Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/254/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314210444
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314210444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov JUDr. Martina

Holiča a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010
11 Žilina, proti žalovanému: W. Z., nar. XX. J. XXXX, trvalo bytom M., naposledy bytom M., B. XXXX/
XX, o 5.670,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z
21. januára 2015 č. k. 5C/343/2014-45 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu

vo výške 5.670,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 5.670,15 eur
od 10.4.2014 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 158 eur splatných vždy k 20.
dňu bežného mesiaca, keď prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto
rozhodnutia a ďalšie splátky sú splatné vždy každý ďalší nasledujúci mesiac až do zaplatenia pod
hrozbou straty výhody splátok; II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a III. žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 340 eur, v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur
splatných vždy k 20. dňu bežného mesiaca, keď prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po

právoplatnosti tohto rozhodnutia a ďalšie splátky sú splatné vždy každý ďalší nasledujúci mesiac až
do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil v časti lehoty
plnenia (teda čo do povolenia plniť v splátkach) právne ust. § 160 ods. 1 O. s. p. (zákona č. 99/1963
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Občianskeho súdneho poriadku), vecne potom žiadosťou
žalovaného o možnosť zaplatiť dlžnú sumu i s príslušenstvom v mesačných splátkach po 10 eur z
dôvodu, že je vo finančnej tiesni, nakoľko v súčasnosti už nie je ani poberateľom dávky v hmotnej
núdzi z dôvodu, že ho vyradili z evidencie, keďže sa nedostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

(ÚPSVaR) a v súčasnosti nemá žiadny príjem. Vzhľadom k finančnej situácii žalovaného, súd prvého
stupňa tomuto povolil istinu s príslušenstvom priznané súdom splácať v mesačných splátkach, avšak po
158 eur mesačne. Vychádzal nielen z výšky priznanej istiny a úrokov, keď splácanie istiny a úrokov po 10
eur mesačne by pre žalovaného nič nevyriešilo, keďže len ročný úrok z priznanej istiny by nebol schopný
zaplatiť v takýchto mesačných splátkach, ale súd prihliadol i na aplikačnú prax, v zmysle ktorej je možné
povoliť splátky, avšak vo výške, pri ktorej by účastník (žalovaný) uhradil žalovanú istinu do troch rokov,
z ktorých dôvodov povolil žalovanému zaplatiť istinu s úrokmi v splátkach, avšak po 158 eur mesačne.

Proti tomuto rozsudku len v časti lehoty plnenia podal včas odvolanie (nazývajúc ho raz odvolaním a
raz odporom) iba žalovaný, zjavne navrhujúc zmenu rozsudku v napadnutej časti povolením mu na
zaplatenie ešte nižších ako súdom určených splátok (bez návrhu výšky splátky). Poukázal na to, že jemomentálne nezamestnaný, jeho mesačný príjem je 0 eur a nie je schopný uvedenú čiastku v danej
lehote uhradiť. Prehodnotením výšky splátok sa zabráni zbytočnému navýšeniu danej čiastky a taktiež
totálnej likvidácii jeho osoby. Uviedol, že si je vedomý svojho záväzku, avšak nie je schopný danú čiastku

uhradiť z dôvodov, ktoré uviedol.

Žalobkyňasakodvolaniužalovanéhovyjadrilatak,ževpodanomodporeabsentujeodôvodnenievoveci
samej, žalovaný nárok žalobkyne nespochybňuje, v podanom odpore nenamieta dôvodnosť ani výšku
uplatneného nároku. Poukázala na ust. § 174 ods. 3 písm. b/ O. s. p., k výške splátok sa nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. vec v medziach odvolania žalovaného,
teda len vo výslovne napadnutej časti lehoty plnenia prisúdenej istiny, úrokov z omeškania a trov konania
atobezpojednávania,pretožetutaknešloovecsamu,aniožiadenzozákonomustanovenýchprípadov
potreby prejednávania i takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok
v napadnutej časti treba považovať za správny. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa

29. júna 2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu, resp. určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej

splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z práve citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu
(rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou
plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto

súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote a na každú výnimku z pravidla musia existovať dôvody,
ktoré je aj v prípade rozhodovania potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia
sa či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určovanie ich výšky a podmienok
ich zročnosti.

V prejednávanej veci by síce malo určitý význam, že žalovaný (majúci splniť povinnosť) nedisponuje
podľa jeho tvrdení takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné očakávať zaplatenie
všetkým rozsudkom prisudzovaných súm (zaťažujúcich účastníka o ktorom tu je reč) naraz bez rizika
ohrozeniavlastnejvýživy,prihliadanienatentoaspektbezďalšiehobyvšakzvýnimkyuvedenejvzákone
(z výhody splátok) urobilo pravidlo, ktorý úmysel zákonodarca nepochybne nemal.

Celková prisúdená suma na tzv. istine s príslušenstvom v čase rozhodovania v prvom stupni (21.1.2015)
predstavovalacca5904,22eur(5670,15+234,07eur),ktorúsumubyžalovanýprirozloženínamesačné
splátky 158 eur zaplatil za 37,3 mesiaca, teda za dobu mierne prevyšujúcu 3 roky. V čase rozhodovania
odvolacieho súdu celková prisúdená suma na tzv. istine s príslušenstvom predstavovala cca 6332,39

eur (5670,15 + 662,24 eur), ktorú sumu by žalovaný pri rozložení na mesačné splátky 158 eur zaplatil za
40 mesiacov, teda za 3 roky a 4 mesiace. Trovy konania 340 eur by žalovaný pri rozložení na mesačné
splátky 10 eur zaplatil za 34 mesiacov. Zo spisu ani tvrdení žalovaného sa nepodáva, že by prisúdenú
sumu zaplatil čo i len čiastočne.

Súd prvého stupňa povolil žalovanému splátky na tzv. istine a príslušenstve v sume 158 eur mesačne
a na trovách konania 10 eur mesačne, takéto rozloženie splátok bolo v súlade s jedným z ustálených
pravidiel rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo
prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp.
v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne) a to i pri pominutí okolnosti

získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým donútením žalobkyne uplatniť právo
na súde (čím sa i pri nenapadnutí rozsudku žalovaným očakávateľný čas zaplatenia istiny a úrokov
z omeškania predĺžil o takmer rok, ktorý uplynul odvtedy, čo sa suma istiny stala splatnou). Žalovaný
výhodu získal aj napadnutím rozsudku súdu prvého stupňa v časti lehoty plnenia, odkladajúcim nástup
právoplatnostirozsudku(akocelku)ažnačasprávoplatnostirozsudkuodvolaciehosúdu,rozhodujúceho

o odvolaní (ku ktorej právoplatnosti môže v prejednávanej veci s prihliadnutím k okolnostiam tohto
prípadu prísť až s odstupom viac ako rok potom, čo by sa tak stalo, nebyť odvolania), poskytovanie
ďalších výhod by za takejto situácie už bolo postupom nedostatočne chrániacim záujmy účastníčky
z rozhodnutia oprávnenej (žalobkyne). Okolnosťou svedčiacou v neprospech povolenia splátok resp.ich zníženia bola (okrem absencie čo aj len čiastočnej úhrady dlhu od začatia konania) aj samotným
žalovaným uvedená skutočnosť, že už nepoberá dávky v hmotnej núdzi, nakoľko bol vyradený z
evidencie pre nedostavenie sa na ÚPSVaR, v tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na zákaz

reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu), ktorý sa uplatňuje v občianskom súdom konaní a je
možné ho vyvodiť z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., spočívajúci v tom, že odvolací súd je rozhodnutím
súdu prvého stupňa, ktorým bolo určitým spôsobom založené procesné postavenie účastníka konania,
viazaný, a preto toto rozhodnutie nemôže zmeniť v neprospech účastníka, ktorý odvolanie podal, v
prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal. Tento zákaz je v širšom zmysle uplatnením dispozičnej

zásady, na základe ktorej účastník určuje rozsah svojho záujmu o súdnu ochranu, pričom tento rozsah
je súdom zásadne neprekročiteľný a platí i pre konanie na odvolacom súde. Rozsah preskúmavacej
činnosti odvolacieho súdu teda závisí od odvolacieho návrhu účastníka, predovšetkým čo do kvantity.
Výnimkou z tejto viazanosti sú prípady uvedené v § 212 ods. 2 a 3 O.s.p., čo však nie je daný prípad.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia podľa § 219 ods.

1 O. s. p. potvrdil.

Výsledkom odvolacieho konania tak bolo zachovanie spôsobu rozhodnutia súdu prvého stupňa
(navzdory odvolaniu žalovaného) a teda procesný úspech žalobkyne, ktorej však odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko zo spisu sa vznik jej trov nepodáva a žalobkyňa nepodala

ani návrh na priznanie jej náhrady trov odvolacieho konania, ktorý je podmienkou ich priznania (ust. §
224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p.).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.