Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713207381
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713207381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a

sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu: D. - W. svet s.r.o., so sídlom
Q.SlovenskejXXXX/X,V.,IČO:36491021,právnezastúpenýJUDr.MonikouIlčišinovou,advokátkouso
sídlom AK Vranov nad Topľou, Herľanská 547 a JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, M. R. Štefanika
171, Vranov nad Topľou, proti žalovaným 1/ H. Y. s.r.o., so sídlom P. 1, K. B., IČO: 36 813 583, 2/ G. s.r.o.
Košice, so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO: 31 671 918, zastúpenému JUDr. Mariánom Prievozníkom,
advokátom so sídlom Krmanova 1, Košice, 3/ V., IČO: 36 583 936, zastúpenému JUDr. Mariánom
Prievozníkom, advokátom so sídlom Krmanova 1, Košice, o neplatnosť záložnej zmluvy, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 20. januára 2014 č. k. 10C/120/2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba vo veci
samej proti žalovaným v 1. a 2. rade zamietnutá a v súvisiacich výrokoch o trovách konania vo vzťahu
žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade.

Žalovanému v 2. a 3. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom konanie
proti žalovanému v 3. rade zastavil a druhým výrokom žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému

v 3. rade trovy právneho zastúpenia 215,26 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho
právneho zástupcu. Tretím výrokom rozsudku súd prvej inštancie návrh žalobcu zo 17. januára 2014 na
prerušenie konania zamietol. Ďalšími výrokmi súd návrh vo veci samej proti žalovaným v 1. a 2. rade
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 2. rade trovy právneho zastúpenia 320,99
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Žalovanému v 1. rade súd
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal proti žalovaným určenia neplatnosti záložnej
zmluvy na tom skutkovom základe, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
dobrovoľnej dražby, a to administratívnej budovy č. s. 253, postavenej na parcelách XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X a zapísanej na LV č. XXXX k. ú. K. B.. P. 25.1.2010 žalobca nehnuteľnosť odpredal
žalovanému v 1. rade, spoločnosti H. Y. s.r.o. za dohodnutých podmienok. Správa katastra vklad povolila
pod V-236/10. Dňa 16. januára 2012 podpísali dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorá bola
registrovaná pod Z-XXXX/XXXX. V časti ťarchy je zapísané záložné právo v prospech G. s.r.o. S. na

stavbuč.s.XXX,pričomzáložnéprávobolozapísanénazákladevkladovéhokonaniaVXXXX/XXzo17.
augusta 2010. Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku a ako vlastník nehnuteľnosti
bol na liste vlastníctva znova zapísaný žalobca. Žalobca zistil, že žalovaný v 1. rade, spoločnosť H. Y.
s.r.o., ako záložca uzavrel 15. júna 2010 záložnú zmluvu so žalovaným v 2. rade, spoločnosťou G. s.r.o.S., ako záložným veriteľom, na nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa.
Žalovaný v 3. rade, V. P. W. s.r.o., zaslal 11. apríla 2013 žalobcovi oznámenie o dobrovoľnej dražbe a
vyzval ho na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti. Žalobca žalovanému v 3. rade oznámil, že jeho výzve

nevyhovie, nakoľko nie je dlžníkom navrhovateľa dražby a ako vlastník nehnuteľnosti so spoločnosťou
G. s.r.o. S. neuzavrel žiadnu záložnú zmluvu, pričom vlastníkom nehnuteľnosti je nepretržite od 24.
februára 2010 až doposiaľ. Uviedol, že právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je skutočnosť, že
záložná zmluva, ktorú uzavrel žalovaný v 1. rade ako záložca so žalovaným v 2. rade ako záložným
veriteľom, je neplatná. Právny záujem na určení neplatnosti dražby odôvodňoval tým, aby katastrálny

úrad vymazal všetky poznámky, prípadne ťarchy, ktoré v dôsledku tejto zmluvy boli na liste vlastníctva
zapísané. Žalobca svoj návrh proti žalovanému v 3. rade zobral späť 17. januára 2014 a žiadal konanie
zastaviť. Žalovaný v 3. rade so späťvzatím návrhu súhlasil, preto súd konanie proti žalovanému v 3.
rade podľa § 96 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zastavil.
Zároveň podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému 3. rade trovy konania
vo výške 216,16 Eur, pretože zavinil zastavenie konania. Žalobca žiadal, aby súd prerušil konanie

do právoplatného ukončenia konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedeného na tamojšom súde
pod sp.zn. 14C/128/2013, pretože výsledok tohto konania bude mať vplyv na rozhodnutie vo veci o
neplatnosť záložnej zmluvy, teda 10C/120/2013. Bližšie návrh na prerušenie konania neodôvodnil. Zo
spisu 14C/128/2013 súd zistil, že spoločnosť D. - W. svet s.r.o. podala návrh proti G. s.r.o. S. a proti
V. P. W. s.r.o. o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, pričom

návrh vychádza z tých istých skutkových a právnych tvrdení ako v tomto konaní. W. dôvod na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nezistil. V konaní 14C/128/2013 dôvodom určenia neplatnosti
dobrovoľnejdražbymábyťneplatnosťzáložnejzmluvy.Neplatnosťzáložnejzmluvypretobudeskúmaná
ako prejudiciálna otázka v rámci návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pretože sa vedie
o neplatnosti záložnej zmluvy samostatné konanie, má výsledok konania 10C/120/2013, teda tohto, o

určenie neplatnosti záložnej zmluvy, význam pre konanie 14C/128/2013, a nie naopak. Súd preto návrh
na prerušenie konania zamietol.

3. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ust. § 80 písm. c) O.s.p. a dospel k záveru, že žalobca na
požadovanom určení naliehavý právny záujem nemá. Žalobca naliehavosť právneho záujmu v žalobe

odôvodnil iba tým, aby po určení neplatnosti záložnej zmluvy katastrálny úrad vymazal všetky poznámky,
prípadne ťarchy, ktoré v dôsledku tejto zmluvy boli na liste vlastníctva zapísané. Podľa jeho názoru
by malo dôjsť k výmazu zápisu ťarchy preto, že nikdy neprestal byť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom tohto konania a nikdy so žalovaným v 2. rade záložnú zmluvu neuzavrel. Tieto dôvody
sú podľa názoru súdu z hľadiska preukázania právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy právne

nepodstatné. Súd v prvom rade poukázal na to, že 24. mája 2013 prebehla dražba nehnuteľnosti,
na ktorej viazlo záložné právo. Vlastníkom nehnuteľnosti sa stal vydražiteľ, spoločnosť G. s.r.o., teda
žalovaný v 2. rade, a to udelením príklepu (§ 27 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách). Záložné
právo preto zaniklo jeho vykonaním [§ 151md ods. 1 písm. i) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, ďalej len „OZ“]. Keďže žalobca už nie je vlastníkom nehnuteľnosti a záložné právo zaniklo,

nemôže mať právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy pre účely výmazu ťarchy v katastri
nehnuteľnosti.Súdnatomtomiestepoukazujenanávrh samotnéhožalobcunanariadeniepredbežného
opatrenia, ktorý odôvodňoval tým, že príklepom licitátora nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nový vlastník a prípadný kladný rozsudok o neplatnosť záložnej zmluvy by už tento dôsledok nemohol
napraviť. Sám žalobca teda konštatuje, že dôsledkom vykonania dražby je prevod vlastníckeho práva

na nového vlastníka. Preto ani prípadný kladný rozsudok o neplatnosť záložnej zmluvy by pre žalobcu
ako bývalého vlastníka nemal žiadny právny význam. Nedôvodnosť naliehavosti právneho záujmu na
veci však vychádza aj z hmotnoprávneho základu nároku vzhľadom na jeho špecifickosť, a to dôsledky
odstúpenia od kúpnej zmluvy na vecnoprávne účinky samotnej zmluvy i právnych úkonov následne
vykonaných, pretože práve tieto dôsledky majú vplyv na tvrdenú naliehavosť právneho záujmu. Medzi

účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca predal žalovanému v 1. rade nehnuteľnosť, zapísanú na
LV č. XXXX, ani skutočnosť, že došlo k odstúpeniu od tejto zmluvy. Nebolo sporné ani to, že na základe
odstúpenia od zmluvy kataster zapísal vlastnícke právo v prospech žalobcu a nebolo sporené ani to, že
v čase, keď žalovaný v 1. rade bol evidovaný v katastri ako vlastník, uzavrel so žalovaným v 2. rade
záložnú zmluvu, na základe ktorej došlo k zabezpečeniu pohľadávky žalovaného v 2. rade. Žiaden z

týchto úkonov nemal podľa názoru súdu vplyv na platnosť záložnej zmluvy a teda ani vplyv na možnosť
výmazu ťarchy z listu vlastníctva, ako sa toho žalobca dožaloval.4. Ďalej súd uviedol, že podľa ust. § 48 ods. 2 OZ, na ktoré sa odvolával aj žalobca, odstúpením od
zmluvy sa táto od počiatku zrušuje. Je však potrebné rozlišovať obligačné a vecné účinky odstúpenia
od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy znamená zánik záväzkového vzťahu, ale len s účinkami medzi

účastníkmi tohto vzťahu. Po odstúpení od zmluvy v rovine obligačnej nastupuje medzi účastníkmi režim
bezdôvodného obohatenia a v prípade nemožnosti vrátenia vzájomného plnenia, peňažná náhrada (§§
457 a 458 OZ) a v rovine vecnej, prinavrátenie vlastníctva, ak je to možné. Odstúpenie od kúpnej zmluvy
však neznamená automatickú neplatnosť právnych úkonov vykonaných pred odstúpením od zmluvy.
Kúpna zmluva, ktorú uzavrel žalobca a žalovaný v 1. rade musela byť zmluvou platnou, pretože iba od

platne uzavretej zmluvy je možné odstúpiť. Znamená to, že v čase, keď žalovaný v 1. rade uzatváral
záložnú zmluvu, bol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu. Titulom prinavrátenia
vlastníctva žalobcovi nebola neplatnosť právneho úkonu kúpy, ale úkon odstúpenia od zmluvy, čo je
uvedené aj na liste vlastníctva. Nemožno preto bez ďalšieho úkony, ktoré žalovaný v 1. rade vykonal,
považovať za neplatné. Prinavrátenie vlastníckeho práva žalobcovi na základe odstúpenia od zmluvy je
možné považovať pri použití analógie za prevod, resp. prechod práva podľa 151h ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V takom prípade záložné právo prechádza aj na nového nadobúdateľa, teda na žalobcu. V
čase, keď žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvárali dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy, záložné právo
bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti, teda nemožno ani predpokladať, že žalobca o tom vedomosť
nemal (§ 151h ods. 3, 4 OZ), a že z toho dôvodu záložné právo na neho neprešlo. Odstúpením od kúpnej
zmluvypretonedošlokodstráneniuťarchy,ktoránanehnuteľnostiviazla,pretožetátoprešlaodstúpením

od kúpnej zmluvy na žalobcu. Ak by tomu tak nebolo, súd musí prisvedčiť žalovanému v 2. rade, že
žalobcov výklad dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy dáva priestor pre špekulatívne uzatváranie zmlúv
zo strany dlžníkov s cieľom ukrátiť veriteľa a popieral by samotný zmysel inštitútu záložného práva.

5. O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

tak, že ich priznal úspešnému žalovanému v 2. rade v sume 320,99 Eur. Trovy právneho zastúpenia
boli vypočítané podľa vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky je jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu,
teda 60,07 Eur. Pri spoločných úkonoch pri zastupovaní dvoch klientov sa základná sadzba tarifnej
odmeny podľa § 13 ods. 2 vyhlášky znižuje o 50%, teda na 30,04 Eur. Žalobcovi podľa§ 13a ods. 1

patrí odmena vo výške 60,07 Eur za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia a
za podanie námietky zaujatosti 29.5.2013, a za štyri spoločné úkony po 30,04 Eur za podanie odvolania
proti predbežnému opatreniu, za vyjadrenie k žalobe a za účasť na pojednávaní 30.10.2013 a 20.1.2014,
spolu 240,30 Eur. K tomu patrí aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, a to za rok 2013 v sume 39,05
Eur (5 x 7,81 Eur) a za rok 2014 v sume 8,04 Eur, spolu 47,09 Eur. Žalobcovi patrí aj náhrada cestovných

výdavkov právneho zástupcu podľa § 15 písm. a) vyhlášky. Cestovné predstavujú náklady za použitie
motorového vozidla, a to na pojednávanie 30.10.2013 a 20.1.2014 na cestu Košice - Michalovce a späť,
ktorá predstavuje 224 km x 0,30 Eur na km, spolu 67,20 Eur. Keďže ide o zastúpenie dvoch klientov,
náhrada na jedného predstavuje 33,60 Eur. O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade
súd rozhodol napriek úspechu žalovaného v 1. rade tak, že mu trovy nepriznal, pretože si ich žalovaný

v 1. rade v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil (§ 151 ods. 2 O.s.p.) a zo spisu
mu žiadne trovy nevyplývajú.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí návrhu vo
veci samej proti žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.Poukázalnaust.§153ods.1O.s.p.auviedol,žeokresnýsúdneúplnezistilskutkovýstavvecia
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku vec
nesprávne právne posúdil. Odvolateľ argumentuje tým, že odstúpením od zmluvy dochádza k zrušeniu
zmluvy priamo zo zákona (R 50/1985, s. 280 ods.3). Následkom odstúpenia od zmluvy sa zmluva od

samého začiatku (ex tunc) ruší. Ak bola odstúpením od zmluvy zrušená zmluva s účinkami ex tunc,
t. j. od začiatku (§ 48 ods. 2 OZ), nastáva v právnych vzťahoch účastníkov zmluvy rovnaký právny
stav, ako keby k zmluve vôbec nedošlo. Právnym následkom citovaných zákonných ustanovení je teda
skutočnosť, že záložná zmluva, ktorú 15. júna 2010 uzavrel žalovaný v 2. rade, spoločnosť H. Y. s.r.o.
(ako záložca) so žalovaným v 3. rade, spoločnosťou G. s.r.o. S. (ako záložným veriteľom), predmetom

ktorej bolo o zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti - stavbe postavenej na parcele číslo XXXX,
nachádzajúcej sa v kat. území K. B. ako administratívna budova súp. č. XXX, zapísaná na LV č. XXXX,
kat. územie K. B., je neplatná. V nadväznosti na zásadu „nemo plus iuris transfere potest, quam ipse
habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má) a vecno-právne účinky odstúpenia odzmluvy, žalovaný v 2. rade nemohol platne uzavrieť záložnú zmluvu so žalovaným v 3. rade. Opačný
záver by bol v priamom rozpore s citovanou zásadou a to z dôvodu, že odstúpením od kúpnej zmluvy
došlo k jej zrušeniu s účinkami ex tunc. Záver okresného súdu o tom, že žalovaný v 1. rade v čase

uzatvorenia záložnej zmluvy so žalovaným v 3. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom
zálohu, je nesprávny. Takisto je nesprávny názor súdu o tom, že odstúpením od kúpnej zmluvy ťarcha v
podobe zálohu prešla na žalobcu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd podanému odvolaniu
vyhovel.

7. K odvolaniu žalobcu podali písomné vyjadrenie žalovaní v 2. a 3. rade, ktorí uviedli, že odvolanie nie je
po vecnej stránke dôvodné a po stránke odvolacích dôvodov je čiastočne zmätočné a nezrozumiteľné.
Žalobca v časti odvolania cituje celý § 205 ods. 2 O.s.p., čo uzatvára konštatovaním, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniamavkonečnomdôsledkuvecnesprávneprávneposúdil.Vďalšomtexteodvolaniasaužžalobca
nezaoberá žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, vykonanými či nevykonanými, ani skutkovými zisteniami

z nich vyplývajúcimi, ale výlučne právnym posúdením veci. Žalobca tvrdí, že odstúpením od zmluvy
dochádza k jej zrušeniu od samého začiatku (ex tunc) podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom
v právnych vzťahoch účastníkov nastáva rovnaký právny stav, ako keby zmluva nikdy neexistovala.
Keď sa spoločnosť H. Y. s.r.o., žalovaný v 1. rade, 16. januára 2012 dohodla so žalobcom ako
predchádzajúcim vlastníkom predmetných nehnuteľností na odstúpení od kúpnej zmluvy z 25. januára

2010, prestala byť vlastníkom spätne a nemohla 15. júna 2010 (rok a pol pred odstúpením od zmluvy)
zriadiť vlastnícke právo v prospech žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade pri zriadení záložného
práva previedol na žalovaného v 2. rade viac práv ako sám mal, a z tohto dôvodu je záložná zmluva
neplatná. Podľa názoru žalovaných v 2. a 3. rade sa jedná o argumentáciu nemajúcu žiadnu oporu v
zákone ani v súdnej judikatúre.

8. Žalovaní v 2. a 3. rade vo vyjadrení predovšetkým zdôrazňujú, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu,
že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Dňa 24.
mája 2013 sa uskutočnila dražba, na základe ktorej boli nehnuteľnosti predané a vlastnícke právo k nim
nadobudol vydražiteľ udelením príklepu. Záložné právo na základe Záložnej zmluvy z 15. júna 2010

teda zaniklo jeho vykonaním 24. mája 2013 a v čase rozhodovania súdu neexistovalo. Z tohto dôvodu
sa navrhovaným výrokom o určení neplatnosti záložnej zmluvy nemohol dosiahnuť cieľ sledovaný
žalobcom - výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, ktorý bol jediným zdôvodnením jeho
naliehavého právneho záujmu uvedeným v žalobe. Záložné právo v súčasnosti v katastri nehnuteľností
zapísané nie je, záložná zmluva v súčasnosti nikoho nezaväzuje, a určenie jej neplatnosti neprinesie

odstránenie namietanej spornosti v právnom postavení žalobcu. O nespôsobilosti navrhovaného výroku
o určení neplatnosti právneho úkonu odstrániť namietanú spornosť v právnych vzťahoch účastníkov,
ktorá je prioritným a samostatným dôvodom, pre ktorý súd musí zamietnuť žalobu podľa § 80 písm.
c) O.s.p., najlepšie svedčí to, že žalobca 27. mája 2013 podal žalobu o určenie neplatnosti dražby
z 24. mája 2013, konanie je vedené na Okresnom súde Michalovce pod č. k. 14C 128/2013. Táto

žaloba vylučuje naliehavosť právneho záujmu na samostatnom určení neplatnosti záložnej zmluvy,
ktorú môže súd posúdiť ako predbežnú v rámci konania o určenie neplatnosti dražby, pretože jediným
žalobcom tvrdeným dôvodom neplatnosti dražby v tomto konaní je rovnako údajná neplatnosť záložnej
zmluvy. Žaloba na plnenie alebo žaloba na pozitívne určenie má vždy prednosť pred negatívnym
určením neplatnosti právneho úkonu, ktoré nie je spôsobilé finálnym spôsobom zodpovedať otázku

aktuálnych vlastníckych vzťahov. K tomuto podstatnému dôvodu rozhodnutia sa odvolanie žalobcu
vôbec nevyjadruje.

9. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že odstúpením od zmluvy zaniká zmluva od začiatku, žalovaní v
2. a 3. rade zdôrazňujú, že odstúpenie od zmluvy sa týka len obligačných účinkov medzi účastníkmi

tejto zmluvy, nie však vecno-právnych účinkov vo vzťahu k tretím osobám. Odstúpenie od kúpnej
zmluvy neneguje vlastníctvo žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam, pretože by to nezodpovedalo
požiadavkám ochrany nadobudnutých práv a právnej istoty. Vo vyjadrení poukázali na Nález Ústavného
súdu ČR z 13. októbra 2007, sp. zn. PL. ÚS 78/06, v zmysle ktorého „Odstúpením od zmluvy podľa § 48
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, zmluva

sa od počiatku ruší, avšak len s účinkami medzi jej účastníkmi. Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov,
pokiaľsvojevlastníckeprávonadobudlivdobrejviere,neždošlokodstúpeniuodzmluvy,požívaochranu
v súlade s čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany
nadobudnutých práv vyvierajúcimi z pojmu demokratického právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy,a nezaniká.“ Záložné právo bolo zriadené platne a požíva ochranu vlastníctva v zmysle ústavy a Listiny
základných práv a slobôd. Následným odstúpením od zmluvy ho nebolo možné zrušiť, tým by sa úplne
poprel zmysel inštitútu záložného práva. Každý by sa mohol vyhnúť výkonu záložného práva tým, že by

sa dohodol na odstúpení od zmluvy s predchádzajúcim vlastníkom a následne by tvrdil, že na podpísanie
záložnej zmluvy nemal oprávnenie.

10. Žalovaní poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2008, sp. zn. 8 Sžo 4/2008,
v zmysle ktorého „Platné odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle

ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za následok zánik len záväzkovo-právneho vzťahu,
ktorý takouto zmluvou vznikol, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra
nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy
predávajúcim nie je samo osebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným
nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností.“ Žalovaní v 2. a 3. rade poukazujú na okolnosti „odstúpenia
od zmluvy“, ktorého jediným cieľom bolo zmarenie výkonu záložného práva a zabezpečenie fiktívneho

prevodu vlastníctva na osobu prepojenú s dlžníkom a záložcom: Na Dohode o odstúpení od kúpnej
zmluvy je síce uvedený dátum 16. januára 2012, avšak podpis na tejto dohode bol overený až 5.
decembra 2012, a toho istého dňa bol podaný návrh na zápis vlastníckeho práva pôvodného kupujúceho
záznamomdokatastranehnuteľností.Jednásaodátumnasledujúcipotom,čožalobcav2.rade(zrejme
žalovaný v 2. rade, poznámka odvolacieho súdu) ako záložný veriteľ zaslal záložcovi - žalovanému v 1.

rade oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Niet pochýb o tom, že práve hrozba bezprostredného
výkonu záložného práva bola jediným dôvodom uskutočnenia tohto právneho úkonu zo strany žalobcu a
žalovaného v 1. rade. Tento právny úkon bol robený v úmysle obchádzať zákon, konkrétne ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce inštitút záložného práva (§ 151a a nasl.). Dohoda o odstúpení od
kúpnej zmluvy z 5. decembra 2012 je neplatná pre rozpor so zákonom, konkrétne s § 1511 ods. 2

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca
bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Žalovaný v 1. rade nebol oprávnený uzatvoriť dohodu
o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorá má právne následky prevodu vlastníckeho práva k zálohu, ani na
nej overiť podpis po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva bez súhlasu žalovaného
v 2. rade ako záložného veriteľa. Dlžník W. s.r.o., záložca H. Y. s.r.o. a žalobca D. - W. W. s.r.o.

sú personálne a majetkovo prepojené osoby, ktoré s ďalšími subjektmi dlhodobo používajú rôzne
transakcie na poškodzovanie svojich veriteľov a vyrábanie dlhov (dlh W. s.r.o. voči žalovanému v 2. rade,
zabezpečený záložným právom, presiahol sumu 500.000,00 Eur). Konateľka žalobcu, Q. F., je príbuzná
konateľa žalovaného v 1. rade, Q.. E. H.. Štatutárnym zástupcom jediného spoločníka žalobcu, H., a.s.,
je X.. Q. H., ktorá je rovnako príbuzná so štatutármi žalobcu aj žalovaného v 1. rade. Medzi spoločníkov

dlžníka W. s.r.o., ktorého dlh voči žalovanému v 2. rade bol zabezpečený záložným právom, patrí aj
žalobca, a zároveň konateľom dlžníka v roku 2010 bola Q. F., ktorá je v súčasnosti konateľkou žalobcu.
Niet pochýb o tom, že uvedené osoby konajú pri podpisovaní všetkých právnych úkonov v zhode a
s vopred jasným zámerom vyhnúť sa plateniu dlhov. Napríklad v súvislosti so snahou zmariť dražbu
a výkon záložného práva bolo v priebehu dvoch dní podaných 10 identických návrhov na nariadenie

predbežného opatrenia, s úmyslom aby o veci rozhodoval konkrétny vopred vybraný sudca. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žalovaní v 2. a v 3. rade navrhujú, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnych služieb v sume
69,91 Eur (61,87 Eur tarifná odmena + 8,04 Eur paušálna náhrada hotových výdavkov).

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“)] prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahudanomust.§379,§380ods.1,2CSPazhľadískuplatnenýchodvolacíchdôvodov[§205ods.2
písm. d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365

ods.1písm.d)ah)]adospelkzáveru,žeodvolaniužalobcuniejemožnévyhovieť.Rozsudokbolverejne
vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 31. augusta 2016 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv.
215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Odvolaciemu prieskumu súd podrobil iba napadnuté výroky, t. j. výrok, ktorým bola žaloba vo veci
samej proti žalovaným v 1. a 2. rade zamietnutá a v súvisiacich výrokoch o trovách konania vo vzťahu
žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade. Ďalšie výroky rozsudku odvolaním napadnuté neboli, rozsudok vtejto časti nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom
konaní preskúmavaný.

13. Z obsahu odvolania žalobcu vyplývajú odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a písm.
f) O.s.p. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h), t. j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú preukázané.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval správne
ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku a Občianskeho zákonníka a tieto aj správne vyložil, pričom

nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací
súd jeho rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov preskúmavaného rozsudku vo vzťahu k napadnutému
výroku o zamietnutí žaloby proti žalovaným v 1. a 2. rade, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a

odkazuje na tieto dôvody. Odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, lebo súd prvého stupňa úplne zistil
skutkový stav veci, uplatnený nárok posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj
správnevyložilazozistenýchskutočnostívyvodilsprávneskutkovéiprávnezávery.Súdsprávneposúdil
žalobcom uplatnený návrh na určenie neplatnosti záložnej zmluvy z hľadiska existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení podľa procesného predpisu i z hľadiska dôvodnosti žaloby

podľa noriem hmotného práva a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti umožňujúce prijať iné závery, ani relevantné
argumenty na podporu svojich tvrdení v odvolaní, preto odvolanie nie je spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené. Odvolanie žalobcu z hľadiska

uplatnených odvolacích dôvodov preto nemožno považovať za opodstatnené a z uvedených dôvodov
bol rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacich výrokoch o trovách konania ako vecne
správny potvrdený.

18. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti odvolací

súd zdôrazňuje, že v zmysle zákona i ustálenej judikatúry je v sporoch o určenie neplatnosti právneho
úkonu v súlade s ust. § 80 písm. c) O.s.p. platného a účinného do 30. júna 2015 (teraz ust. § 137
písm. c) CSP) povinnosťou súdu skúmať z úradnej povinnosti v prvom rade existenciu, či neexistenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Navyše je potrebné brať zreteľ na zákonnú
požiadavku hospodárnosti konania, preto, ak súd zamieta návrh na určenie podľa § 80 písm. c) O.s.p.

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh
preskúmal po vecnej stránke. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 2007
sp. zn. 1 Cdo 91/2006 ( R 61/2007)

19. Odvolací súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2009, sp. zn. 4 Cdo

111/2008, v ktorom súd vyslovil názor, že „Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej
žalobyjevzmysle§80písm.c)O.s.p.existencianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení.
Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladanáuvedeným

ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej

žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto
určení.Aksúdzamietaurčovaciužalobuprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke.“20. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že žalobca v odvolaní vôbec nespochybnil správnosť
rozsudku v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení, ale namietal iba nesprávnu aplikáciu noriem hmotného práva na prejednávaný
spor. Napriek uvedenej skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorý zamietol žalobu proti žalovaným v 2. a 3. rade pre nedostatok naliehavého právneho záujmu,
je vecne správne a zákonné. Aj žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu správne poukázali
na skutočnosť, že záložné právo v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísané nie je a záložná

zmluva v súčasnosti nikoho nezaväzuje. Preto žalobcom tvrdený právny záujem na určení neplatnosti
dražby, ktorý odôvodňoval tým, aby katastrálny úrad vymazal všetky poznámky, prípadne ťarchy, ktoré v
dôsledku tejto zmluvy boli na liste vlastníctva zapísané, nemôže byť daný a určenie neplatnosti záložnej
zmluvy by neprineslo odstránenie namietanej spornosti v právnom postavení žalobcu.

21. Odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov preto nemožno považovať za

opodstatnené a z uvedených dôvodov bol rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacich
výrokoch o trovách konania ako vecne správny potvrdený.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu

trov konania. Úspešný žalovaní si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd priznal
žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).