Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/345/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815200709
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815200709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V., registračné číslo:
560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, právne
zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01
Trenčín, IČO: 47234679, proti žalovanému: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, právne zastúpený
Advokátskakancelária-JUDr.StanislavKaščák,s.r.o.,sosídlomUlica1.mája1246,VranovnadTopľou,
o zaplatenie 2596,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 4C/35/2015-47 zo dňa 05.05.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok vo výrokoch o lehote splatnosti dlhu, splatnosti náhrady trov konania a trov právneho
zastúpenia tak, že lehota 3 dní sa mení na lehotu 6 mesiacov.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol
nasledovne: „Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 2.476,24 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.576,24 eur od 15. 11. 2013 do 26. 11. 2013, zo sumy
1.476,24 od 27. 11. 2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd

žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
155,50 eur a na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.
r. o., trovy právneho zastúpenia vo výške 262,30 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.“

2. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli
dňa 26.7.2012 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 3000,-

eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 48 splátkach vo výške 87,62 eur mesačne pri
celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom v sume 4044,96 eur. Ročná úroková sadzba bola v zmluve
dohodnutá vo výške 14,19% a RPMN vo výške od 16,3% do 17,1%.

3. V dôsledku neplnenia si povinnosti žalovanej sa stal celý dlh splatný dňa 29.10.2013.

4. Súd mal z výpisu z účtu žalovaného za preukázané, že žalovaný vyčerpal úver v celkovej sume 3000,-

eur a ďalej je nesporné, že v prospech žalobcu následne jednotlivými splátkami uhradil sumu 1033,34
eur.5. Súd sa zaoberal jednotlivými nárokmi, ktoré tvoria žalovanú sumu. Pokiaľ ide o výšku dohodnutého
úroku z úveru, jeho sadzba v danom prípade predstavovala 14,19 % ročne (bod 46. zmluvy). Ročná
sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov

poskytovaných v tomto období bankami.

6. Úverové zmluvné podmienky žalovaný nepodpísal, preto pre nedodržanie zákonom vyžadovanej
písomnej formy nejde o platný právny úkon.

7. Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné
podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej
inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom
prípade uvedenú drobným písmom medzi bodmi 59. a 60. zmluvy) ide aj vtedy, ak ju dodávateľ
uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Neprijateľná

inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom medzi bodmi 59. a 60. zmluvy) v danom prípade
nemohla privodiť viazanosť Úverových zmluvných podmienok.

8. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad aj vo vzťahu k všetkým nárokom
uplatňovaným na jej základe (nárok na zmluvnú pokutu v sume 17 eur, nárok na poplatky za upomienky

v sume 12 eur, v sume 48 eur a v sume 25 eur). Ustanovenia v Úverových zmluvných podmienkach
obsiahnuté, sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

9. V súvislosti s uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu podľa hlavy 18 § 2 Úverových zmluvných
podmienok je potrebné uviesť, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej

pokute v sume bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Uvedená pokuta je
súčasťou iba úverových podmienok. Uvedené vymedzenie v Zmluvných dojednaniach súd nemôže
považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

10. V danom prípade nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania zmluvnej pokuty v
písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd preto nárok na zmluvnú pokutu podľa hlavy 18 § 2 Úverových zmluvných
podmienok vo výške 17 eur žalobcovi nepriznal a žalobu v uvedenej časti zamietol. Súd žalobcovi
nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 85 eur, ktoré boli uplatňované na základe ust.

hlavy 18 § 1 Úverových zmluvných podmienok z dôvodu netransparentnosti inkorporačnej doložky, ako
bolo uvedené vyššie.

11. Účinnosťou novely č. 132/2013 od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od
spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno

konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu
žiadania poplatkov za správu úverových účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu,
ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre finančné inštitúcie.

12. S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dojednanie o povinnosti zaplatiť poplatky za vedenie

účtu spolu v sume 17,91 eur ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, preto absolútne neplatné s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

13. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie poistného vo výške 46,50 eur (bod 58.
zmluvy), nárok na zaplatenie poplatku za službu možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 4,20

eur (bod 57. zmluvy), pri ktorých súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o
ich uzavretí priamo v úverovej zmluve, preto uvedené nároky žalobcovi priznal.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

15. Proti rozsudku, a to proti výrokom o určení lehoty na zaplatenie dlžnej sumy, náhrady trov konania
a právneho zastúpenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému povolí splácanie vyčíslených nárokov v mesačných
splátkach po 50 Eur vždy k poslednému dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca. Uviedol, že je vťaživej majetkovej pozícii, má mnoho dlhov a jeho príjem mu umožňuje splácanie svojich dlhov iba v
splátkach. Pracuje v zahraničí, ale jeho príjem je nepravidelný. Do majetkových problémov sa dostal
svojou prehnanou dôverou voči svojej bývalej družke, ktorá ním zasielané peniaze určené na splácanie

dlhov použila na iné potreby. On peniaze posielal a žil v presvedčení, že splátky sú splácané. Chce svoj
dlh vyrovnať, nedokáže to však spraviť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O vedení konania sa
dozvedel až doručením rozsudku, preto ani neprišiel na pojednávanie ani sa nijako aktívne nezúčastnil
konania. Väčšiu časť roka je v zahraničí, čo prináša ťažkosti v preberaní poštových zásielok určených
do vlastných rúk.

16. Žalovaný podaním zo dňa 07.03.2016 upravil odvolací petit tak, že žiadal o povolenie mesačných
splátok vo výške 100 Eur.

17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

18. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

19. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, umožniť splatenie
dlžnej sumy v dlhšom časovom horizonte ako to ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, resp. priznať výhodu
splátok,jenajmävýškapriznanéhoplnenia,platobnáschopnosťžalovanéhoajvkonaníprejavenásnaha
o plnenie záväzku, dopad oddialenia povinnosti splnenia dlhu žalovaného na pomery žalobcu.

20. Žalovaný uviedol, že jeho nepriaznivá finančná situácia mu neumožňuje splniť dlžnú sumu v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odvolania žalovaného je zrejmé, že si je vedomý existencie svojho
dlhu, vyvíja úsilie o jeho vyrovnanie v čo najkratšej dobe, snaží sa eliminovať svoje výdavky tak, aby
pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená. Žalobca voči oddialeniu, resp. postupnému plneniu dlhu
nenamietal. S ohľadom na uvedené, berúc zreteľ na výšku priznaného plnenia ako aj na časový úsek,

ktorý ubehol od rozhodnutia súdu prvej inštancie po rozhodnutie odvolacieho súdu, počas ktorého už
žalovaný mohol svoj dlh čiastočne v ním navrhovanej výške mesačných splátok plniť, odvolací súd
dospel k záveru, že žalovanému je dôvodné umožniť splnenie dlhu v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu
patrí nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy až do času úplného splnenia dlhu.

21. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ustanovenia § 388 CSP rozsudok v časti týkajúcej sa
lehotysplatnostidlžnejsumyzmeniltak,žeumožnilžalovanémuzaplatiťdlžnúsumuvlehote6mesiacov
od právoplatnosti rozsudku.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, tento si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
Aj za situácie, keby si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil, túto by mu nebolo možné priznať
vzhľadom na skutočnosť, že predmetom odvolacieho konania bola len lehota splatnosti dlhu, pričom
pre rozhodovanie o náhrade trov konania je smerodajný úspech vo veci samej, pričom vo veci samej

bol v prevažnej miere úspešný žalobca. Priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému by
tak nesledovalo cieľ spravodlivého usporiadania veci. Preto odvolací súd rozhodol tak, že náhrada trov
odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).