Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207259
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614207259.6

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Katarína Šťastná, v spore žalobcu : CD Consulting
s.r.o., Politických vězňu 1272/21, Nové město, Praha 1, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému : R. Z., V.. XX.XX.XXXX,
P. E. XX , o zaplatenie 346,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd konanie o zaplatenie sumy 10,-€ a o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zastavuje.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 346,00eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 346,00 eur
od 25.12.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 346,00 eur od 10.03.2011 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 1,15 eur a náhradu trov konania. Návrh na
uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti

"údaje o pohľadávke" žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa 22.09.2009 na zmenkovú sumu vo výške 346,-eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.12.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená
dňa 22.09.2009 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od

25.12.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani
z titulu úrokov. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaný ako fyzická

osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na
území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd podľa bydliska
žalovaného v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia č. 861/2007.

3. Tunajší súd zaslal žalovanému Tlačivo C - Tlačivo na odpoveď v zmysle článku 5 ods. 2 a 3
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré si prevzal dňa 07.07.2014. Žalovaný v lehote 30 dní
nezaslal žiadnu odpoveď na doručené tlačivo, preto súd v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia vydalvo veci rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 05.09.2014.
Rozsudkom zo dňa 05.09.2014 tunajší súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a nepriznal mu
nárok na náhradu trov konania. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 18.05.2015 rozsudok zrušil , vec vrátil tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie a zároveň nariadil tunajšiemu súdu, aby sa v ďalšom konaní vysporiadal s aktívnou
legitimáciou žalobcu na podanie návrhu na uplatnenie pohľadávky, pretože kópia zmenky, ktorá je
obsahom spisu, neobsahovala zápis indosamenta a z uvedeného dôvodu nie je možné zistiť, či žalobca
je aktívne legitimovaný na podanie tohto návrhu.

4. Vzhľadom k tomu, že do konania na podporu žalovaného z vlastného podnetu vstúpil vedľajší účastník
a žalobca tento vstup namietal, súd uznesením zo dňa 21.08.2015, právoplatným dňa 17.09.2015,
nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania.

5. Tunajší súd zaslal žalobcovi tlačivo " B " na doplnenie svojho návrhu. Podaním doručeným tunajšiemu

súdu dňa 07.12.2015 žalobca doručil súdu odpoveď, kde uviedol, že súdu poskytol primerané a
dostatočne jasné informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch
vyplývajúcich z platnej zmenky. Bol predložený originál zmenky a zmenkové informácie boli obsahom
podaného návrhu, preto žalobca nemá čo doplniť alebo opraviť. V konaní si uplatňuje majetkové práva
zo zmenky, a nie z pohľadávky , disponuje len zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje

alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť.
Žalobca uviedol, že nemá dostatočne presné a primerané údaje o tom, aby mohol zhodnotiť typ zmenky
a titul jej vzniku. V ďalšom uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový
právny vzťah. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu.
Žalobca má za to, že zmenka, ktorú súdu predložil, je platná zmenka, keďže spĺňa všetky formálne a

materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. a touto zmenkou dokázal jasne, úplne
zrozumiteľne svoje nároky na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Žalobca má za to, že je majiteľom zmenky
na základe indosamnetu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. S poukazom na
znenie § 17 zákona č. 191/1950Sb. je to povinný zo zmenky, ktorý môže vznášať určité námietky

proti zmenkovému nároku, avšak je aj na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné
bremeno teda spočíva na žalovanom ( povinnom ), nie na žalobcovi ( oprávnenom ). Pokiaľ povinný
dôkazné bremeno neunesie, je nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné
prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného ( povinného ) na žalobcu ( oprávneného ). Žalobca
má teda za to, že námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný nesie

dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na
seba ( proti vôli žalovaného ) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Predmetné námietky majú
hmotnoprávny charakter, preto v záujem zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného
na nich upozorniť. Na podporu svojich tvrdení poukázal žalobca na znenie uznesenia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 vzal žalobca svoj návrh čiastočne späť, a to
v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25% denne , čím si v tomto konaní uplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,06% denne.

7. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné, alebo ak to požiada
niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k povahe žalobou uplatnenej pohľadávky,
povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka

vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie
pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania na deň 28.06.2016 a 11.10.2016.
Pojednávanie vo veci súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania
oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Z uvedeného článku nevyplýva povinnosť súdu v prípade, ak
považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania, o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť.

Rozhodnúťarozhodnutieodôvodniťjesúdpovinnýpodľauvedenéhočlánkuvetytretejaštvrtejvprípade
odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento
prípad, keďže ani jedna zo strán o nariadenie pojednávania nepožiadala.8. Doručenie predvolania na pojednávania mal súd riadne preukázané . Žalobca, ani jeho právny
zástupca sa na pojednávanie nedostavili, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil, pričom
poukázal na to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie pojednávania a ústne

pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu, pojednávanie nežiadal
odročiť z dôvodu jeho neprítomnosti. Žalovaný sa dostavil len na pojednávanie dňa 28.06.2016, na
pojednávanie dňa 11.10.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavil.

9. Súd vykonal dokazovanie skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalovaného, obsahom listinných dôkazov,

a to zmenkou zo dňa 22.09.2009, poštovými dokladmi o vkladoch a uzneseniami tunajšieho súdu sp.
zn. 10Er/921/2012.

10. Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 25.
septembra 2009 s nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku číslo : XXXXXXXXX

Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného
Miesto vystavenia: v K.
Dátum vystavenia: 25. septembra 2009
Zmenková suma: 346,00 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35

807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu tristoštyridsaťšesť eur 0 centov a zmenkový úrok 0,25
% denne od 25. decembra 2010.
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu, čím

mal súd preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tohto návrhu.

11. S účinnosťou od 22.12.2016 začala platiť novela Občianskeho súdneho poriadku a zákona č.
191/1950 Sb., ktorá bola prijatá zákonom č. 438/2015 Z.z. V zmysle uvedenej novely sa doplnil §
79 O.s.p. o odseky 3 a 4. Podľa § 79 ods. 3 O.s.p. ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo

zmenkyalebošekuprotižalovanému, ktorýjefyzickouosobou,žalobcajepovinnýopísaťajrozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitýmradomindosamentov,skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahujehoprávnychpredchodcov
so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich.
Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe

aj táto zmluva. Podľa § 79 ods. 4 O.s.p. ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku
proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle
novelizovaného § 114 ods. 2 O.s.p. ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku,
ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania
námietok podľa osobitného predpisu.

12. S poukazom na uvedenú novelu súd žalovaného v zmysle v tom čase platného a účinného § 114
ods. 2 O.s.p. poučil podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. a teda, že v zmysle § 17 ods. 1 ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým

majiteľom vždy. V zmysle § 17 ods. 2 v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by
ten, kto je žalovaným zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný sa k uvedenému poučeniu nijako nevyjadril a nezaslal žiadne
námietky.

13. Z výpovede žalovanej súd zistil, že od spoločnosti Pohotovosť si požičala sumu 300,-€ a podpísala,
že peniaze si vzala, avšak nespomína si, že by podpisovala nejakú zmenku. Peniaze potrebovala pre
deti a pôžičku riadne splácala. Následne ochorela, stala sa invalidnou dôchodkyňou a keď jej bola od
spoločnosti Pohotovosť doručená výzva na zaplatenie sumy 5. 000,-€ z dôvodu omeškania, nič z
tejto sumy nezaplatila, pretože nemala z čoho.

14.Zdokladovovkladepredloženýchžalovanousúdzistil,ženaúčet0020198990/6500podvariabilným
symbolom 704500087 ( číslo zhodné s číslom žalovanej zmenky ) bolo urobených 6 vkladov po 49,-€ ,
a to dňa 09.10.2009, 2x dňa 07.12.2009, dňa 11.02.2010, dňa 10.03.2010 a dňa 20.04.2010. Celkovávýška vkladov bola v sume 294,-€. Žalovaná predložila ešte ďalšie doklady o úhradách, ktoré sa však
týkali iného variabilného symbolu.

15. K tvrdeniam žalovanej žalobca zaslal súdu dňa 30.08.2016 písomné vyjadrenie, kde uviedol, že aj
v komunite jednoduchých a nevzdelaných ľudí bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku,
bude ju musieť na vyzvanie zaplatiť. Každý má preto možnosť pre vystavením zmenky zvážiť, či ju
podpíše alebo uprednostní inú formu potvrdenia svoje povinnosti uhradiť dlh. Nie je možné pripustiť,
aby sa vytvorila osobitná skupina subjektov ( spotrebiteľov ), u ktorých by sme vtedy účinné právne

predpisy vykladali inak ako pre všetky ostatné subjekty, o ktorých by sa rozhodovalo v zmysle prísneho
zmenkového práva. Žalovaná zmenku podpísala a z dokladov o úhradách žalobca predpokladá,
že ide o úhrady na bankový účet Pohotovosť s.r.o., pričom z nich nevyplýva, že by išlo o úhradu
zmenkového záväzku zo zmenky číslo 704500087 uplatňovanej v tomto konaní. Zmenka v čase úhrad,
ktoré neboli v žalobnom návrhu zohľadnené, nebola ešte splatnou, t.j. nebola žalovanému predložená
na úhradu. Žalovaný tak predmetnou splátkou pravdepodobne uhrádzal žalobcovi neznáme záväzky

voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. a neuhrádzal zmenkový záväzok. Žalobca eviduje jednu úhradu
žalovaného po podaní návrhu , a to vo výške 10,-€, pričom túto úhradu žalobca započítal na istinu a v
tejto časti berie svoj návrh čiastočne späť.

16. Keďže žalobca v zmysle tlačiva "B" na doplnenie návrhu, súdu nedoručil relevantné listinné dôkazy

svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, a to ani napriek vyššie citovanej novele
zákona č. 191/1950 Sb. prijatej zákonom č. 438/2015 Z. z. a keďže žalobca si uplatnil nárok zo zmenky
proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení z
úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky.

17. Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. - pôvodný vlastník zmenky, je spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské úvery, čo je zrejmé aj z predmetu jej činnosti zverejnenej v jej výpise z
Obchodného registra. S poukazom na uvedené súd sám lustráciou v registri tunajšieho súdu zistil, že
voči žalovanému už bolo vedené exekučné konanie pod sp. zn. 10Er/921/2012, kde si pôvodný majiteľ
zmenky - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. uplatnil od žalovaného zaplatenie žalovanej sumy 346,00€ s

prísl. titulom tej istej zmenky na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 05436/11. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a exekučné
konanie bolo uznesením zo dňa 18.11.2013 právoplatne zastavené. Z obsahu rozhodnutí v exekučnom
konaní súd zistil, že spolu s exekučným titulom bola pripojená aj Zmluva o úvere č. 704500087 zo dňa
22.09.2009, na základe ktorej predchodca žalobcu - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľ

poskytla žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 300,- eur. Žalovaný ako dlžník sa zmluvne zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 288,- eur v 12 mesačných splátkach po 49,-
eur, počnúc od 20.10.2009. Tunajší súd konštatoval, že Dohoda o vyplnení zmenky , ktorá je súčasťou
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka,
nakoľko tým , že povinný podpísal blankozmenku, nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvniť resp.

namietať sumu v nej uvedenú. Taktiež rozhodcovskú doložku považoval súd za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Záväzkový vzťah , ktorý vznikol titulom zmluvy o úvere č. 704500087 vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, a teda že zmluva
o úvere č. 704500087 zo dňa 22.09.2009 je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písmena b/ zákona č. 258/2001 Z.z.

18. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 sa toto
nariadenia uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek

úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

19. Podľa článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 , trovy konania
znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy

konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.20. Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 , pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

21. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
alebo šekom.

22. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 pís. b) a ods.
2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pre 1.5.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

23.Podľa§52ods.1,2,4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k uzavretiu
úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

29. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k uzavretiu
úverovej zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

30. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu

vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie

vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení žalobného návrhu dospel súd k záveru, že návrhu
žalobcu nie je možné vyhovieť.

33. Vykonaním dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru že základný právny vzťah medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má jednoznačne spotrebiteľskú povahu, a teda zmenka
slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Žalobca si v tomto konaní

uplatnil nárok zo zmenky, a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o
zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub
zaplatiťkonkrétnupeňažnúsumu,údajzročnosti,miestokdesamáplniťatiežmenoresp.naradkohosa
má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti
zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon. Vzhľadom na

spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je nevyhnutné vo veci, poukazujúc na článok 6 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS , chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku
kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

34. Súd poukazuje na rozpor konania predchodcu žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď

predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy. Na základe
úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 300,- eur, ktorý
mal žalovaný splácať v 12 mesačných splátkach po 49,- eur, zaplatil by teda celkove sumu 588,-
eur. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla

byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., lebo veriteľ poskytol žalovanému úver 300,- eur,
z ktorých 30 % predstavuje sumu 90,- eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od žalovaného prijať
zmenku vyplnenú maximálne na sumu 90,- eur, a nie na sumu 346,- eur, ako bolo vyplnené v tomto

prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v
rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať
právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval
spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z., ide o úkon
absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo

zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Z uvedených dôvodov súd žalobný
návrh v celom rozsahu zamietol.

35. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaná predložila doklady o úhrade 6 splátok vo výške po 49,-
€ . Žalobca potvrdil, že išlo o úhrady na účet spoločnosti Pohotovosť s.r.o., avšak namietal, že by išlo

o úhrady zo žalovanej zmenky. Keďže variabilný symbol úhrad je totožný s číslom vystavenej zmenky,
mal súd za to, že je možné rozumne a logicky predpokladať, že úhrady sa týkali záväzku zo zmluvy o
úvere č. 704500087 ku ktorej bola vystavená zmenka číslo 704500087, nakoľko je bežnou zvyklosťou,
že na špecifikáciu platby sa zadáva ako variabilný symbol číslo zmluvy. Súd má teda za to, že žalovaná z
poskytnutého úveru vo výške 300,-€ uhradila splátkami sumu 294,-€, napriek tomu žalobca od nej týmto

žalobným návrhom požaduje zaplatenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva.

36. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
37. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

38. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

39. Keďže žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to čo do zaplatenia sumy 10,-€ a zaplatenia
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd v tejto časti konanie zastavil.
40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

44. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Pri posudzovaní procesného úspechu a neúspechu mal súd za to, že to bol žalobca, ktorý procesne
zavinil čiastočné zastavenie konania, na základe čoho súd vychádzal z celej žalovanej sumy. Keďže
súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalobca nemal v konaní úspech, žalovaná si náhradu trov konania
neuplatnila, na základe čoho súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.