Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/175/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202760
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316202760.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
nad U. č. XXX, XXX XX O. nad U., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Sov. Hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 7C/48/2016-40 zo dňa 25.05.2016,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom:

• určil že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 803104690, uzavretej medzi účastníkmi konania
dňa 22.10.2013, je bezúročný a bez poplatkov,
• určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 803104690 zo dňa 22.10.2013,
uvedená v bode 2 tejto zmluvy, v zmysle ktorej je žalobkyňa povinná zaplatiť administratívny poplatok

vo výške 105,70 eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
• uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 467,31 eur na účet právneho
zástupcu žalobkyne a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3, § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
§ 39, § 52, § 53, § 53a, § 54 Občianskeho zákonníka, § 261, § 497 Obchodného zákonníka, ďalej
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a relevantných
súdnych rozhodnutí.

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa so žalobcom uzatvorila dňa 22.10.2013 Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. 803104690, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- eur,
pričom mala vrátiť sumu 384,- eur, a to do 25.10.2014. Z uvedeného vyplýva, že celkové náklady
žalobkyne ako spotrebiteľsky spojené s poskytnutím úveru boli 184,- eur, kde RPMN predstavovala
98 %. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú. S poukazom na ustálenú
judikatúru NS SR ako aj aplikačnú prax súdov SR súd prvej inštancie mal za preukázané, že na strane
žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na určení, že úverová zmluva uzatvorená medzi ňou a

žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov, a to je z dôvodu právnej istoty žalobkyne na skutočnej výške
dlhunadrámecposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov(istiny).Súdprvejinštancieustálil,ževpredmetnejzmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k), a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v zmluve
je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky, pričom takéto znenie zmluvy je pre bežného

spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov, a teda v tejto časti žaloba bola zo strany žalobkyne dôvodná, a preto určil, že zmluva
č. 803104690 zo dňa 22.10.2013 je bezúročná a bez poplatkov. Ďalším nárokom žalobkyne, ktorý bol

uplatnený v predmetnom spore, bol nárok na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 2 predmetnej úverovej
zmluvy, teda v časti povinnosti žalobkyne zaplatiť administratívny poplatok vo výške 105,70 eur za
administratívne náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, v súlade s ustanovením § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, súd prvej
inštancie takto dojednanú podmienku považuje za neprijateľnú, nakoľko ide o ustanovenie spôsobujúce

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré
spočíva v neprimerane vysokej výške poplatku 52,85 % z poskytnutej sumy úveru za obdobie dvanástich
mesiacov, pričom pre porovnanie banky dojednávajú obdobný poplatok za spracovanie zmluvy len vo
výške 1 % alebo 2 % z výšky úveru. Súd prvej inštancie navyše takýto neprimerane vysoký poplatok
považuje tiež za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Výrok o trovách konania súd prvej

inštancie od§vodnil podľa § 137, 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 a 8 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“) tak, že úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu
trov konania vo výške 467,31 ako náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia u
žalobkyne pozostávajú z nasledujúcich úkonov: prevzatie a príprava zastupovania - 86,05 eur, písomné
podanie na súd - žalobný návrh - 86,05 eur, účasť na pojednávaní dňa 25.05.2016 - 86,05 eur, ďalej

z náhrady hotových výdavkov v sume 30,43 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) -
rok 2015 vo výške 25,17 eur (2 x 8,39 eur), rok 2016 vo výške 8,58 eur, náhrady cestovného v sume
41,30 eur s DPH podľa § 17 ods. 1 vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách za
cestu za účelom účasti na pojednávaní konanom dňa 25.05.2016, na trase Svidník - Humenné a späť
motorovým vozidlom Škoda Fabia, ev. č. SK477AZ, priem. Spotreba 6,2 l/100km, cena PHM 1,254 eur/

l, v sume 34,42 eur - 132 km x (0,183 eur + (1,254 eur x 0,062 l/km)) a náhrady za stratu času v sume
85,80 eur s DPH podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky - rok 2016 vo 14,30 eur za každú začatú
polhodinu (5 x 14,30 eur). Nakoľko je právny zástupca žalobkyne platiteľom dane z pridanej hodnoty,
súd prvej inštancie mu v zmysle ust. §18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmenu a náhrady zvýšil o
túto daň, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý svoje odvolanie
odôvodnil tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) tým, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky

prevzal argumentáciu žalobcu a vedľajšieho účastníka), čím odňal žalovanému možnosť konať pred
súdom prvej inštancie. Namieta, že žalobkyňa bola pri podpise zmluvy upovedomená o rozdielnej nie
však nesprávne uvedenej RPMN. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje, a
keďže nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez

poplatkov. Ďalej uvádza, že dlžníčka sama požiadala v ten istý deň o možnosť využitia splátkového
kalendára - Dohody o plnení v splátkach, pričom bola s predmetnou Dohodou oboznámená, na znak
čoho ju podpísala, a preto mala vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené.
Poukázal na to, že v prípade porušenia Dohody o splátkach sa dlh stáva splatným v zmysle zmluvy o
úvere z čoho nevyvrátiteľne vyplýva, že spolu súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Rovnako je zmluve

o úvere jasne uvedené, že dlh sa stáva splatným, ak nie je ustanovené inak, dňa 25.10.2014. To
znamená, že sa tu výslovne odkazuje na Dohodu o plnení v splátkach, a ak táto dohoda uzatvorená
nebola, ponechávajú sa ustanovenia zo zmluvy o úvere. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie peňažných
prostriedkov v časti za náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou stým spojenou konštatuje, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil

maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Navyše, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014,
odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.
mája 2014. Odvolateľ má za to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe
zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplatysa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa odvolateľa je zrejmé, že slovenské právo
a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.
Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je podľa názoru odvolateľa v zmluve o úvere dostatočne
jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda dlžníčka musela

vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je
cena úveru. V prípade, ak by odvolací súd predsa len zmluvu nesprávne posúdil ako spotrebiteľskú,
odvolateľ poukazuje aj na str. 20 dôvodovej správy zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sa uvádza
modelový príklad výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve (ide o časť týkajúcu sa novely Občianskeho
zákonníka), ktorý jasne počíta s existenciou 1%-ého poplatku za spracovanie zmluvy. Podľa odvolateľa
sa javí, že dôvodová správa takýto poplatok pripúšťa, pričom v tejto súvislosti poukazuje aj na použitie

slovného spojenia v texte zákona akýchkoľvek poplatkov. Dôvodová správa však ide ešte ďalej, keď
úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za odplatu za poskytnutie úveru, môže teda ísť o cenu
plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka (to platí aj v
prípade, ak by síce nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale išlo by o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
Občianskeho zákonníka). Navyše, odvolateľ je toho názoru, že žalobca na určení zmluvy za bezúročnú

a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem. Nakoľko sa odvolateľ nestotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie v prvom a druhom výroku, nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o úhrade trov
konania, keďže rozhodnutie považuje za neodôvodnené a nesprávne. Vzhľadom na uvedené, odvolateľ
žiada, aby odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zmenil tak, že
návrh žalobkyne zamietne, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie

konania.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne

rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1
CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§

470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 01.03.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam dopĺňa nasledovné.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere pod č. 803104690 zo

dňa 22.10.2013 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože
nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko ide o dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.

13. Je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, nakoľko z obsahu
spisu vyplýva, že v predmetnej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov predmetného

spotrebiteľského úveru (RPMN) vo výške 92 %, kým v dohode o plnení v splátkach, ktorá bola súčasťou
úverovej zmluvy, žalovaný uviedol RPMN vo výške 281,64 %.

14. Údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov úveru je pritom údajom o skutočných vlastnostiach
služby a mal by spotrebiteľa bez akýchkoľvek pochybností informovať o nákladoch, ktoré mu vzniknú

v súvislosti s poskytovaní úveru. Údaj o výške RPMN je teda jedným z primárnych údajov, na ktoré
spotrebiteľ hladí, keď sa rozhoduje, či do daného úverového vzťahu vstúpi alebo nie.

15. Situácia akú nastolil žalovaný v predmetnom zmluvnom vzťahu nemôže byť za žiadnym okolností
akceptovaná a už vôbec nie odobrená súdnym rozhodnutím. Žalovaný svojím konaním porušil právne

predpisy SR ako aj komunitárne právo, keď vedome zavádzal spotrebiteľa tým, že uviedol nepravdivé
údaje o úrovni nákupných podmienok v súvislosti s poskytovaním služby.

16. Navyše, z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
vyplýva, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve

o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

17. Odvolací súd konštatuje, že je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., zneužíva svoje

právo ako veriteľ, viackrát v priebehu uplynulých rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií
porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike
na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou.
Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú teda zrejmé,
lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní

neprijateľných zmluvných podmienok.

18. Pokiaľ ide o podmienku v zmluve uzatvorenej pod číslom 803104690 zo dňa 22.10.2013, uvedenej
v bode 2 tejto zmluvy, v zmysle ktorej je žalobkyňa povinná zaplatiť administratívny poplatok vo výške
105,70 eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere

spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie,
že tento poplatok je neúmerne vysoký, nakoľko predstavuje až 52,85 % z poskytnutej sumy úveru, ktorý
bol poskytnutý na obdobie 12 mesiacov. Výška poplatku je neprimerane vysoká aj vo vzťahu k jeho
„účelu“, a teda k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu
činnosť. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide, pričom 2/3-tiny z tohto

poplatku predstavujú 66,67 %. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že v porovnaní s praktikami bánk,
ktoré požadujú 1-2 %-tá za spracovanie úveru, je takýto poplatok neúmerne vysoký a v tomto slova
zmysle aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. To je ďalší dôvod na určenie neplatnosti tejto časti
dojednaného poplatku.

19. Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu zavádzajúcich údajov o výške RPMN v predmetnej zmluve
o spotrebiteľskom úvere, ako aj z dôvodu vzťahujúceho sa na 2/3 tohto poplatku (t. j. neúmerne vysoké
a nešpecifikované administratívne náklady na spracovanie úveru), je predmetný poplatok v celosti
neakceptovateľný.20. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné súhlasiť aj s určením neprijateľnosti zmluvnej podmienky
vo vzťahu k 2/3-tinám tohto poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania ako dodávateľom a
spotrebiteľom.

21. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky týkajúcej sa časti predmetného poplatku za poskytnutie
úveru v zmysle bodu 2 zmluvy, je možné vyvodiť z generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov, ako to analyzuje v
odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa.

22. Skutočne je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, v konaní
absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s jeho podstatou bola oboznámená, pričom účel tohto
poplatku nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa (jeho časť v rozsahu 2/3-tín) na bližšie neurčité

náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Naviac
je potrebné konštatovať, že nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou
tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľke nevysvetlených nákladov, ktoré nie
sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký.

23. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento
súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné

protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. S týmto záverom sa
odvolací súd stotožňuje.

24. To znamená, že tento súd aj dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi

skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a
nešpecifikovanosť predmetných 2/3-tín tohto poplatku.

25. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, odvolací súd zdôrazňuje, že zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z. z.) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení, že úver z predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov.

26. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v
ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru a deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže následne
argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození, a preto
žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a
nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je

v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany.

27. K odvolacej námietke týkajúcej sa náhrady trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že správne
postupoval súd prvej inštancie, ak v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Odvolací súd
sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie vo vzťahu k účelnosti vynaložených trov právneho
zástupcu žalobkyne.

28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd sozreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami,
ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

29 S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

žalovanému v plnom rozsahu.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.