Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715212738
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715212738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v
Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, proti žalovanej E. H., V.. X.X.XXXX, V. L. XXX, o zaplatenie
597,60 eur, o odvolaní CETELEM SLOVENSKO, a.s. Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783 proti
rozsudku 24C/323/2015 - 29 z 12.10.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť CETELEM SLOVENSKO, a.s.
Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783 (ďalej len pôvodnému žalobcovi) 139,03 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 139,03 eur od 17.07.2014 do zaplatenia s tým, že povolil
žalovanej dlžnú sumu splácať v splátkach po 15,- eur mesačne a to vždy do 25-tého dňa v mesiaci
počnúcprvousplátkouvmesiacinovember2015,aždozaplateniastým,žeomeškaniesplnenímjednej

splátky , má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

2. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zistil, že pôvodný žalobca uzatvoril
so žalovanou 15.11.2011 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
ako Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“),

ktorú právne posúdil ako Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch
v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom , na základe ktorej boli žalovanej, fyzickej osobe
nepodnikateľke poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úverového rámca pôvodným žalobcom,
ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmluve bola uvedená výška
úverového rámca 5.000,- eur a aktuálna výška úverového rámca 600,- eur s výškou mesačnej splátky
minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, so splatnosťou
prvej mesačnej splátky k 10. dňu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené

prvé čerpanie revolvingového úveru, výškou ročnej úrokovej sadzby 26,28 % ročne, RPMN vo výške
41,76 %, priemernej RPMN vo výške 23,97 %, splatnosťou mesačnej splátky v 10. deň v mesiaci.
Podľa Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov pôvodným žalobcom zo 17.09.2015 vyplýva,
že žalovaná čerpala spolu 1.008,19 eur a z Potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovomprípade žalovaná vrátila pôvodnému žalobcovi spolu 983,50 eur. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX z 21.07.2014 mu vyplynulo, že pôvodný
žalobca listom z 21.07.2014 oznámil žalovanej uplatnenie práva podľa § 506 Obch. zák., teda

zosplatnenie úveru ku dňu 16.07.2014 a požadoval vrátiť celú dlžnú sumu. Z Rozpisu úverového prípadu
mal za zrejmé vykonanie jednotlivých odfinancovaní peňažných prostriedkov zo strany pôvodného
žalobcu v prospech žalovanej, ako aj komplexný rozpis jednotlivých úhrad zo strany žalovanej s tým,
akým spôsobom sa uhradené sumy započítavali na istinu, úroky, poistenie ako aj poplatky za správy
úveru , pričom v závere predmetného rozpisu úverového prípadu ku dňu 15.07.2014 pôvodný žalobca

evidoval voči žalovanej dlh vo výške 520,63 eur na istine, 76,97 eur na úrokoch - poistnom a ostatných
poplatkoch a 0,- eur na nákladoch. Z Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo 17.09.2015
mu vyplynulo, že došlo v danom úverovom prípade v prospech žalovanej k odfinancovaniu peňažných
prostriedkov vo výške 1.008,19 eur. Z Potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade
zo 17.09.2015 mal za zrejmé, že došlo k prijatiu splátok zo strany žalovanej pôvodnému žalobcovi
vo výške 983,50 eur. Z vyjadrenia pôvodného žalobcu , doručeného súdu 21.09.2015 mal za zrejmé,

že žalovaná po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné
prostriedky v celkovej výške 1.122,53 eur tak, že 1.008,19 eur čerpala výbermi v hotovosti z bankomatov,
platbami na vybraných obchodných miestach, alebo financovaní na svoj účet podľa potvrdenia o
odfinancovaní peňažných prostriedkov, ktoré pôvodný žalobca súdu predložil v prílohe a 114,34 eur
sú poplatky za výber v hotovosti z bankomatov, ktoré pôvodný žalobca účtoval žalovanej ako súčasť

úverovej istiny podľa Sadzobníka poplatkov, pričom vyúčtované poplatky sú zrejmé z výpisu z úverového
účtu žalovanej, ktorý pôvodný žalobca v konaní už súdu predložil. Vychádzajúc z § 1 ods. 2, § 9
ods. 2 písm. j), k), § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a §
497, § 369 ods. 3 Obch. zák., § 10c) Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1 Nariadenia č.

87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 a § 142 ods. 2 O.s.p. ( ich znenie citoval), urobil záver,
že v uzatvorenej Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
že v nej nie je uvedený údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý
sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, že v zmluve je uvedená

výška mesačnej splátky tak, že táto bola stanovená na minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej
na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Takéto dojednanie výšky mesačnej splátky nepovažoval súd za
súladné s § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď táto má byť uvedená konkrétnou
vyčíslenou sumou a nie je vyčísliteľná spotrebiteľom, matematickými operáciami, ktorých vypočítanie
je navyše nejasné. Zdôraznil, že rovnako tak pôvodný žalobca neuviedol, koľko z tej ktorej mesačnej

splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a spotrebiteľ tak nemá možnosť
vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov , aj v
závislosti od rýchlosti, akou sa spláca istina úveru. Poukázal na to, že zmyslom právnej úpravy bolo,
aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj túto
skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky , nakoľko pôvodný

žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité
na úhradu jednotlivých nárokov, že nemožno takýto jeho postup považovať za súladný zo Zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Až z pôvodným žalobcom predloženého Výpisu úverového prípadu mu
vyplynulo rozpočítanie jednotlivých úhrad z jednotlivých uhradených splátok na jednotlivé nároky. Z
Výpisu z úverového prípadu mu vyplynulo, že pri jednotlivých splátkach bolo na istinu započítané zo

samotnej splátky raz suma vyššia, inokedy zase suma nižšia. Teda , započítanie úhrad na jednotlivé
nároky , nebolo , ani nie je pôvodným žalobcom vykonané rovnomerne. Ďalej uviedol, že rovnako tak
Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termíny jednotlivých splátok, iba uvedenie splatnosti ako
v 10. deň v mesiaci a, že takéto určenie termínov splátok spotrebiteľského úveru nemožno považovať
za súladné s dotknutým ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ust. bolo, aby

spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v akých termínoch. Vyžaduje sa teda presná
časová, dátumová špecifikácia každej jednotlivej splátky. Urobil záver, že pokiaľ teda samotná zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaje o termínoch splatnosti splátok úveru , nemožno mať za to, že
tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu

termínov splátok spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných v spotrebiteľskej zmluve
dostupných údajov. Naopak , je potrebné trvať na tom, aby termíny jednotlivých splátok boli určené
konkrétnym dátumovým okamihom. Nakoľko uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľzaplatiť vo výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.
a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Podľa Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a Potvrdenia

prijatiasplátokzo17.09.2015predloženýchpôvodnýmžalobcom,žalovanáčerpalafinančnéprostriedky
vo výške 1.008,19 eur, pričom pôvodnému žalobcovi uhradila spolu 983,50 eur. Nakoľko poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov , žalovanou čerpaný úver bola povinná v uvedenej
výške pôvodnému žalobcovi vrátiť. Súd preto žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú uhradiť
pôvodnému žalobcovi 139,03 eur, ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami 1.008,19

eur spolu s poplatkami za výber v hotovosti z bankomatov 114,34 eur, ktorých vynaloženie je zrejmé z
predloženého rozpisu úverového prípadu a uhradenými finančnými prostriedkami vo výške 983,50 eur.
Konštatoval, že z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu vzniklo pôvodnému žalobcovi
podľa § 369 Obch. zák. právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby ustanovuje § 3 ods. 1 Nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013, nakoľko
zmluvný vzťah mu vznikol pred týmto dňom a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu

ECB. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy 139,03 eur aj úrok z omeškania
vo výške 8,15% od 17.07.2014 ( deň nasledujúci po dni zosplatnenia úveru) , do zaplatenia , keďže
omeškanie s plnením dlhu u žalovanej doposiaľ trvá. Žalobu nemal za dôvodnú v časti , v ktorej sa
pôvodný žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy nad 139,03 eur , nakoľko poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu nie je žaloba dôvodná ani v časti uplatnených

úrokov z omeškania nad sumu poskytnutého úveru a v časti požadovaného úroku. Žalobu preto v časti
uplatnenej 458,57 eur spolu s úrokom z úveru a úrokom z omeškania z uvedenej sumy zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. . Žalovaná bola v prevažnej miere úspešná
a preto jej vznikol nárok na pomernú náhradu trov konania a nakoľko jej preukázateľne žiadne trovy
konania nevznikli, ich náhradu jej nepriznal. Žalovanej povolil dlžnú sumu splácať v splátkach po 15,-

eur mesačne a to vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci november 2015 , až
do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
s poukazom na § 160 O.s.p., nakoľko žalovaná je t.č. nezamestnaná s celkovým mesačným príjmom
220,- eur, pričom zároveň spláca aj iné úvery.

3. Proti rozsudku , v rozsahu , v ktorom bola žaloba zamietnutá , podal v zákonnej lehote odvolanie
pôvodný žalobca.

4. Mal za to, že súd v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil so záverom súdu,

že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej kary neobsahuje náležitosti,
poukazujúc na § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, a to údaj o celkovej čiastke k zaplateniu a údaj o výške, počte
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, z ktorého dôvodu súd považoval poskytnutý
revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na skutočnosť, že predmetom Zmluvy

o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie revolvingového úveru
formou tzv. povoleného prečerpania, t.zn., že poskytuje žalovanej určitý úverový rámec, z ktorého
môže žalovaný čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého
úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli žalovanej, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z
poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Žalovaná tak mohla čerpať celú výšku úverového rámca naraz,

mohla čerpať len časť poskytnutého rámca jednorazovo alebo opakovane, mohla kedykoľvek splatiť
akúkoľvek časť čerpanej sumy alebo aj celú sumu a opätovne čerpať peňažné prostriedky podľa svojho
uváženiaatď.Zdôraznil,ženevievôľužalovanejanipredpokladať,aniovplyvniť,pretonemoholvzmluve
uviesť celkovú výšku k zaplateniu a tiež výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ,
inak , než to urobil na úverovej zmluve, t.zn., že výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na

najbližší vyšší násobok 300,- eur a že je splatná 10. deň v mesiaci. Rovnako poukázal na skutočnosť,
že výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalovanej vo výpise
z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov a teda, že žalovaná
mala presnú vedomosť, aká je jej aktuálna výška. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má za to, že
zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy a je toho názoru, že súd nesprávne postupoval, keď posúdil predmetný úver za
bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že v konaní pred súdom dostatočne preukázal oprávnenosť
žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantnédôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 79
ods. 1 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p., ale aj povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z § 79 ods. 1 O.s.p. Zastával
názor, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, mimoriadna splatnosť

úverovej zmluvy s dokladom o doručení, špecifikáciu dlžnej sumy, výpis z úverového účtu, z ktorého
je zrejmá história úverového prípadu a všetky pohyby na úverovom účte a potvrdenia o odfinancovaní
peňažných prostriedkov a o prijatých platbách, ktoré založil do súdneho spisu počas konania na súde
sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam sa nestotožnil s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v zamietnutej časti nevyhovel a je

toho názoru, že súd mu mal správne priznať uplatnený nárok v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 27,- eur a trov právneho
zast. v odvolacom konaní vo výške 47,92 eur.

5. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 súdu
prvej inštancie 12.5.2016 oznámil cezhraničné zlúčenie spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so

spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž,
Francúzsko, konajúce na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, s tým,
že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikne zlúčením bez
likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stane jej univerzálnym právnym

nástupcom, a to ku dňu účinnosti cezhraničného zlúčenia 01.07.2016.

6. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vložka č. 2435/D vyplýva, že pôvodný
žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava bol od 30.06.2016 vymazaný z Obchodného registra
ex offo z dôvodu, že s účinnosťou k 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou

BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA akciovou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registra
Paríž pod číslom XXXXXXXXX I. Y. a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava s tým ,
že právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava sa stal BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd pokračoval s právnym nástupcom pôvodného
žalobcu ako so žalobcom .

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2
C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho
odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení
ani podané odvolanie.

9. Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), t.j. , že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam , sa týka chýba

v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého
sporposúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnelebonemáoporuvovykonanomdokazovaní,pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keďvýsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
až 193 C.s.p.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 193 C.s.p.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach sporových strán , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní pôvodného
žalobcu, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.

14. K výhradám žalobcu, že predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je potrebné uviesť, že aj súdna prax sa v obdobných
prípadoch zjednotila na právnom závere, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, a to rozčlenením jednotlivých súm, a to nielen výšku splátok a ak

uvedené náležitosti nemá , je potrebné považovať úver za bezúročný.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov : a) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

17. Možno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci je spotrebiteľský úver
medzi stranami sporu potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

18. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že v zmluve o úver nie sú

uvedené náležitosti vyžadované v zmysle 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., teda výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto sa možno stotožniť so záverom súdu prvej
inštancie, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Je potrebné zdôrazniť, že aplikácia cit. zák. ust. musí byť v súlade so zmyslom a účelom zák. č.

129/2010 Z.z., že zmyslom a účelom spotrebiteľských úverov je dosiahnutie pravdivého informovania
spotrebiteľa o spotrebiteľskom úvere v čase uzavretia zmluvy, teda aby spotrebiteľ mal možnosť posúdiť
rozsah svojho záväzku. Tým, že zákonné dodržanie niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj jej
písomnej formy postihuje v zákone platnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnuté podstatné obsahové
náležitosti zmluvy. Predpísaná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným

obsahovým náležitostiam zmluvy a jednak vo vzťahu k týmto náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9
ods. 2 zákona. Pokiaľ teda zmluva uzavretá medzi stranami sporu niektorú z vymenovaných náležitostí
neobsahuje a nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma, poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.20. K výhrade pôvodného žalobcu, že ním spomínané náležitosti do spotrebiteľského úveru nebolo
možné ku dňu uzavretia zmluvy stanoviť, že nevie vôľu žalovanej ani predpokladať a ani ovplyvniť,

že preto nemohol v zmluve uviesť celkovú výšku k zaplateniu a tiež výšku, počet a termíny splátok
istiny úroku a iných poplatkov, je potrebné uviesť, že sú bez právneho významu, nakoľko vychádzajúc z
vyššie cit. zák. ust., zákon vyslovene uvádza, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny úrokov a iných poplatkov a že preto bolo povinnosťou pôvodného žalobcu v uzatvorenej zmluve
jednoznačne a zrozumiteľne náležitosti uviesť. Zákonné ust. § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z.z. sa týkajú spotrebiteľského úveru uzavretého medzi pôvodným žalobcom a žalovanou
a preto výhrady právneho predchodcu žalobcu, že spotrebiteľský úver nebolo možné takýto spôsobom
vymedziť tak, aby obsahoval všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., je v rozpore s platnou právnou úpravou.

21. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti

potvrdiť ako vecne správny.

22. Rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolaním nebol napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní v uvedenom rozsahu preskúmavaný.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 253 ods. 1 C.s.p.

24. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

25. Podľa § 253 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli,
preto im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

27. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).