Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3C/323/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214209083
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6214209083.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobcu I. H., J.. XX. XX.

XXXX, G. XXX XX O. XX, zastúpeného JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Jazerná 19,
940 71 Nové Zámky, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava 26, IČO: 35792752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o, so
sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47233516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou
Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný rozhodcom JUDr.
Radoslavom Semanom PhD. zo dňa 21. 10. 2014 sp. zn. 216/08/14.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, 821
08, Bratislava, vydaný rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom PhD. zo dňa 21. 10. 2014 sp. zn.
216/08/14 a priznal mu náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že namieta platnosť rozhodcovskej
zmluvy, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd. Tvrdil, že si rozhodcovskú zmluvu ako
spotrebiteľ nedojednal individuálne, táto bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, tiež miesto

rozhodcovského konania, ako aj rozhodcu, jednostranne stanovil žalovaný ako dodávateľ. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti považoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech jeho ako spotrebiteľa a tým je absolútne neplatná a priečiaca sa dobrým mravom. Poukázal
na to, že žalovaný si vybral jediného rozhodcu, ktorý šablónovite rozhoduje o jeho návrhoch a už len
takáto voľba, je markantným porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. Geografická
vzdialenosť rozhodcu oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa podľa § 87 písm. f/ O.s.p. je ďalším

príkladom porušenia práva na spravodlivý proces a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Taktiež
pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a on
ako spotrebiteľ sa nemal možnosť s nimi vôbec oboznámiť. Ďalej uviedol, že predmetná rozhodcovská
zmluva, ktorá je používaná žalovaným opakovane, bola súdmi uznaná za neprijateľnú podmienku
a teda za neplatnú. Preto ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, tak aj nový záväzok ktorý mal vzísť z takéhoto súkromnoprávneho procesu nie je súladný
s imperatívom dobrých mravov. Tvrdil, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené aj

všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa tým, že rozhodca ignoroval predpisy
určené na ochranu spotrebiteľa, čo je tiež dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej uviedol,
že z ustanovení právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa vyplýva, že nie je možné prisúdiť
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na mnohérozhodnutia vnútroštátnych súdov všetkých stupňov, Ústavného súdu SR ako aj judikatúru Súdneho
dvora (ES) pri aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej
písomnej žaloby a ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok navrhuje zrušiť najmä z dôvodu, že

rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi je neplatná, pretože nebola individuálne dojednaná ako aj z
dôvodu, že pri rozhodcovskom rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa. Tvrdil, že rozhodca pri rozhodovaní mal prihliadať na to, že RPMN uvedená v
úverovej zmluve je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. y/ zák. č. 129/2010 Z. z. a z toho dôvodu mal posudzovať
úver ako bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o úvere je totiž uvedená priemerná výška RPMN 46,35

%, pričom bol úver uzatvorený na necelé 4 roky avšak podľa údajov NBS vo februári 2013 bola výška
RPMN 16,19 % pri spotrebiteľských úveroch od 1 až do 5 rokov. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 6Cdo/1/2012, ktoré sa vyjadruje k otázke rozhodcovského rozsudku, najmä k rímskej zásade
„vigilantibus iura scripta sunt" kde NS SR zaujal stanovisko, že v spotrebiteľských veciach ustupuje táto
zásada dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 31. 08. 2015 uviedol, že navrhuje
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva
je individuálne uzavretým právnym úkonom, čo vyplýva nielen z formálnej ale aj z materiálnej
stránky. Zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon, na samostatnej listine,
ktorá nemusela vzniknúť alebo trvať a bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom

úvere. Žalobca mohol vlastným úkonom ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby
túto skutočnosť mohol on ako dodávateľ ovplyvniť, a to aj po obdržaní finančných prostriedkov.
Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a preto nemôže byť neprijateľnou
podmienkou. Tvrdil, že ak by žalobca odmietol uzavretie rozhodcovskej zmluvy, na vznik samotnej
zmluvy o revolvingovom úvere by to nemalo žiadny vplyv. Žalobca uzavrel rozhodcovskú zmluvu

dobrovoľne a nevyužil svoje právo odstúpiť od nej, rozhodcovská zmluva je samostatná, od hlavného
vzťahu nezávislá. Žalobca mal právo na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia
aj bez uvedenia dôvodu, bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere a preto nemôže byť
neplatným úkonom ani pri posudzovaní podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Preto je
toho názoru, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená samostatnou rozhodcovskou zmluvnou,

ktorá je platná a rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Okrem toho zo žaloby
nevyplýva, aký konkrétny predpis týkajúci sa spotrebiteľského práva bol porušený alebo nesprávne
aplikovanývrozhodcovskomkonaní,právenaopakzrozhodcovskéhorozsudkuvyplýva,žesarozhodca
v ňom zaoberal jeho postavením ako dodávateľa, povahou žalovaného nároku, právnym titulom aj z
pohľadu predpisov na ochranu spotrebiteľa. Poukázal tiež na judikatúru vnútroštátnych súdov ako aj

súdneho dvora.

3. Súd rozhodol a vydal vo veci dňa 20.10.2015 rozsudok č.k. 3C/323/2014-75, na základe ktorého
súd zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Voči
rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že výklad
súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade nedošlo k individuálnemu uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nie je správny. V tejto súvislosti poukazoval na to, že rozhodcovská zmluva - doložka medzi
stranami sporu bola individuálne dojednaná, pretože táto nebola podmienkou uzavretia samotnej
zmluvy o revolvingovom úvere, pričom žalobca ako strana sporu mal možnosť od takto uzatvorenej

rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Pokiaľ by k tomu došlo, tak by sa zrušila len rozhodcovská zmluva a
nie zmluva o revolvingovom úvere. Je nesporné, že v rozhodcovskej doložke bolo žalobcovi vysvetlené,
čo jej uzavretie znamená a čo je rozhodcovské konanie. Pred podpisom rozhodcovskej doložky mal
teda žalobca všetky informácie a mohol sa rozhodnúť, či rozhodcovskú doložku podpíše alebo nie.
Okrem toho rozhodcovská doložka nie je koncipovaná tak, aby zvýhodňovala len jednu zmluvnú stranu.

Na základe uvedených okolností dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
založenénaneúplnýchanesprávnychskutkovýchaprávnychzáveroch.Žiadalpretorozhodnúťvzmysle
podaného odvolacieho návrhu. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu uznesením č.
14Co/64/2016-102zodňa29.11.2016zrušilavrátilvecnanovékonaniezdôvodu,žesúd prvejinštancie
sa nezaoberal porušovaním všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,

hoci tieto boli zo strany žalobcu uplatnené, ale svoje rozhodnutie založil na neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy. Súd vytýčil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili strany sporu, ani ich
právni zástupcovia.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., z 21. 10. 2014 sp. zn. 216/08/14,
doručenkou do vlastných rúk čl. 16, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o

revolvingovom úvere č. zmluvy 8200054430 z 04. 02. 2013, vyjadrením žalovaného doručeného
súdu dňa 31. 08. 2015, rozhodnutiami súdov čl. 37- 42, Rozhodcovskou zmluvou č. 8200037318 (čl.
43), rozhodnutím KS v Banskej Bystrici čl. 44-47, pripojeným rozhodcovským spisom Slovenského
arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s . r. o. sp. zn. 216/8/14, úrokovými
mierami úverov - nové obchody k 02. 2013, uznesením NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 a uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.
14Co/64/2016-102 zo dňa 29.11.2016.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že účastníci dňa 04. 02. 2013 uzatvorili
Zmluvu o revolvingovom úvere č. zmluvy XXXXXXXXXX. Z pripojeného spisu Slovenského arbitrážneho
súduzriadenéhospoločnosťouSlovakarbitrationcourt,s.r.o.,sosídlomKrížna56,82108Bratislavasp.

zn.216/08/14vyplýva,žežalobouz29.07.2014,podanoudňa26.08.2014,sižalovanýuplatnilnárokna
zaplatenie sumy vo výške 2.729,- Eur istiny s príslušenstvom a náhradu trov rozhodcovského konania.
Zo žaloby žalovaného vyplýva, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 04.
02. 2013 poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- Eur. Poskytnutý úver sa žalobca zaviazal splatiť v 42
mesačnýchsplátkach(vrátaneúrokov)vovýške80,37Eurvtermínochsplatnostidohodnutýchvzmluve.

Na základe žiadosti žalobcu sa so žalobcom dohodli na odklade splátok č. 6, 7, 8 úveru a tieto sa žalobca
zaviazal splatiť ako splátky č. 43, 44, 45. Žalobca sa dostali do omeškania s úhradou splátok úveru už
pri splátke č. 1, napokon zaplatili len sumu 646,54 Eur. Vzhľadom na to, že žalobca bol v omeškaní
s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, doručil mu dňa 20. 03. 2014 oznámenie o uplatnení svojho
práva ako veriteľa podľa § 565 Obč. zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Ku

dňu 03. 06. 2014 celkový dlh žalobcu predstavoval sumu 2.729,- Eur ako súčet neuhradených splátok.
Z dôvodu, že sa žalobca dostal do omeškania s plnením svojich povinností, vznikol mu nárok aj na
zmluvné pokuty podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
z 04. 02. 2013 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalobca
zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 80,37 Eur v termínoch splatnosti

dohodnutých v zmluve, celková čiastka ktorú mal žalobca zaplatiť činila 3.375,54 Eur, pri RPMN 70,01
Eur a ročnej úrokovej sadzba 70,01 %. V ten istý deň dňa 04. 02. 2013 účastníci uzavreli Rozhodcovskú
zmluvu č. 8200054430. Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.
r. o., rozhodcovským rozsudkom z 21. 10. 2014 sp. zn. 216/08/14 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu vo výške 2.729,- Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo

výške 1,15 % ročne zo sumy 80,37 Eur od 01. 04. 2013 do 01. 04. 2013, zo sumy 55,91 Eur od 01. 12.
2013 do 08. 01. 2014, zo sumy 80,37 Eur od 01. 01. 2014 do 08. 01. 2014, zo sumy 80,05 Eur od 09.
01. 2014 do 25. 02. 2014, zo sumy 16,05 Eur od 26. 02. 2014 do 16. 03. 2014, zo sumy 80,37 Eur od
01. 02. 2014 do 16. 03. 2014, zo sumy 80,37 Eur od 01. 03. 2014 do 16. 03. 2014, zo sumy 76,79 Eur
od 17. 03. 2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 01. 04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur

od 01. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 01. 06. 2014 do zaplatenia, zo sumy 2.411,10 Eur
od 04. 06. 2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia
sumu 1.500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a
tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- Eur len 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.729,-
Eur do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské

konanie 32,40 Eur a trov právneho zastúpenia 429,30 Eur, všetko z titulu predmetnej zmluvy. trovy
rozhodcovského konania vo výške 461,70 Eur. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na
rozhodovanie sporu z Rozhodcovskej zmluvy z 04. 02. 2013, uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorú
vyhodnotil ako dostatočne jasnú, zrozumiteľnú, individuálne dojednanú a v súlade s ustanoveniami §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä § 53 ods. 4 písm. r/, zákona č. 258/2001 Z. z., zákona č.

250/2007 Z. z. a čl. 24 Smernice EPaR č. 2008/48/ES. Rozsudok rozhodcovského súdu bol doručený
žalobcovi dňa 18. 11. 2014. Žalobu žalobca podal na súde dňa 08. 12. 2014.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Toneplatíakideozmluvnépodmienky,ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticenyak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

11. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok

ustanovených osobitným zákonom

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. Súd považuje za preukázané, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 04.02.2013
Zmluvu o revolvingovom úvere č. zmluvy XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
úver vo výške 1 500,-Eur. Súd posúdil predloženú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, kde žalobca
vystupuje v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa. Na vzniknutý záväzkový je
potrebné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom žalovaný bol podnikateľom a medzi predmet
jeho činnosti patrilo aj poskytovanie úverov. Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a preto súd posúdil zmluvu o
úvere ako spotrebiteľskú. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a pri rozhodovaní

rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu jeho práv ako
spotrebiteľa podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Aj keď zmluva o úvere je absolútnym obchodom, ktorý sa riadi predpismi Obchodného
zákonníka, je potrebné použiť v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka úpravu priaznivejšiu
pre spotrebiteľa. Na základe tejto zmluvy o úvere vznikla pohľadávka proti žalobcovi, a žalovaný ju

uplatnil v konaní na Rozhodcovskom súde, pričom právomoc Rozhodcovského súdu rozhodnúť spor
boladanázrozhodcovskejzmluvy.Podľanázorusúdupostupovalžalovanývzmyslezákonaaprávomoc
rozhodcovského súdu na rozhodovanie v danej veci bola oprávnená.

15. Podľa § 40 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z., účinného v čase podania žaloby, účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak:
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa

16. Podľa § 40 ods. 2 z. č. 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe
môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.17. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá z.č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

18. Súd považuje za preukázané, že žalobca podal žalobu na súd včas. Žalobca prevzal rozhodcovský
rozsudok dňa 18. 11. 2014 a žalobu na súd podal dňa 08.12.2014. Žalobca vo všeobecnosti vecne
správne argumentuje o skutočnostiach neprijateľných rozhodcovských doložiek, resp. zmlúv, ale súd
dospel k názoru, že nie každá rozhodcovská zmluva je nekalou podmienkou. Súd považuje za

preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená individuálne na samostatnom tlačive. Okolnosti
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy žalobca neuviedol, nepreukázal žiaden nátlak alebo lesť zo strany
žalovaného. Žalobca nepreukázal, že uzatvorenie zmluvy bolo podmienkou získania úveru. Navyše
žalobca mal právo od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní bez uvedenia dôvodu, čo žalobca
nevyužil. Geografickú vzdialenosť rozhodcovského súdu od miesta bydliska žalobcu súd do úvahy
nevzal vzhľadom k bežne dostupným možnostiam prepravy na Slovensku. Súd preto nepovažuje

tvrdenia žalobcu, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou a teda neplatné. Z
vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní boli
porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Keďže jednou zo strán
sporu je spotrebiteľ súd skúma aj porušenie hmotnoprávnych predpisov.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 5b z.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

21. Podľa § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ...

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až l), s), z) a aa),

23. Súd síce zistil, že Stály rozhodcovský súd aplikoval aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, avšak
nie dostatočne. Súd preto zameral dokazovanie na súlad resp. nesúlad uzatvorenej zmluvy o úvere
so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s prihliadnutím na skutočnosť, ako sa s touto

náležitosťou vysporiadal Stály rozhodcovský súd. Z prehľadu NBS súd zistil, že priemerná úroková
sadzba úverov poskytnutých obchodnými bankami v období februára 2013 s dobou splatnosti od 1
do 5 rokov bola 14,75%. Súd v zásade rešpektuje vyššiu úrokovú sadzbu nebankových spoločností
zohľadňujúczvýšenúmierurizikaúverovposkytnutýchklientomnepriechodnýmubánk,aletakátovyššia
úroková sadzba nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd by akceptoval dvojnásobok priemernej

úrokovej sadzby. Sadzba vo výške 70,01% uvedená v návrhu ( údaj v bode 6. nečítateľný) je viac
ako štvornásobkom priemernej úrokovej sadzby, čo je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi,
preto ustanovenie o úrokovej sadzbe v zmluve považuje za neplatné. Keďže ide o absolútnu neplatnosť,
súd nemôže stanoviť akceptovateľnú úrokovú sadzbu v tejto zmluve. Pokiaľ ide o výšku úrokovej
sadzby uvedenú v bode 6 zmluvy, tento údaj je nečitateľný, súd tak nevie, či o tomto údaji mal žalobca

vedomosť, avšak z porovnania údajov v bode 5 a 6 ( rovnaká výška úveru, rovnaká splátka, rovnaký
počet splátok) súd vyvodil, že úroková sadzba v bode 6 by mal byť porovnateľná s výškou sadzby v
bode 5, to znamená extrémne vysoká ( žalobca sa vyjadril, že úžernícka) a v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe uvedeného je súd nútený konštatovať, že v zmluve chýba náležitosť uvedenia úrokovej
sadzby (§ 9 ods. 2 písm. i) z.č. 129/2010 Z.z.). Keďže v zmluve chýbajú náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. i) z.č. 129/2010 Z.z. zmluva by mala byť určená za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle §
11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z.. Žalobca namietal aj výšku RPMN v zmluve, ktorá mala byť v
rozpore s ust. § 9 ods.2 písm.y) cit.zákona . žalobca uviedol, že v zmluve je uvedená priemerná RPMN
46,35% a z prehľadu NBS pre obdobné úvery poskytnuté obchodnými bankami v mesiaci február 2013je uvedená priemerná RPMN 16,19%. Súd sa však úplne s touto argumentáciou nestotožnil. Priemerná
RPMN uvádzaná žalobcom je vytrhnutá z kontextu, nezohľadňuje dobu poskytnutia úveru a nie je
vyjadrením priemernej RPMN v súlade s ustanovením platným v čase uzatvorenia zmluvy ( § 9 ods.2

písm. y) z.č. 129/2010 Z.z.). Priemernú RPMN uvádza Ministerstvo financií a vychádza z RPMN za
predchádzajúci štvrťrok u obdobných úverov. Údaj o priemernej RPMN na rozdiel od úrokovej sadzby
nepodlieha vôli žalovaného, ale je objektívnou veličinou predstavujúcou aritmetický priemer z hodnôt
RPMN poskytnutých úverov v sledovanom období. Súd uznáva, že uvedená RPMN je privysoká, najmä
z dôvodov vysokých úrokov a poplatkov. Žalobca ale nepreukázal, že RPMN bola vypočítaná nesprávne

v neprospech spotrebiteľa. Súd považuje za neplatné aj dojednanie o zmluvnej pokute, pretože to bolo
súčasťoupredtlačenéhoformulárazmluvyataktoformulovanúdohoduozmluvnejpokutežalobcanemal
možnosť odmietnuť. Súd nepovažuje takto dohodnutú zmluvnú pokutu za dohodu, ktorá bola uzatvorená
písomne v súlade s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nešlo o dohodu, ale o jednostranný
diktát zo strany dodávateľa. Dohoda spôsobuje podľa názoru súdu nepomer v právach a povinnostiach
strán v neprospech spotrebiteľa.

24. Slovenský arbitrážny súd však žiaden rozpor, resp. nesúlad nenašiel. Súd preto dospel k názoru, že
rozhodcovský súd sa s chýbajúcimi náležitosťami v zmysle § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. nevysporiadal.
Pokiaľ by Slovenský arbitrážny súd skutočne aplikoval pri rozhodovaní aj ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa, musel by dôjsť k obdobnému záveru ako všeobecný súd a nemohol by dodávateľovi priznať

nárok na úroky a zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného dospel súd k názoru, že Slovenský arbitrážny
súd pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Žalobca sa preto mohol v súlade
s § 40 ods. 1 písm. j) z. č. 244/2002 Z. z. domáhať na všeobecnom súde zrušenia rozhodcovského
rozsudku. Súd preto považuje žalobu za dôvodnú a rozhodcovský rozsudok sp. zn. 216/08/14 zo dňa
21. 10. 2014 vydaný rozhodcovským súdom Slovenský arbitrážny súd, zriadeného spoločnosťou Slovak

arbitration court, s. r. o. zrušil

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods.1
C.s.p.. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.