Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212206238
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2212206238.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: X. R., R.. XX.XX.XXXX, Č.. XX, XXX XX J. proti žalovaným: X/ N. D., R.. XX.XX.XXXX, Č..
XXX, XXX XX C., X/ U. S., R.. XX.XX.XXXX, T.Ö. Č.. XXX, XXX XX J.T., X/ C. C., R.. XX.XX.XXXX, Q.
T. XXX, XXX XX A. I., o zaplatenie 666,21 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 222,07 eur, do troch dní odprávoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu časť súdneho poplatku za návrh vo výške
13,20 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 222,07 eur, do troch dní oprávoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu časť súdneho poplatku za návrh vo výške
13,20 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný 3/ je povinný zaplatiť žalobcovi 222,07 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaný 3/ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu časť súdneho poplatku za návrh vo výške
13,20 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozšírenou žalobou zo dňa 28.10.2013 podanou na súd dňa 29.10.2013 sa žalobca domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd žalovaných v I., II. a III. rade zaviazal povinnosťou uhradiť mu istinu vo výške
666,21 eur z titulu náhrady škody spôsobnej trestných činom.

Poukázal na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. 2T/191/2011 zo dňa 24.02.2012. Podľa

odborného vyjadrenia mu túto škodu spôsobili žalovaní.

Súd vec ako drobný spor podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a to: návrhom
na začatie konania, rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 2T/191/2011-1948 a po takto
vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 2T/191/2011-1948 zo dňa 24.02.2012 súd zistil, že
žalovaní dňa 28.05.2002 vnikli v obci J. do domu s č. XX vo vlastníctve žalobcu, odkiaľ z mraziacehoboxu odcudzili tovar v cene 666,21 eur. Žalobca ako poškodený bol so svojím návrhom na náhradu
škody odkázaný na občiansko-súdne konanie (229 čl. 1 Trestný poriadok).

V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V zmysle § 420 ods. 3 citovaného zákona, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Na základe vykonaného dokazovania súdu dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Z priloženého
trestného spisu sp.zn. 2T/191/2011 jednoznačne vyplýva, že žalovaní spôsobili žalobcovi škodu v
súvislosti s konaním odporujúcim právnym predpisom škodu, na náhradu ktorej má žalobca v súlade
s § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody tak, ako
vyčíslil, t.j .vo výške 666,21 eur. Dôvodnosť predmetnej výšky náhrady škody vyplýva jednak z návrhu
na začatie konania, ako i z priloženého trestného spisu sp.zn. 2T/191/2011.

Žalobca si náhradu škody ako poškodený uplatnil v trestnom konaní. Trestné konanie následne
prebiehalo pred Okresným súdom Dunajská Streda. Žalobca získal vedomosť o osobách škodcov
a rozsahu škody v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným
nárokom.

Podľa žalobcu by žalovaní mali byť zaviazaní nahradiť mu spoločne a nerozdielne celú škodu, nakoľko
každý zo solidárne žalovaných dlžníkov koná sám za seba a jeho procesné úkony nezaväzujú ostatných
žalovaných.

Súd udáva, že pri procesnom spoločenstve, kedy na strane žalujúcej alebo žalovanej vystupuje
viac osôb, je rozhodné, či ide o spoločenstvo samostatné či nerozlučné. V prípade samostatného
spoločenstva koná každý účastník sám za seba a jeho úkony sú bez vplyvu na práva a povinnosti
ostatných spoločníkov. Naproti tomu v prípade, že účastníci majú postavení nerozlučných spoločníkov,
úkony jedného z nich zaväzujú všetkých spoločníkov (§ 91 ods. 2 O. s. p.). Pre posúdenie, či ide

o samostatné nebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca
z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednávaný
samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo.

Súdna prax aj právna teória vychádza z toho, že osoby zaviazané k solidárnemu plneniu sú spoločníkmi

samostatnými (napr. Vážny č.5899, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo 17. 2. 2000, sp.
zn. 20 Cdo 2599/98, uverejnené v časopise Soudní judikatura č. 8, roč. 2000 pod č. 90, Bureš J., Drápal
L., Krčmář Z. a kol.: Občanský soudní řád. Komentář I. díl, 7. vydanie, Praha, C. H. Beck, 2006, str. 398).

V danom prípade žalobca žiadal náhradu škody voči trom škodcom.

Podľa § 438 ods. 1 OZ ak spôsobí škodu viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V
odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa
svojej účasti na spôsobení škody (ods. 2).

Žalovaný 1/ žiadal, aby boli na náhradu škody škodcovia zaviazaní každý v rozsahu 1/3-iny. Súd
udáva, že úprava spoločnej zodpovednosti viacerých osôb zodpovedných za škodu vychádza zo
zásady solidarity a je pravidlom. Delená zodpovednosť môže byť stanovená rozhodnutím súdu, avšak
len v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti na ich "účasti na spôsobení škody". Pri škode
spôsobenej viacerými subjektmi dáva zákon prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti

voči poškodenému s tým, že vo vzájomnom pomere sa škodcovia vyporiadajú podľa účasti na spôsobení
škody (§ 439 obč. zák.).

V danom prípade žalovaní majú síce postavenie samostatných spoločníkov, avšak súd v tomto prípade
oproti princípu spoločnej zodpovednosti uprednostnil princíp delenej zodpovednosti, kedy síce bola

účasť na spôsobení škody rovnaká u všetkých troch škodcov (žalovaní spoločným konaním vnikli do
domu - spis sp.zn. 2T/191/2011), avšak 1/ k trestnému činu došlo ešte v roku 2002(28.05.2002), avšak
2/ žalobca pôvodne žiadal na náhradu škody zaviazať iba žalovaného I., 3/ podľa žalovaného I. ide onerozlučné spoločenstvo. Súd v tomto individuálnom prípade mal za právne istejšie vyrovnanie vzťahu
medzi účastníkmi, na základe princípu nerozlučného spoločenstva.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a zákonným ustanoveniam súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku.

O povinnosti žalovaným. V I., II. a III. rade uhradiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania súd
rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., ako i s poukazom na ustanovenie § 5 odsek 1 písm. a) a § 4

ods. 2 písm. i) zákona o súdnych poplatkoch, nakoľko žalovaní boli v konaní neúspešní a žalobca je
oslobodený od súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.