Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/593/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710209555
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5710209555.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXXX/XX, G., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o. so
sídlom Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, proti odporcovi: Ing. H. S., bytom S. nad I. XXX, zastúpený
JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom J. Q. XX, G., o zaplatenie 16.216,26 Eur s príslušenstvom,
v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/265/2010-370 zo dňa
07. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol (v poradí prvý výrok), o trovách
konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (v poradí druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom uplatnil voči odporcovi nárok na
zaplatenie sumy 16.216,26 Eur s príslušným úrokom z omeškania z dôvodu neuhradeného zvyšku
ceny za dodávku a montáž výťahu, ktorý zabezpečoval pre odporcu prostredníctvom firmy THYSSEN
VÝŤAHY, s.r.o. (ďalej už len „firma Thyssen“). Na podklade vykonaného dokazovania mal preukázané,
že navrhovateľ na základe zmluvy o dielo vykonával stavbu rodinného domu odporcu. Navrhovateľ na
základe zmluvy č. NI-47/2002 uzavretou s firmou Thyssen zabezpečoval dodávku a montáž výťahu do
rodinného domu odporcu. Navrhovateľ z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu
listom zo dňa 03.11.2003 odstúpil od zmluvy o dielo. Už po odstúpení firma Thyssen odporcovi
dodala a namontovala výťah, za ktorú dodávku vyúčtovala navrhovateľovi sumu 830.641,00 Sk, z
ktorej sumy odporca uhradil sumu 342.110,00 Sk. Zvyšok, čo sa rovná žalovanej sume 488.531,00 Sk
(16.216,26 Eur) zostal neuhradený. Uvedenú sumu si uplatnila firma Thyssen voči navrhovateľovi v
konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20Cb/46/2008, uznesením zo dňa 26.11.2009,
č.k. 20Cb/46/2008-53 bol schválený zmier, ktorým sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť firme Thyssen sumu
16.216,26 Eur. Následne si navrhovateľ uplatnil tento nárok voči odporcovi z titulu bezdôvodného
obohatenia, pričom odporca ju odmietol uhradiť z dôvodu, že navrhovateľovi zaplatil všetky platby
zálohovou faktúrou vo výške 1.500.000,00 Sk. Odporca tiež v priebehu konania vzniesol námietku
premlčania.
Okresný súd s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“) v
ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie na tú skutočnosť, či došlo alebo
nedošlo u odporcu k bezdôvodnému obohateniu. Najmä sa zaoberal otázkou, či odporca zaplatil dňa
16.12.2002 navrhovateľovi zálohovú faktúru 1.500.000,00 Sk. Z výpisov z účtov VÚB banky a Wüstenrot
stavebnej sporiteľne zistil, že termíny výplat účtov sa vôbec nezhodovali s tvrdenou platbou odporcu s
dátumom 16.12.2002. Len jeden výpis z VÚB banky dokazoval čerpanie odporcu pred dňom 16.12.2002
(konkrétne dňa 03.10.2002) v sume 7.634,60 Eur. Ostatné výpisy boli z roku 2003. S poukazom
na uvedené zistenia okresný súd dospel k záveru, že odporca nepreukázal, že by disponoval ku
dňu 16.12.2002 finančnými prostriedkami vo výške 1.500.000,00 Sk. Ďalej sa súd zaoberal tvrdením
navrhovateľa, že podpis na výdavkových a príjmových dokladoch zo dňa 16.12.2002 nie je jeho

podpisom. Za tým účelom nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo. Zo
znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že na výdavkových a príjmových pokladničných dokladoch
zo dňa 16.12.2002 nie je podpis navrhovateľa. Okresný súd vychádzajúc z vyššie uvedených dôkazov
dospel k záveru, že odporca nevyplatil navrhovateľovi sumu 1.500.000,00 Sk a zároveň k záveru, že
zálohová faktúra zo dňa 16.12.2002 bola vystavená len z toho dôvodu, aby bol odporcovi poskytnutý
úver. S poukazom na uvedené skutočnosti súd následne dospel k záveru, že na strane odporcu došlo
k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa.
Vo vzťahu k námietke premlčania okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že táto je dôvodná. V
podrobnostiach v tomto smere uviedol, že v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka (ďalej už len
„ObZ“) je premlčacia doba 4 roky a začína plynúť odo dňa, keď sa mohlo právo prvýkrát uplatniť na súde,
čo je uvedené v § 391 ods. 1 ObZ. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v tomto konkrétnom prípade
začala plynúť premlčacia doba nepochybne vystavením poslednej faktúry, ktorú vystavila firma Thyssen
navrhovateľovi dňa 30.03.2005 s dobou splatnosti 14.04.2005. Podľa okresného súdu nebolo podstatné,
kedy v tomto obchodnom vzťahu došlo k odovzdaniu a montáži výťahu, podstatná je tá skutočnosť vo
vzťahu k odporcovi, kedy fakticky bola ukončená montáž a odovzdanie výťahu na jeho stavbe. Už v čase
splatnosti poslednej faktúry muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že u odporcu došlo k bezdôvodnému
obohateniu, t.j. k plneniu bez právneho titulu, ktorý bude musieť na základe obchodnej zmluvy medzi
ním a firmou Thyssen hradiť on, nakoľko aj vzhľadom na to, že sám navrhovateľ odstúpil od zmluvy v
roku 2013 (zrejme správne 2003 - poznámka odvolacieho súdu). Dodávka, montáž ako i odovzdanie
výťahu vykonala firma Thyssen na základe jej obchodného vzťahu s navrhovateľom v zmysle zmluvy
č. NI-47/2002. Navrhovateľ nespochybnil ukončenie montáže a odovzdanie výťahu v roku 2002, čo
jednoznačne vyplýva z uznesenia Okresného súdu Žilina vydaného v konaní sp. zn. 20Cb/46/2008. V
predmetnom konaní dátum dodávky a montáže výťahu nespochybňoval. Z takto ustáleného začiatku
plynutia premlčacej doby súd dospel k záveru, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je
premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal na súd návrh voči odporcovi až dňa 12.08.2010.
O trovách konania si vymienil rozhodnúť okresný súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
a to v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že jeho návrhu sa v celom
rozsahu vyhovie, eventuálne zrušiť.
V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd síce správne ustálil 4-ročnú premlčaciu lehotu podľa
ObZ, ale nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej doby. V tomto smere závery okresného súdu
nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že firmy Thyssen dodala odporcovi výťah až dňa 20.09.2006. Túto skutočnosť preukázal výzvou zo
dňa 05.09.2006, ktorú doložil k návrhu na začatie konania. Okresný súd tieto okolnosti v napadnutom
rozsudku vôbec neuvádza ani nevyhodnocuje. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že ako
objednávateľovi mu dielo nebolo do dňa 20.09.2006 dodané, odporca mohol s dielom nakladať až jeho
riadnym odovzdaním a prevzatím, čo sa preukázateľne uskutočnilo až dňa 20.09.2006. Až v tento deň
sa preto odporca na jeho úkor obohatil. Navrhovateľ odkázal na ust. § 554 ods. 1, 5, 6, § 555 ods. 2, 3 a §
557 ObZ. Pokiaľ by došlo k odovzdaniu a prevzatiu výťahu zo strany odporcu už v roku 2005, nebol dôvod
zo strany subdodávateľa uvádzať vo výzve zo dňa 05.09.2006, že odovzdanie a prevzatie diela sa bude
realizovať s odporcom, pokiaľ sa navrhovateľ k odovzdaniu a prevzatiu nedostaví s odkazom na § 557
ObZ. V súvislosti s konaním sp. zn. 20Cb/46/2008 dal do pozornosti, že v predmetnom konaní nebolo
vykonané žiadne dokazovanie, účastníci uzavreli súdny zmier pred prvým pojednávaním. Navrhovateľ v
tomto konaní už v podanom odpore namietal skutočnosti uvádzané firmou Thyssen, namietal okolnosti
ohľadne dodania výťahu, potvrdil, že akceptuje dodanie výťahu, ale až v roku 2006, a to na základe
výzvy na odovzdanie a prevzatie diela. Nedodanie výťahu v roku 2005 je podporené nepriamo aj
tým, že navrhovateľ neuhradil práve faktúru č. 312/03/05 zo dňa 15.03.2005 s dátumom splatnosti
14.04.2005. Deň doručenia faktúry súd nemal preukázaný, preto tiež nie je opodstatnené ustálenie dňa
začiatku plynutia lehoty, ktorý deň naviac okresný súd stotožňuje s vystavením faktúry. Navrhovateľ
pristúpil k uzavretiu súdneho zmieru až po tom, čo bol výťah dodaný a odovzdaný na stavbe odporcu
spôsobom podľa § 557 ObZ dňa 20.09.2006, čím mu vznikla povinnosť výťah zaplatiť. Odvodzovať
lehotu podstatnú pre začiatok plynutia premlčacej doby odo dňa vystavenia faktúry tretím subjektom
(firma Thyssen) dňa 30.03.2005, ako to ustálil okresný súd, keď nemal preukázanú úhradu tejto faktúry,
skutočnosť, že navrhovateľ jej obsah nenamietal v súdnom spore, skutočnosť doručenia faktúry nemá
preto zákonné opodstatnenie. Podstatným pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je skutočnosť, kedy
sa odporca preukázateľne na úkor navrhovateľa obohatil. Odporcovi bol skutočne výťah odovzdaný a

dodaný za navrhovateľa firmou Thyssen až dňa 20.09.2006, ktorý deň nesporne vyplýva z dôkazu, ktorý
navrhovateľ priložil k návrhu na začatie konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi napadnutého
rozsudku, pokiaľ ide o plynutie premlčacej lehoty a začatie jej plynutia. Zároveň poukázal na plynutie
2-ročnej premlčacej lehoty.
V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že navrhovateľ sám na pojednávaní vypovedal, že zmluvný
vzťah ukončil s odporcom už ku dňu 03.11.2003, a preto nemožno hovoriť o obchodno-právnom záväzku
v zmysle odvolania navrhovateľa. V danom prípade sa jedná o vzťah občiansko-právny, a to v zmysle ust.
§ 451 ods. 1, 2 OZ. V závere vyjadrenia namietal dátum podania odvolania navrhovateľom, ktoré podľa
ich zistení bolo podané po uplynutí 15-dňovej lehoty. Na základe týchto skutočností navrhol napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa §
221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Okresný súd sa s prihliadnutím na vyjadrenie odporcu k odvolaniu, v ktorom namietal včasnosť odvolania
navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu, zaoberal včasnosťou podaného odvolania. Po preskúmaní
spisového materiálu zistil, že právny zástupca navrhovateľa prevzal rozsudok okresného súdu dňa
02.06.2014, odvolanie podal na pošte dňa 17.06.2014. Z týchto zistení mal odvolací súd preukázané,
že odvolanie navrhovateľa bolo v predmetnej veci podané v lehote určenej v ust. § 204 ods. 1 O.s.p.,
t.j. v lehote 15 dní od doručenia rozsudku.
Odvolací súd následne preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a tiež z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní dospel k záveru, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku je z hľadiska podstatných skutkových a právnych otázok, ktoré okresný súd mal
v prejednávanej veci riešiť, nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov sú potom hodnotenia a právne
úvahy okresného súdu vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania predčasné.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd len všeobecne konštatoval, že na
strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa (strana 3, predposledný odsek
písomného vyhotovenia rozsudku). V ďalšej časti odôvodnenia (na strane 4) síce uvádza, že u odporcu
došlo k bezdôvodnému obohateniu - plneniu bez právneho titulu, ale na akom skutkovom a právnom
základe, okresný súd už bližšie nekonkretizoval. Je potrebné zároveň poznamenať, že ani samotný
navrhovateľ jednoznačne neuvádza, akým spôsobom sa odporca mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť.
Nasvedčuje tomu písomné vyjadrenie zo dňa 11.04.2014, v ktorom navrhovateľ uvádza, že u odporcu
sa nejedná o bezdôvodné obohatenie podľa § 454 OZ, následne uvádza, že na strane odporcu došlo
k bezdôvodnému obohateniu na základe plnenia bez právneho dôvodu resp. z právneho dôvodu, ktorý
odpadol v dôsledku odstúpenia od zmluvy. V odvolaní však navrhovateľ už tvrdí, že odporca získal
majetkový prospech z dôvodu, že na jeho strane právny dôvod plnenia neexistoval alebo dodatočne
odpadol.

Okresný súd si v ďalšom konaní musí a to po ustálení skutkového stavu veci najskôr ujasniť otázku, kedy
nastupuje povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia (v zásade vtedy, ak k vráteniu neoprávnene
získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi
podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný vzťah vzťahujú a zároveň neprichádza do úvahy
ani zodpovednosť za škodu - poznámka odvolacieho súdu). Je potrebné zdôrazniť, že záväzok z
bezdôvodného obohatenia vzniká iba v prípade, ak medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v
rámci ktorého zvláštna právna norma ukladá povinnosť, ktorá smeruje v podstate k rovnakému cieľu.
O bezdôvodné obohatenie tiež nejde, ak je povinnosť plniť daná na základe iného ustanovenia zákona
alebo ak je založená zmluvou.
Ak podľa skutkových záverov okresného súdu došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu na
úkor navrhovateľa v sume 16.216,26 Eur, okresný súd v odôvodnení nového rozhodnutia jednoznačne
uvedie, či odporca získal vyššie uvedenú sumu a) bez právneho dôvodu, b) z neplatného právneho
úkonu, c) z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ), d) či navrhovateľ
plnil za odporcu sumu 16.216,26 Eur, hoci podľa práva mal odporca plniť uvedenú sumu sám (§ 454 OZ).

Právne závery vo vyššie uvedenom smere okresný súd môže prijať až po ujasnení si odpovede na
otázku, či výťah (jeho dodávka a montáž) v rodinnom dome odporcu bol predmetom zmluvy o dielo
uzavretej medzi navrhovateľom (ako dodávateľom) a odporcom (ako objednávateľom) prípadne, či bol
predmetom iného zmluvného vzťahu medzi týmito účastníkmi. V neposlednom rade sa okresný súd
musí zaoberať i otázkou, prečo odporca zaplatil časť ceny za dodaný výťah priamo firme Thyssen resp.
či bol s označenou firmou v zmluvnom vzťahu, ďalej otázkou, či medzi navrhovateľom a odporcom bola
uzavretá zmluva o dielo č. 20/04/2002 zo dňa 17.04.2002 alebo č. 19/09/2001 zo dňa 27.04.2001 a tiež
otázkou, predmetom ktorej zmluvy o dielo uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom bola i dodávka
a montáž výťahu v rodinnom dome odporcu. Ak navrhovateľ tvrdí, že predmetom zmluvy o dielo, ktorú
uzavrel s odporcom, bola i dodávka a montáž výťahu v rodinnom dome odporcu a zároveň tvrdí, že firma
Thyssen bola jeho subdodávateľom, mal by súdu zároveň vysvetliť, prečo nepožadoval od odporcu,
aby mu za túto časť diela zaplatil cenu diela. Na tieto otázky bude potrebné navrhovateľa a odporcu
opätovne vypočuť (odvolací súd ich výsluchy v doterajšom konaní hodnotí ako nedostatočné) s tým,
aby každý svoje tvrdenia podporil aj dôkazmi. Od ustálenia skutkového stavu ohľadne týchto doteraz
nezodpovedaných otázok bude závisieť aj právne posúdenie veci v tom smere, či na strane odporcu
vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa a kedy. Až následne sa okresný súd bude môcť
zaoberať otázkou začiatku plynutia premlčacej doby (lehoty), pričom v tomto smere skutkovo a právne
vyhodnotí výzvu firmy Thyssen zo dňa 05.09.2006 (č.l. 9 spisu), ktorú navrhovateľ považoval za dôležitý
dôkaz z hľadiska začiatku plynutia premlčacej lehoty.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.