Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Kohútová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206745
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115206745.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: L., s.r.o. J. Q., H. XX, J. Q., IČO: XX XXX
XXX zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Pavlovom, Mlynárska 19, Košice proti odporcom: 1.
R. C., a.s., E. XX, P., IČO: XX XXX XXX a 2. R. L., a.s., E. XX, IČO: XX XXX XXX o návrhu na
nariadeniepredbežnéhoopatrenia,oodvolaníodporcuv2.radeprotiuzneseniuOkresnéhosúduKošice
I zo dňa 30.3.2015 č. k. 26Cb/64/2015-89 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.5.2015 č. k.

26Cb/64/2015-101 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi v 2. rade povinnosť v kalendárnom roku
2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty
podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b/ v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z.

z., Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 o stanovení
ceny elektriny na straty a Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku
čísloPDS:OZE_459_2012_15,čísloVSEOZEOZE_459_2012_15_VSEzodňa19.11.2014,atotak,že
je povinný odoberať od navrhovateľa elektrinu za ceny elektriny na straty na základe účtovného dokladu
vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na
výrobu elektriny za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol

výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania vo veci samej, ktorý bol súdu
prvého stupňa doručený 20.3.2015, navrhovateľ žiadal určiť, že mu nezaniklo na rok 2015 právo na
podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podporu výroby elektriny vysoko účinnou
kombinovanou výrobou vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty a doplatku podľa § 3 ods.

1 písm. b/ a c/ zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby, Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) číslo 1139/2014/
E-OZ zo dňa 19.11.2013 a 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 o stanovení ceny elektriny na straty a je
oprávnený toto právo na podporu uplatniť v roku 2015 proti odporcom na základe Zmluvy o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo PDS: OZE_459_2012_15, číslo VSE
OZE OZE_459_2012_15_VSE zo dňa 19.11.2014. V návrhu na začatie konania súčasne navrhovateľ

žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie v znení, v akom mu napadnutým uznesením súd prvého
stupňa vyhovel. Navrhovateľ poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 3.2.2015 č. k.
27Cb/20/2015-24, ktorým vyhovel jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi v
l. rade a súčasne uložil navrhovateľovi podať návrh vo veci samej.

Navrhovateľ uviedol, že je výrobcom elektriny - vodnej elektriny v lokalite J. Q. s právom na podporu

podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 19.11.2013
bola navrhovateľovi ako regulovanému subjektu schválená na roky 2014 až 2027 pevná cena elektrinypre stanovenie doplatku vo výške 63,624 eur/MWh bez DPH vyrobenej technológiou výroby elektriny
z obnoviteľných zdrojov. Zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku
uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 19.11.2014 sa odporca v 2. rade zaviazal odobrať od

navrhovateľa ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov s právom na podporu elektrinu za cenu
elektriny na straty podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z. z. a odporca v l. rade sa zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa rozhodnutia ÚRSO a § 4 ods. 1 písm. c/ a § 3 ods. 1 písm. c/
zákonač.309/2009Z.z.naskutočnémnožstvoelektrinyvyrobenejzakalendárnymesiac obnoviteľných
zdrojov. Navrhovateľ uviedol, že listom z 15.12.2014 mu odporca v l. rade oznámil, že nesplnil zákonné

podmienky pre poskytovanie podpory, na žiadosť navrhovateľa o špecifikáciu nesplnenej podmienky
uviedol, že navrhovateľ nedoručil oznámenie o uplatnení práva na podporu na rok 2015 podľa § 4
ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. do 15.8.2014. V stanovisku zo dňa 29.12.2014 navrhovateľ
preukazoval odporcovi v l. rade splnenie tejto povinnosti. Na tento list odporca v l. rade nereagoval a
faktúry vystavené navrhovateľom za vyrobenú a dodanú elektrinu za január a február 2015 nezaplatil
s odôvodnením, že navrhovateľ je v zozname ÚRSO vedený ako výrobca elektriny, ktorý si nesplnil

povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. Navrhovateľ mal za to, že odporcovia nie sú osobami
oprávnenými rozhodnúť, resp. oznámiť výrobcom elektriny zánik práva na podporu alebo stratu práva
túto podporu si uplatňovať. Uviedol, že podpora je financovaná štátom a odporcovia len plnia povinnosti
vyplývajúce im z ich postavenia na trhu s elektrinou. Zdôraznil, že zo strany ÚRSO ako jediného
orgánu štátnej správy oprávneného rozhodovať o priznaní podpory nebolo navrhovateľovi doručené

žiadne negatívne stanovisko vo vzťahu k splneniu či nesplneniu povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm.
c/ zákona č. 309/2009 Z. z. Poukázal na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 citovaného zákona a
mal za to, že na zariadenia uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014 sa vzťahujú podmienky
stanovené zákonom pred novelou účinnou od l.1.2014, teda aj na navrhovateľa, ktorý uviedol svoje
zariadenie do prevádzky 22.5.2012. Navrhovateľ zdôraznil, že jeho hlavná a jediná činnosť spočíva

vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a vzhľadom na vysoké investičné vstupy financovania
môže vykonávať svoju činnosť len na základe podpory tejto výroby vo forme odberu elektriny za cenu
elektriny na straty a doplatku. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľ tvrdil, že je nevyhnutné, aby
súd upravil dočasne pomery účastníkov konania do rozhodnutia vo veci samej, aby odporcovia plnili
zákonom a zmluvou im uložené povinnosti, inak to bude mať pre navrhovateľa likvidačný charakter,

lebo znovuobnovenie výrobného procesu na prevádzkovom zdroji navrhovateľa bude z časového
aj finančného hľadiska náročné, zastavenie výroby znemožní navrhovateľovi plniť finančné záväzky
voči bankám i dodávateľom surovín a navrhovateľ bude musieť prepustiť všetkých zamestnancov.
Navrhovateľ vyslovil presvedčenie, že osvedčil danosť svojho nároku aj existenciu bezprostredne
hroziacej ujmy ako zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.

Súd prvého stupňa citujúc ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ bod 6. § 3 ods. 1 písm. b/ a písm. c/, § 4 ods.
1 písm. b/ a písm. c/, § 4 ods. 2 písm. c/ a ods. 3 a § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, § 102 ods. 1, § 74 až § 76 O.
s. p. uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh na vydanie predbežného opatrenia proti odporcovi v 2. rade
zamietol. Uviedol, že je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny a nie je subjektom,

ktorému majú byť podľa zákona č. 309/2009 Z. z. adresované právne úkony potrebné pre vznik alebo
uplatnenie práva na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Od odporcu v l. rade dostal informáciu, že
navrhovateľ nesplnil povinnosti podľa uvedeného zákona, čo potvrdil aj ÚRSO, ktorý na svojej webovej
stránke zverejnil úplný zoznam výrobcov elektriny, ktorí nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009
Z. z. Mal za to, že len Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je oprávnený rozhodovať o priznaní alebo

nepriznaní práva na podporu, preto mal súd zvážiť, či nerozhoduje o nárokoch, rozhodovanie o ktorých
patrí do právomoci tohto úradu. Vzhľadom na uvedené tvrdil, že navrhovateľ neosvedčil existenciu
nároku vo veci samej a nepreukázal ani nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy, pretože
navrhovateľovi ponúkol odkúpenie elektriny za trhovú cenu. Uviedol, že v prípade splnenia predpokladov
pre uplatnenie podpory, by mal navrhovateľ v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny

na straty vo výške 44,015 eur/MWh. Priemerná trhová cena elektriny mala v januári 2015 hodnotu
31,26 eur/MWh, vo februári 2015 to bolo 36,68 eur/MWh a v marci 2015 bola priemerná trhová cena
elektriny 31,00 eur/MWh. Uviedol, že v roku 2014 dodal navrhovateľ do distribučnej sústavy celkom 2061
MWh, pri rovnakom množstve dodávky v roku 2015 by získal navrhovateľ pri obvyklej cene elektrinyasi 67 972 eur (t. j. asi 75%) a rozdiel by bol asi 22 743 eur. Na základe predbežného opatrenia
nariadeného súdom prvého stupňa je odporca v l. rade povinný uhrádzať doplatok vo výške 52,609 eur/
MWh, teda pri rovnakej dodávke elektriny ako v roku 2014 má odporca v l. rade zaplatiť na základe

predbežnéhoopatreniaasi108427eur.Výpadokpríjmovvovýške22743eurzarokpretopodľaodporcu
v 2. rade nemôže spôsobiť navrhovateľovi nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Poukázal
na zistenia z verejných dostupných zdrojov, podľa ktorých je navrhovateľ síce v strate, ide však len o
stratu účtovnú, pretože bez odpisov, ktoré sú nákladom účtovným, nie reálnym, navrhovateľ dosahuje
kladný hospodársky výsledok. Zdôraznil, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ

žiadnym spôsobom nepreukázal, navyše uviedol nepravdivé informácie, pretože navrhovateľ vyrába
elektrinu vo vodnej elektrárni, u ktorej je nábeh výroby elektriny vo veľmi krátkej dobe oproti iným
zdrojom, napríklad pri výrobe elektriny z biomasy. Odporca v 2. rade vytýkal súdu prvého stupňa, že
predbežnýmopatrenímzaviazalodporcunaplnenietotožnésplnením,ktorémábyťpredmetomkonania
vo veci samej, čo je podľa judikatúry Ústavného súdu prípustné len vo výnimočných prípadoch, súd
prvého stupňa však v napadnutom uznesení výnimočnosť svojho postupu neodôvodnil.

Uznesením zo dňa 11.5.2015 č. k. 26Cb/64/2015-101 súd prvého stupňa opravil záhlavie uznesenia zo
dňa 30.3.2015 č. k. 26Cb/64/2015-89 pre zrejmú chybu pri písaní, keď odporca v l. rade bol označený
(číselne) aj ako odporca v 2. rade. Proti tomuto uzneseniu účastníci odvolanie nepodali a opravné
uznesenie sa stalo právoplatným dňa 10.6.2015.

Navrhovateľvovyjadreníkodvolaniuodporcuv2.radenavrholnapadnutéuznesenieakovecnesprávne
potvrdiť. Zdôraznil, že osvedčil existenciu uplatneného nároku a tiež pasívnu legitimáciu odporcu v 2.
rade v zmysle Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 19.11.2014.
Uviedol, že povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. splnil vo vzťahu k

prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, lebo dňa 7.8.2014 zaslal mu poštou oznámenie o
uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny. Zdôraznil, že ani Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví neoznámil navrhovateľovi negatívne stanovisko vo vzťahu k splneniu či
nesplneniupovinnostipodľacitovanéhoustanovenia.Navrhovateľ uviedol,ževšetcivýrobcoviaelektriny
z alternatívnych zdrojov sú existenčne závislí na poskytovaní podpory a aj z výpočtov odporcu v 2. rade

vyplýva, že predaj elektriny bez podpory by bol pre navrhovateľa likvidačný. Poukázal na prechodné
ustanovenie § 18e ods. 1 zákona, z ktorého je zrejmé, že na zariadenia uvedené do prevádzky pred
1.1.2014 sa vzťahujú podmienky podpory uvedené v zákone do účinnosti novely a toto prechodné
ustanoveniesatýkaajnavrhovateľa,lebojehozariadenienavýrobuelektrinybolouvedenédoprevádzky
22.5.2012.

Odvolací súd preto prejednal odvolanie odporcu v 2. rade v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212
ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.,
pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh (§ 75 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods.
3 O. s. p., náležitosti podstatné pre rozhodnutie o predbežnom opatrení uvedené v § 75 ods. 1 O. s.

p., t. j. musí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej; a ako každý návrh podávaný súdu musí obsahovať
náležitosti podľa § 79 ods. 1 O. s. p., to znamená, že musí obsahovať označenie účastníkov, pravdivé

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť
z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia je aj určitý návrh - petit, ktorý vyjadruje obsah a rozsah súdnej ochrany, o ktorej
má súd svojim výrokom nakoniec rozhodnúť. Nielen pre žalobu vo veci samej, ale aj pre návrh na
nariadenie predbežného opatrenia platí, že navrhovaný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný,
aby súd presne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcichpovinností, ktorých sa navrhovateľ navrhovaným predbežným opatrením domáha, musí byť preto v
navrhovanom petite presné a jednoznačné, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia
mohol byť podkladom pre prípadnú exekúciu - to znamená, že musí obsahovať presné vymedzenie

práv a povinnosti súvisiacich s plnením, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu,
v ktorej má byť povinnosť splnená, ak táto lehota nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho
predpisu. Rozhodnutie, ktoré by prevzalo do výroku nepresný, neurčitý alebo nezrozumiteľný petit
navrhovaného predbežného opatrenia, by nebolo po materiálnej stránke vykonateľné a právne dôsledky,
ktoré navrhovateľ predbežného opatrenia návrhom sledoval, by nenastali a konanie o predbežnom

opatrení by bolo úplne neúčelné.

V predmetnej veci sa súd prvého stupňa stotožnil s dôvodmi navrhovateľa uvádzanými v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a jeho návrhu vyhovel. Neskúmal však, či navrhované a následne
nariadené predbežné opatrenie je dostatočne určité, keďže z neho nie je zrejmé, aká konkrétna a určitá
povinnosť bola odporcovi v 2. rade uložená.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi v 2. rade povinnosť poskytovať
navrhovateľovi podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 309/2009 Z. z., rozhodnutia ÚRSO z 27.11.2014 o stanovení ceny elektriny na straty a podľa Zmluvy
účastníkov konania o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 19.11.2014

tak, že odporca v 2. rade je povinný odoberať od navrhovateľa elektrinu za cenu elektriny na straty na
základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v
zariadení za každý kalendárny mesiac roku 2015.

Zákon č. 309/2009 Z. z. upravuje podmienky a spôsob podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov

energie,toznamená,žeprisplnenízákonomstanovenýchpodmienoksaprávnickejalebofyzickejosobe
ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zabezpečuje podpora spôsobmi uvedenými
v tomto zákone. Odvolací súd zdôrazňuje, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (ale
ani žalobou vo veci samej) nemožno žiadať, aby protistrane bola uložená povinnosť len odkazom
na zákonné ustanovenie alebo na zmluvu (napríklad - žalobným petitom sa domáhať uloženia

povinnosti žalovanému nahradiť škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo vydať
bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka či zaplatiť zmluvnú pokutu podľa
ustanovenia zmluvy účastníkov konania). Takémuto návrhu nemôže súd ani vyhovieť, pretože zákonné
ustanovenie (prípadne zmluva) určuje hmotnoprávny rámec v tomto prípade pre poskytnutie určitého
druhu podpory, predbežné opatrenie vo výroku však musí presne špecifikovať, akú povinnosť súd

účastníkovi predbežným opatrením ukladá tak, aby túto povinnosť bolo možné aj v prípadnej exekúcii
vymôcť.

Pokiaľ špecifikoval navrhovateľ podporu tak, že odporca v 2. rade má poskytnúť podporu vo forme
odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v roku 2015, v tomto smere je návrh navrhovateľa

na nariadenie predbežného opatrenia nedôvodný, lebo aj z obsahu jeho návrhu nepochybne vyplýva,
že odporca v 2. rade prejavil ochotu od navrhovateľa vyrobenú elektrinu odkúpiť.

Neurčitosť ukladanej povinnosti zvýrazňuje uloženie povinnosti odporcovi v 2. rade zaplatiť
navrhovateľovi cenu elektriny na strany na základe ním vystaveného účtovného dokladu za skutočný

odber elektriny v príslušnom mesiaci roku 2015. Je pravdou, že v čase podania návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia (20.3.2015) navrhovateľ nemohol vedieť, v akom množstve vyrobí a odovzdá
do distribučnej siete elektrinu za marec a nasledujúce mesiace roku 2015. Výrok rozhodnutia súdu,
aby bol vykonateľný, musí byť však presný a určitý, aby neboli pochybnosti o tom, akú konkrétnu
povinnosť uložil súd odporcovi v 2. rade, teda čo je povinný plniť a v akom rozsahu. Za určitý však

nemožno považovať výrok rozhodnutia, ktorý odkazuje na budúce, po právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia navrhovateľom vystavené a predložené listiny, ktoré nie sú známe súdu, ani protistrane v
čase rozhodovania súdu, protistrana nemala možnosť sa k nim vyjadriť a ich správnosť nepreskúmal
a právne neposúdil súd.

Podľa názoru odvolacieho súdu nariadené predbežné opatrenie je v rozpore s účelom predbežného
opatrenia, pretože pomery účastníkov konania neupravuje len dočasne v nevyhnutnom rozsahu na
ochranu práv navrhovateľa, ale ukladá odporcovi v 2. rade plniť navrhovateľovi všetko, čo by mu
podľa jeho tvrdenia patrilo podľa zmluvy a na základe právneho predpisu. Odvolací súd má za to,že predbežným opatrením uložiť odporcovi v 2. rade povinnosť poskytnúť peňažné plnenie, musí byť
odôvodnené výnimočnými okolnosťami a v nevyhnutnom rozsahu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 76
ods. 1 písm. a/ a c)/ O. s. p., pretože ani v tam uvedených prípadoch (platenie výživného, poskytovanie

pracovnej odmeny) zákon nepočíta s úhradou celého nároku, ale s poskytnutím peňažného plnenia v
nevyhnutnej miere.

Za absolútne neprijateľný je potrebné považovať návrh navrhovateľa a následné rozhodnutie súdu
prvého stupňa ukladajúce odporcovi v 2. rade povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by

mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť, pretože ide o neobmedzený
okruh neurčitých úkonov, ktorých by sa mal odporca v 2. rade v súvislosti so zabezpečením
podpory poskytovanej navrhovateľovi zdržať, teda napríklad aj podať odvolanie, ktorým sa bráni proti
nariadenémupredbežnémuopatreniu.Uvedenývýrokbyznemožnilodporcoviv2.radeurobiťakékoľvek
úkony v súvislosti s poskytovaním podpory navrhovateľovi podľa zákona č. 309/2009 Z. z. aj v prípade,
ak by nárok navrhovateľa nebol po práve, prípadne by bol v rozpore so zákonom.

Vzhľadom na to, že v predmetnej veci navrhovateľ neuviedol, aké konkrétne povinnosti žiada uložiť
odporcovi v 2. rade predbežným opatrením, resp. v akom rozsahu, pričom navrhovateľ sa domáha aj
uloženiapovinnosti(odoberaťelektrinu),ktorútentoneodmietaplniťasúdprvéhostupňauložilodporcovi
v 2. rade povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu

znemožniť alebo obmedziť, čím nad prípustnú mieru zasiahol do práv odporcu v 2. rade, odvolací súd
považuje nariadené predbežné opatrenie sčasti za nedôvodne nariadené a najmä za neurčité, a preto
nevykonateľné.

Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého uznesenia v odvolacom

konaní, ale nie sú ani zákonné dôvody pre jeho zrušenie, odvolací súd podľa § 220 O. s. p.
napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí o veci
samej (§ 224 ods. 1 a § 145 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.