Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/416/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216485
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312216485.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.SoneZmekovejasudkýňJUDr.Eriky

Madarászovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v
mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813
11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 9C/392/2012-69 zo dňa 05.08.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k.
9C/392/2012-89 zo dňa 21.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal majetkovej
škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 529,23 eura podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“ alebo „zákon“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. súdneho exekútora EX6714/2010.

O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) tak, že náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu žiadne
trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom najmä na
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 5 ods. 1,3, § 9 ods. 1,2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3, § 19
ods. 1,3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov a § 41 ods. 1,2 písm. d),d),i), § 44 ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) v znení účinnom do 31.05.2010 a aj v znení účinnom do 31.05.2011. Súd dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.
V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 28.09.2012 domáhal majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy na tom základe, že v exekučnom konaní vedenom na uspokojenie jeho
pohľadávky voči dlžníkovi došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd konštatoval, že exekučné
konanie sa v skutočnosti viedlo nie na Okresnom súde Levice, ale na Okresnom súde Piešťany pod
sp. zn. 7Er/1413/2010, pričom zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená dňa 15.07.2010. Uznesením č. k. 7Er/1413/2010-12 zo dňa 18.02.2011 súd žiadosť súdneho
exekútora zamietol a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2011. Následne uznesením
č. k. 7Er/1413/2010-19 zo dňa 30.09.2011 súd exekúciu zastavil. K námietkam žalovaného súd uviedol,
že právo žalobcu premlčané nie je, lebo žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručenáv júli 2010 a žalobca požiadal o predbežné prerokovanie na náhradu škody dňa 25.09.2012, a návrh
nemohol byť zamietnutý ako predčasný, keďže vo veci bolo rozhodnuté po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žiadosti žalobcu nebolo vyhovené

v súlade s ustanovením § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. vzhľadom na to, že neposkytol žiadnu súčinnosť.
Žalobca tvrdil, že exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora nerozhodol v zákonnej lehote 15 dní súd
nerozhodol, aj keď vec nevykazovala prvky nadmernej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.
Touto nečinnosťou súdu mu mala vzniknúť majetková škoda vo výške 125 eur, ktorá pozostáva z účelne

vynaložených nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému v sume 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému v sume
40 eur a na administratívne spracovanie textov v sume 15 eur. Nemajetkovú ujmu si uplatnil z dôvodu,
že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti exekútora v stanovenej dobe nie
je dostatočným zadosťučinením. Súd konštatoval, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci, ak došlo ku vzniku škody, ak došlo k nesprávnemu úradnému postupu a ak medzi vznikom

škody a nesprávnym úradným postupom je príčinná súvislosť, pričom všetky tri podmienky musia byť
splnené súčasne. Ide o zodpovednosť objektívnu, žalobca však majetkovú škodu nijako nepreukázal
a ním predložený znalecký posudok nebol právne významný. Súd sa výškou škody ani nezaoberal,
lebo podľa jeho názoru k vzniku škody ani nedošlo. Čo sa týka údajného nedodržania 15-dňovej lehoty
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v

čase podania žiadosti o udelenie poverenia bolo možné vydať poverenie na základe vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr
bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských súdov. Súd dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a zákonná 15-dňová lehota na

vyporiadaniesasúdusožiadosťouexekútoraoudeleniepoverenianeplatí.Tátovýnimkaboladozákona
zavedená s účinnosťou až od 01.06.2010 a vzťahuje sa aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou
zákona č. 144/2010 Z. z. K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku
dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Súd teda dospel k záveru,
že lehota 15 dní je uvádzaná v súvislosti s vydaním poverenia a nevzťahuje sa na rozhodnutie súdu,

ktorým sa žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietne. V rámci exekučného konania má súd
právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníka, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, prípadne nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského
konania. V tomto smere poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky.Prerozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepovereniažiadna

zákonná lehota neexistuje. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady
konania, ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie. Takéhoto nároku by sa poškodený mohol domáhal len podľa
§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., čo však žalobca vyslovene vylúčil. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je
podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej

právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Súd prvého stupňa nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie

právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená
rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby
organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj
právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. On predložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný

Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, a podľa neho nesprávny úradný postup mal
na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v určenej výške. Nie je teda
pravda, že nepreukázal vznik škody a jej výšku. Podľa neho boli v konaní preukázané všetky zákonné
podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, existencia nesprávneho úradnéhopostupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Poukázal na rôzne rozhodnutia iných
súdov v obdobnej veci. Ak bol súdu doručený jeho návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha
konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a

práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky,
bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)

prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri
splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné.
Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil.
Predmetom konania je návrh o náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcu podľa zákona č. 514/2003
Z. z., vzniknutých mu v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice,

neskôr zmeneného na Okresný súd Piešťany v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/1413/2010,
ktorý videl v tom, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora po uplynutí zákonom
stanovenej 15-dňovej lehoty s omeškaním viac ako 287 dní dňa 10.03.2011. Ako vyplýva zo súdom
prvého stupňa zisteného skutkového stavu, tieto žalobcom tvrdené údaje sú nepravdivé a zavádzajúce -
súdny exekútor totiž podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na súd dňa 15.07.2010 a

súd po zabezpečovaní si právne významných listín rozhodol uznesením zo dňa 18.02.2011 zamietnutím
tejto žiadosti, pričom oprávnený odvolanie ani nepodal; uznesenie o zamietnutí žiadosti exekútora sa
stalo právoplatným a následne exekučný súd exekučné konanie zastavil.
Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody
vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom

vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno

vtomtosmereznášapoškodenýaakpreukážeichsplnenie,štátsasvojejzodpovednostizbaviťnemôže,
keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej
zodpovednostibezohľadunazavinenie.Zanesprávnyúradnýpostupvovšeobecnostimožnopovažovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného

konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné
prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a
právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z

rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k
určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti
štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto
nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti

štátu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú žalobcom. V tomto smere zistil skutkový stav veci v
súlade s ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a v základe vyvodil z neho správny právny
záver. Z exekučného spisu súd prvého stupňa zistil ten skutkový stav, ktorý opísal v odôvodnení
svojho rozsudku, pričom exekučným titulom na vykonanie exekúcie na návrh vtedajšieho oprávneného
Pohotovosť, s.r.o., bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou,

a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 18.01.2010 sp. zn. SR 20313/09. Súd v
napadnutom rozsudku v podstate konštatoval, že Exekučný poriadok 15-dňovú lehotu viaže len na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale nie aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti tak, ako to
bolo aj v tomto prípade. V exekučnom konaní bol exekučný súd oprávnený zaoberať sa aj tým, či
exekučný titul vydal príslušný orgán, ktorý bol na to oprávnený, pričom zamietnutie žiadosti exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo potrebné odôvodniť aj tým, že rozhodcovská doložka
bola súčasťou formulárovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou Margitou Bugovou a táto
rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne. V tomto smere bolo potrebné oprieť sa aj o smernicu
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z exekučnéhospisu je zrejmé, že oprávnený sa so zamietnutím žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie stotožnil, keďže nevyužil ani možnosť podania odvolania proti prvostupňovému uzneseniu o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Žalobca v priebehu konania o náhradu škody a nemajetkovej

ujmynepreukázalsplnenievšetkýchzákonnýchpredpokladovzodpovednostizaškodupodľacitovaného
zákona. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žaloba nebola podaná dôvodne,
pretože v exekučnom konaní nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu odôvodňujúcemu žalobcom
požadované konštatovanie o opodstatnenosti žaloby; žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a
preto bol jeho návrh správne zamietnutý.

Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd
konštatoval práve zmätočnosť na jeho strane, lebo napríklad v žalobe sa odvolával na to, že exekučný
súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 287 dní, čo s ohľadom na vyššie opísaný postup exekučného
súdu nie je pravdivé tvrdenie. V podanom odvolaní žalobca tvrdil, že súd nevykonal dôkaz znaleckým
posudkom, no z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na vykonanie takéhoto dôkazu v zmysle § 120 ods.
1 prvej vety OSP oficiálne nepodal. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávnej aplikácie zákona č.

514/2003 Z. z. odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení, aké
platilo v čase, kedy bolo začaté exekučné konanie, pričom pôvodná úprava § 9 ods. 2 zákona a nová
úprava nič nezmenili na tom, kto môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia
súdy túto skutočnosť posudzovali výkladovo. Preto aj odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii
nemal vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Čo sa týka námietky žalobcu,

že súd nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania, odvolací súd dodáva, že v priebehu konania
žalobca žiadny návrh na prerušenie konania nepodal, a preto súd prvého stupňa nemal o tom v tomto
smere rozhodovať. Je zrejmé, že žalobca postupoval v danej veci zmätočne, nemal prehľad o tom,
na ktorom súde vlastne exekučné konanie prebiehalo, kedy bol doručený návrh súdneho exekútora na
vydanie poverenia, a nemal prehľad ani o skutočnom priebehu konania.

Odvolací súd zhodnotiac skutkový stav zistený súdom prvého stupňa a jeho právne zdôvodnenie urobil
záver o tom, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené. Preto bol daný dôvod na potvrdenie napadnutého
rozsudku podľa § 219 ods. 1 OSP.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods.1a§151ods.1OSPtak,ževodvolacomkonaníúspešnémužalovanémunáhradutrovodvolacieho

konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v tomto štádiu konania mu ani nevznikli.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 9C/392/2012-89 zo dňa 21.01.2015 uložil žalobcovi
povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume
20 eur. Toto uznesenie odôvodnil s odkazom na položku 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov a najmä
ustanovenie § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 7 ods. 10 a § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdnych poplatkoch“).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie
a aj to, že súdny poplatok bol nesprávne vyrubený, lebo podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych

poplatkov zákona o súdnych poplatkoch spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby na náhradu škody;
spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., pričom súd
nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe nie je
jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Poplatková povinnosť mu bola teda uložená v rozpore so zákonom. Poukázal aj na ustanovenie § 18ca
zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie sa
teda začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., a preto je nutné aplikovať právny stav platný

do 30.09.2012.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdiť. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované ustanovenia zákona

o súdnych poplatkoch.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúryuvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,

odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci

samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch je súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom 20 eur.
V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych
poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné
oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou od
01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou na
neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch vykonanou
zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené o písm. k),
ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomodpoplatku,
zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena bola uskutočnená

zákonom č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm.
k) a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto
novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že

po01.10.2012konaniavoveciachnáhradyškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnej
mocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomniesúoslobodenéodpoplatkovejpovinnosti.Žalobcovi
ako poplatníkovi v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona tak v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vznikla
podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v
zmysle § 2 ods. 4 zákona stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne

poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká podaním odvolania a dovolania.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej.
Podaním odvolania mu poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch

jednoznačne vznikla. V ustanovení § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba
poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 28.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012

Z. z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa žalobca predložil dňa 02.03.2015,
t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za

podané odvolanie aplikujúc platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti s určením
správne stanovenej výšky súdneho poplatku 20 eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Čo sa týka námietky, že uznesenie nie je riadne odôvodnené, odvolací súd podotýka, že z odôvodnenia
uznesenia je nepochybne zrejmé, z akého titulu súd žalobcovi súdny poplatok vyrubil, v akej výške,podľa ktorej položky sadzobníka a ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, preto odvolanie posúdil
ako neopodstatnené.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.