Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/276/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413213256
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Leňová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1413213256.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobcu: CD

Consulting s.r.o., P. O. Box: Nagano Office Center, so sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, 130 00
Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: I. N., R.. XX.XX.XXXX, S. N. X, Bratislava, o
zaplatenie 1999,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.999,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,06%
denne zo sumy 2.601,06 Eur od 18.04.2009 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 6% ročne zo
sumy 2.601,06 Eur od 24.08.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 8,67 Eur, to všetko v lehote do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd v zastavenej časti konania o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne od 18.04.2009
do zaplatenia, žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.3.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia 1.999,- eur
s úrokom 0,25% denne zo sumy 2.601,06 eura od 18.4.2009 do zaplatenia a 6% ročne zo sumy

2.601,06 eura od 24.8.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 8,67 eura a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 19.11.2008 na zmenkovú sumu 2.601,06 eura (pôvodne 78.359,54 Sk). Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Zmenka bola
vystavená dňa 19.11.2008 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indostant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ nezaplatil nič,

a preto požiadal podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o vydanie
rozsudku, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s úrokmi a odmenou.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 16C/276/2013 - 67 zo dňa 12.03.2014 žalobu zamietol,
keď dospel k záveru, že žalobcom predložená zmenka je neplatná, nakoľko sú na nej uvedené dva údaje
splatnosti, čo spôsobuje neurčitosť, a teda absolútnu neplatnosť.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co/540/2014 - 99 zo dňa 29.01.2016 pre nesprávne právne
posúdenie zrušil uvedený rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil
právny názor, že žalobcom predložená zmenka je platná, splatná na videnie. Splatnosť zmenky nastávav momente jej predloženia, pričom bolo možné ju predložiť v lehote do 4 rokov od jej vystavenia a až
po jej predložení nastáva jej splatnosť.

5. Podaním zo dňa 16.12.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2015 žalobca vzal žalobu v
časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť. Uznesením č. k. 16C/276/2013 -
104 zo dňa 14.04.2016 súd konanie v uvedenej časti zastavil. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania v zastavenej časti, skúmajúc zavinenie na zastavení konania, dospel k súd záveru, že
zastavenie konania v uvedenej časti zavinil žalobca, ktorý vzal žalobu bez uvedenia dôvodu späť, a teda

nárok na náhradu trov konania patrí žalovanému. Nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli,
nebol dôvod mu ich náhradu priznávať, a preto konajúci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
III. tohto rozsudku

6. Súd vo veci nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa
žalobcu,žalovanýsapojednávanianezúčastnil,svojuneúčasťneospravedlnil,oodročeniepojednávania

nepožiadal, a preto súd podľa § 180 CSP vec prejednal v jeho neprítomnosti, pričom vykonal
dokazovanie oboznámením zmenky z 19.11.2008 a výpisu z OR žalobcu.

7.ŽalobcajeobchodnouspoločnosťousosídlomnaúzemíČeskejrepubliky.Žalovanýakofyzickáosoba
má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej

republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1
nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako
v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Bratislava IV nepresahuje 2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov,

výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje
nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu.

8. Žalovaný má bydlisko v obvode Okresného súdu Bratislava IV, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle
uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je v súlade
s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

9. Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu
nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to

požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na od poveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.
Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa

v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.
Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas
po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za
nenapísanú.
Podľa § 5 ods. 3 zmenkového a šekového zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ
nie je určený iný deň.

Podľa § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad,
možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa § 16 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je
oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy,
ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak

nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol
zmenku blankoindosamentom.
Podľa § 17 zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, zmenka môže byť vystavená: na videnie, na určitý
časpovidení,naurčitýčaspodátevystavenia,naurčitýdeň. Podľa§33ods.2zmenkovéhoašekového
zákona zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou postupnou sú
neplatné.
Podľa § 34 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí

byť predložená naplatenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa § 48 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 75 zmenkového a šekového zákona vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa § 76 ods. 2 zmenkového a šekového zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti,

platí, že je sročná na videnie.

10. Žalovaný dňa 19.11.2008 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava sumu 78359,54 Sk (2.601,06 eur, pozn. konajúceho súdu) a zmenkový úrok 0,25% denne od

18.04.2009. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.

11. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad
žalobcu.

12. Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto v prvom rade skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti
v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkový a šekový zákon) a dospel k záveru, že zmenka spĺňa
formálne náležitosti § 75 citovaného zákona.

13. Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

14. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju
uplatniť až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto
funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní.
Vlastnázmenkajezmenka,ktoráznamenábezpodmienečnýprísľubnaplatbuvyjadrenýjejvystaviteľom

- dlžníkom, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase keď
dlžník vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti,
avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je
zákonnýmcennýmpapieromnarad,zčohovyplýva,žejumožnoprevádzaťrubopisom(indosamentom).
Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou

„nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu,
že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a
tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky.

15. Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa zmenky

(indosanta), na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený
rubopis obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej
indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a
podpis indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho
majiteľa. Stáva sa novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý

zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže žalovaný ako priamy dlžník namietať voči
žalobcovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa
previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku
nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že
majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku

toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

16. Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,

kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takétozisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti
povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,

pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že
by musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod. Samotná námietka
nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna námietka
dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. V predmetnej právnej veci žalovaný nevyužil svoje
právouplatniťnámietkyprotipovinnostizaplatiťzmenku,oplatnostiazáväznostiktorejniesúinakžiadne

pochybnosti.

17. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je žalobou uplatnený nárok zo zmenky, a zmenka je platnou zmenkou podľa zákona zmenkového
a šekového, nie je možné jej platnosť bez ďalšieho posudzovať cez spotrebiteľskú zmluvu a v takomto
konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Podľa

zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť podľa Zákona zmenkového a šekového povinne do nej uviesť.

18.Súdzúradnejmocimôžeskúmaťplatnosťzmenky,pričomneplatnosťzmenky(akocennéhopapiera)
je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa zmenkového a šekového zákona, ale

aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu. Zmenkový a šekový zákon
predpokladá, že posúdenie otázky platnosti alebo absolútnej neplatnosti vystavenia zmenky pre rozpor
s ktorýmkoľvek právnym predpisom, je možné pri indosovanej zmenky výlučne za splnenia podmienok
uvedených v čl. I § 17 zmenkového a šekového zákona. Pri uplatňovaní práv zo zmenky má výlučne
zmenkový dlžník povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva

ku zmenke, resp. iné námietky súvisiace so zmenkou. Nakoľko je právna úprava zmenkového práva
prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17
zmenkového a šekového zákona, súd neskúmal ďalšie skutočnosti.

19. V prejednávanej veci nedošlo k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I § 17 zákona zmenkového a

šekového, pretože ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001
Z. z., kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, by nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale len nárok
dlžníka zo zmenky na náhradu škody.

20. V čase, kedy bola zmenka vystavená, 19.11.2008, bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu
vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle účinného zákona č. 129/2010 Z. z. už možné nie je.
Uvedený zákon nadobudol účinnosť dňom 11.06.2010. Za daných okolností súd musí rešpektovať
postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia
zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v zmenkovom a šekovom zákone.

21. Súd v konaní preskúmal zmenku, na základe ktorej si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje právo
na zaplatenie peňažnej sumy voči žalovanému a dospel k záveru, že zmenka vystavená žalovaným
dňa 19.11.2008 bola riadne vyplnená v súlade so zákonom, obsahuje všetky zákonom požadované
náležitosti (§ 75 zmenkového a šekového zákona) a žalobca je indosátorom, na ktorého bola zmenka

prevedená z pôvodného veriteľa na rad, na ktorého bola zmenka vystavená, rubopisom. Preto súd
predmetnú zmenku vyhodnotil ako platnú a žalovaného zaviazal na zaplatenie tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,

že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,

dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.