Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/90/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899718
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2508899718.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade H.

L., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, G. X. Y., v 2. rade C. L., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, G. X. Y. a v 3. rade
K. H., X.. XX.XX.XXXX, L. J. P. XXX, G. X. Y., spoločne zast. JUDr. Ondrejom Polákom, advokátom,
AK so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti odporcovi: TEREX, spol. s r.o., IČO 30 997
097, so sídlom Valova 83, Piešťany, zast. JUDr. Mariánom Haršánym, advokátom, AK so sídlom Hlavná
31, Trnava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
Trnavská cesta 28, Bratislava, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava, Dostojevského rad
4, o náhradu škody na zdraví a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa v 1. rade o zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
zamieta.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom odškodnenia za bolesť sumu 2 440,74 eura, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa v 1. rade titulom odškodnenia za bolesť zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade titulom náhrady vecnej škody sumu 66,39 eura
s 12%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 66,39 eura od 01.01.2004 až do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa v 1. rade titulom náhrady vecnej škody zamieta.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade titulom náhrady vecnej škody sumu 3
737,94 eura s 12%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 66,39 eura od 01.01.2004 až do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa v 2. rade zamieta.

V. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 3. rade titulom náhrady vecnej škody sumu 63,07
eura s 12%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 66,39 eura od 01.01.2004 až do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky v 3. rade zamieta.

VI. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateliasapodanýmnávrhomzodňa15.06.2004(došlýmsúdudňa06.07.2008)domáhalivydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade titulom náhrady
škody sumu 1 747 330,- Sk s 12%-ným ročným úrokom z omeškania od 01.01.2004 až do zaplatenia,odporcovi v 2. rade titulom náhrady škody sumu 106 432,- Sk s 12%-ným ročným úrokom z omeškania
od 01.01.2004 až do zaplatenia a navrhovateľke v 3. rade titulom náhrady škody sumu 3 300,- Sk s
12%-ným ročným úrokom z omeškania od 01.01. 2004 až do zaplatenia, a nahradiť im trovy konania.

Návrh odôvodnili tým, že pri dopravnej nehode dňa 11.09.2001 (ďalej aj "DN"), zavinenej vodičom (H.
R., ktorý bol v súvislosti s touto dopravnou nehodou právoplatne odsúdený Okresným súdom Nitra v
konaní vedenom pod sp. zn. 1T 54/02) osobného motorového vozidla Škoda Felícia, EČ: J.-XXXAM,
navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 3. rade, vezúci sa v osobnom motorovom vozidle Nissan

Primera, EČ: A.-XXXC. (patriacom navrhovateľovi v 2. rade), utrpeli:
a/ navrhovateľ v 1. rade - roztrhnutie sleziny a pečene, odtrhnutie žlčníka, roztrhnutie žlčníkovej tepny,
zakrvácanie do dutiny brušnej, úrazový šok a tržnú ranu na čele. Na následky týchto zranení sa liečil
a bol práceneschopný do 01.04.2002;
b/ navrhovateľka v 3. rade - zlomeninu vretennej kosti ľavého predlaktia s posunom, zlomeninu druhej
záprstnej kosti ľavej ruky, zmliaždenie pravého ramena, zmliaždenie steny brušnej dutiny vpravo s

krvácaním a zmliaždenie panvy vpravo. Na následky týchto zranení sa liečila a bol práceneschopná do
24.11.2001.
Uviedli, že prevádzkovateľom a vlastníkom zhora uvedeného vozidla Škoda Felícia (ďalej aj "Š-Felícia"
alebo "vozidlo") je odporca, ktorý vozidlo dal do nájmu spoločnosti ROBO Piešťany a.s. . V čase
DN vozidlo riadil zhora uvedený zamestnanec menovanej spoločnosti, ako to aj vyplýva z trestného

spisu. Poukázali na ust. § 427 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") a
uviedli, že odporca ako prevádzkovateľ vozidla Š-Felícia zodpovedá za škodu, ktorá bola týmto vozidlom
spôsobená.
Zranenia navrhovateľa v 1. rade boli obodované takto: bolestné - 187 bodov, čo predstavuje podľa vyhl.
č. 32/1965 Zb. odškodnenie vo výške 11 220,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "SSU")

bolo ohodnotené na 575 bodov, čo predstavuje 34 500,- Sk (spolu 45 720,- Sk). Táto základná škoda
bola navrhovateľovi v 1. rade zaplatená prostredníctvom po-isťovne Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. (ďalej len "poisťovňa") dňa 11.07.2003. Navrhovateľ v 1. rade utrpel mimoriadne závažné a životu
nebezpečné poranenia vo veku 20 rokov, následky bude znášať po celý život. Pred úrazom aktívne
športoval, bol registrovaný v atletickom i hádzanárskom klube v Dubnici nad Váhom (ďalej aj "Dubnica").

Tvrdili, že po úraze športovať nesmie, má zakázanú akúkoľvek výraznejšiu fyzickú záťaž. Je vyučený
automechanik, v dôsledku úrazu stratil schopnosť vykonávať pôvodné povolanie. V dôsledku poranenia
a straty vnútorných orgánov musí doživotne držať diétu. Po operácii má na bruchu jazvy v dĺžke 35
cm, čo je estetický defekt. Navrhli zvýšiť náhradu za SSU na 50 násobok základnej sadzby a titulom
zvýšenia náhrady za bolesť požadovali 5-násobok základného bodového ohodnotenia. Pri úraze utrpel

navrhovateľ v 1. rade i poškodenie chrupu; za jeho opravu zaplatil stomatológovi sumu 6 600,- Sk; žiadal
priznať aj náhradu tejto sumy ako škody. Za vypracovanie lekárskych posudkov zaplatil 350,- Sk. Ďalej
mu vznikla vecná škoda vo výške 5 000,- Sk za poškodené a zničené šatstvo, dve cestovné tašky a
prenosnú chladničku (nohavice 600,- Sk, košeľa 300,- Sk, topánky 1 000,- Sk, spodné prádlo 100,- Sk,
2x 500,- Sk tašky, prenosná chladnička 2 000,- Sk). Celkovo si navrhovateľ v 1. rade uplatnil náhradu

škody vo výške 1 747 330,- Sk.

Navrhovateľovi v 2. rade úplným zničením vozidla Nissan Primera vznikla škoda vo výške 224 302,-
Sk. Poisťovňa (Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) mu zaplatila zo zákonného poistenia vozidla škodcu
sumu 134 170,- Sk. Rozdiel, t. j. sumu 90 132,- Sk si navrhovateľ v 2. rade uplatňuje proti odporcovi.

Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu sumy 2 500,- Sk, zaplatenú znalcovi za podaný znalecký
posudok.
Navrhovateľ v 2. rade ako otec navrhovateľa v 1. rade v dňoch 11.09. až 19.09.2001 denne navštevoval
svojho syna v nemocnici v Nitre. Vykonal tak 8 ciest autom z Dubnice do Nitry a späť a dve cesty na
políciu v Nitre ohľadne vraku vozidla Nissan Primera. Cesta z Dubnice do Nitry a späť predstavuje 230

km; za km cesty požaduje náhradu 6,- Sk, t.j. 1 380,- Sk/cestu, za desať ciest potom 13 800,- Sk. Celkovo
si navrhovateľ v 2. rade uplatnil náhradu škody vo výške 106 432,- Sk.

Navrhovateľkav3.radesiuplatnilanároknanáhraduvecnejškodyvovýške3300,-Sk(nohavice1000,-
Sk, tričko 500,- Sk, spodné prádlo 400,- Sk, 500,- Sk za cestovnú tašku a 900,- Sk za zničený slnečník).

Na záver uviedli, že odporcu vyzvali na náhradu škody, ten ich správne odkázal na poisťovňu, s ktorou
má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Poisťovňa uznala iba niektoré nároky, niektoré spochybnila.K podanému návrhu ako dôkazy pripojili listinné dôkazy podľa textu podaného návrhu.

K nárokom navrhovateľov v 2. a 3. rade namietol premlčanie (§ 106 OZ) a navrhol vstup poisťovne do

konania na strane odporcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, listinnými dôkazmi,
založenými v spise, pripojeným spisom OS Nitra, sp.zn 1T 54/02, výpoveďami účastníkov, prednesmi ich
právnych zástupcov, znaleckými posudkami a výsluchmi znalcov, a zistil tento skutkový a právny stav:

Z výpovede navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že v čase úrazu, ktorý utrpel pri DN, vykonával základnú
vojenskú službu. Aktívne športoval; od ZŠ až do 2. ročníka SŠ, kedy s atletikou skončil a aktívne sa začal
venovať hádzanej. Hral 1. dorasteneckú ligu za Dubnicu, žiadny klub o jeho prestup neprejavil záujem.
Družstvo mužov Dubnice hralo v čase jeho úrazu 2. hádzanársku ligu. Už nešportuje, od januára 2005
pracuje ako vodič z povolania, jazdí na osobných aj nákladných autách, žiadne ťažkosti pri výkone tejto

práce nemá. Nevedel si spomenúť, kedy naposledy bol práceneschopný. K stravovaniu uviedol, že sa
musí vyhýbať mastným, ťažkým jedlám, inak pri zdravom stravovaní nemá žiadne zdravotné problémy.

Navrhovateľka v 3. rade uviedla, že žiadne nákupné doklady vecí, ktoré jej boli zničené pri DN, nemá;
nešlo o značkový tovar.

Uznesením č. k. 4C/90/2008-139- zo dňa 02.04.2008 súd pripustil zmenu návrhu; podľa zmeneného
petitu sa navrhovatelia domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť a/ navrhovateľovi v 1. rade
sumu 1 840 500,- Sk titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, sumu 158 280,- Sk
titulom odškodnenia za bolesť, sumu 11 950,- Sk titulom náhrady škody vrátane 12%-ného ročného

úroku z omeškania od 01.01.2004 až do zaplatenia, b/ navrhovateľovi v 2. rade zaplatiť titulom náhrady
škody sumu 124 865,- Sk spolu s 12%-ným ročným úrokom z omeškania od 01.01.2004 až do zaplatenia
a c/ navrhovateľke v 3. rade sumu 3 300,- Sk titulom náhrady škody spolu s 12%-ným ročným úrokom
z omeškania od 01.01.2004 až do zaplatenia a nahradiť im trovy konania.

Uznesením č. k. 4C/90/2008-206- zo dňa 14.10.2008 na základe čiastočného späťvzatia návrhu súd
konanie v časti o zaplatenie sumy 1 582 500,- Sk (navrhovateľovi v 1. rade) titulom odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia a v časti o zaplatenie sumy 35 925,- Sk (navrhovateľovi v 1. rade)
titulom odškodnenia za bolesť zastavil.

Predmet konania bol ustálený pred vyhlásením rozhodnutia tak, že navrhovatelia sa domáhali, aby
odporca zaplatil:
a/ navrhovateľovi v 1. rade sumu 8 564,03 eura (= 258 000,- Sk) titulom odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, sumu 4 061,44 eur (= 122 355,- Sk) titulom odškodnenia za bolesť a sumu
165,96eura(=5000,-Sk)titulomnáhradyvecnejškody,sumu219,07eura(=6600,-Sk)titulomnáhrady

za opravu chrupu a sumy 11,61 eur (= 350,- Sk) ako náhradu za vypracované lekárske posudky, celkom
spolu sumu 13 022,11 eura (= 392 305,- Sk);
b/ navrhovateľovi v 2. rade sumu 3 362,37 eur (= 101 294,- Sk) titulom náhrady vecnej škody, sumu
82,98 eura (= 2 500,- Sk) titulom náhrady za znalecký posudok, sumu 458,07 eura (= 13 800,- Sk)
titulom náhrady cestových nákladov z Dubnice do Nitry a späť, sumu 254,90 eura (= 7 667,- Sk) titulom

nákladov odťahu auta, t.j. celkom spolu sumu 4 157,90 eura (= 125 261,- Sk) a
c/ navrhovateľke v 3. rade sumu 109,53 eura (=3 300,- Sk) titulom náhrady vecnej škody;
k všetkým žalovaným škodám žiadal priznať aj 12%-ný ročný úrok z omeškania od 01.01.2004 až do
zaplatenia.
Domáhal sa tiež náhrady trov konania.

Zo znaleckého posudku č. 148/06 zo dňa 10.07.2006, podaného znalcom H. súd zistil, že navrhovateľ v
1. rade pri predmetnej DN dňa 11.09.2001 utrpel: pohmoždenie mäkkých častí hlavy; tržno-zhmoždenú
ranu v oblasti čela, bližšie rozmerovo nepopisovanú; pohmoždenie brušnej dutiny; rozdrvenie a
poškodenie sleziny s následným krvácaním d dutiny brušnej; poškodenie tepny vyživujúcej žlčník;
poúrazový zápal podžalúdkovej žľazy - pancreasu.

Liečba navrhovateľa v 1. rade (ďalej aj "poškodený" alebo "pacient") spočívala v urgentnej operácii
a revízii dutiny brušnej 11.09.2001. Zastavené bolo krvácanie z poškodenej tepny zásobujúcej žlčník,
ktorý bol odstránený. Krvácanie z poškodenej sleziny bolo riešené odstránením sleziny. Odstránenábola krv v dutine brušnej - cca 2,5 l, zavedená bola drenáž dutiny brušnej. Následne mu boli podávané
transfúzie krvi, krvná plazma, infúzie, antibiotiká, lieky proti krvácaniu, lieky proti vzniku vredovej choroby
žalúdka, lieky proti vzniku žilovej trombózy, lieky od bolesti, symptomatická liečba. V pooperačnom

priebehubolnapojenýnaumelúpľúcnuventiláciuapostabilizáciistavuboldňa14.09.2001preloženýna
traumatologické oddelenie a následne dňa 19.09.2001 bol prepustený do ambulantnej liečby. Dlhodobo
bol liečený liekmi na podporu činnosti podžalúdkovej žľazy - pancreasu a diétou.
Zhora uvedené pohmoždenia hodnotil znalec ako ľahké.

K zraneniu sleziny znalec uviedol, že predstavuje porušenie kompaktnosti a celistvosti parenchymového
orgánu dutiny brušnej, ktorý je veľmi dobre prekrvený. Každé zranenie sleziny je sprevádzané
zakrvácaním do dutiny brušnej, natoľko výrazné, že spôsobuje anémiu - chudokrvnosť a šokový stav
zo straty krvi. Pri poranení sleziny ju treba vo väčšine prípadov odstrániť, čo má za následok zníženie
imunitnej reakcie organizmu na infekciu, čo môže viesť až k tzv. ohromujúcej postsplenektomickej sepse
(OPSI). Pokiaľ sa OPSI rozbehne, jej úmrtnosť je 50 - 80%.

Toto zranenie hodnotil znalec ako ťažké.

Zranenie prívodnej vyživujúcej cievy žlčníka spôsobilo taktiež krvácanie do dutiny brušnej, čo ešte
zvýraznilo anémiou - stratu krvi v krvnom obehu. Prerušením tejto cievy bola porušená i výživa žlčníka,
ktorý by bol odumrel a znekrotizoval. Pri neliečení by došlo k chemickému zápalu pobrušnice zo žlče,

ktorá by sa z neho uvoľnila do voľnej dutiny brušnej a tiež by došlo k bakteriálnemu k bakteriálnemu
zápalu z odumretej steny žlčníka. Pokiaľ by k týmto komplikáciám prišlo, ohrozovali by život pacienta.
Toto zranenie hodnotil znalec ako ťažké.

K zraneniu podžalúdkovej žľazy - pancreasu znalec uviedol, že vždy ide o veľmi závažné, život

ohrozujúce zranenie, a to z dôvodov problematického diagnostikovania, anatomického prístupu,
agresivity a rýchlosti prebiehajúceho procesu odumretia a nekrózy žľazy.
Toto zranenie hodnotil znalec ako ťažké.

Znalec ďalej uviedol, že zranenie poškodeného viedlo k závažným komplikáciám - nadmernej strate krvi

(cca 2,5 l) s následne vytvoreným hemoragickým šokom (šok zo straty krvi), anémiou - chodokrvnosťou.
Za komplikáciu zranenia označil tiež odstránenie sleziny a odstránenie žlčníka - cholecysectomiu.
Samotná liečba zranenia prebiehala bez výraznejších komplikácií, v liečbe boli použité bežne dostupné
vyšetrovacie a liečebné metódy.

Uviedol, že mechanizmom vzniku úrazu pri pôsobení danej intenzity pôsobiacej sily na dané miesta,
nedošlo k priamemu zraneniu životne dôležitých orgánov ľudského tela, došlo však k zraneniu dôležitých
orgánov, ktoré svojim spôsobom a vzniknutými komplikáciami ohrozili život poškodeného.

Znalec ďalej uviedol, že zranenie poškodeného bolo bolestivé. Bolestivo bolo vnímané pooperačné

obdobie, kedy bola veľká pooperačná rana. Bolesť pri danom zranení bola pomerne výrazná, avšak
primeraná vzniknutému zraneniu; zranenia neviedli k vzniku hlavne zápalových komplikácií, ktoré by
bolesť vystupňovali.
K trvalým následkom uviedol, že zranenie vnútrobrušných orgánov zanechalo trvalé funkčné následky.
Zranenie kožného krytu na hlave, ako aj nevyhnutná operácia zanechali trvalé kozmetické následky -

jazvy. Odstránenie poškodenej sleziny (ktorá hrá dôležitú funkciu hlavne v oblasti krvotvorby, ale aj v
imunitnom systéme) neviedlo k septickému šoku a OPSI. Vo veku poškodeného vo vzťahu k imunite
význam sleziny nie je výrazný. Krvotvorbu čiastočne prebrali iné orgány.
Poškodením prívodnej tepny žlčníka došlo k poruche výživy žlčníka. Pokiaľ by tento nebol operačne
odstránený,došlobykjehoodumretiu,nekróze.Žlčníkakotakýniejenevyhnutnýpreživot.Jehovýznam

spočíva v zásobe žlče, produkovanej pečeňou, pričom žlč je vyplavovaná hlavne po príjme potravy na
podporu trávenia. tento orgán sa bežne odstraňuje pri žlčníkových kameňoch. Jeho funkciu preberie
žlčovod, ktorý sa mierne rozšíri.
Podžalúdková žľaza (pancreas) nebola priamo zranená, t. zn., že nedošlo k prejavom trhlín alebo
k roztrhnutiu tejto žľazy. Pri pohmoždení dutiny brušnej došlo tiež k pohmoždeniu pancreasu, čo sa

prejavilo postupným opuchom pancreasu a výstupom hodnôt pancreatických enzýmov v krvi a moči
poškodeného; tento stav je označovaný ako poúrazová pancreatitída (zápal pancreasu). Toto ochorenie
sa už nedá úplne vyliečiť. Pri nedodržaní diétneho režimu môže zápal náhle vzplanúť. Tento stav
môže nastať aj po bežnej operácii - odstránení žlčníka pre prítomnosť kameňov v žlčníku. Ochoreniepancreasu má súvislosť či už priamo s pohmoždením pancreasu pri DN, resp. ako priamy následok
nutnej operácie - odstránenia žlčníka po úraze.
Zhora uvedený stav poškodeného si vyžaduje diétny režim stravovania, vyvarovania sa konzumácie

alkoholu, nikotínu, kofeínu, mastných, pikantných jedál, pečených a smažených jedál, teda nápojov
a jedál, ktoré si pri spracovaní a trávení vyžadujú nadmernú produkciu enzýmov, tvoriacich sa v
podžalúdkovej žľaze. Tento stav je viac-menej celoživotný.

Zranenie poškodeného pri DN zanechá i kozmetické následky vo forme jazvy na čele a najmä v oblasti

prednej brušnej steny, kde po operácii vznikla veľká jazva tvaru V s vrcholom v oblasti nadbruška v
strede, smerujúca nadol vpravo i vľavo, o dĺžke ramien cca 30 cm. Menšia jazva ostala v oblasti čela.

Zranenie poškodeného zanechalo trvalé následky funkčného, ako aj kozmetického charakteru.

Po prepustení do ambulantnej liečby bol pacient viac-menej samostatný, všetky životne dôležité úkony

mohol vykonávať síce obmedzene, ale samostatne. Pre zranenia t. č. nie je odkázaný na pomoc inej
osoby.

K obmedzeniu poškodeného v bežnom spôsobe života znalec uviedol, že poškodený bol počas 6 - 8
týždňov obmedzený v bežnom spôsobe života (hospitalizácia, pripútanie na lôžko, napojenie na umelú

pľúcnu ventiláciu, bolesť), a to v zmysle fyzickej aktivity a manuálnej práce, ako aj v zmysle pohybu a
chôdze.

Poškodený prakticky celoživotne zostane obmedzený v zmysle stravovania - v otázke pravidelnosti
príjmu potravy ako aj jej zloženia (vyvarovanie sa mastným pečeným a vysmážaným jedlám, pikantným

a korenistým jedlám, vyvarovania sa tvrdého alkoholu, nikotínu a kofeínu, ktoré dráždia pancreas a
vyvolávajú zápal, záchvat bolesti brucha, zvracanie, ...).

Zdravotný stav poškodeného je ustálený, zmeny znalec nepredpokladal. Jediné, čo je poškodený
nútený, je dodržiavanie diétneho a pravidelného stravovania.

Všetky zhora uvedené zranenia poškodeného súvisia (priamo či nepriamo) s predmetnou DN.

Znalec bodovo ohodnotil bolestný spôsob liečby počtom 282,50 bodu (základné ohodnotenie), ktorý
vzhľadom na bolestný spôsob liečby zvýšil na dvojnásobok, t. j. na 565 bodov.
Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec bodovo ohodnotil počtom 625 bodov; toto nezvyšoval.

Z výsluchu znalca súd zistil, že bodové hodnotenie pri bolestnom ako celok zvýšil bodové hodnotenie
na dvojnásobok z toho dôvodu, že k danému stavu - komplikáciám, ktoré nastali, (teda že pacient bol
na umelej pľúcnej ventilácii, bol udržiavaný v umelom spánku, dýchal zaňho prístroj, boli mu podávané
transfúzie krvi, bol vyživovaný za pomoci infúznej liečby) neviedlo jednotlivé zranenie ako boli uvedené

v jednotlivých položkách, ale všetky utrpené zranenia poškodeného ako celok. Poškodený nie je ničím
obmedzovaný v živote, teda môže pracovať, môže sa vystavovať fyzickej záťaži a to vrátane športu,
aj kontaktného, pričom napríklad tupý úder do brucha aj u zdravého človeka môže vyvolať negatívne
následky, ale u poškodeného tu nie je výraznejšie riziko. Ako najzávažnejšiu ujmu poškodeného znalec
uviedol stratu sleziny, dôležitej z hľadiska imunity a krvotvorby.

Zo znaleckého posudku č. 002/2006 zo dňa 08.06.2006, podaného znalcom A. za účelom určenia výšky
škody a zostatkovej hodnoty vozidla Nissan Primera, EČV: A.-XXXAI (patriaceho navrhovateľovi v 2.
rade) súd zistil, že znalec ustálil výšku škody na 242 735,- Sk a hodnotu predajných zvyškov vozidla
na 40 098,- Sk.

Z výsluchu tohto znalca súd zistil akým spôsobom sa určuje koeficient dopytu K-5 a tiež, že vzhľadom na
odstup času od predmetnej DN po podanie znaleckého posudku nebolo možné určiť K-5 inou hodnotou
ako 1,00 pre chýbajúcu porovnávajúcu vzorku.

Nakoľko vedľajší účastník (poisťovňa) spochybnil záver zhora uvedeného znaleckého posudku, súd

nariadil doplnenie dokazovania podaním kontrolného znaleckého posudku, keď namietal výšku znalcom
použitého koeficientu dopytu K - 5 (1,00), keď likvidátor poisťovne určil tento koeficient hodnotou 0,6;
tento koeficient najvýraznejšie ovplyvňuje výšku všeobecnej hodnoty vozidla.Zo znaleckého posudku č. 1/2011 zo dňa 12.06.2011, podaného znalcom A. a jeho výsluchom súd zistil,
že výpočet koeficientu predajnosti vozidla je daný metodikou vyhlášky 472/2004 Z.z. a tento výpočet
vykonal softvérom Autotabs, ktorý je autorizovaný a znalcami používaný. Použil hodnotu uvedeného

koeficientu1,00,tedatakúhodnotu,ktoráneovplyvnívšeobecnúhodnotuvozidlaanikladneanizáporne,
a to z dôvodu absencie dostatočnej porovnávacej vzorky. Uviedol, že pri určovaní hodnoty koeficientu
dopytu trhu K-5 zvykne vychádzať zo vzorky 10 - 15 vozidiel, ktorú však v danej veci k dispozícii nemal.
Koeficient predajnosti vozidla zahŕňa niekoľko koeficientov, z ktorých K - 5 predstavuje koeficient dopytu
trhu. Znalecký posudok podal na základe informácií dostupných v spisovom materiály. K ostatným

koeficientom uviedol, že určovanie ich hodnoty je zhora uvedenou vyhláškou exaktne dané.

Z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 25.04.2003 súd zistil, že tento
vypracoval H.. Y., územný praktický lekár pre dospelých v Dubnici nad Váhom.

Z lekárskej správy - nálezu zo dňa 25.04.2003 súd zistil, že zhora uvedená lekárka podala posudok o

zdravotnom stave navrhovateľa v 1. rade, na žiadosť advokátskej kancelárie, na súdne účely.

Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 25.04.2003 súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade zhora
uvedenej lekárke zaplatil sumu 250,- Sk a 150,- Sk.

Z príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade v období od 11.02.2002 do
29.05.2002 zaplatil stomatológom sumu 4 050,- Sk.

Z potvrdenia H.. H. - stomatologičky z Dubnice nad Váhom zo dňa 23.03.2004 súd zistil, že navrhovateľ
v 1. rade zaplatil za ošetrenie zubov po úraze celkom sumu 6 600,- Sk.

Z vyúčtovania znalečného č. 10/2002 súd zistil, že znalec A.o, Trenčín vyúčtoval navrhovateľovi v 2.
rade znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. 10/2002 sumu 2 500,- Sk.

Z potvrdenia Športového klubu hádzanej, Dubnica (bez dátumu), súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade sa

do roku 2001 aktívne venoval hádzanej a je registrovaný v uvedenom klube.

Z potvrdenia Altetického klubu Spartak Dubnica súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade je registrovaný v
tomto klube.

Z výzvy zo dňa 12.02.2003 súd zistil, že navrhovatelia v 1. -3. rade prostredníctvom ich právneho
zástupcu vyzvali odporcu na náhradu škody; tento ich listom zo dňa 16.12.2003 upovedomil o tom, že ich
list zaslali poisťovni, v ktorej mali uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

Z listu poisťovne zo dňa 16.01.2004 adresovanej právnemu zástupcovi navrhovateľov v 1.-3. rade
súd zistil, že poisťovňa trvala na tom, že ňou určená výška škody vo vzťahu k poškodenému vozidlu
navrhovateľa v 2. rade bola vypočítaná správne a znalec použil nesprávny koeficient K5, čím nesprávne
vypočítal celú náhradu škody. Neuznala náklady na vyhotovenie znaleckého posudku, nakoľko tento
podľa poisťovne nie je na priznanie náhrady škody potrebný.

K navrhovateľom v 1. rade uplatnenému nároku poisťovňa uviedla, že bolestné mu bolo uhradené
podľa posudku o bolestnom, kde už bolo navrhnuté primerané zvýšenie tejto náhrady a požadované
zvýšenie na päťnásobok môže priznať iba súd. K nároku navrhovateľa v 1. rade na odškodnenie za SSÚ
poisťovňa uviedla, že pokiaľ preukáže tvrdenie vo veci aktívneho zapojenia poškodeného do športového

života, môžu mu bez súdneho sporu priznať zvýšenie náhrady o 100 % s tým, že ďalšie zvýšenie môže
priznať iba súd. K požadovanej náhrade nákladov za opravu poškodeného chrupu poisťovňa uviedla,
že je potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi poškodením chrupu a predmetnou DN, nakoľko toto
poškodenie nebolo doteraz uvádzané, ani v znaleckom posudku pre trestné konanie. Vo veci náhrady
vecnej škody, ktorú požaduje, žiadala poisťovňa predložiť kópiu jeho výpovede do trestného konania,

kde bude uvedené, že si náhradu škody uplatnil a v akom rozsahu. Žiadali tiež bližšie špecifikovať vecnú
škodu. K náhrade za vyhotovenie lekárskych posudkov poisťovňa oznámila, že túto vyplatí bez súdneho
sporu. Namietala však, že obdržala dosť nečitateľné fotokópie dokladov a z tých, ktoré sú čitateľné zistili,
že je potvrdená úhrada sumy 250,- Sk. Ak obdržia čitateľné doklady preukazujúce uplatnený nárok budeuhradený. K doplatku na stavu uviedli, že tento v najbližších dňoch uhradia v požadovanej výške. K
nároku navrhovateľky v 3. rade o náhradu vecnej škody poisťovňa žiadala predloženie dokladov tak,
ako u poškodeného Beňu a podľa možností aj predloženie dokladov o nákupe vecí.

Zo znaleckého posudku č. 10/2002 zo dňa 20.03.2002 súd zistil, že znalec Ing. Velčko ustálil výšku
škody na vozidle navrhovateľa v 2. rade sumou 224 302,- Sk.

Odporca vo vyjadrení k podanému návrhu (došlom súdu dňa 03.06.2005) vo vzťahu k nárokom

navrhovateľa v 1. rade poprel existenciu dôvodov na priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia
za bolesť a SSU, k nároku na náhradu škody za poškodený chrup sa vyjadriť nevedel. K nároku na
náhradu vecnej škody s poukazom na ust. § 106 OZ namietol premlčanie, nakoľko k tejto škode došlo
dňa 11.09.2001 (tvrdil, že vtedy sa navrhovateľ dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá), návrh
bol podaný dňa 06.07.2004 a premlčacia lehota uplynula dňa 11.09.2003.

Poisťovňa podaním došlým súdu dňa 28.06.2005 na výzvu súdu k nároku navrhovateľa v 2. rade uviedla,
že likvidátor poistných udalostí vypočítal hodnotu vozidla a mimoriadnej výbavy na sumu 265 163,50
Sk podľa znaleckého posudku. Znalec vypočítal hodnotu vozidla a mimoriadnej výbavy na sumu 245
498,- Sk. Rozdiel vznikol vo východiskovej cene vozidla, keď cena podľa poisťovne bola 685 000,- Sk a
znalcova vo výške 600 454,- Sk; rozdiel vznikol pri koeficiente K 5 (koeficient dopytu trhu), kde likvidátor

použil K5 - 0,60564 a znalec použil K 5 - 1,009. Uvedeným sa stalo, že všeobecná hodnota vozidla
predstavuje podľa poisťovne 160 596,- Sk a podľa znalca 247 707,- Sk. cenu zvyškov stanovili na sumu
51 235,- Sk a hodnotu mimoriadnej výbavy na sumu 200,- Sk. Znalec určil zvyšky na 30 905,- Sk.

Z listu právneho zástupcu navrhovateľov v 1.-3. rade zo dňa 27.02.2004 adresovaného poisťovni súd

zistil, že navrhovatelia v 1. a 3. rade nemajú k dispozícii doklady o nákupe vecí, nakoľko išlo o bežné
oblečenie a o bežné predmety. Špecifikoval však jednotlivé poškodené veci a ich hodnotu.

Z podania poisťovne, došlé dňa 28.04.2008 súd zistil, že namieta opodstatnenosť mimoriadneho
zvyšovania bolestného, nakoľko súčasný stav navrhovateľa v 1. rade nevyžaduje tlmenie bolesti

utišujúcimi liekmi, keď naviac ani nebolo preukázané, že by ním vytrpená bolesť v porovnaní s inými
obdobnými prípadmi bola vyššia. K uplatnenému nároku na SSU poisťovňa poukázala na príslušné
ustanovenie vyhlášky 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej
aj "vyhláška") a poukázala na to, že ani znalec nevylúčil fyzické aktivity navrhovateľa v 1.rade, vrátane
športových aktivít. Opätovne namietala výšku škody na vozidle navrhovateľa v 2. rade, ako ju ustálil

znalec A.

Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 03.01.2000 súd zistil, že predmetné vozidlo Š-
Felícia žalovaný prenajal spoločnosti ROBO Piešťany, a.s.; zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do
31.12.2001.

Z návrhu na hospodárny spôsob opravy havarovanej skupiny vozidla navrhovateľa v 2. rade súd zistil,
že likvidátor poisťovne navrhol vozidlo neopravovať, nakoľko by náklady na opravu presiahli všeobecnú
hodnotu vozidla.

Z kópie príjmového pokladničného dokladu súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade dňa 01.12.2001 zaplatil

za odťah vozidla navrhovateľa v 2. rade sumu 7 667,- Sk.

Z výpovede právneho zástupcu odporcu súd zistil, že tento uplatnil námietku premlčania tak, ako už aj
odporca sám vo svojom podaní (viď zhora).

V záverečných rečiach účastníci, resp. ich právni zástupcovia zhrnuli už svoje predchádzajúce prednesy.
Právny zástupca odporcu namietal dôvodnosť podanej žaloby, poukázal na nepreukázanie príčinnej
súvislosti medzi úpravou chrupu navrhovateľa v 1. rade a predmetnou dopravnou nehodou, rovnako
namietal nepreukázanie vzniku vecnej škody. Tak isto namietal priznanie náhrady cestových nákladov
navrhovateľa v 2. rade na ceste Dubnica - Nitra a späť, keď podľa jeho názoru navrhovateľ v 2. rade

nepreukázal vykonanie ciest a aj v prípade, že by ich vykonal, nepreukázal výšku nákladov s tým
spojených. Rovnako uviedol, že ani navrhovateľka v 3. rade nepreukázala výšku utrpenej škody.Poisťovňa zhodne ako odporca namietala premlčanie nároku na náhradu škody, rovnako namietala,
že v otázke ohodnotenia bolestného znalec nedokázal vysvetliť prečo zvýšil bolestné a všetky položky
na dvojnásobok, keď v 4 položkách išlo o zranenia ľahké. Uviedla, že základné bodové hodnotenie

odškodnenia za bolesť podľa názoru poisťovne v súčte predstavuje 482,5 bodu a nie ako je v znaleckom
posudku uvedené 565 bodov. K uplatnenému nároku na náhradu za SSU uviedla, že so zákonným
bodovým hodnotením súhlasili, namietala však mimoriadne zvýšenie tohto odškodnenia. Rovnako
namietala príčinnú súvislosť medzi nákladmi na opravu chrupu navrhovateľa v 1. rade a predmetnou
DN, keď o poškodení chrupu navrhovateľa v 1. rade sa žiadny z lekárskych posudkov nezmieňoval.

Rovnako ani v trestnom konaní zmienka o poškodení chrupu nebola. Žiadala, aby boli navrhovatelia v
1.-3. rade zaviazaní k náhrade trov konania.

Podľa ust. § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Bolestným sa odškodňujú bolesti poškodeného spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných

a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Poškodenie sa prejavuje viditeľný
spôsobom, ale môže nastať aj v prípade, kde o takéto viditeľné poškodenie nejde, napr. v obmedzení
alebo celkovej strate možností voľby povolania, nedostatky osobného uplatnenia v rodinnom živote,
prípadne v športovej alebo kultúrnej činnosti.

OdškodneniebolestiaSSUvrelevantnomčaseupravovalavyhláškač.32/1965Zb.(ďalejaj"vyhláška"),
ktorá bola s účinnosťou od 01.08.2004 zrušená zákonom č. 437/2004. Vzhľadom na to, že pri dopravnej
nehode došlo dňa 11.09.2001, je potrebné nároky na bolestné a SSU posudzovať podľa vyhlášky.

Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhl., odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na

zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a
priebehu liečenia.

Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na

zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa ust. § 7 ods. 1 až 3 vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatneniasaurčujesumou60,-Skzajedenbod.(2)Celkovávýškaodškodneniazabolesťazasťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000,- Sk; z
toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000,- Sk. (3) V prípadoch hodných osobitného
zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a

to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že za poškodenie zdravia navrhovateľa v
1. rade a za vecnú škodu navrhovateľov v 1. až 3. rade, spôsobené pri dopravnej nehode dňa

11.09.2001, zodpovedá odporca ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla Š-Felícia, ktoré
v čase predmetnej nehody riadil vodič H. R., ktorý bol v súvislosti s predmetnou DN právoplatne
odsúdený Okresný súdom Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 1T 54/02. Uvedená skutočnosť nebola
spochybňovaná ani odporcom ani vedľajším účastníkom.Z vykonaného dokazovania, najmä z predložených lekárskych potvrdení a znaleckého posudku
H., znalca z odboru zdravotníctva, vyplynulo, že navrhovateľ v 1. rade pri DN utrpel nasledujúce

zranenia: pohmoždenie mäkkých častí hlavy; tržno-zhmoždenú ranu v oblasti čela, bližšie rozmerovo
nepopisovanú; pohmoždenie brušnej dutiny; rozdrvenie a poškodenie sleziny s následným krvácaním d
dutiny brušnej; poškodenie tepny vyživujúcej žlčník; poúrazový zápal podžalúdkovej žľazy - pancreasu.
Okrem týchto zranení utrpel aj vecnú škodu. Navrhovateľa v 1. rade si uplatnil aj nárok na náhradu
vecnej škody, pozostávajúcej zo sumy 5 000,- Sk za poškodené a zničené šatstvo, dve cestovné tašky

a prenosnú chladničku (nohavice 600,- Sk; košeľa 300,- Sk; topánky 1 000,- Sk; spodné prádlo 100,-
Sk; dve cestovné tašky po 500,- SK a prenosná chladnička 2 000 Sk). Uplatnil si tiež nárok na náhradu
výdavkovspojenýchsozadováženímlekárskychposudkovzaúčelomuplatnenianárokovnasúde(250,-
Sk + 100,- Sk) a tiež si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s opravou chrupu v sume 6 600,-
Sk.

Na základe vykonaného dokazovania, najmä podaného znaleckého posudku H. súd zistil, že nárok
navrhovateľa v 1. rade na zvýšenie odškodnenia za SSU nebol uplatnený podaným návrhom dôvodne.

Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza
zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. (2) Suma

zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok
podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v
životeavspoločnostiaktorésúvdôsledkupoškodeniaobmedzenéalebostratené.Týmitopredpokladmi
sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť
voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri

odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ v 1. rade nie je v bežnom živote v
podstate žiadnym spôsobom obmedzený, na rozdiel od jeho tvrdenia v podanej žalobe sa môže venovať

fyzickým aktivitám, vrátane športu (aj kontaktného). Za obmedzenie navrhovateľa v 1. rade nie je možné
považovaťskutočnosť,ženavrhovateľv1.radesamázdravostravovať,vyhýbaťsamastnýmpečenýma
vysmážaným jedlám, pikantným a korenistým jedlám, vyvarovať sa tvrdému alkoholu, nikotínu a kofeínu,
ktoré dráždia pancreas a vyvolávajú zdravotné ťažkosti (viď zhora).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ustanovený znalec H. zvýšil bodové ohodnotenie
bolestného navrhovateľa v 1. rade na dvojnásobok základného bodového ohodnotenia, a to za všetky
bodované položky v ich sumáre z dôvodu, že utrpené poškodenie zdravia tak, ako to bolo u navrhovateľa
v 1. rade, vo svojom celku a vzájomných súvislostiach vyvoláva taký stav u poškodeného, ktorý zvyšuje
jeho útrapy, teda prežitú bolesť bez ohľadu na to, že niektoré z poškodení zdravia navrhovateľa v 1.

rade samé o sebe by takýto následok nevyvolali. Základné bodové ohodnotenie podľa posudku tohto
znalca predstavovalo 282,50 bodu, pričom znalec priznal za poranenie sleziny plný počet 80 bodov a za
ostatné poranenia počítal iba 3/4 ich maximálneho bodového ohodnotenia a súčet týchto bodov potom
zvýšil na dvojnásobok. Znalec tak postupoval v súlade aj s bodom I. ods. 8 prílohy cit. vyhlášky.

Súd sa stotožnil so záverom znalca, že navrhovateľom v 1. rade utrpené zranenia vo svojej vzájomnej
súvislosti mu spôsobili zvýšenú bolestivosť aj liečby, preto priznal navrhovateľovi v 1. rade nárok na
zvýšenie odškodnenia za bolesť, a to vo výške 5- násobku základného bodového ohodnotenia, ktoré
(pri sume 60,- Sk za bod a základnom počte bodov 282,5) predstavuje sumu 2 813,18 eura (= 84 750,-
Sk). Nakoľko však aj podľa tvrdenia v podanom návrhu vedľajší účastník už dňa 11.07.2003 vyplatil

navrhovateľovi v 1. rade titulom bolestného sumu 11 220,- Sk (= 372,44 eura), uložil súd odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade iba rozdiel medzi priznanou a už vyplatenou sumou náhrady za bolesť,
t. j. sumu (2 813,18 eura - 372,44 eura =) 2 440,74 eura a vo zvyšku uplatneného nároku na náhradu
za bolesť súd návrh zamietol (výrok II. tohto rozsudku).

V súdenej veci bol súd toho názoru, že je potrebné prípad navrhovateľa v 1. rade kvalifikovať ako
prípad hodný mimoriadneho zreteľa, a to vzhľadom na rozsah utrpených zranení a bolestivosť liečby,
preto odškodnene za bolesť zvýšil na 5-násobok základného bodového ohodnotenia, keď dospel k
záveru, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa z dôvodu charakteru zranení, ktoré utrpelpri nehode navrhovateľ v 1. rade, ako aj z dôvodu bolestivého priebehu liečby, ktoré skutočnosti
boli preukázané znaleckým posudkom č. 148/06, ktorý vyhotovil dňa 10.07.2006 znalec z odboru
zdravotníctva H.. Bolo potrebné prihliadnuť na to, že navrhovateľ utrpel mnohopočetné vážne poranenia,

pričom vážnosť poškodenia zdravia navrhovateľa vyplýva aj z toho, že jednotlivé poškodenia boli
ohodnotené maximálnym počtom bodov.

Z pripojeného spisu OS Nitra 1T 54/02 súd zistil, navrhovateľ v 1. rade si v trestnom konaní uplatnil nárok
na náhradu vecnej škody, s ktorou ho súd odkázal na občianskoprávne konanie. V tomto adhéznom

konaní nepredložil dôkazy preukazujúce výšku vzniknutej vecnej škody. V súdenej veci navrhovateľ
v 1. rade síce nepreukázal nákupnú cenu vecí poškodených pri predmetnej DN, avšak súd nemal
pochybnosť o tom, že v čase predmetnej DN bol navrhovateľ v 1. rade oblečený a z fotodokumentácie v
znaleckých posudkoch podaných za účelom určenia výšky škody na vozidle navrhovateľa v 2. rade mal
súd za nepochybne preukázané, že vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla zákonite a logicky došlo aj
k poškodeniu zvrškov navrhovateľa v 1. rade. Z uvedeného dôvodu súd priznal navrhovateľovi v 1. rade

nároknanáhraduvecnejškodyvsume66,39eur(zanohavice600,-Sk,košeľa300,-Sk,topánky1000,-
Sk,spodnéprádlo100Sk,spolu2000,-Sk)anepriznalnavrhovateľoviv1.radenároknanáhraduvecnej
škody za dve tašky po 500,- Sk, prenosnú chladničku 2 000,- Sk spolu v sume 3 000,- Sk ( t.j. 99,58
eura), nakoľko navrhovateľ v 1. rade nielenže nepreukázal hodnotu/cenu týchto vecí, ale ani skutočnosť,
že mu pri predmetnej DN boli tieto veci poškodené/zničené. Rovnako súd nepriznal navrhovateľovi v 1.

rade náhradu nákladov spojených so stomatologickým ošetrením v sume 6 600,- Sk (t.j. 219,08 eura),
nakoľko navrhovateľ v 1. rade žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi predmetnou
DN a nákladmi na stomatologické ošetrenia, v čom sa súd stotožnil s názorom odporcu aj vedľajšieho
účastníka.

Ďalej súd nepriznal navrhovateľovi ani nárok na náhradu nákladov za lekárske "posudky" v sume spolu
350,- Sk (t.j. 11,62 eura), ktoré si dal navrhovateľ v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vypracovať za účelom súdneho konania. Tu je potrebné uviesť, že podľa článku III bod 15 vyhlášky,
ak ustanovený počet bodov prevyšuje 300 alebo ak ide o vnútorné zranenie (napríklad krvácanie do
mozgu alebo miechy, poranenie pľúc, obličiek, sleziny a pod.) možno posudok vydať iba vtedy, ak ho

potvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia, prípadne jeho zástupca. Takto musí byť potvrdený
aj posudok, v ktorom sa uvádza možnosť nápravy alebo zmiernenia následkov. Vzhľadom na to, že
navrhovateľ v 1. rade je zastúpený advokátom v danom konaní, tento z titulu profesie mal a musel vedieť,
že "posudky", ktoré dal vyhotoviť praktickému lekárovi pre dospelých v zásade nie sú v súdnom konaní
použiteľné.

Je tu potrebné tiež uviesť, že v zmysle ust. § 137 OSP je potrebné nárok na zaplatenie sumy 11,62 eura
(= 350,- Sk) za vyhotovené "posudky" zaradiť do trov konania ako hotové výdavky, bez ohľadu na to,
že boli vynaložené ešte pred podaním žaloby.

Vzhľadom na zhora uvedené potom súd rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi v 1. rade titulom náhrady vecnej škody sumu 66,39 eur a vo zvyšku nárok navrhovateľa
v 1. rade na náhradu vecnej škody zamietol.

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že navrhovateľ v 2. rade pri predmetnej

DN utrpel škodu zničením jeho motorového vozidla, čo medzi účastníkmi sporné nebolo. Sporné bolo
iba ustálenie výšky škody, keď vedľajší účastník namietal nesprávne použitie koeficientu dopytu trhu
označovaného ako K-5 znalcami podávajúcimi znalecký posudok, keď podľa likvidátora poisťovne -
vedľajšieho účastníka - bol tento koeficient 0,6 (čo výrazne znížilo výšku škody utrpenej navrhovateľom
v 2. rade) a keď podľa znaleckých posudkov do konania pribratých znalcov i podľa znaleckého posudku,

ktorý dal vypracovať navrhovateľ v 2. rade za účelom uplatnenia výšky škody bol tento koeficient
vyjadrený číslom 1,00, teda žiadnym spôsobom u týchto znalcov neovplyvnil tento koeficient výšku
škody. Z vykonaného dokazovania, ako aj z výsluchu znalcov A. súd zistil, že koeficient K-5 určili číslom
1 z dôvodu absencie porovnávacej vzorky, keď použitím tohto koeficientu nedošlo k ovplyvneniu určenia
výšky škody na predmetnom vozidle, ani v kladnom ani zápornom zmysle. V tomto smere súd dospel

k záveru, že treba prisvedčiť názoru a postupu všetkých znalcov určujúcich výšku škody na vozidle
navrhovateľa v 2. rade, a to z toho dôvodu, že tak ako znalcom chýbala dostatočná porovnávacia
vzorka na bezpečné ustálenie výšky tohto koeficientu, rovnako musela chýbať aj likvidátorovi, ktorý
jeho hodnotu stanovil číslom 0,6, čím výrazne znížil výšku škody utrpenej navrhovateľom v 2. rade pripredmetnej DN a jeho vozidle. K uvedenému záveru súd dospel nezávisle od toho, že znalci A. a A.g
podávali znalecký posudok s niekoľkoročným časovým odstupom, keď znalec A. podávajúci znalecký
posudok na objednávku navrhovateľa v 2. rade už v marci 2002 dospel k rovnakej hodnote tohto

koeficientu. V tejto otázke panovala medzi znalcami absolútna zhoda.

Vychádzajúc zo znaleckých posudkov súdom ustanovených znalcov, z ktorých A. stanovil výšku škody
na predmetnom vozidle sumou 242.735,- Sk (=8 057,33 eura) a A. sumou 7 816,- eur (=235 464,81 Sk).
Podľa znalca A. škoda na vozidle predstavovala sumu 224 302,- Sk (= 7 445,46 eur). Vzhľadom

na to, že výška škody určená znalcami Ing. JN. je skoro totožná a výška škody určená znalcom A. sa
výrazne odlišuje, súd ustálil výšku škody, ktorú utrpel navrhovateľ v 2. rade na predmetnom vozidle
ako priemer dvoch skoro totožných súm výšky škody, a to v sume 7 936,67 eura a v tejto výške aj
navrhovateľovi náhradu vecnej škody na predmetnom vozidle priznal, pričom z priznanej sumy odpočítal
sumu 134 170,- Sk (t.j. 4 453,63 eura), ktorú už vedľajší účastník navrhovateľovi v 2. rade z odporcovho
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla už

vyplatil ako je uvedené aj v podanom návrhu a túto skutočnosť nik z účastníkov nerozporoval. Súd tak v
konečnom dôsledku priznal navrhovateľovi v 2. rade titulom náhrady škody na predmetnom vozidle už
iba rozdiel medzi ustálenou výškou škody na predmetnom vozidle a sumou, ktorá mu už bola vyplatená,
t.j. sumu 3 483,04 eura. Súd ďalej priznal navrhovateľovi v 2. rade proti odporcovi nárok na zaplatenie
sumy 254,90 eura titulom nákladov za odťah predmetného vozidla (= 7 667,-).

Súd nepriznal navrhovateľovi v 2. rade nárok na náhradu cestovných nákladov vzniknutých použitím
osobného motorového vozidla na trase Dubnica - Nitra a späť pri návštevách navrhovateľa v 1. rade
v sume 458,07 eura (=13 800,- Sk), nakoľko navrhovateľ v 2. rade nepreukázal dôvodnosť návrhu v
tejto časti, keď navrhovateľ v 2. rade sa domáhal náhrady 6,- Sk/km jazdy, čo však žiadnym spôsobom

neodôvodnil, aj keď súd nemá pochybnosť o tom, že navrhovateľ v 2. rade ako otec navrhovateľa v 1.
rade svojho syna v nemocnici navštevoval a v tejto súvislosti mu náklady vznikli. Navrhovateľ v 2. rade
však neuniesol dôkazné bremeno.

Aj tu je potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 137 OSP je potrebné nárok na zaplatenie sumy 82,98 eura

(= 2 500,- Sk) za vyhotovenie posudku InD. zaradiť do trov konania ako hotové výdavky, bez ohľadu na
to, že boli vynaložené ešte pred podaním žaloby.

Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 2.
rade sumu 3 737,94 eura a vo zvyšku návrh navrhovateľa v 2. rade zamietol tak, ako je uvedené vo

výroku IV. tohto rozsudku.

Čo sa týka nároku navrhovateľky v 3. rade na náhradu vecnej škody vo výške 109,53 eura (= 3300,- Sk)
súd priznal navrhovateľke v 3. rade právo na zaplatenie sumy 63,07 (= 1900,- Sk) a nepriznal jej právo na
zaplatenie sumy 46,47 eura (=1 400,- Sk), keď rovnako ako u navrhovateľa v 1. rade v tejto otázke mal za

preukázané, že navrhovateľka v čase predmetnej DN oblečená bola a ňou uplatnený nárok na náhradu
za zničené nohavice, tričko a spodné prádlo sa nevymyká cenovým reláciám bežného, neznačkového
tovaru; navrhovateľka v 3. rade neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že v čase predmetnej DN
jej boli poškodené/zničené veci ako taška v cene 500,- Sk a slnečník v sume 900,- Sk. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti potom súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 63,07 eura a

vo zvyšku jej návrh na náhradu vecnej škody zamietol.

Podľa ust. § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 OZ, teda začína plynúť až odo dňa, keď sú splnené obidve
podmienky, t.j. vedomosť poškodeného o vzniknutej škode a vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá.

K uplatnenej námietke premlčania práva navrhovateľov v 1. až 3. rade uplatnenej tak odporcom ako
aj vedľajším účastníkom súd uvádza, že pri predmetnej dopravnej nehode, resp. bezprostredne po nej

navrhovatelia v 1. až 3. rade vedeli, že im vznikla škoda, avšak až právoplatným rozhodnutím Okresného
súduNitravoveci1T54/02zistiliktozaškoduzodpovedá.Premlčaciadobanavrhovateľovv1.až3.rade
teda začala plynúť až dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku OS Nitra 1T 54/02, t.j. až dňom28.12.2002. Navrhovatelia teda podali žalobu včas, nakoľko ju podali dňa 06.07.2004. Z uvedeného
dôvodu súd na námietku premlčania neprihliadal.

Čo sa týka uplatneného nároku na priznanie úrokov z omeškania k náhrade za bolesť (navrhovateľ
v 1. rade) súd v tomto smere návrhu navrhovateľa v 1. rade nevyhovel, pretože až právoplatným
rozhodnutímsúduopriznanímimoriadnehozvýšeniaodškodneniazabolesťvzniklaodporcovipovinnosť
toto odškodnenie navrhovateľovi v 1. rade zaplatiť, teda do právoplatnosti tohto rozsudku sa nemohol
odporca dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu, v zmysle ust. § 517 OZ.

Čo sa týka uplatneného nároku na priznanie úrokov z omeškania k náhrade vecnej škody, navrhovatelia
v 1. až 3. rade preukázali súdu listom zo dňa 12.12.2003 adresovaným odporcovi a listom zo dňa
16.01.2004, v ktorom vedľajší účastník - poisťovňa priznal, že dňa 18.12.2003 mu bola doručená výzva
na náhradu škody, že vyzvali odporcu aj na náhradu vecnej škody, ktorú pri predmetnej DN utrpeli, a
to najneskôr dňa 18.12.2003. Z uvedeného dôvodu súd uložil odporcovi povinnosť okrem priznaných

súm (výroky III. až V. tohto rozsudku) zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 12 % ročne, ktorých výška
je určená podľa § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s § 3 NV SR č. 87/1995, podľa ktorých výška úroku z
omeškania s plnením peňažného dlhu je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému
dňu omeškania dlžníka splnením peňažného dlhu.

Odporca ako dlžník bol najneskôr dňa 18.12.2003 vyzvaný na zaplatenie; prvým dňom, keď mal plniť
bol 19.12.2003 a prvý deň, v ktorom sa dostal do omeškania bol deň 20.12.2003.

V súlade so zhora uvedenými ustanoveniami potom súd priznal navrhovateľom v 1. až 3. rade právo na
úrok z omeškania z priznaných súm (výroky III. až V. tohto rozsudku) až od 01.01.2004 tak, ako sa toho

navrhovatelia domáhali, keď v tomto smere pýtali menej, ako pýtať mohli.

O náhrade trov konania súd podľa § 151 ods. 3 OSP rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
- sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

- ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(zák.č.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok).