŽiarinadHronom5C/721/77-17zodňa15.11.1977vspojitostisrozsudkomKrajského
súdu v Banskej Bystrici 10Co/27/78-25 zo dňa 31.01.1978 vo veci oprávneného maloletej P. Š.,

nar. XX.XX.XXXX proti povinnému Ľ. Š., nar.XX.XX.XXXX na uspokojenie prednostnej pohľadávky
oprávneného pre výživného na čas od 04.01.1978 do 30.04.1978 vo výške 1.000,- Kčs a ďalej na čas od
01.05.1978 vo výške 350,- Kčs každého mesiaca vopred a to formou výkonu rozhodnutia - zrážkami z
nižšieuvedenejmzdynaplat,prémieND,ktorépatriapovinnémuprotiorganizácii,vktorejjezamestnaný
- JRD Dobrá Niva, okres Zvolen.

Z uznesenia Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 13.08.1981, spisová značka 4E/382/78-32,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.1981 súd okrem iného zistil, že vo veci výkonu rozhodnutia
oprávnenej maloletej P. Š., nar. XX.XX.XXXX proti povinnému Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorým súd
čiastočne obmedzil výkon rozhodnutia v zaostalom výživnom o sumu 1.050,- Kčs vzhľadom na to, že
platiteľ mzdy Pozemné stavby Banská Bystrica dodatočne zaslal vyúčtovanie a nedoplatok na výživnom

je k 31.03.1981 v sume 1.400,- Kčs.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen spisová značka 15D/112/2014 súd okrem iného zistil, že
v tomto konaní Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 04.05.2015, spisová značka 15D/112/2014-45
Dnot 204/14, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2015 odkázal P. K., rod. Š., nar. 18.10.1971, aby
v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na Okresný súd Zvolen žalobu proti P.

W., nar. XX.XX.XXXX o určenie, že závet poručiteľa spísaný vlastnou rukou poručiteľa dňa 23.08.2010
a listina o vydedení spísaná vlastnou rukou poručiteľa dňa 23.08.2010 sú neplatné a o určenie, že je
dedičkou po poručiteľovi. Súd zároveň prerušil konanie o dedičstve s tým, že ak žaloba nebude podaná
v stanovenej lehote, bude súd v dedičskom konaní pokračovať bez zreteľa na túto dedičku.
Z výsluchu svedkyne M. E. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že navrhovateľka je jej dcéra a

keďže bola jedinou dcérou poručiteľa, mohla byť aj jeho dedičkou. Jej nebohý otec býval väčšinu času
vo výkone trestu a stávalo sa, že jej poslali ako výživné napríklad len 100,- Kčs. Keďže jej celý život
nič nedal, mal zameškané výživné a o dcéru neprejavoval záujem, nemusel ju vydediť. Keď už bola
dcéra zárobkovo činná, bola ho párkrát pozrieť, nikdy neprišla s prázdnymi rukami, ale podľa nej onsa v skutočnosti netešil, že vidí dcéru. Keď vedel, že nemala rada vodu so sirupom, mohol nachystať
aspoň nejakú minerálku, alebo chlebíky. Svedkyňa nevedela presne vymedziť časovo obdobie, kedy
bol otec navrhovateľky vo výkone trestu, resp. vo väzbe. Uviedla, že prišiel raz poručiteľ do Žiaru, ale

bolo to doobeda, takže mohol vedieť, že vtedy bude navrhovateľka v škole, mal aj vypité a skôr ju chcel
obťažovať, takže sa musela pred ním zamknúť. Stará mama poručiteľa chodila aj do Q., aj do Ž. pozrieť
navrhovateľku, v Ž. bola aj so svojou dcérou pani W.. Raz bola navrhovateľka u otca, vtedy mu prišlo
nejako zle. Nespomínala, či sa v čase, keď bola navrhovateľka maloletá stretávali aj viackrát. Ju priamo
nikdy nepožiadal, aby nejaké stretnutie sprostredkovala, je možné, že zavolal priamo dcére a dohodli

sa na stretnutí, ale nebolo to cez ňu. Ona nijako nebránila v stretávaní otca s dcérou. Na otázku právnej
zástupkyne navrhovateľky, či pri príležitosti nejakých sviatkov ako Vianoce, narodeniny posielal otec
navrhovateľke nejaké darčeky, pohľadnicu a podobne, svedkyňa uviedla, že nie, že by to mala odložené,
pretože také veci nechávala. Na záver uviedla, dcéru nemala kde nechávať, často sa stávalo, že ju
musela brávať do práce, keď musela skoro ráno, alebo neskoro večer chodiť na kontroly a ona musela
čakať v kancelárii.

Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom
rozsahu pridržala podaného žalobného návrhu. Nad rámec toho poukázala na skutočnosť, že nakoľko
navrhovateľke nebolo hradené zo strany otca výživné, aj z tohto dôvodu, z morálneho hľadiska ako
určitú formu zadosťučinenia by mala mať navrhovateľka nárok na podiel z dedičstva. Na záver uviedla,
že majú za to, že vykonaným dokazovaním boli preukázané ich tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu

v tom zmysle, že neexistovali zákonné dôvody pre vydedenie navrhovateľky, na základe čoho sú tak
listina o vydedení, ako i závet neplatné.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržala
podaného žalobného návrhu a vyjadrení svojej právnej zástupkyne. Nad rámec toho uviedla, že si
pamätá, že prvýkrát bola otca pozrieť, keď mala 9 rokov, vtedy išla sama autobusom za ním a strávila u

neho pár dní počas prázdnin. Nevedela, ako je na tom zdravotne, ale stalo sa vtedy, že odpadol, myslela
si, že zomiera, nevedela nájsť kľúče, potom ich našla v jeho bunde, otvorila byt a volala na susedov,
prišiel sused jej pomôcť a povedal, že otec mal epileptický záchvat, z čoho bola v šoku. Neskôr vedela,
že je na invalidnom dôchodku, ale nevedela, aké konkrétne zdravotné problémy má. Dozvedela sa o
tom, že zomrel otec až dodatočne na výzvu notára, keď jej to oznámila jeho manželka. Potvrdila, že

otcovi neoznámila, že sa vydala, pretože to podľa nej nebolo podstatné, keďže s manželom nikdy nežila
a oni jej tiež nepovedali, že sa zobrali a neskôr sa to vysvetľovalo tým, že to bolo kvôli poistke. Keďže
otec neplatil výživné, rozhodla sa podať tento návrh a dať mame, čo jej patrí, keďže ju vychovala vlastne
sama bez jeho pomoci. Nepamätal si, že by ju bol niekedy otec navštívil, podľa nej, keď otec prejavil
záujem, tak to bolo kvôli tomu, aby mu niečo doniesla, ale ona nebola a ani nie je na tom nejako finančne

dobre. Na otázku súdu, či v čase, keď bola ešte dieťa mala s otcom nejaký kontakt okrem toho jedného
razu, ktorý spomenula, uviedla, že áno, že tam odvtedy chodila potom veľakrát, ona žila v Ž. N. S. a teda
za otcom chodievala buď cez víkendy, alebo cez prázdniny. Chcela mať aj vzťah s otcom, ako ho mala
s mamou, ale nebolo to také isté. Predtým, keď bola ešte mladšia, tak ju chodila navštevovať jeho stará
mama, s ktorou mala dobrý vzťah. Keď potom v 19 rokoch odišla do Š. s tým, že v cudzine žije doteraz,

chodila otca pozrieť tak, ako jej to dovolili jej povinnosti, niekedy to bolo možno raz za rok, niekedy raz
za dva roky. V telefonickom kontakte boli častejšie, volala mu buď ona, alebo on jej, tiež mu napríklad
pri príležitosti Vianoc alebo Veľkej noci posielala pohľadnice tak, aby sa kontakt udržal. Na otázku súdu,
či v detskom veku navštevovala iba otca, prípadne, či s ním chodila na nejaké výlety, dovolenky alebo
navštevovala jeho príbuzných, uviedla, že chodievala k otcovi len domov a potom navštevovala jeho

mamu, teda jej starú mamu. Ani vtedy jej nikto nedal vedieť, keď zomrela. Potvrdila, že po incidente,
ktorý mali v roku 2007 sa mu neozvala už ani ona jemu, ani on jej a odvtedy sa nijakým spôsobom
nekontaktovali. Svoju starú mamu chodievala navštevovať sama, nie s otcom, pretože oni nemali spolu
dobrý vzťah, keďže ním ona bola fyzicky napadnutá. Záujem o ňu prejavovala hlavne prastarká, neplatila
síce výživné, ale nosila jej sladkosti, hračky, brávala ju na prázdniny a na ňu má aj krásne spomienky.

Keď ešte žila, hovorila jej, že určite, keď sa predá jej dom, tak jej z toho niečo dajú, ale nedostala nič.
Poprela, že by pani Y. požičiavala otcovi auto, pretože on pil a podľa nej by to neriskovala. Starý otec
ju vyhľadal v škole na strednej ekonomickej, keď mala 17 rokov. Bola náhoda, že ona potom dostala
pracovnú ponuku do Š.. Ani oni jej nikdy nič nedali, pretože starý otec mal dlžoby, ktoré splácala jeho
žena. Potvrdila, že odporkyňa jej navrhla ako vyrovnanie 500,- € a ona chcela 5.000,- €, ale potom si

to rozmyslela a volala, že by chcela 1.000,- €, ale s tým už nesúhlasila odporkyňa teraz by s tým, zase
nesúhlasila ona. Trvala na tom, že mali k dispozícii jej mobilné slovenské telefónne číslo, ktoré máva
zapnuté aj v zahraničí a tiež poznali jej adresu v Ž. N. S., ale nedali jej vedieť, ani keď zomrela starká,
ani otec.Z výsluchu odporkyne na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že jej bývalý muž sa rozviedol s mamou
navrhovateľky, keď mala ona tri roky, bolo to v čase, keď už bol vo výkone trestu a potom tam bol ešte 4
roky. Takže keď ukončil výkon trestu, mala P. 7 rokov. Oni sa zoznámili v roku 1978, začiatkom roka asi

tri mesiace na to jej dodatočne potom povedal, že jej kúpil lyže a že ich jej bol odniesť v Ž. N. S. aj s jeho
mamou. S navrhovateľkou sa prvýkrát spoznala, keď boli spolu stanovať na priehrade, čo mala ona
vtedy asi 12 rokov a vtedy tam mal aj ten epileptický záchvat. Keď mala asi 17 rokov prišla za ňou na súd,
že ju mama vyhodila a teda prišla aj s jej starou mamou sa poradiť, čo má robiť. Mala vedomosť, že sa
potom odsťahovala ku starkej do Q. a potom odišla do zahraničia. Uviedla, že ak bola ona aj nahnevaná

na otca, tak nevie, prečo nezavolala aspoň jej, nemusela sa o neho starať, keďže to zabezpečovala
ona, ale keby sa mu aspoň ozvala raz za rok, tak by bol z toho šťastný. Na záver uviedla, že oni boli
vždy radi, keď P. ich prišla pozrieť, ale za posedných 11 rokov vlastne o sebe nedala vedieť. Ona ani
nevedela, že ten závet napísal, pretože zo 5 rokov vlastne špekuloval, potom chcel, aby mu doniesla
nejaké vzory, stále to riešil. Ona mu hovorila, že podľa nej ona ani nie je odkázaná na ten kúsok majetku,
čo by jej nechával. Až po jeho smrti potom v jeho veciach, keď hľadala doklady našla ten závet.

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Podľa § 469a ods. 2 OZ pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Podľa § 469a ods. 3 OZ o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia
§ 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 473 ods. 2 OZ ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho
deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
Podľa § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Podľa§175kods.2Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“)akvšakrozhodnutieodedičskom
práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho
z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.
Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa
na tohto dediča.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľkou a poručiteľom - jej otcom
nebol v rannom detstve vytvorený štandardný rodičovský vzťah, keďže v tom čase bol dotyčný podľa

vyjadrení účastníkov ako i svedkyne vo výkone trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho bol kontakt
zrejme minimálny. Z výsluchu samotnej navrhovateľky však vyplynulo, že následne potom sa pomerne
skoro začal tento vzťah budovať, keď navrhovateľka uviedla, že prvýkrát bola u otca na pár dní počas
prázdnin keď mala 9 rokov, keď išla za ním sama a odvtedy tam potom chodila veľakrát buď cez
víkendy, alebo cez prázdniny. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď sa styk otca s dcérou nerealizoval

štandardne v tom zmysle, že by bol styk upravený súdom a bol by určený napríklad pravidelne každý
druhý víkend v mesiaci s tým, že by si otec dcéru preberal a odovzdával u jej matky, musel poručiteľ ako
otec navrhovateľky prejaviť a vyvinúť potrebnú mieru súčinnosti tak, aby sa styk mohol realizovať či už
počas víkendov, alebo prázdnin, o čom musela mať vedomosť aj matka navrhovateľky. Tento kontakt
medzi navrhovateľkou a jej otcom zostal zachovaný aj potom, čo ona odišla pracovne do zahraničia

po dovŕšení plnoletosti v takom rozsahu, ako to umožňovali pracovné povinnosti navrhovateľky, ale
minimálne kontakt bol aspoň telefonický, keďže si vzájomne telefonovali. Zlom nastal v roku 2007, keď
pri jednom z telefonických rozhovorov navrhovateľka oznámila otcovi, že nepríde na Vianoce domov
na Slovensko z pracovných dôvodov, na čo tento reagoval tým, že už nie je viac jeho dcéra. Podľa
vyjadrenia odporkyne zase ona na to zareagovala tým, že on nie je jej otec. Tak navrhovateľka ako i

odporkyňa zhodne uviedli, že od tohto momentu už sa navzájom nekontaktovali nijakým spôsobom. Dňa
23.08.2010 otec navrhovateľky ako poručiteľ vlastnou rukou spísal tak závet, ako i listinu o vydedení,
keď v tejto listine o vydedení vydedil navrhovateľku ako aj jej potomkov a ako dôvod vydedenia uviedol,
že od roku 2007 neprejavuje o neho žiaden záujem, odvtedy sa mu neozvala, neprejavila záujem mupomôcť, aj keď vedela, že je invalid, ani mu neoznámila, že sa vydala. Na základe toho v predmetnom
závete, ako univerzálnu dedičku určil svoju manželku - odporkyňu. Ani po spísaní závetu a listiny o
vydedení sa kontakt medzi navrhovateľkou a jej otcom nijakým spôsobom neobnovil a to až do jeho

smrti dňa 29.09.2014.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný,
vdôsledkučohosúdtentonávrhzamietol,keďsisúdakopredbežnúotázkuvyriešilotázku,žeminimálne
jeden dôvod uvádzaný poručiteľom v listine o vydedení je daný. V predmetnej listine o vydedení
síce poručiteľ ako dôvod vydedenia uvádzal aj fakt, že mu navrhovateľka neposkytla ako invalidovi

potrebnú pomoc a nebrala ohľad na jeho zdravotný stav, avšak v tejto súvislosti má súd za to, že dôvod
vydedenia v zmysle § 469a ods. 1, písm. a/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže poručiteľ
vydediť potomka, ak tento v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytne potrebnú pomoc v chorobe a
starobe, resp. v iných závažných prípadoch, nebol v tomto prípade daný, keďže aj z komentárov k
príslušnému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že pre platnosť vydedenia z tohto dôvodu je potrebné,
aby boli splnené v podstate tri podmienky, teda jednak, že sa poručiteľ musí ocitnúť v takej situácii, keď

pomoc nevyhnutne potrebuje, zároveň o potreby poručiteľa nie je postarané inak a potomok má reálnu
možnosť poručiteľovi poskytnúť pomoc a neposkytnutie pomoci poručiteľovi musí súčasne odporovať
dobrýmmravom.Samotnáodporkyňavšakuviedla,žeonasaoporučiteľaakosvojhomanželastaralapo
celý čas a to tak osobne, keď mu zabezpečovala napríklad doprovod pri návštevách lekára a tiež v rámci
svojich možnosti zabezpečovala ich spoločnú domácnosť aj po finančnej stránke. V dôsledku toho by sa

prípadná pomoc navrhovateľky vo vzťahu k poručiteľovi ako otcovi nejavila ako nevyhnutná a nebolo by
ju možné kvalifikovať ako rozpor s dobrými mravmi, aj s poukazom na to, že navrhovateľka z pracovných
dôvodovžilavzahraničíadennodennábežnástarostlivosťbyneprichádzaladoúvahy.Súdvšakzastáva
názor, že boli dané dôvody vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého môže poručiteľ vydediť potomka, ak tento neprejavuje o poručiteľa trvalo opravdivý záujem,

ktorý by ako potomok mal prejavovať. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, spisová značka 5Cdo/239/2009, v ktorom bolo konštatované, že záujem, ktorý by potomok mal
prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu a pokiaľ
jeskutočnosť,žepotomoktrvaleneprejavujeoporučiteľaopravdivýzáujemdôsledkomtoho,žeporučiteľ
neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu

potomkom mohlo byť dôvodov k jeho vydedeniu, súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľky,
že na súdenú vec je možné aplikovať toto súdne rozhodnutie, keď podľa názoru súdu skutkový stav
tomu v tejto veci nezodpovedá. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka prerušila
kontakt s poručiteľom, ako svojim otcom od roku 2007, kedy došlo medzi nimi k hádke pri telefonickom
rozhovore a odvtedy navrhovateľka neprejavila o otca akýkoľvek záujem. Súd zastáva názor, že nie je

možné navrhovateľku z toho vyviniť poukázaním na fakt, že príčinou tohto stavu mal byť fakt, že poručiteľ
vafektepritejtohádke navrhovateľkepovedal,ženiejeviacjehodcéra,atojednakspoukazomnato,že
podľa vyjadrenia odporkyne mu zároveň navrhovateľka tiež povedala, že nie je jej otec, čo navrhovateľka
nepoprela, ale predovšetkým je potrebné prihliadnuť aj k tomu, v akej súvislosti k tomu došlo, keď toto
mal poručiteľ vysloviť práve v reakcii na to, keď mu navrhovateľka oznámila, že sa počas vianočných

sviatkov nestretnú, nakoľko nepríde na Slovensko, čiže v stave určitého rozčarovania a sklamania, že
sa nestretne po roku, prípadne dvoch s dcérou. Súd má za to, že bolo jednoznačne preukázané, že
vzhľadom na finančnú situáciu poručiteľa, resp. aj jeho zdravotný stav, tento mal možnosti kontaktu
s navrhovateľkou obmedzené, keďže on sám nemal možnosť za navrhovateľkou osobne vycestovať
do zahraničia a bol odkázaný iba na to, kedy tento osobný kontakt zrealizuje navrhovateľka. Naopak

navrhovateľka podľa názoru súdu mohla a mala počas 7 rokov až do smrti otca prejaviť o neho aspoň
minimálny záujem formou telefonického kontaktu, prípadne aspoň kontaktovať odporkyňu ako manželku
jej otca, aby zistila, v akom je otec stave aj vzhľadom na jeho zdravotný stav a vek, resp. či vôbec žije.
Súd ako právne irelevantný dôvod, ktorým okrem iného navrhovateľka odôvodňovala podaný žalobný
návrh, vyhodnotil fakt, že nakoľko navrhovateľke nebolo zo strany poručiteľa ako jej otca hradené včas

a riadne výživné, mala by mať minimálne z morálneho hľadiska nárok na podiel z dedičstva ako určitú
formu zadosťučinenia, keďže jednak z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by výživné
nebolo hradené vôbec, resp. že by zostal nejaký nedoplatok na výživnom, keďže preukázané bolo len
to, že výživné bolo vymáhané aj v rámci výkonu rozhodnutia, ale predovšetkým otázka nárokov z titulu
dedenia nemá po právnej stránke súvis s otázkou plnenia si vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal; v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p.,podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
Nakoľko súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, bola odporkyňa pri bránení svojho práva v

konaní úspešná a mala by v zásade nárok na náhradu trov konania. Keďže si však žiadne trovy konania
neuplatnila a ani zo súdneho spisu nevyplynulo, že by jej boli nejaké trovy vznikli, súd o trovách konania
rozhodol tak, že odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)