Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215010606
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215010606.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Janky
Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti odsúdenému C. O., narodenému XX. A. XXXX v
B. S., trvale bytom K. E. F., A. T.. XXX/X, okres Dunajská Streda, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, v konaní o žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy
konania, o sťažnosti odsúdeného C. O. proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.

januára 2017, č. k. 2Nt 19/2015-74, rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. marca 2017
v Trnave

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. O. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18. januára 2017, č. k. 2Nt 19/2015-74 bol podľa §
399 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) návrh odsúdeného C. O. o povolenie obnovy konania

vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T 182/2012 zamietnutá.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
Odsúdený C. O. podal dňa 6. novembra 2015 návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 2T 182/2012. Na verejnom zasadnutí konanom dňa
9. marca 2016 odsúdený uviedol, že žiada o vypočutie svedkyne A. S., u rodičov ktorej býval v čase
spáchania skutku. Poškodenú Y. X. vôbec nepoznal, prvýkrát ju videl na súde. Obhajca odsúdeného na

verejnom zasadnutí uviedol, že znalecký posudok vypracovaný PhDr. Haidovou č. 5/2011 považujú za
nezákonný a tendenčný. Má za to, že znalkyňa sa nevysporiadala so skutkovým stavom veci a tento
znalecký posudok ako dôkaz bolo potrebné vyhodnotiť v zmysle zásady in dubio pro reo. Žiaden zo
svedkov priamo na vlastné oči nevidel ako odsúdený a poškodená spoločne mali pohlavný styk. Vo veci
nebol vykonaný žiadny iný priamy dôkaz, okrem tvrdenia poškodenej, ktorý by preukázal, že odsúdený
spáchal zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.). Na

návrh odsúdeného a jeho obhajcu okresný súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vypočul
svedkovF.S.,B.A.,A.S.,Y.X.aA.S..SvedkyňaF.S.vovýpovediuviedla,žesodsúdenýmžilispoluako
druh a družka 6 rokov. Ona odsúdeného a poškodenú Y. X. spolu nikdy nevidela. S odsúdeným počas
ich spolužitia boli vždy spolu. S odsúdeným chodili všade spolu tak do dediny ako i na nákupy. Ďalšia
svedkyňa B. A. vo výpovedi uviedla, že od Y. X. získala vedomosti o tom, že menovaná ako maloletá
poškodená v pôvodnom konaní mala spolu s odsúdeným intímny styk. Ona so Y. X. boli kamarátky.

Odsúdeného taktiež osobne pozná. Mala asi 15 rokov, keď od neho ostala tehotná. Odsúdeného a Y.
X. videla spolu v dedine, keď sa hádali. Ďalšia svedkyňa A. S. na súde uviedla, že odsúdený chodil
spolu s jej sesternicou F. S.. O vzťahu odsúdeného so Y. X. nemala žiadne vedomosti. Poškodená Y.
X. vo výpovedi uviedla, že od januára do apríla 2010 sa stretávala s odsúdeným väčšinou na ihrisku
vo Štvrtku na Ostrove. S odsúdeným mali spolu veľakrát pohlavné styky, ona s pohlavnými stykmi vždy
súhlasila. Ďalšia svedkyňa A. S. vo výpovedi uviedla, že nevylučuje, že o intímnom vzťahu poškodenej

s odsúdeným jej hovorila samotná Y. X., s ktorou boli kamarátky.Podľa § 394 odsek 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Aby mohlo dôjsť k povoleniu obnovy konania musí ísť o

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu alebo prokurátorovi neznáme a zároveň tieto skutočnosti buď
samotné, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi majú možnosť viesť k inému
rozhodnutiu, než aké bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie. Pod iným rozhodnutím o vine sa tu chápe
napríklad zistenie nových skutočností, alebo dôkazov, po vykonaní a vyhodnotení ktorých by mohol
byť vyslovený odsudzujúci rozsudok namiesto oslobodzujúceho rozsudku, alebo tiež naopak, prípadne
ak by mohlo byť konanie páchateľa posúdené ako priestupok, či zistenie podmienok umožňujúcich

zastavenietrestnéhostíhaniaapodobne.Povolenieobnovykonaniajezávislénanovýchskutočnostiach
a dôkazoch, ktoré samé alebo v spojení so skôr známymi skutočnosťami a dôkazmi by mohli odôvodniť
iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k
závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa.
Z vykonaného dokazovania, svedeckých výpovedí F. S., B. A., Y. X. a A. S. (ktoré svedkyne, vrátane

poškodenej boli vypočuté aj v pôvodnom konaní) okresný súd nezistil žiadne také nové skutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie v predmetnej trestnej veci odsúdeného vo vzťahu k
pôvodnému konaniu. Menované svedkyne v podstate nevedeli uviesť žiadne nové skutočnosti, ani jedna
z nich, okrem poškodenej Y. X., nebola priamym svedkom pohlavného styku odsúdeného so Y. X., ktorá
naďalej zotrvala na tom, že odsúdený s jej súhlasom v čase, keď mala 15 rokov s ňou viackrát vykonal

súlož, spravidla na športovom ihrisku vo Štvrtku na Ostrove. Preto okresný súd dospel k záveru, že
v konaní o povolenie obnovy konania na základe podaného návrhu odsúdeným neboli produkované
žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie v trestnej veci odsúdeného. V
pôvodnom konaní boli dodržané všetky zákonné práva odsúdeného ako procesnej strany v trestnom
konaní, jednotlivé dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom a súd nezistil žiadne porušenie práva

odsúdeného na spravodlivý proces.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti okresný súd návrh odsúdeného C. O. na povolenie obnovy
konania ako neopodstatnený podľa § 399 ods. 2 Tr. por. v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal po porade s obhajcom priamo na verejnom zasadnutí okresného súdu
do zápisnice sťažnosť odsúdený C. O., pričom pri úkone prítomný prokurátor sa práva podať sťažnosť

výslovne vzdal.
Z písomných dôvodoch sťažnosti (vypracovaných v rozsahu č. l. 69 - 72 spisu ustanoveným obhajcom
odsúdeného JUDr. A. C.) vyplýva nasledovné:
S právnym záverom okresného súdu v tom smere, že návrh na povolenie obnovy konania je nedôvodný,
vyjadril svoj nesúhlas a zotrval na stanovisku, že toto rozhodnutie okresného súdu nie je správne,

ani zákonné. Už v pôvodnom trestnom konaní okresný súd v rozpore so zákonom nesprávne posúdil
okolnosti prípadu a postupoval v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por.. V pôvodnom konaní
bola totiž jediným usvedčujúcim dôkazom len svedecká výpoveď poškodenej, pričom žiaden iný priamy
dôkaz, ktorý by odsúdeného usvedčoval zo spáchania inkriminovaného skutku, neexistoval. Vyslovil
nesúhlas s tým, že v pôvodnom trestnom konaní pred súdmi oboch druhov a stupňov bolo rozhodnuté o

vine C. O. iba na základe jedinej subjektívnej svedeckej výpovede a bez akýchkoľvek iných faktov, ktoré
by preukazovali jeho údajné protiprávne konanie. Navrhol preto napadnuté uznesenie podľa § 194 ods.
1 písm. a/ Tr.por. zrušiť a žiadal, aby sám Krajský súd v Trnave rozhodol tak, že návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania vyhovie a obnovu konania aj povolí.
Krajský súd v Trnave na základe sťažnosti odsúdeného preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm.

b/ Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a tak dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného C. O. nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženiasúhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky

obnovy konania podľa § 394.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Sťažnostný súd konštatuje, že pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne
splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť spôsobilé
privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa, v tomto prípade vo výroku o vine. Možnosť zasahovania

do právoplatných rozhodnutí súdov je však v súlade so zásadou nemennosti právoplatných rozhodnutí
pre zaručenie právnej istoty striktne obmedzená určením procesných zákonných kritérií uvedených v
citovanom ustanovení § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Zo systematického zaradenia inštitútu obnovy
konania medzi mimoriadne opravné prostriedky je zrejmé, že v konaní o povolenie obnovy nedochádza k
opätovnému prehodnocovaniu veci, ale jedná sa len o posúdenie, či nová skutočnosť, ak je vôbec daná,
spôsobujetakúzmenudôkaznejsituácie,žebybolopotrebnéobvinenéhospodobžalobyoslobodiťalebo

uznať za vinného podľa miernejšieho ustanovenia zákona. Obnova konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí,
a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného
rozhodnutia.
Za danej situácie súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade

žiadosti odsúdeného C. O., doručenej mu dňa 6. novembra 2015, určil vo veci termín verejného
zasadnutia (dovedna 7x, keď k meritu veci bolo touto procesnou formou konané 4x), v dňoch 9. marca
2016, 28. septembra 2016, 2. novembra 2016 a 18. januára 2017 vykonal potrebné dokazovanie
smerujúce k rozhodnutiu o tomto návrhu, vykonal výsluch odsúdeného, výsluchy svedkýň F. S., B.
A., A. S., Y. X. a A. S. a tiež oboznámil všetky dôkazy produkované v pôvodnom konaní. Rovnako

postupoval správne, keď napadnutým uznesením návrh odsúdeného na povolenie obnovy podľa § 399
ods. 2 Tr. por. zamietol s konštatovaním, že nezistil podmienky obnovy konania v zmysle § 394 Tr.
por. Odsúdeným produkované dôkazy po vecnej stránke nie sú vonkoncom takého charakteru, aby
zakladali a spĺňali podmienky pre povolenie obnovy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 394 Tr. por.
Sťažnostný súd si závery okresného súdu osvojuje, ako na správne na ne odkazuje, a to bez potreby

ďalšieho opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. Pokiaľ odsúdený namietal
rozsah dokazovania vykonaného v pôvodnom trestnom konaní a tiež hodnotenie vykonaných dôkazov
v tejto fáze, tieto námietky nemôžu byť zo zákona spôsobilé pre vydanie navrhovaného rozhodnutia v
rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania. Takto formulované námietky by boli, avšak iba
v prípade ich oprávnenosti, spôsobilé uspieť výlučne v zákonom predpísanom konaní o dovolaní, ku

ktorému nedošlo.
Pretože senát Krajského súdu v Trnave nezistil žiadne podmienky na zmenu napadnutého uznesenia,
sťažnosť odsúdeného C. O. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.