Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202189
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716202189.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a
Slovenská republika, s. r. o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradce Králové, Česká
republika, IČO: 247 85 199 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o. so sídlom v
Martine, Jilemnického 30 proti žalovanej E. V., O.. XX. XX. XXXX, V. F., I. N. XXX/XX v konaní o
zaplatenie 5 097,07 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 4 802,24 € spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
4 651,29 € od 29. 10. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 88 % celkovo vzniknutých trov

konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26. 02. 2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 5 097,07 € spolu 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 946,12 € od 29. 10. 2014 do
zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že jeho predchodca Slovenská sporiteľňa a. s. so sídlom
v Bratislave uzavrela so žalovanou 11. 06. 2009 zmluvu o splátkovom úvere č. 353222370, na základe
ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanej úver vo výške 3 800 €. Žalovaná bola povinná splácať úver po
dobu 119 mesiacov v mesačných splátkach po 65,63 €. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili všeobecné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a. s.. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá
29. 10. 2014 banka postúpila žalobcovi pohľadávku proti žalovanej. Ešte pred tým, keďže žalovaná

porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, po písomnom upozornení banky, banka
dňa 06. 10. 2014 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Keďže žalovaná nereagovala ani na výzvu banky,
ani na výzvu žalobcu, žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.

3. Podaním z 27. 07. 2016 žalobca súdu oznámil, že žalovaná suma vo výške 5 097,07 € pozostáva z
istiny vo výške 3 592,32 €, z úrokov vo výške 1 350,81 € a poplatkov vo výške 2,99 €, konkrétne šlo

o poplatky za správu úveru, súčasne pozostáva zo sumy 150,95 €, čo je vyčíslený úrok z omeškania
k dátumu postúpenia pohľadávky.

4. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca do spisu pripojil predmetnú úverovú zmluvu a formulár zmluvných
podmienok zmluvy o spotrebiteľských úveroch, upozornenie banky na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru - list z 08. 09. 2014 a fotokópie nedoručenej zásielky, ďalej list banky zo dňa 06. 10.

2014, ktorým banka ku dňu 03. 10. 2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a fotokópiu nedoručenej
zásielky, oznámenie banky o postúpení pohľadávky na žalobcu, predžalobnú výzvu žalobcu, všeobecnéobchodnépodmienkyžalobcuaprehľadosplácaníúveru,akoajsadzobníkpoplatkovbankyvaktuálnom
období.

5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila hoci jej bola opakovane doručovaná na adresu jej trvalého bydliska,
kde sa však nezdržiava. Súd preto vykonal doručenie žaloby aj s prílohami žalovanej spôsobom, ktorý
predpokladá ust. § 116 ods. 2 C. s. p., teda zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu, žalobca sa tak považovala po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia
za doručenú, hoci sa o nej žalovaná nedozvedela. Predvolanie na pojednávanie potom súd zasielal v

súlade s ust. § 111 ods. 3 C. s. p. na adresu trvalého bydliska žalovanej.

6. Na pojednávaní dňa 02. 02. 2017 súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených
do súdneho spisu. Keďže žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nenamietala, súd považoval skutkové
tvrdenia žalobcu ohľadne uzavretia zmluvy, výšky sumy, ktorú žalovaná v priebehu zmluvného vzťahu so
žalobcomajehopredchodcomzaplatila,skutkovétvrdeniaohľadnedoručeniazásielokbankyvsúvislosti

so zosplatnením dlhu, za nesporné podľa ust. § 151 ods. 1 C. s. p.. Teda súd mal preukázaný skutkový
stav tvrdený žalobcom.

7. Pokiaľ však ide o právne posúdenie nároku žalobcu, súd vychádzal z týchto skutočností:

8. V čase rozhodovania súdu platilo ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z..

9. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10. Súd preto ex offo skúmal, či časť pohľadávky uplatnená žalobcom nie je premlčaná. Za premlčané je
možné považovať, vzhľadom na ust. § 100 a § 101 Obč. zák. všetky nároky žalobcu a jeho predchodcu,

ktoré sa stali zročné pred 26. 02. 2013, keďže žaloba bola na súd podaná 26. 02. 2016, teda všetky
nároky, ktoré boli zročné skôr ako začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorej plynutie skončilo dňom
podania žaloby na súde. Premlčané tak boli nároky na všetky splátky, ktoré sa stali zročné do 26. 02.
2013, čiže premlčaných bolo 6 splátok za rok 2009, keďže podľa úverovej zmluvy práv splátka mala
byť zaplatená 20. 07. 2009, nebolo možné priznať z dôvodu premlčania ani splátky, ktoré boli zročné

v rokoch 2010, 2011, 2012 a ani splátky, ktoré sa stali zročné do 20. 02. 2013. Celkovo takto šlo o 44
splátok po 65,63 €, ktorých súčin tvorí sumu 2 887,72 €.

11. Žalovaná podľa vyjadrenia žalobcu a pripojených dokladov na úhradu dlhu vo vzťahu k žalobcovi
a jeho predchodcovi zaplatila sumu 2 592,89 €. Keďže jej platby sa započítavali na najskôr zročné

pohľadávkyžalobcuajehopredchodcu,jezrejmé,žepremlčanýjeeštenároknazaplateniesumy294,83
€, čo predstavuje rozdiel medzi nárokmi premlčanými vo výške 2 887,72 € a úhradami, ktoré žalovaná
zrobila a, ktoré mohli byť započítané na tieto najskôr zročné pohľadávky vo výške 2 592,89 €. Ak potom
žalobca proti žalovanej uplatňoval nárok na sumu 5 097,07 € je zrejmé, že od tejto sumy musela byť
odpočítaná suma 294,83 €, ktorá ešte pripadá na premlčané nároky žalobcu zročné do 20. 02. 2013,

rozdiel potom predstavuje sumu 4 802,24 €.

12. Súd preto žalobcovi priznal len sumu 4 802,24 €, ktorá pozostáva z poplatku vo výške 2,99 €,
vyčísleného úroku z omeškania k dátumu postavenia pohľadávky v sume 150,95 € a z nepremlčanej
istiny a úrokov, ktoré boli žalovanou dlhované po 20. 02. 2013, v mesačnej splátke totiž boli zahrnuté

poplatky, úroky i istina. Žalobcovi potom súd úroky z omeškania priznal len zo sumy, ktorá je ponížená
o vyčíslený úrok z omeškania v sume 150,95 €.

13. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny, úrokov a poplatkov nachádza právnu oporu v úverovej zmluve
ale aj v ust. § 497 a nasl. Obch. zák..

14. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.15. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

16. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch. zák. v spojení s ust.
§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úveru, žalobca mohol požadovať len
úroky z omeškania vo výške limitovanej občianskoprávnymi predpismi. Výška úrokov z omeškania je
tak o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaná po oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

mala pohľadávku banky zaplatiť do 15 dní od jej prevzatia, keďže zásielku neprebrala a banke bola
vrátená 13. 10. 2014, 15-dňová lehota jej uplynula k 28. 10. 2014 a ku dňu 29. 10. 2014 sa dostala do
omeškania so zvyškom celého zosplatneného dlhu. Podľa presvedčenia súdu banka platne v súlade
s vtedy platným ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. zosplatnila úver, nakoľko k 07. 09. 2014 bola žalovaná v
omeškaní so sumou 1 879,59 €, je teda zrejmé, že banke dlhovala viac než 3 mesačné splátky úveru.

17. Súd preto žalobcovi priznal nároky, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku
uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. V tomto prípade žalobca mal úspech v rozsahu 94 % celkovo
uplatnenej istiny a neúspešný bol v rozsahu 6 % celkovo uplatňovanej istiny, čistý úspech žalobcu takto
tvorí rozdiel medzi úspechom a neúspechom, a predstavuje 88 % celkovo uplatneného nároku. Preto
súd úspešnejšiemu žalobcovi proti menej úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania len

v rozsahu 88 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.