Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/379/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710209555
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5710209555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu : Q. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, G., zastúpený: AK JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o., so sídlom
Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 47 256 389, proti žalovanému: Ing. H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
nad I. XXX, zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom X. Q. XX, XXX XX G., o zaplatenie

16.216,26 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
7C/265/2010-474 zo dňa 17. februára 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/265/2010-495 zo
dňa 21. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi p r á v ona náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, o trovách konania si

vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Opravným uznesením opravil
označenie žalobcu a jeho právneho zástupcu v záhlaví písomného vyhotovenia rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom sporu bol peňažný nárok žalobcu uplatnený na súde
dňa 12.08.2010 vo výške 16.126,26 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Označená istina mala podľa
tvrdení žalobcu predstavovať neuhradený zvyšok ceny za dodávku a montáž výťahu, ktoré dielo vykonal
žalobca pre žalovaného prostredníctvom firmy Thyssen Krupp Výťahy, s.r.o. (v ďalšom texte už len firma

Thyssen).
Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva
o dielo č. 19/09/2001 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.04.2001 ( v ďalšom texte už len
ZoD) je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
( v ďalšom texte už len OZ) vrátane ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Tiež dospel k záveru, že na
strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, nakoľko tento bol na základe
ZoD vo vzťahu so žalovaným, ktorý mu neuhradil celú cenu za dodávku a montáž výťahu. Pokiaľ výťah

do rodinného domu žalovaného dodala firma Thyssen, táto bola iba subdodávateľom žalobcu, a to na
základe zmluvy o dielo č. N I-47/2002. O skutočnosti, že dodávka a montáž výťahu do rodinného domu
žalovaného bola predmetom ZoD uzavretej medzi žalobcom a žalovaným svedčí Dodatok č. 1 ZoD z
22.11.2002, krycí list 02VZ0005, dodací list 02VF0028. Okresný súd vyvodil existenciu bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného s poukazom na zistenie, že žalobca neskôr odstúpil od ZoD, a to
dňa 03.11.2003. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku sa okresný súd zaoberal otázkou, či námietka

premlčania vznesená žalovaným je dôvodná alebo nie. Na podklade vykonaného dokazovania dospel
k záveru o dôvodnosti tejto námietky, keď vyšiel zo zistenia, že žalobca sa nepochybne dozvedel o tom,
že jeho subdodávateľ - firma Thyssen dodala žalovanému výťah do rodinného domu, z listu označenejfirmy zo dňa 05.09.2006, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 13.09.2006. V tomto momente muselo byť
žalobcovi zrejmé, že firma Thyssen žalovanému výťah dodala. Nakoľko v uvedenom čase už žalobca
od ZoD uzavretej so žalovaným odstúpil, ale zároveň mal platnú zmluvu o dielo N I-47/2002 s firmou

Thyssen, k bezdôvodnému obohateniu z titulu ceny za dodávku a montáž výťahu do rodinného domu
žalovaného došlo na strane žalovaného, a to na úkor žalobcu. S poukazom na ust. § 107 ods. 1, 2
OZ okresný súd vyhodnotil námietku premlčania žalovaného ako dôvodnú, a to vychádzajúc zo záveru,
že žalobca sa nepochybne dozvedel o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného najneskôr dňa
13.09.2006, pričom žalobu na súd podal až dňa 12.08.2010.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že jeho žalobe sa v celom
rozsahu vyhovie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s názorom okresného súdu o určení začiatku plynutia
premlčacej doby. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že dňa 13.09.2006, kedy mu bol doručený
list firmy Thyssen mohol len predpokladať, že označená firma si bude dňa 20.09.2006 plniť odovzdanie

diela na základe zmluvy o dielo č. N I-47/2002 uzavretej medzi ním a vyššie označenou firmou. Po
dni 20.09.2006 mohol len predpokladať, že žalovanému bude dielo odovzdané. Odvolateľ tak nemohol
vedieť skutočný rozsah obohatenia na strane žalovaného, ani to, že firma Thyssen bude od neho
vymáhať zostatok ceny výťahu. Až v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina 20Cb/46/2008 bolo
ustálené, že bude musieť firme Thyssen uhradiť nezaplatenú časť dodávky výťahu - 16.216,26 Eur,

teda až v deň uzavretia zmieru - 26.11.2009 bolo zo subjektívneho hľadiska odvolateľa dané, že svojmu
subdodávateľovi bude musieť uvedenú sumu uhradiť. Vyššie označený deň je teda podstatným pre
plynutie začiatku premlčacej doby, kedy už odvolateľ vedel určiť rozsah bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného. V ďalšej časti odvolania vytýkal okresnému súdu, že v predchádzajúcom rozsudku
určil iný deň začiatku plynutia premlčacej doby. Nakoniec nesúhlasil ani so záverom okresného súdu,

že v danej veci uplynula už aj trojročná objektívna premlčacia doba. Podľa názoru odvolateľa v danom
prípade je daná 10-ročná objektívna lehota, pretože sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného, nakoľko tento svoju obranu staval na tom, že za dodávku a montáž výťahu už
žalobcovi zaplatil, čo preukazoval príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, o ktorých tvrdil,
že obsahujú podpis odvolateľa, čo sa znaleckým dokazovaním preukázalo ako nepravdivé.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v predmetnom spore je podstatnou skutočnosťou
dôvodne vznesená námietka premlčania. Pokiaľ odvolateľ tvrdí zachovanie objektívnej 10-ročnej
premlčacej doby, toto jeho tvrdenie je účelové a bez akejkoľvek opory v zákonných podmienkach takto
definovaného bezdôvodného obohatenia. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného už písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len CSP)
po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365
CSP) vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219
ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil z nasledovných dôvodov :
Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo

dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v zásadných bodoch zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

6. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že mu do podania žaloby neuplynula subjektívna ani
objektívna premlčacia doba, vyhodnotil ako nedôvodnú. Po preskúmaní spisového materiálu vzal za
preukázané, že ZoD uzavretá medzi žalobcom (v tom čase živnostníkom) a žalovaným (ako fyzickou

osobou) je ZoD podľa ustanovení OZ, i keď v názve zmluvy je uvedené, že sa uzaviera podľa
Obchodného zákonníka (v ďalšom texte už len ObZ). Z obsahu ZoD nemožno totiž jednoznačne vyvodiť
existenciu dohody strán sporu podľa § 262 ods. 1 ObZ, čomu napovedá aj čl. IX, bod 2 ZoD, kde
bolo dojednané, že vzájomné vzťahy zmluvných strán zmluvou neupravené sa riadia platným právnymporiadkom SR, najmä príslušnými ustanoveniami ObZ a OZ. Z uvedeného textu zmluvy teda nemožno
vyvodiť existenciu dohody strán sporu podľa § 262 ods. 1 ObZ. Naviac odvolací súd poznamenáva,
že závery okresného súdu o aplikácii ust. OZ na prejednávaný prípad i závery o vyhodnotení ZoD ako

zmluvy spotrebiteľskej neboli žalobcom v odvolaní ani namietané, a preto odvolací súd vychádzajúc z
viazanosti odvolacími dôvodmi, nemal za potrebné sa touto otázkou bližšie zaoberať.
Odvolací súd v tejto časti odôvodnenia uvádza právne úvahy vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, že
okresnýsúdnesprávneustálildeň13.09.2006akorozhodnýprezačiatokplynutiadvojročnejsubjektívnej
premlčacej doby určenej ust. § 107 ods. 2 OZ a tiež nesprávne ustálil, že žalobcovi uplynula i objektívna

trojročná premlčacia doba podľa ust. § 107 ods. 2 OZ. V úvode týchto úvah je potrebné poznamenať,
že v konečnom dôsledku nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že na strane žalovaného došlo na
úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu 16.216,26 Eur, ktorú sumu žalobca uhradil firme
Thyssen na základe zmieru uzavretého medzi žalobcom a označenou firmou a schváleného uznesením
Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/46/2008-53 zo dňa 26.11.2009. Spornou nebola ani skutočnosť,
že žalobca prevzal dňa 13.09.2006 výzvu od firmy Thyssen zo dňa 05.09.2006, aby prevzal dielo

- výťah zabudovaný do rodinného domu žalovaného. Nakoniec spornou nebola ani skutočnosť, že
firma Thyssen bola ohľadne dodávky a montáže výťahu subdodávateľom žalobcu na základe zmluvy o
dielo č. N I-47/2002 uzavretej medzi žalobcom (objednávateľom) a firmou Thyssen (dodávateľom) dňa
03.10.2001. Nakoľko žalobca už listom zo dňa 03.11.2013 oznámil žalovanému, že odstupuje od zmluvy
o dielo uzavretej medzi nimi dňa 27.04.2001 (ktoré odstúpenie tiež nebolo medzi stranami sporu sporné)

okresný súd správne uzavrel, že ak žalobca plnil (mal plniť) firme Thyssen za dodávku a montáž výťahu,
ktorý bol zabudovaný do rodinného domu žalovaného, vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie na
úkor žalobcu, nie na úkor firmy Thyssen, ktorá nebola v právnom vzťahu so žalovaným.
Okresný súd na podklade vyššie uvedených zistení dospel k správnemu záveru, že začiatok premlčacej
doby (objektívnej aj subjektívnej) treba viazať najneskôr na dátum 13.09.2006, kedy žalobca prevzal

od firmy Thyssen výzvu na prevzatie diela - výťahu, ktorý označená firma (ako subdodávateľ žalobcu)
namontovala priamo do rodinného domu žalovaného. Skutkové okolnosti (ako boli zistené okresným
súdom) naviac napovedajú, že premlčacia doba (objektívna i subjektívna) mohla začať žalobcovi plynúť
už aj dňa 14.04.2005, kedy nastala splatnosť poslednej faktúry vystavenej firmou Thyssen pre žalobcu.
Konkrétne sa jedná o faktúru č. 312/03/05 zo dňa 30.03.2005 (č.l. 7 spisu), predmetom ktorej bola platba

po ukončení montáže a odovzdaní výťahu. To znamená, že žalobca už v čase splatnosti označenej
faktúry, t.j. dňa 14.04.2005, resp. nasledujúci deň mohol žiadať od žalovaného náhradu za plnenie
(výťah), ktoré bolo jeho subdodávateľom - firmou Thyssen zabudované do rodinného domu žalovaného.
Neobstojí preto odvolacia námietka žalobcu, že dňa 13.09.2006 mohol len predpokladať, že zo strany
jeho subdodávateľa (firma Thyssen) bude výťah odovzdaný, nakoľko (ako už odvolací súd uviedol

vyššie) z faktúry č. 312/03/05 vystavenej dňa 30.03.2005 žalobca mohol preukázateľne vedieť, že
výťah a jeho montáž do rodinného domu žalovaného už boli ukončené (viď vo faktúre č. 312/03/05
uvedený dátum plnenia - 15.03.2005). Výzva firmy Thyssen zo dňa 05.09.2006 prevzatá žalobcom dňa
13.09.2006 bola už len potvrdením skutočností, že výťah a jeho montáž v rodinnom dome žalobcu bol
už realizovaný.

Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že až v konaní sp. zn. 20Cb/46/2008 bola ustálená
výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Obsah uznesenia Okresného súdu Žilina č.k.
20Cb/6/2008-53 zo dňa 26.11.2009 nič nenasvedčuje tomu, že by medzi žalobcom a firmou Thyssen
išlo v súdnom konaní o spor o výšku pohľadávky, ktorú požadovala označená firma od žalobcu.
Žalobca uzavretím zmieru nakoniec pohľadávku firmy Thyssen (t.j. jeho subdodávateľa), ktorá jej vznikla

montážou a dodávkou výťahu žalovanému ešte v roku 2005, v celom rozsahu uznal.
V poslednom rade neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že v danom prípade bolo potrebné
aplikovať ustanovenie o 10-ročnej premlčacej doby s odôvodnením, že žalovaný sa obohatil úmyselne,
keďže firme Thyssen ako i súdu nepravdivo tvrdil, že za výťah už uhradil, čo bolo vyvrátené znaleckým
dokazovaním. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali tomu, že žalovaný získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie úmyselne. Žalobca
by totiž musel preukázať existenciu úmyselného konania žalovaného už v čase vzniku bezdôvodného
obohatenia, nie vyvodzovať túto skutočnosť z obrany žalovaného v súdnom konaní, ako to uvádzal vo
svojom odvolaní. I keby sa dalo čo i len teoreticky uvažovať o 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe,
žalobcovi podľa zistených skutkových okolností by i tak uplynula dvojročná subjektívna doba, nakoľko

(ako to už odvolací súd predostrel vyššie) žalobca už v apríli 2005, najneskôr 13.09.2006 preukázateľne
nadobudol vedomosť o tom, že bez zmluvného vzťahu plnil (prostredníctvom svojho subdodávateľa)
žalovanému, kedy zároveň nemohol mať pochybnosti ani o rozsahu tohto plnenia. Skutočnosť, že
žalobca plnil za dodávku výťahu svojmu subdodávateľovi (teda podľa všetkého poslednú časť plnenia -pozn. odvolacieho súdu) až na základe rozhodnutia súdu, nemala vplyv na začiatok plynutia premlčacej
doby.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému právo na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko mal v tomto odvolacom konaní plný úspech vo veci.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)