Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 3C/483/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207377
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Bejdová
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613207377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Anna Bejdová, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, p r o t i žalovanej Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 175 Eur z titulu majetkovej
škody a sumy 553,20 Eur z titulu nemajetkovej ujmy.

Žalobu odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a

to postupom podľa ust. § 38 a násl. zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 1360552 dlžníkom L.. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 248/2006.

Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku najmä podľa

ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku a predložil jeho návrh na
3C/483/2013

vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu
Okresnému súdu v Bardejove, pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované
pod č. 5701*026563. Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym

exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie ne vykonanie exekúcie, spísal dňa 21.1.2010
a podal postupom podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu
exekútora. Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. Nestalo sa tak a to napriek tomu, že podaný návrh spĺňa všetky formálne a
materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp. Občianskym súdnym poriadkom.

V exekučnom konaní vedenom podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005
a podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 je založená zákonná povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenianávrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a

rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. V predmetnom
prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Poukázal na skutočnosť, že o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody sa dozvedel po doručení uznesenia

exekučného súdu zo dňa 3.12.2010 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením
uznesenia o zmene súdneho exekútora).

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody,
ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu

na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40- Eur, na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- Eur a na administratívne spracovanie textov, urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných

exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15,- Eur. Celkom vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu
175,- Eur.

Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na

3C/483/2013

prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne

očakávania, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym
postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil jeho
oprávnené záujmy nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora
exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s

povinným a riziko insolvencii povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v
požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t. j. cca 663,88 Eur. Ohľadom primeranosti požadovanej
výšky finančného zadosťučinenia poukázal na doterajšie rozhodnutia Ústavného súdu vo veci
porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. Uplatnil
si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 553,20 Eur. Výpočet uskutočnil
alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom v
predmetnej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 316 dní.

Písomnou žiadosťou požiadal žalovaného podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2013 Z. z. o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak žalovaný do podania žaloby na jeho žiadosť
pozitívne nereagoval.Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.4.2013 k procesným námietkam uviedla, že
žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného

exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy,
atď ... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, alev skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. V tejto súvislosti
navrhla aplikáciu ust. § 43 ods. 1 O.s.p., pričom poukázala na to, že v tomto momente nie jejasný ani
titul nároku na náhradu škody.Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca

uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/
titulov si uplatňuje svoj nárok. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,poznamenal, že žalobca
neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti
v rámci predbežného prerokovania z jeho strany, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné
prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (to
znamená, či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Má za to, že všeobecný

súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
3C/483/2013

konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

K podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná uviedla, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa 23.04.2012, pritom už dňa 27.9.2012 boli predmetné
žaloby podané na Okresný súd Bardejov. Z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať
na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o

predbežné prerokovanie na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou
podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Preto má za to, že ide
opredčasneuplatnený nárok na súde. Ďalej uviedla, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie
žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola jej doručená všeobecná odpoveď, kde

žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa žalobca
dozvedeloškode,dokladypreukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,uviesťskutočnosť,čibolipodávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv
zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik
nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobcaneposkytolžiadnusúčinnosť na predbežné prerokovanie podaných

žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal. Z uvedeného dôvodu preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať

rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkázala na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie
tejtootázky,predpokladanétýmtoustanovením,nepredložil.Kotázkenerozhodnutia onávrhunazmenu

súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote žalovaná uviedla, že všeobecným predpokladom
na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s
uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model,
v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto
žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže

súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o
trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného
exekútora)ana zaslanie príslušnéhoexekútorskéhospisuzaúčelomrealizáciepovinnosti vyplývajúcej
exekučnému súdu z ust. § 44 ods. 9 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok). Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie

poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Pripustila, že v niektorých jednotlivých
prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútorapo uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu najmä v prípadoch,
ak pôvodný súdny exekútor
3C/483/2013

neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol
dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu
súdnehoexekútoratak,abyvtejtolehoterozhodol ajotrovách exekúciepôvodnéhosúdneho exekútora
a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora.

Odhliadnuc od uvedeného v prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhu žalobcu ako
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy,
ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a násl. zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na

majetku. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že pri posúdení
či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý

v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom
na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy (I.ÚS 63/00). Vzhľadom
na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v

ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i
iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej
zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň poukázala
na ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejme, že pôvodný súdny exekútor
vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora,

resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v
súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny
exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na
zachovanie kontinuity konania.

K existencii prieťahov v konaní poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v
znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní. Súd konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na
náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli

konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, žebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Žalobca si vo vzťahu k predpokladom
3C/483/2013

posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť

ich preukázania, a teda vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za
preukázanú.Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať
ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných

kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je
oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody, ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedených dôvodov
nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.K materiálnej škode v paušálnej sume 175,- Eur žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je okrem iného nevyhnutne preukázať existenciu škody.

Podľa nej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré
si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

K vyčísleniu škody žalovaná uviedla, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné
náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na

základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku má za to, že žalobca doposiaľ neuniesol
bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň
zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za
zmenšeniemajetkupoškodenéhoanizaušlý majetkovýprospech, ateda logickyniejemožnédomáhať
sa ich náhrady podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobca na preukázanie vzniku škody by musel
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Má za to, že žalobca ako

spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Požadované paušálne sumy za
veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Uplatňovať si 175 Eur paušálne za každého
dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami,
ktoré preukážu požadovaný nárok. Žalobca teda nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca poukazuje na viacero nálezov ÚS SR, kde
rozhodoval po poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobného skúmaniu zo strany súdu. Každé prípadové
okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 Eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok

prieťahov, je nesprávna úvaha. Pri rozhodovaní ÚS SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu,
pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Vznik nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v
podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba.

V závere žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že je potrebné zohľadniť aj ust.
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 17 ods. 2 a 3 zákona
3C/483/2013

č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
resp. o výške takejto náhrady. Po aplikácii uvedených ustanovení nemožno dospieť k záveru o potrebe
priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom v tejto súvislosti upozorňuje na list Európskej
komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný

stálemupredstaviteľoviSlovenskejrepublikypriEurópskejúnii,vktoromEurópskakomisiapoukázalana
to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj
sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv

spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu vnamietanomkonaní došloknesprávnemuúradnémupostupu,nepreukázal vznikani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou

ujmou. Má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Zdôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok,ktoré súpotrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd dňa 11.12.2014 pokračoval v konaní v neprítomností účastníkov, pričom
právny zástupca žalobcu sa pre kolíziu s iným pojednávaním ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť.
Žalovaná sa písomne z neúčasti ospravedlnila.

Dňa 8.12.2014 bolo doručené súdu ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu a žiadosť o odročenie

na iný vhodný termín zo dňa 11.12.2014 a to z dôvodu, že v určenom čase bolo vytýčené pojednávanie
POHOTOVOSŤ s.r.o., zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. proti žalovanej
Slovenskej republike a to v konaní vedenom pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom v senáte
6C a 11C na 11.12.2014 od 12.30 hod do 14.00 hod. Klient pritom trvá na účasti splnomocneného
advokáta a vylučuje substitúciu. Súčasne žiadal súd, aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak
sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 O. s. p., súd môže pojednávanie odročiť iba z dôležitých dôvodov, ktoré
3C/483/2013

je povinný dotknutý účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného odkladu
a samotný návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý sa navrhuje

pojednávanie odročiť, deň, kedy sa účastník o tomto dôvode dozvedel a uvedie adresu, na ktorú
bezodkladne súd oznámi, ako návrh posúdil.

Z pripojených doručeniek je nesporné, že právny zástupca žalobcu v predmetnej veci prevzal
predvolanie dňa 3.12.2014, pričom žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená dňa

8.12.2014.

Predmetným ospravedlnením a žiadosťou o odročenie žalobca nepreukázal existenciu dôležitého
dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keďže v predmetnej žiadosti ani nešpecifikoval pojednávania
presnou spisovouznačkou,prípadne predvolaním,sktorými došlokukolíziispojednávanímvytýčeným

na Okresnom súde Svidník. Súd poukazuje na to, že dôležitý dôvod brániaci účastníkovi
pojednávania sa zúčastniť, musí sa vyznačovať znakom nepredvídateľnosti, závažnosti a
ospravedlniteľnosti. Tieto dôvody, ktoré uviedol právny zástupca žalobcu podľa názoru súdu žiadosť
o odročenie nespĺňajú.

Kolízia pojednávania na strane žalobcom zvoleného zástupcu nie je relevantná z dôvodu tak, ako to už
uviedol Ústavný súd SR v náleze z 13.1.1999 pod sp. zn. I.ÚS 68/1998, že kolízia dvoch pojednávaní v
tomistomtermínenarozdielnychsúdoch,očom vdanomprípadeprávny zástupcavedelvdostatočnom
časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“
nevyhnutne potrebného za účelom riadne a včas vytýčeného pojednávania. Obsahom základného

práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť
akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania, ale môže toto pojednávanie odročiť iba z dôležitého
dôvodu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že existencia kolidujúcich pojednávaní na strane
zvoleného zástupcu žalobcu, ktorú okrem iného ani dostatočne nešpecifikoval, nie je dôležitým dôvodom
pre odročenie pojednávania v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Je nesporné, že žalobca na súdoch Slovenskej republiky podal veľké množstvo žalôb, v ktorých
splnomocnil na zastupovanie toho istého právneho zástupcu, a je teda na ňom, aby personálne
zabezpečil zastupovanie svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach, pretože vzhľadom na množstvo
podaní môže aj v budúcnosti vzniknúť situácia, že vzniknú kolízie jednotlivých pojednávaní a

potom by súd mohol byť vo svojej rozhodovacej činnosti paralyzovaný. Okrem toho mal súd za
to, že k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu postačilo oboznámiť sa s právnym názorom oboch
zúčastnených strán a so spisom, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
3C/483/2013

ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len cit. zákona), štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,

okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len cit. zákona), vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom

konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej

žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom
podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, zo žiadosti musí byť zrejme, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho

sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený
povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu
spôsobil.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2

3C/483/2013

sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný

poriadok), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 243 ods. 1 Exekučného poriadku, tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo
dňom účinnosti tohto zákona.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.

Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu

spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia
byť splnené súčasne a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Z exekučného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Er/1/2007
súd zistil, že žiadosť o zmenu exekútora bola súdu doručená dňa 26.1.2010. O žiadosti súd rozhodol
uznesením č. k. 3Er/1/2007-19 zo dňa 3.12.2010 a to tak, že vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu

súdneho exekútora v exekučnom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2012.

Podľa § 15 a § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti

3C/483/2013

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo strany žalovanej boli žalobcovi doručené dňa 23.04.2012. Žaloba v pôvodnom konaní v tejto veci
bola doručená súdu dňa 27.09.2012. Žalobca podal žalobu predčasne, keď nárok na súde uplatnil pred
uplynutímšesťmesačnejlehotynapredbežnéprerokovanienároku.Akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi

poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak
tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby
z dôvodu predčasnosti.

Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez

ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné
vykonaťprocesnéúkony(výzvanavyjadreniepôvodnémuexekútorovi,vyjadreniepôvodnéhoexekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie otrovách exekúcie) v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať
za zbytočné prieťahy a žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie konštatoval.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde
relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody.

Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v
žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca ničím nepodložil
a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým

rozhodnutím o jeho návrhu na zmenu exekútora mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že si táto situácia
vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože
samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného predloženia a
preukázania. Ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry

žalobcu.

Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu v predmetnej exekučnej
veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy v konaní) a eventuálnym
vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd žalobu zamietol.

3C/483/2013

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v spore neúspešný a
úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd
Svidník do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1. O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vo Svidníku, dňa 11.decembra 2014JUDr. Anna Bejdová
samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Dana Šepitková