Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Vladimír Zimányi
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/90/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899718
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2508899718.20
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcov: v 1. rade H. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. Y. XXX/XX, G. X. Y., v 2. rade C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom R.
XX, G. X. Y. a v 3. rade K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J. P.E. XXX/XX, G. X. Y., spoločne zast.
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., IČO 47 248 432, so sídlom Železničná
90/12, Považská Bystrica, proti žalovaným: v 1. rade TEREX, spol. s r.o., IČO 30 997 097, so sídlom
Valova 83, Piešťany, zast. JUDr. Mariánom Haršánym, advokátom, AK so sídlom Hlavná 31, Trnava, a
v 2. rade Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO 360 622 35, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava,
zast. spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., IČO 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad
4, Bratislava, o náhradu škody na zdraví a iné t a k t o
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa 15.06.2004 (došlou súdu dňa 06.07.20 domáhali, aby súd uložil
žalovanému (v 1. rade) povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade titulom náhrady škody sumu 1 747 330,-
Sk s 12%-ným ročným úrokom z omeškania od 01.01.2004 až do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade titulom
náhrady škody sumu 106 432,- Sk s 12%-ným ročným úrokom z omeškania od 01.01.2004 až do
zaplatenia a žalobkyni v 3. rade titulom náhrady škody sumu 3 300,- Sk s 12%-ným ročným úrokom z
omeškania od 01.01. 2004 až do zaplatenia, a nahradiť im trovy konania.
Žalobu odôvodnili tým, že pri dopravnej nehode dňa 11.09.2001 (ďalej aj "DN"), zavinenej vodičom
osobného motorového vozidla Š. O., EČV: J.-XXXAM p. H. R. (ktorý bol v konaní vedenom na Okresným
súdom Nitra pod sp. zn. 1T 54/02 v súvislosti s touto dopravnou nehodou právoplatne odsúdený),
žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade, vezúci sa v osobnom motorovom vozidle X. J., EČV: A.-XXXAM
(patriacom žalobcovi v 2. rade), utrpeli:
a/ žalobca v 1. rade - roztrhnutie sleziny a pečene, odtrhnutie žlčníka, roztrhnutie žlčníkovej tepny,
zakrvácanie do dutiny brušnej, úrazový šok a tržnú ranu na čele. Na následky týchto zranení sa liečil
a bol práceneschopný do 01.04.2002;
b/ žalobkyňa v 3. rade - zlomeninu vretennej kosti ľavého predlaktia s posunom, zlomeninu druhej
záprstnej kosti ľavej ruky, zmliaždenie pravého ramena, zmliaždenie steny brušnej dutiny vpravo s
krvácaním a zmliaždenie panvy vpravo. Na následky týchto zranení sa liečila a bol práceneschopná do
24.11.2001.
Uviedli, že prevádzkovateľom a vlastníkom zhora uvedeného motorového vozidla Š. O.Í.M. (ďalej aj "Š.-
O.Í." alebo "vozidlo") je žalovaný (v 1. rade), ktorý vozidlo dal do nájmu spoločnosti ROBO Piešťany
a.s.; v čase DN vozidlo riadil zhora uvedený zamestnanec spoločnosti ROBO Piešťany a.s., ako to ajvyplýva z trestného spisu. Poukázali na ust. § 427 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len "OZ") a uviedli, že žalovaný (v 1. rade) ako prevádzkovateľ vozidla Š.-O. zodpovedá za škodu,
ktorá bola týmto vozidlom spôsobená.
Zranenia žalobcu v 1. rade boli obodované takto: bolestné - 187 bodov, čo predstavuje podľa vyhl. č.
32/1965 Zb. odškodnenie vo výške 11 220,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "SSU")
bolo ohodnotené na 575 bodov, čo predstavuje 34 500,- Sk (spolu 45 720,- Sk). Táto základná škoda
bola žalobcovi v 1. rade zaplatená prostredníctvom poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (ďalej
len "poisťovňa") dňa 11.07.2003. Navrhovateľ v 1. rade utrpel mimoriadne závažné a životu nebezpečné
poranenia vo veku 20 rokov, následky bude znášať po celý život. Pred úrazom aktívne športoval, bol
registrovaný v atletickom i hádzanárskom klube v G. X. Y. (ďalej aj "G."). Tvrdili, že po úraze športovať
nesmie, má zakázanú akúkoľvek výraznejšiu fyzickú záťaž. Je vyučený automechanik, v dôsledku úrazu
stratil schopnosť vykonávať pôvodné povolanie. V dôsledku poranenia a straty vnútorných orgánov musí
doživotne držať diétu. Po operácii má na bruchu jazvy v dĺžke 35 cm, čo je estetický defekt. Navrhli zvýšiť
náhradu za SSU na 50 násobok základnej sadzby a titulom zvýšenia náhrady za bolesť požadovali 5-
násobok základného bodového ohodnotenia. Pri úraze utrpel navrhovateľ v 1. rade i poškodenie chrupu;
za jeho opravu zaplatil stomatológovi sumu 6 600,- Sk; žiadal priznať aj náhradu tejto sumy ako škody.
Za vypracovanie lekárskych posudkov zaplatil 350,- Sk. Ďalej mu vznikla vecná škoda vo výške 5 000,-
Sk za poškodené a zničené šatstvo, dve cestovné tašky a prenosnú chladničku (nohavice 600,- Sk,
košeľa 300,- Sk, topánky 1 000,- Sk, spodné prádlo 100,- Sk, 2x 500,- Sk tašky, prenosná chladnička 2
000,- Sk). Celkovo si navrhovateľ v 1. rade uplatnil náhradu škody vo výške 1 747 330,- Sk.
Žalobcovi v 2. rade úplným zničením vozidla X. J. vznikla škoda vo výške 224 302,- Sk. Poisťovňa
(Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) mu zaplatila zo zákonného poistenia vozidla škodcu sumu 134 170,-
Sk. Rozdiel, t. j. sumu 90 132,- Sk si žalobca v 2. rade uplatnil proti žalovanému (v 1. rade). Zároveň si
uplatnil aj nárok na náhradu sumy 2 500,- Sk, zaplatenú znalcovi za podaný znalecký posudok.
Žalobca v 2. rade ako otec žalobcu v 1. rade v dňoch 11.09.2001 až 19.09.2001 denne navštevoval
svojho syna v nemocnici v X.. Vykonal tak 8 ciest autom z G. do X. a späť a dve cesty na políciu v X.
ohľadne vraku vozidla X. J.. Cesta z G. do X. a späť predstavuje 230 km; za km cesty požaduje náhradu
6,- Sk, t.j. 1 380,- Sk/cestu, za desať ciest potom 13 800,- Sk. Celkovo si navrhovateľ v 2. rade uplatnil
náhradu škody vo výške 106 432,- Sk.
Žalobkyňa v 3. rade si uplatnila nárok na náhradu vecnej škody vo výške 3 300,- Sk (nohavice 1 000,-
Sk, tričko 500,- Sk, spodné prádlo 400,- Sk, 500,- Sk za cestovnú tašku a 900,- Sk za zničený slnečník).
Na záver uviedli, že žalovaného (v 1. rade) vyzvali na náhradu škody, ten ich správne odkázal na
poisťovňu, s ktorou má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Poisťovňa uznala iba niektoré nároky, niektoré spochybnila.
K podanej žalobe pripojili listinné dôkazy podľa textu podanej žaloby.
K nárokom žalobcov v 2. a 3. rade žalovaný (v 1. rade) namietol premlčanie (§ 106 OZ) a navrhol vstup
poisťovne do konania na strane žalovaného (v 1. rade).
Súd po vykonanom dokazovaní (oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, listinnými dôkazmi,
založenými v spise, pripojeným spisom OS Nitra, sp.zn 1T 54/02, výpoveďami účastníkov, prednesmi
ich právnych zástupcov, znaleckými posudkami a výsluchmi znalcov) dňa 31.10.2012 pod č. k.
4C/90/2008-309 o podanej žalobe rozhodol tak, že (výrokom I.) návrh žalobcu v 1. rade o zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol, (výrokom II.) žalovanému (v 1. rade) uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade titulom odškodnenia za bolesť sumu 2 440,74 eura a vo zvyšnej
časti návrh žalobcu v 1. rade titulom odškodnenia za bolesť zamietol, (výrokom III.) žalovanému (v
1. rade) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade titulom náhrady vecnej škody sumu 66,39 eura
s 12%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 66,39 eura od 01.01.2004 až do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu v 1. rade titulom náhrady vecnej
škody zamietol, (výrokom IV.) žalovanému (v 1. rade) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2. rade titulom
náhrady vecnej škody sumu 3 737,94 eura s 12%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 66,39 eura
od 01.01.2004 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh žalobcu
v 2. rade zamietol, (výrokom V.) žalovanému (v 1. rade) uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 3. rade
titulom náhrady vecnej škody sumu 63,07 eura s 12%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,07eura od 01.01.2004 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti súd návrh
žalobkyne v 3. rade zamietol.
Zhora uvedený rozsudok napadli odvolaním všetci účastníci konania, vrátane v tom čase vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného (v 1. rade) Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Krajský súd v Trnave
ako súd odvolací uznesením č. k. 11Co/50/2013-368 zo dňa 23.07. 2014 napadnutý rozsudok súdu 1.
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia o. i. uviedol, že žalobcovia (ako
poškodení) sa mohli domáhať náhrady škody tak a/ voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku v
zmysle § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") na základe objektívneho
princípu (zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie), ako aj b/ voči vodičovi dopravného prostriedku v
zmysle § 420 ods. 1 OZ na základe subjektívnej zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení.
Pokiaľ si žalobcovia uplatnili žalobný nárok voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku v zmysle
§ 427 ods. 1 OZ, bolo potrebné ustáliť otázku, kto bol prevádzkovateľom dopravného prostriedku
(predmetného vozidla), t. j. či a/ žalovaný (v 1. rade) ako vlastník vozidla alebo b/ spoločnosť ROBO
Piešťany,a.s.,IČO36223204,ktorámalavčasepredmetnejdopravnejnehodysídlovPiešťanochnaul.
Valova 83 (teraz na Royovej 2) a ktorá mala v uvedenom období na základe zmluvy o nájme dopravného
prostriedku, uzavretej medzi ňou a žalovaným (v 1. rade) dňa 03.01.2000 predmetné motorové vozidlo
v nájme na dobu určitú, do 31.12.2001. Odvolací súd uviedol, že z konania na súde prvého stupňa
vyplynulo, že na otázku prevádzkovateľa nebola doposiaľ daná odpoveď, t. j. kto je zodpovedný ako
prevádzkovateľ v zmysle § 427 OZ za škodu spôsobenú pri prevádzke dopravného prostriedku, a to
či a/ žalovaný (v 1. rade) ako vlastník a prenajímateľ v zmysle uvedenej zmluvy o nájme dopravného
prostriedku alebo b/ spoločnosť ROBO Piešťany, a. s., IČO: 36 223 204, ktorá mala dopravný prostriedok
v čase dopravnej nehody v nájme a ktorú spôsobil jej zamestnanec p. H. R. (ako vodič predmetného
motorového vozidla), ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 1T/52/02-260 odsúdený za trestný
činublíženianazdravípodľa§224ods.1a2Tr.zákona.Užlennezodpovedanietejtootázkyoprávňovalo
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; odvolací súd zaujal
stanovisko aj k tzv. ďalším odvolacím námietkam.
Súd 1. stupňa vec opätovne prejednal. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2015 sa právny
zástupcovia účastníkov ako aj poverený zástupca v tom čase vedľajšieho účastníka (vzhľadom na zhora
uvedené stanovisko odvolacieho súdu k pasívnej legitimácii žalovaného /v 1. rade/) vyjadrili k otázke
prevádzkovateľa predmetného motorového vozidla. Právny zástupca žalobcov v 1. až 3. rade trval na
tom, že pasívne legitimovaný je žalovaný (v 1. rade), teda obchodná spoločnosť TEREX spol. s r.o.
(ďalej aj "TEREX"); tvrdil, že správne žaloval tohto účastníka, pretože on je prevádzateľ vozidla, ktorým
bola spôsobená DN dňa 11.09.2001. Mal za nepochybné, že TEREX bola v čase nehody vlastníkom
predmetného motorového vozidla a bola aj jeho prevádzateľom. Skutočnosť, že predmetné vozidlo
TEREX prenajal, požičal inej obchodnej spoločnosti, v tomto prípade spoločnosti ROBO a.s. (ďalej aj
"ROBO") nemá pre tento spor nijaký právny význam. Tvrdil, že vlastníkom aj prevádzateľom vozidla
bol TEREX, ktorý niesol za predmetné vozidlo všetku právnu zodpovednosť, on toto vozidlo musel mať
poistené -a aj mal poistné- pre prípad zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla; skutočnosť,
či toto vozidlo niekomu požičal, či ho niekomu prenajal, na krátku či dlhšiu dobu, nemá nijaký právny
význam. Podľa jeho názoru táto skutočnosť pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie, a teda právnej
zodpovednosti za túto dopravnú nehodu, nehrá žiadnu rolu.
Právny zástupca žalovaného (v 1. rade) sa pridržiaval námietky pasívnej legitimácie žalovaného (v 1.
rade) a to s poukazom na ust. § 427 (rozumej: OZ), kde v rámci komentára a výkladu uvedeného
paragrafu je identifikovaný alebo definovaný prevádzateľ ako fyzická alebo právnická osoba, ktorá má
právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Tvrdil, že prevádzateľ nemusí
byť totožný s vlastníkom dopravného prostriedku, v prípade jeho vodičom. Vzhľadom na skutočnosť, že
vozidlo bolo dané do dlhodobého nájmu spoločnosti ROBO, podľa jeho názoru žalovaný (v 1. rade) nie
je pasívne legitimovaný v tomto konaní a súd by mal tú žalobu z tohto dôvodu aj zamietnuť.
Právny zástupca žalobcov v 1. až 3. rade v replike na zhora uvedené vyjadrenie právneho zástupcu
žalovaného (v 1. rade) žiadal, aby súd hodnotil túto otázku (rozumej otázku, kto je prevádzateľom
motorového vozidla) z pohľadu obyčajného občana, s pohľadu účastníka konania, ktorý si má zisťovať
pasívnu legitimáciu, koho vlastne má žalovať. Účastník má túto možnosť zistiť jedine z nejakej evidencie
motorových vozidiel, na koho je vozidlo napísané v príslušnej evidencii. Zistiť skutočnosť, kto jevlastníkom a teda prevádzateľom toho-ktorého vozidla, či ho vlastník - prevádzkovateľ komusi požičal,
či ho prenajal, na akú dobu, to občan nemá možnosť zistiť. Je vecou obchodnej stratégie, marketingu,
či vlastník - prevádzkovateľ auto požičia alebo prenajme alebo ho dá niekomu inému do užívania, ale
to podľa jeho názoru nezbavuje zodpovednosti za prevádzku tohto motorového vozidla a bežný občan,
tretia osoba, nemá ani možnosť do týchto obchodnoprávnych vzťahov vstupovať, zisťovať aké tieto
vzťahy sú, či sú to nájomné zmluvy, či sú to leasingového zmluvy, či sú to nejaké iné zmluvy, na akú dobu
sú a či sú vôbec platné tieto zmluvy. Základná a zásadná zodpovednosť prevádzateľa a v tomto prípade
aj vlastníka je nepochybná, práve v záujme ďalších osôb, ktorým je prípadnou prevádzkou motorového
vozidla alebo dopravného prostriedku spôsobená škoda. Podľa jeho presvedčenia sa na to treba dívať
zo širšieho pohľadu, aby boli chránené práva poškodených.
Poverený zástupca (v tom čase) vedľajšieho účastníka vo svojom prednese uviedol, že pokiaľ ide o
otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (v 1. rade), je nepochybne potrebné vysporiadať sa s
otázkou, kto bol skutočným prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla. Keďže ide o neurčitý
právny pojem, ktorý explicitne nie je v právnom poriadku vyjadrený, je možné vychádzať len z určitých
definícii tohto pojmu, ktoré poskytli najmä doterajšie súdne rozhodnutia alebo doterajšia súdna prax. Je
jednoznačné, že prevádzkovateľom sa rozumie osoba, ktorá má faktickú a právnu možnosť motorovým
vozidlom disponovať; touto osobou v súdenej veci je spoločnosť ROBO, ktorá predmetným motorovým
vozidlom dlhodobo disponovala, využívala ho na plnenie svojich hospodárskych potrieb; na základe
zmluvy, ktorú mal ROBO uzatvorenú so žalovaným (v 1. rade), nesúhlasil so zhora uvedeným názorom
predostretým právnym zástupcom žalobcov v tom smere, že je nepodstatné, či takéto poskytnutie
užívania motorového vozidla trvalo krátky alebo dlhý čas, keď mal za to, že toto je otázka, ktorou sa
súd pri posudzovaní, kto bolo prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, musí zaoberať. V
danom prípade (t. j. v súdenej veci) podľa uzatvorenej zmluvy ide podľa jeho názoru o dlhodobejší
prenájom; nesúhlasil s tým, že otázka, kto je prevádzkovateľom, je nepodstatná, nakoľko ten, kto
vozidlom disponuje, je z hľadiska predchádzania vzniku škôd v premávke motorového vozidla povinný
vynaložiťurčitýstupeňstarostlivostiojemuzverenévozidlo.Vdanomprípadetakútostarostlivosť,ktorou
mohli predchádzať vzniku nejakých závad na automobile a teda predchádzať následnému vzniku škôd,
mala spoločnosť ROBO, ktorá vozidlo dlhodobo zmluve užívala.
Z výsluchu (v tom čase) vedľajšieho účastníka právnym zástupcom žalobcov súd zistil, že vo vzťahu
k predmetnému vozidlu ku dňu 11.09.2001 bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; poistený bol a poistenie uzatvoril žalovaný (v 1.
rade), avšak podľa vyjadrenia (v tom čase) vedľajšieho účastníka táto otázka alebo táto skutočnosť z
hľadiska ustálenia toho, kto bol prevádzkovateľom motorového vozidla, nie je rozhodujúca.
Právnyzástupcažalovaného(v1.rade)kvyjadreniamprávnehozástupcužalobcovopasívnejlegitimácii
žalovaného (v 1. rade) a k tomu, že právny zástupca žalobcov nemal možnosť zistiť, kto bol prevádzateľ
alebo prevádzkovateľ predmetného vozidla v zmysle ust. § 427 OZ uviedol, že už pri riešení poistnej
udalosti bolo zrejmé, kto (predmetné vozidlo) prevádzkoval, ktorá spoločnosť prevádzkovala a užívala
dané vozidlo v čase DN a tak isto (ako vyplýva z oboznamovania z trestného spisu) bolo zrejmé to,
že predmetné vozidlo bolo dané do dlhodobého užívania nájomcovi - spoločnosti ROBO; z daných
dokumentov žalobcovia v 1. až 3. rade ako účastníci trestného konania mohli jednoznačne identifikovať
a určiť, kto je prevádzkovateľom alebo prevádzateľom daného vozidla a kto je vlastne zodpovedný
za vzniknutú škodu a u koho treba danú škodu uplatniť. Poukázal rozsudok Okresného súdu Nitra v
trestnom konaní, kde v samotnom rozsudku sú žalobcovia odkázaní na uplatnenie náhrady škody voči
zamestnávateľovi vodiča, teda voči spoločnosti ROBO, takže z uvedeného je to zrejmé.
Právny zástupca žalobcov v 1. až 3. rade požiadal o odročenie pojednávania za účelom predloženia
zmeny žaloby; tejto žiadosti súd vyhovel.
Podaním zo dňa 26.02.2015 (došlým súdu dňa 02.03.2015) žalobcovia požiadali o pripustenie zmeny
žalobu tak, že okruh žalovaných rozšírili o žalovaného v 2. rade - Slovenskú kanceláriu poisťovateľov
(ktorá mala pôvodne procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej); na výzvu súdu,
vzhľadom na zmenu okruhu účastníkov na strane žalovanej, právny zástupca žalobcov podaním zo dňa
31.08.2015 (došlým súdu dňa 03.09.2015) zmenil žalobný návrh. Uznesením č. k. 4C/90/2008-405 zo
dňa 10.12.2015 (právoplatným dňom 14.12.2015) o návrhoch žalobcov rozhodol tak, že (výrokom I.)
vstup Slovenskej kancelárie poisťovateľov do konania ako žalovaného v 2. rade pripustil (pozn. súdu: tomalo za následok aj označovanie pôvodne žalovaného ďalej ako "žalovaný v 1. rade"), a (výrokom II.)
zmenu žalobného návrhu tak, že 1./ žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi v 1. rade sumu 8.564,03 eura titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,
sumu 4.061,44 eura titulom odškodnenia za bolesť, sumu 165,96 eura titulom náhrady vecnej škody,
sumu 219,07 eura titulom náhrady za opravu chrupu a sumu 11,61 eura ako náhradu za vypracované
lekárske posudky, celkom teda sumu 13 022,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne
zo sumy 13 022,11 eura od 01.01.2004 do zaplatenia, 2./ žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 3 362,37 eura titulom náhrady vecnej škody, sumu 82,98
eura titulom náhrady za znalecký posudok, sumu 458,07 eura titulom náhrady cestovných nákladov z
G. X. Y.Á.P. do X. a späť, sumu 254,90 eura titulom nákladov za odťah auta, celkom teda sumu 4
157,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 4 157,90 eura od 01.01.2004 do
zaplatenia, a 3./ žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 3. rade
sumu 109,53 eura titulom náhrady vecnej škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo
sumy 109,53 eura od 01.01.2004 do zaplatenia, a žalobcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania.
Na pojednávaní konanom dňa 20.04.2016 súd po postupe v zmysle ust. § 118 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") doplnil dokazovanie výsluchom právnych zástupcov
žalobcov, žalovaného v 1. rade a povereného zástupcu žalovaného v 2. rade (keď žalobcovia v 1. a 2.
rade sa k veci nevyjadrili a vec bola v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP prejednaná aj rozhodnutá v
neprítomnosti žalobkyne v 3. rade).
Právny zástupca žalobcov zotrval na svojom stanovisku v otázke pasívnej legitimácie žalovaného v 1.
radeakovlastníkapredmetnéhomotorovéhovozidla,ktorýjepodľanehoajprevádzateľompredmetného
vozidla, nezávisle na tom, že v relevantnom čase mala vozidlo v nájme spoločnosť ROBO; v tomto
poukázal na svoje predchádzajúce ústne i písomné vyjadrenia. K žalovanému v 2. rade uviedol, že
plniť sa má za vozidlo, ktoré bolo poistené, a teda žalovaný v 2. rade je v danej veci solidárne pasívne
legitimovaný. Tvrdil, že žalobcovia mohli zistiť, kto je vlastníkom predmetného vozidla, avšak nemali
možnosť ustáliť, kto bol v relevantnom čase jeho prevádzateľom, nemali možnosť zistiť, že vlastník
predmetné vozidlo prenajal a za akých podmienok; poukázal na to, že doposiaľ táto otázka súdom
ustálená nebola. Zdôraznil, že zmyslom zákonnej úpravy je odškodnenie poškodených. Žiadal žalobe
vyhovieť.
Právny zástupca žalovaného v 1. rade sa pridržiaval svojich predchádzajúcich prednesov a písomných
vyjadrení, žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil aj náhradu trov konania.
Poverená zástupkyňa žalovaného v 2. rade namietala nielen pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade,
ale aj vzniesla námietku premlčania, keď podľa nej premlčacia lehota v niektorých nárokoch márne
uplynula už v r. 2003, v niektorých nárokoch v r. 2004 (pozn. súdu: vstup žalovaného do konania bol
pripustený až uznesením č. k. 4C/90/2008-405 zo dňa 10.12.2015, právoplatným dňom 14.12.2015);
uviedla tiež, že ani žalovaný v 1. rade nie je v súdenej veci pasívne legitimovaný.
Krátkou cestou predložila súdu aj písomné vyjadrenie k veci, datované dňom 20.04. 2016.
Ako je už zhora uvedené, žalovaní v 1. až 3. rade si podanou žalobou uplatnili nároky na náhradu škody
na zdraví a náhradu vecnej škody, ktoré utrpeli v súvislosti s predmetnou DN (viď zhora).
Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto
činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich
zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. [§ 420 ods. 1 a 2 OZ]
V cit. zákonnom ustanovení je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb
za škodu, ktorá spolu s prípadmi osobitnej zodpovednosti, upravenými v OZ, vytvárajú systém
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu.
Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla [...]. [§ 427 OZ]Ustanovenia § 427 až § 431 OZ o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov upravujú osobitný druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na
princípe objektívnej zodpovednosti.
V súdenej veci žalobcovia uplatnili svoj nárok podanou žalobou pôvodne proti spoločnosti TEREX, spol.
s r.o. ako vlastníkovi (a podľa nich aj prevádzateľovi) predmetného motorového vozidla; neskôr okruh
žalovaných rozšírili o žalovaného v 2. rade (viď zhora).
Ako je už zhora uvedené, odvolací súd uložil súdu 1. stupňa vyporiadať sa v prvom rade s otázkou
pasívnej legitimácie žalovaného (v 1. rade).
V ustanovení § 427 ods. 2 OZ je použitý pojem "prevádzateľ" motorového vozidla, pričom obsah tohto
pojmu v zákon e definovaný (ani doposiaľ) nie je. Je tu potom úlohou súdu vyporiadať sa s obsahom
tohto pojmu. Za uvedeným účelom súd považoval za potrebné načrieť jednak do právnej teórie, ako aj
do komentárov Občianskeho zákonníka.
K pojmu "prevádzateľ" motorového vozidla v publikácii Občianske právo, vydavateľstvo MANZ, 1994,
zostavenej Prof. JUDr. Jánom Lazaraom, DrSc. a kol., na str. 296 je uvedené: "Pojem prevádzateľ nie
je definovaný a považuje sa zaň spravidla ten, kto má právnu a faktickú možnosť, aby disponoval s
vozidlom. Prevádzateľ (pozn. súdu: tu autori použili zákonný pojem, ktorý však nie je presný) sa nemusí
kryť s vlastníkom, resp. správcom alebo s vodičom dopravného prostriedku. Prevádzateľom motorového
vozidla a subjektom zodpovedným za škodu vyvolanú jeho osobitnou prevádzkou ostáva osoba, ktorá
inej osobe požičala motorové vozidlo."
V publikácii Nové znění Občanského zákonníku - poznámkové vydání, autori JUDr. J. Bičovský a JUDr.
M. Holub, LINDE Praha, a.s., r. 1991, je k pojmu "prevádzateľ" uvedené (text súd preložil do jazyka
slovenského): "Pojem prevádzateľ nie je definovaný; býva za neho považovaný ten, kto má právnu aj
faktickú možnosť , aby organizovane disponoval vozidlom, čo vždy záleží na konkrétnych okolnostiach.
Prevádzateľ sa nemusí kryť s vlastníkom alebo vodičom dopravného prostriedku. Prevádzateľom
nebude ten, kto môže vozidlo používať len prechodne (napr. na jednu jazdu), lebo nemá možnosť
disponovať s prevádzkou vozidla a zaisťovať všetko, čo je k tejto prevádzke potrebné."
K tomuto autori tiež udávajú, že v OZ sa používa výraz prevádzková činnosť, činnosť ktorá má
prevádzkovú povahu, prevádzka a s tým súvisí aj podstatné meno prevádzkar, sloveso prevádzkovať
alebo prevádzať. Uvádzajú, že ak sa chcú pokúsiť o definíciu, dostanú sa najčastejšie k určitej forme
tautológie, dá sa povedať, že v konkrétnych prípadoch zrejme bude vec úplne jasná. Mohli by teda
povedať, že základom bude určitá organizovaná cieľavedomá činnosť bez ohľadu na to o akú činnosť
ide.
Ako je zrejmé, vysvetlenia uvedeného pojmu "prevádzateľ" sa v oboch publikáciách v časti zhodujú;
autori Bičovský - Holub upresnili, že prevádzateľom nebude ten, kto môže vozidlo používať len
prechodne.
V publikácii Občiansky zákonník - Veľký komentár, autor JUDr. I. Fekete, CSc., EUROCODEX,
Bratislava, 2011, k uvedenému pojmu autor uvádza, že za prevádzateľa možno považovať osobu fyzickú
alebo právnickú, ktorá má právnu a súčasne aj faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom
a organizovane ho užívať.
S poukazom na zhora uvedené je tu potom (a contrario) na mieste záver, že prevádzateľom bude ten,
kto môže vozidlo používať po dobu dlhšiu ako prechodnú (jednorazovú), ten, kto je oprávnený dopravný
prostriedok po dlhšiu dobu organizovane (podľa vlastného uváženia a rozhodnutia) a cieľavedome
užívať.
Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku, uzatvorenej dňa 03.01.2000 medzi spoločnosťami TEREX
ako prenajímateľom, a ROBO ako nájomcom súd zistil, že prenajímateľ (v súdenej veci žalovaný v 1.
rade) prenechal nájomcovi do užívania predmetné vozidlo, na dobu určitú - do 31.12.2001, s možnosťou
jej predĺženia.
Žalovaný v 1. rade teda prenechal nájomcovi predmetné vozidlo na dlhší čas, nie jednorazovo alebo
krátkodobo. Nájomca tak získal možnosť predmetné vozidlo po dlhšiu dobu organizovane (podľavlastného uváženia a rozhodnutia) a cieľavedome užívať, stal sa tak jeho prevádzateľom; zároveň
žalovaný v 1. rade ako vlastník vozidla uvedenú možnosť stratil, teda prestal byť prevádzateľom
predmetnéhovozidla,atopočnúcdňom03.01.2000,atentostavtrvalajvčase,kedydošlokpredmetnej
DN (11.09.2001).
Za daného stavu potom je potom možné dospieť iba k takému záveru, že žalovaný v 1. rade v súdenej
veci nie je pasívne legitimovaný.
K pasívnej legitimácii žalovaného v 2. rade (odhliadnuc od záveru, že pokiaľ by pasívne legitimovaný bol,
boli by nároky voči nemu v čase jeho vstup do konania s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 OZ premlčané)
je potrebné uviesť, že 1./ vo vzťahu k predmetnému vozidlu bolo uzatvorené poistenie zodpovednosti v
zmysle vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky
poškodený nemá právo na plnenie proti poisťovni (s výnimkami uvedenými vo vyhláške, ktoré sa ale
na súdenú vec nevzťahujú), 2./ možnosť uplatniť nároky proti žalovanému v 2. rade bola zavedená až
ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý nadobudol účinnosť až 01.02.2002.
Nazákladeuvedenéhosúddospelkzáveru,žeanižalovanýv2.radeniejevovecipasívnelegitimovaný.
S poukazom na zhora uvedené skutočnosti a cit. zákonné ustanovenia, po závere, že ani jeden zo
žalovanýchniejevovecipasívnelegitimovaný,nemoholsúdrozhodnúťinak,ibažalobuvcelomrozsahu
zamietnuť (výrok I. tohto rozsudku).
Tu súd iba pripomína, že vzhľadom na absenciu pasívnej legitimácie oboch žalovaných bolo nadbytočné
zaoberať sa ďalšími otázkami, uvedenými v zrušovacom uznesení odvolacieho súdu, nakoľko aj ten
predpokladal zaoberanie sa nimi až po zistení, že žalovaný (v tom čase iba v 1. rade) je pasívne
legitimovaný.
Nakoľko žalobcovia boli v konaní neúspešní, plný úspech mali vo veci žalovaní v 1. aj 2. rade, a v zmysle
ust. § 142 ods. 1 OSP majú právo na náhradu trov konania, o ktorej súd (za použitia ust. § 151 ods. 3
OSP) rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok II. tohto rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu. [§ 204 ods. 1 veta prvá OSP]
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach [§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované]
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
1.vkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1OSP[rozhodlosavoveci,ktoránepatrídoprávomoci
súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy],
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené [§ 205a OSP - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c/odvolateľnebolriadnepoučenýpodľa§120ods.4OSP(súdjepovinný...poučiťúčastníkov,ževšetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie -podľa § 115a OSP- najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a OSP),
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa],
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. [§ 205 ods. 3 OSP]
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.