Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207259
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614207259.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: CD A. s.r.o., Y. vězňů
XXXX/XX, V. R., XXX XX Y. 1, Z. republika, IČO: XXX XX XXX, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Marcela Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX , o zaplatenie 346,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.10.2016, č.k. 13C/13/2014-103 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol, konanie o zaplatenie sumy 10,- eur a o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25% denne zastavil s tým, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutieodôvodniltým,žežalobcapodalnatunajšomsúdenávrh,ktorýmžiadal,abysúdzaviazal
žalovaného zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 346,00eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
zo sumy 346,00 eur od 25.12.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 346,00 eur od 10.03.2011 do

zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 1,15 eur a náhradu trov konania.
Návrh na uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti
"údaje o pohľadávke" žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa 22.09.2009 na zmenkovú sumu vo výške 346,-eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.12.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená

dňa 22.09.2009 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od
25.12.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani
z titulu úrokov. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Súd vykonal dokazovanie skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalovaného, obsahom listinných dôkazov,
a to zmenkou zo dňa 22.09.2009, poštovými dokladmi o vkladoch a uzneseniami tunajšieho súdu sp.
zn. 10Er/921/2012.4. Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 25.
septembra 2009 s nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku číslo : XXXXXXXXX

Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného
Miesto vystavenia: v K.
Dátum vystavenia: 25. septembra 2009
Zmenková suma: 346,00 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Y. s.r.o., S.: XX XXX XXX, Y. XX,

XXXXX P.sumutristoštyridsaťšesť eur0centovazmenkovýúrok0,25%denneod25.decembra 2010.
Splatné: Y. s.r.o., Y. XX, XXX XX P.
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu, čím
mal súd preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tohto návrhu.

5. S účinnosťou od 22.12.2016 začala platiť novela Občianskeho súdneho poriadku a zákona č.
191/1950 Sb., ktorá bola prijatá zákonom č. 438/2015 Z.z. V zmysle uvedenej novely sa doplnil §
79 O.s.p. o odseky 3 a 4. Podľa § 79 ods. 3 O.s.p. ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo
zmenkyalebošekuprotižalovanému, ktorýjefyzickouosobou,žalobcajepovinnýopísaťajrozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje

nepretržitýmradomindosamentov,skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahujehoprávnychpredchodcov
so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich.
Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe
aj táto zmluva. Podľa § 79 ods. 4 O.s.p. ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku
proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle

novelizovaného § 114 ods. 2 O.s.p. ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku,
ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania
námietok podľa osobitného predpisu.

6. S poukazom na uvedenú novelu súd žalovaného v zmysle v tom čase platného a účinného § 114 ods.

2 O.s.p. poučil podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. a teda, že v zmysle § 17 ods. 1 ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom vždy. V zmysle § 17 ods. 2 v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by

ten, kto je žalovaným zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný sa k uvedenému poučeniu nijako nevyjadril a nezaslal žiadne
námietky.

7. Z výpovede žalovanej súd zistil, že od spoločnosti Y. si požičala sumu 300,-eur a podpísala, že
peniaze si vzala, avšak nespomína si, že by podpisovala nejakú zmenku. Peniaze potrebovala pre
deti a pôžičku riadne splácala. Následne ochorela, stala sa invalidnou dôchodkyňou a keď jej bola od
spoločnosti Y. doručená výzva na zaplatenie sumy 5. 000,- eur z dôvodu omeškania, nič z tejto sumy
nezaplatila, pretože nemala z čoho.

8. Z dokladov o vklade predložených žalovanou súd zistil, že na účet XXXXXXXXXX/XXXX pod
variabilným symbolom XXXXXXXXX ( číslo zhodné s číslom žalovanej zmenky ) bolo urobených 6
vkladov po 49,- eur , a to dňa 09.10.2009, 2x dňa 07.12.2009, dňa 11.02.2010, dňa 10.03.2010 a dňa
20.04.2010. Celková výška vkladov bola v sume 294,- eur. Žalovaná predložila ešte ďalšie doklady o

úhradách, ktoré sa však týkali iného variabilného symbolu.

9. K tvrdeniam žalovanej žalobca zaslal súdu dňa 30.08.2016 písomné vyjadrenie, kde uviedol, že aj
v komunite jednoduchých a nevzdelaných ľudí bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku,
bude ju musieť na vyzvanie zaplatiť. Každý má preto možnosť pre vystavením zmenky zvážiť, či ju

podpíše alebo uprednostní inú formu potvrdenia svoje povinnosti uhradiť dlh. Nie je možné pripustiť,
aby sa vytvorila osobitná skupina subjektov ( spotrebiteľov ), u ktorých by sme vtedy účinné právne
predpisy vykladali inak ako pre všetky ostatné subjekty, o ktorých by sa rozhodovalo v zmysle prísneho
zmenkového práva. Žalovaná zmenku podpísala a z dokladov o úhradách žalobca predpokladá, že ideo úhrady na bankový účet Y. s.r.o., pričom z nich nevyplýva, že by išlo o úhradu zmenkového záväzku zo
zmenky číslo XXXXXXXXX uplatňovanej v tomto konaní. Zmenka v čase úhrad, ktoré neboli v žalobnom
návrhu zohľadnené, nebola ešte splatnou, t.j. nebola žalovanému predložená na úhradu. Žalovaný tak

predmetnou splátkou pravdepodobne uhrádzal žalobcovi neznáme záväzky voči spoločnosti Y. s.r.o. a
neuhrádzal zmenkový záväzok. Žalobca eviduje jednu úhradu žalovaného po podaní návrhu , a to vo
výške 10,-€, pričom túto úhradu žalobca započítal na istinu a v tejto časti berie svoj návrh čiastočne späť.

10. Keďže žalobca v zmysle tlačiva "B" na doplnenie návrhu, súdu nedoručil relevantné listinné dôkazy

svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, a to ani napriek vyššie citovanej novele
zákona č. 191/1950 Sb. prijatej zákonom č. 438/2015 Z. z. a keďže žalobca si uplatnil nárok zo zmenky
proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení z
úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky.

11. Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Y. s.r.o. - pôvodný vlastník zmenky, je spoločnosť

poskytujúca spotrebiteľské úvery, čo je zrejmé aj z predmetu jej činnosti zverejnenej v jej výpise z
Obchodného registra. S poukazom na uvedené súd sám lustráciou v registri tunajšieho súdu zistil,
že voči žalovanému už bolo vedené exekučné konanie pod sp. zn. 10Er/921/2012, kde si pôvodný
majiteľ zmenky - spoločnosť Y. s.r.o. uplatnil od žalovaného zaplatenie žalovanej sumy 346,00 eur s
prísl. titulom tej istej zmenky na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.

zn. SR 05436/11. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a exekučné
konanie bolo uznesením zo dňa 18.11.2013 právoplatne zastavené. Z obsahu rozhodnutí v exekučnom
konaní súd zistil, že spolu s exekučným titulom bola pripojená aj Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 22.09.2009, na základe ktorej predchodca žalobcu - spoločnosť Y., s.r.o., Bratislava ako veriteľ
poskytla žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 300,- eur. Žalovaný ako dlžník sa zmluvne zaviazal

zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 288,- eur v 12 mesačných splátkach po 49,-
eur, počnúc od 20.10.2009. Tunajší súd konštatoval, že Dohoda o vyplnení zmenky , ktorá je súčasťou
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka,
nakoľko tým , že povinný podpísal blankozmenku, nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvniť resp.
namietať sumu v nej uvedenú. Taktiež rozhodcovskú doložku považoval súd za neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Záväzkový vzťah , ktorý vznikol titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, a teda že zmluva o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.09.2009 je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písmena b/ zákona č. 258/2001 Z.z.

12. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 sa toto
nariadenia uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na

zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

13. Podľa článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007, trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania,
ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

14. Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 , pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

15. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
alebo šekom.

16. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 pís. b) a ods.

2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pre 1.5.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.17.Podľa§52ods.1,2,4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k uzavretiu
úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

23. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k uzavretiu
úverovej zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie

vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení žalobného návrhu dospel súd k záveru, že návrhu
žalobcu nie je možné vyhovieť.27. Vykonaním dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru že základný právny vzťah medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má jednoznačne spotrebiteľskú povahu, a teda zmenka

slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Žalobca si v tomto konaní
uplatnil nárok zo zmenky, a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o
zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub
zaplatiťkonkrétnupeňažnúsumu,údajzročnosti,miestokdesamáplniťatiežmenoresp.naradkohosa
má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti

zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon. Vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je nevyhnutné vo veci, poukazujúc na článok 6 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS , chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku
kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

28. Súd poukazuje na rozpor konania predchodcu žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď

predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy. Na základe
úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 300,- eur, ktorý
mal žalovaný splácať v 12 mesačných splátkach po 49,- eur, zaplatil by teda celkove sumu 588,-
eur. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla

byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., lebo veriteľ poskytol žalovanému úver 300,- eur,
z ktorých 30 % predstavuje sumu 90,- eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od žalovaného prijať
zmenku vyplnenú maximálne na sumu 90,- eur, a nie na sumu 346,- eur, ako bolo vyplnené v tomto

prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v
rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať
právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval
spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z., ide o úkon
absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo

zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Z uvedených dôvodov súd žalobný
návrh v celom rozsahu zamietol.

29. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaná predložila doklady o úhrade 6 splátok vo výške po 49,-
eur . Žalobca potvrdil, že išlo o úhrady na účet spoločnosti Y. s.r.o., avšak namietal, že by išlo o úhrady

zo žalovanej zmenky. Q. variabilný symbol úhrad je totožný s číslom vystavenej zmenky, mal súd za
to, že je možné rozumne a logicky predpokladať, že úhrady sa týkali záväzku zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX ku ktorej bola vystavená zmenka číslo XXXXXXXXX, nakoľko je bežnou zvyklosťou, že
na špecifikáciu platby sa zadáva ako variabilný symbol číslo zmluvy. Súd má teda za to, že žalovaná z
poskytnutého úveru vo výške 300,-€ uhradila splátkami sumu 294,-€, napriek tomu žalobca od nej týmto

žalobným návrhom požaduje zaplatenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva.

30. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

31. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

32. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

33. Keďže žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to čo do zaplatenia sumy 10,- eur a zaplatenia
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%

denne, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd v tejto časti konanie zastavil.
34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.35. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

38. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

39. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Pri posudzovaní procesného úspechu a neúspechu mal súd za to, že to bol žalobca, ktorý procesne
zavinil čiastočné zastavenie konania, na základe čoho súd vychádzal z celej žalovanej sumy. Keďže
súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalobca nemal v konaní úspech, žalovaná si náhradu trov konania
neuplatnila, na základe čoho súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

40. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.

41. Odvolanie odôvodnil tým, že žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb.

(Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci.

42. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkoruporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi
ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.

43. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však

neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa ust. § 120
ods.1 veta práva in fine OSP vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o
porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva
na spravodlivé súdne konanie.

44. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou

príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ“) vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu.

45. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Nie je preto možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak

je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať
o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Odvolací súd sa
preto nestotožnil s názorom okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
vzťahu spotrebiteľského nie je možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulovanéaobmedzenézákonom.(...)Podľazákonazmenkovéhoašekovéhobolpretosúdoprávnený

skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne
do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.“46. Žalobca považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda
o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri
poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný zákon o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v
čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon
súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod..
Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko

zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. §
4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že
zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil
spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto
vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala

používanie blankozmeniek.

47. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.

48. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného

súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.10.2016, sp.zn. 13C/13/2014, tak že žalobe v celom rozsahu vyhovie
a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 26,56 eur bez DPH za podané odvolanie
a 8,58 eur bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH.

49. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti
ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov /§ 205 ods.2 písm. a), b),
f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1
písm. b), d), h) / a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

50. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

51. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.1.2017 o 9.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené na úradnej tabuli dňa 25.1.2017 Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

52. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť:

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípaduposúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

53. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

54. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade
zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16.3.2009.

55. Takto postupoval aj súd prvej inštancie, keď po zistení, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z

hľadiska jej súladu so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008
do 31.12.2010.

56. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku

alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju

dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

57. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

58. Z článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi konania, je zrejmé nasledovné znenie dohody o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

59. Okrem dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie považoval vyššie uvedenú dohodu za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, na ktoré odvolací súd odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje, odvolací súd

dopĺňa, že vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom
rozpore s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6, podľa ktorého
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere)vovýškemaximálne30%istinyposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Nepochybnetakátodohoda
je v neprospech spotrebiteľa, lebo mala zabezpečiť nároky v širšom než zákonnom rozsahu.

60. V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j. dohoda o vyplnení zmenky
v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka,

preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe
neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal.61. Práva uplatnené zo zmenky vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. sú uplatnené
v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno žalobcovi priznať.

62. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

63. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže

výnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,akichvykonaniejenevyhnutnéprerozhodnutie
vo veci.

64. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú

vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti
súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba
možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre

rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

65. V prejednávanom spore bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie, pričom Občiansky súdny
poriadok (od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa

Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc
z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávaného sporu ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom
predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvej

inštancie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť
jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o
vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom
na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovanie spoľahlivo zistil, že
na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanému ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený

nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Obč. zák. a
zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať
porušenie práva na spravodlivý proces.

66. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci sám žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu

povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade v záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

67. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal, že zmenka je neplatná, súd
správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právopatrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn.

6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o

spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť

zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky
z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného

papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

68. Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva

len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich

súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

69. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo

súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

70. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská

zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

71. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

72. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa
zmenil a doplnil aj zákona 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009
Z.z.

73. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. č.438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.74. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je

ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania
začaté na súde pred účinnosťou novely zák. č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia

svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca
nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

75. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil.

76. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, a to aj v časti, v ktorej došlo k

zastaveniu konania, keďže zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, nemá preto nárok na náhradu
trov konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov
konania nepriznal.

77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).