Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/280/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408209543
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1408209543.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV rozhodol v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej

veci navrhovateľky: X. U., Bratislava, Y. Y. X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel,
spol. s r. o., Bratislava, Niťová 3, proti odporcovi: JUDr. L. N., bytom Bratislava, E. XX, o zaplatenie
471,35 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná v lehote troch dní zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 28,28 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 21. 07. 2008 žiadala navrhovateľka súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie 14 200,-
Sk, t. j. 471,35 eura s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného majetkového obohatenia.

Odporca nesúhlasil s návrhom a žiadal ho zamietnuť, pretože v žalovanom období nehnuteľnosť
navrhovateľky neužíval.

Súd vykonal dokazovanie a z návrhu zistil, že odporca užíva nehnuteľnosť zapísanú na N. XXXX,
v katastrálnom území Devínska Nová Ves, parcelu XXXX/X, o výmere 284 m2, ktorej vlastníčkou je
navrhovateľka. Nejedná sa o pozemok, ktorý by patril do záhradkárskej osady. Odporca neplatí žiadne

nájomné, preto navrhovateľka žiada, aby bol zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
odporca získava tým, že užíva pozemok navrhovateľky ako záhradku. Navrhovateľ vyčíslil bezdôvodné
obohatenie vo výške nájomného, ktoré sa v lokalite v Devínskej Novej Vsi platí 25,- Sk za m2 za
obdobie od 21. 07. 2006 do 21. 07. 2008 sumou 14 200,- Sk (25 x 284 x 2). Podľa navrhovateľky nie
je pravdivé tvrdenie odporcu, že neužíval v žalovanom období jej nehnuteľnosť, pretože do apríla 2012
mal ohradenú aj tú časť nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľky. Na jej nehnuteľnosti mal
odporca nasadené stromy ako jablone, višne, slivky, rôzne kríky ako egreše, ríbezle, dáke storočné

hrozno, jahody, pestoval tam hlávkový šalát, mal tam urobené parenisko. Do druhej časti záhrady
odporca nemusí chodiť cez jej pozemok, môže tam chodiť z druhej strany, cez bránku. Odporca
nesúhlasil s návrhom, pretože v žalovanom období nehnuteľnosť navrhovateľky neužíval. Nehnuteľnosť
navrhovateľky neužíval od roku 2003 pre svoje zdravotné dôvody ako aj zdravotné problémy jeho
manželky. V júni 2004 mal vymenený bedrový kĺb. Nezískal žiadne bezdôvodné obohatenie, naopak,
investoval do nehnuteľnosti navrhovateľky. Podľa odporcu je pravdou, že chodí do svojho záhradného
domčeka, avšak jeho zdravotný stav mu neumožňuje, aby obrábal aj záhradku. Celý pozemok, aj

s pozemkom navrhovateľky, užíval od marca 1973 do jesene 2003. 4. júna 2004 bol operovaný a
nemohol chodiť. Absolvoval aj ďalšie operácie, musí pravidelne mesačne navštevovať lekára. Poukázal
na to, že všetko naokolo je tak zarastené, že pohľadom sa nedá zistiť, v akom stave je sporný
pozemok navrhovateľky a nedá sa ani zistiť, či ho niekto užíva a ako, jednoducho, nemôže tovidieť. Vzniesol námietku premlčania. Výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia navrhovateľka
preukazovala znaleckým posudkom Ing. E. U.j, PhD. č. 4/2009.

Z výsluchu svedkyne Ing. E. F., sestry navrhovateľky, súd zistil, že sa jedná o pôvodnú parcelu XXXX,
ktorú mali v podielovom spoluvlastníctve s navrhovateľkou od roku 1994. V roku 2010 sa dohodli na
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V súčasnosti je navrhovateľka výlučným vlastníkom
tejto nehnuteľnosti. Podľa nej tento pozemok bol užívaný odporcom, párkrát ho tam videli, keď tam 3-4
krát do roka prišli, videli odporcu, že tam polieva sadenice v záhrade. Chodili sa tam pozerať, prístup bol

možný spredu aj zozadu až k plotu. Jednalo sa o pletivový plot, cez ktorý bolo vidno, kto sa pohybuje
na ich pozemku. Svedkyňa trvala na svojej výpovedi, aj keď potvrdila, že pozemok navrhovateľky je
vzdialený od plota 15 m.

Z výsluchu svedkyne A. N., manželky odporcu, súd zistil, že vie, o akú záhradku sa jedná. Túto užívali
od roku 1973. Od roku 2000 začať odporca chorľavieť, mal zdravotné problémy, museli mu operovať v

roku 2004 bedrový kĺb. Na pozemku, ktorý užívali, mali zasadené ovocné stromy, a to aj v časti, ktorá
teraz patrí navrhovateľke. Za dobu, odkedy boli postavené, riadne narástli, takže nie je možné pod nimi
nič pestovať, pretože tienia záhradu a práve toto jej s odporcom vyhovovalo. Po operácii odporcu už v
záhradke, a to nielen, ktorá im patrí, ale aj tá, čo teraz patrí navrhovateľke, nič nerobili. Záhradka bola
zanedbaná. V apríli 2012 navrhovateľka ohradila svoj pozemok a na potvrdenie slov svedkyne, že sa

tam nedalo nič pestovať, je súčasný stav, kde navrhovateľkin pozemok, ktorý mali užívať, je zanedbaný
ako doposiaľ. V podstate od roku 2003 prestali záhradu využívať. To, v akom stave boli stromy, potvrdila
aj navrhovateľka tým, že vypílila stromy, ktoré jej zrejme tienili pozemok.

Z výsluchu svedka E. U., brata navrhovateľky, zistil, že sa s odporcom súdili o vydanie pozemkov. So

sestrami sa dohodli o zámene pozemkov a on svoj pozemok predal manželom

Svedok uviedol, že videl odporcu na pozemku navrhovateľky v roku 2006 až 2008. Nevedel sa vyjadriť,
ako ho obrábal, pretože to tam bolo zarastené, nevedel, či tam odporca pestoval dajakú zeleninu, sú

tam stromy. Od chodníka, po ktorom sa chodí, je sporný pozemok asi 100 m. Môže byť pravdou, ako
hovoril odporca, že medzi uličkou, ktorú spomínal a sporným pozemkom, sú ešte dva pozemky.

Z výsluchu svedkyne X. A. zistil, že vlastní susednú parcelu s navrhovateľkinou, ktorú kúpili od brata
navrhovateľky. Svedkyňa vie, že odporca, odkedy tam chodí s manželom, pravidelne chodí na záhradu,

má tam aj chatku. Môže to byť tak 3x, 4x za týždeň a záhradku obrába. Svedkyňa vedela, o ktorú
nehnuteľnosť sa jedná v tomto spore, aj keď ju číselne nevedela označiť. Vedela, že pôvodná záhradka
odporcu bola po reštitúcii rozdelená na tri časti s tromi vlastníkmi. V tomto spore sa jedná o prostrednú
parcelu. Ťažko sa jej hovorilo o tom, čo užíval odporca na predmetnom pozemku, pretože plot mal
obložený rôznym haraburdím, takže nebolo na predmetný pozemok dobre vidieť. Oni sú totiž tretia

záhrada od tohto pozemku. Svedkyňa však vedela, že odporca pozemok užíval, mal tam nasadený
hrach, zemiaky, cviklu, kukuricu, boli tam stromy, pokiaľ si pamätá, jablone, hrušky, ako aj ríbezle. Či
tam boli ďalšie ovocné stromy, sa nevedela vyjadriť, pretože v záhrade odporcu nebola. To, čo mal
odporca vo svojej záhrade, a teda aj na tomto pozemku, vie od odporcu, ktorý jej povedal, aké veci
tam má. Nevedela sa vyjadriť k veku stromov, pretože odporca nikoho nepúšťal na svoj pozemok. V

období rokov 2006, 2008 odporca chodil do záhradky, mal operovaný kĺb, tak tam určité obdobie, tak 2,
3 mesiace nechodil. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či haraburdie bolo aj na pozemku navrhovateľky.
Ako už povedala, nevidela záhradu odporcu, pretože sa k nej ani nemohla dostať. V roku 2006, 2008
už odporca na svojej záhrade nič nechoval. S určitosťou to môže vylúčiť.

Z výsluchu svedka E. A. súd zistil, že odporca je sused a chodí na záhradu tak 4x, 3x týždenne. Záhradku
majú od roku 1979 a od tej doby odporcu pozná. Svedok vedel, o akú nehnuteľnosť navrhovateľky
sa jedná. Odporca ju užíval, pestoval tam zeleninu, zemiaky, ako každý záhradkár. Toto vedel z toho
dôvodu, že z ich záhradky tam je vidieť. On na pozemku odporcu nikdy nebol. Aj v období rokov 2006,
2008 odporca chodil do záhradky. Na predmetnom pozemku mal nasadené, ako každý záhradkár,

zeleninu. Vie, že tam mal aj nejaké stromy, a to jablone, konkrétne si nevie spomenúť. Záhradky boli
dané do užívania v roku 1973, takže stromy, ktoré mal odporca mohli byť zasadené v tomto období.Z výsluchu svedkyne H. V. zistil, že pôvodná parcela bola rozdelená na tri časti a stredná patrí
navrhovateľke. Keď odporca zistil, že jej táto parcela patrí, vyznačil túto parcelu a prestal ju užívať. Je
pravdou, že prechádzali cez túto parcelu. Svedkyňa mala susednú parcelu s odporcom. Keď hovorila, že

prechádzalicezparcelunavrhovateľky,myslelatotak,žeajjakeďchcelaprejsťzjednejčastijejpozemku
na druhú časť, musela ísť cez prostrednú časť, ktorá už patrila navrhovateľke. Nie je vlastníčkou
záhrady tak od roku 2010. Svedkyňa potvrdila, že odporca si vyznačil nehnuteľnosť navrhovateľky,
ale už si nepamätá, kedy to bolo, bolo to dávno. Pamätá si, že odporca bol chorý, mal problémy s
chodením, takže tam nechodil. Nepamätala si už ako dlho to bolo, možno pol roka, rok. V strednej

časti, ktorá patrila navrhovateľke, boli stromy, preto ani nebola používaná na záhradku, myslí na sadenie
zeleniny. Jednalo sa o 40-ročné stromy. Nevedela sa vyjadriť, či odporca užíval pozemok navrhovateľky
aj v období rokov 2007, 2008. Podľa nej nie, pretože ako povedala, keď odporca zistil, že komu
tento pozemok patrí, prestal ho užívať. Je pravdou, že na kolík odporcu priviazala stuhu, aby mohla
vyznačiť pozemok navrhovateľky, ktorý sa týkal jej záhrady. Svedkyňa potvrdila, že mal takisto spor
s navrhovateľkou o vydanie bezdôvodného obohatenia a tento spor prehrala. Zástupca navrhovateľky

namietal dôveryhodnosť tejto svedkyne.

V zmysle § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa
na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil.

V zmysle § 100 OZ, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle § 107 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V danom prípade mal súd nesporne preukázané, že odporca užíval záhradu od roku 1973, ktorej
súčasťou bol aj v súčasnosti pozemok navrhovateľky. Sporné však medzi účastníkmi bolo, či odporca
užíval nehnuteľnosť navrhovateľky aj v žalovanom období od 21. 07. 2006 do 21. 07. 2008, kedy

bol podaný na súd návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany odporcu sa súd najskôr vysporiadal s otázkou, či došlo k premlčaniu nároku
navrhovateľky voči odporcovi. Dospel k záveru, že navrhovateľka uplatnila riadne a včas v rámci
dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty dňa 21. 07. 2008. Plnením bez právneho dôvodu je totiž aj
užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať túto vec. Jedná

sa o sporovú vec, na ktorú sa viaže jednak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť v tomto prípade
u navrhovateľky, že odporca v žalovanom období užíval jej nehnuteľnosť. Z vykonaných dôkazov, a to
predovšetkýmsvedeckýchvýpovedí,všaknebolonespornepreukázané,čiodporcavžalovanomobdobí
od 21. 07. 2006 do 21. 07. 2008 užíval nehnuteľnosť, pretože súd musí dať za pravdu odporcovi v
tom smere, že užívaním nehnuteľnosti nie je to, že pozemok navrhovateľky odporca použil na prechod

na druhý pozemok, ktorý užíval. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že ťažko uveriť tvrdeniu niektorých
svedkov, že sa pozemok navrhovateľky používal ako záhradka na pestovanie zeleniny, keď na druhej
strane sa hovorí o stromoch a kríkoch, ktoré mohli byť zasadené v roku 1973 a nikto nespochybnil,
že tieto porasty neboli odporcom ošetrované a udržiavané. Nebolo vyvrátené ani tvrdenie odporcu,
že si nehnuteľnosť navrhovateľky po tom, čo zistil, kto je jej vlastníkom, odporca vyznačil priamo v

teréne. Svedkovia, ktorí hovorili o užívaní záhradky spornej nehnuteľnosti odporcom potvrdili, že neboli
na pozemku odporcu, ani na spornom pozemku, že stav v akom sa mala nehnuteľnosť navrhovateľky
nachádzať, videli minimálne cez dve záhrady, resp. z uličky chodníka, ktorá môže byť aj vo vzdialenosti
100 m, pričom viacerí spomínali, že pozemky boli zarastené, založené haraburdím. Síce je možné
súhlasiť s názorom navrhovateľky, že už len tým, že mal odporca na jej nehnuteľnosti trvalé porasty,

možno toto chápať ako užívanie pozemku, avšak v tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť,
že je diskutabilné, v akej výške by malo byť bezdôvodné obohatenie na strane odporcu zo starých
neošetrovaných stromov. Navrhovateľka síce preukázala, že na jej pozemku boli nasadené aj stromy,
ktorých vek nebol starší ako 6 rokov, čo potvrdil aj odporca, avšak poprel, že by tieto stromy nasadilon a bral z nich úžitky. Uviedol, že tieto stromy nasadili jeho vnuci a je pravdou, že im v tom nebránil.
Podľa názoru súdu, navrhovateľka neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala, že sa odporca
bezdôvodne na jej úkor obohatil a už vôbec nepreukázala prípadnú výšku bezdôvodného obohatenia,

pretože znalecký posudok, z ktorého vychádzala, nemohol súd akceptovať pre nesúhlasné stanovisko
odporcu.Súdvykonalvšetkynavrhovanédôkazynavrhovanétaknavrhovateľkouakoajodporcom.Zistil,
skutkový stav, ktorý mu umožnil rozhodnúť vo veci bez vykonania ďalších dôkazov a preto rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 28,28 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): .
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.