Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. november 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/266/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611207657
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1611207657.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMalacky,samosudkyňouJUDr.KatarínouZaťkovou,vprávnejvecižalobcu:MestoMalacky,

Radlinského 2751/1, Malacky, IČO: 00 304 913, zast.
JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, Nádražná 23, Malacky, proti žalovanému:
PEPSI - COLA SR, s.r.o., Nádražná 534, Malacky, IČO: 31 362 681, zast.
JUDr. Branislav Šašinka, advokát, Exnárová 19, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, vo výške, o
ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.08.2011 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že vlastníkom parciel
registra „E“ číslo XXXX orná pôda o výmere 915 m2, parcela registra „E“ číslo XXXX pôda o výmere 218
m2 v k.ú. Y. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Malacky katastrálnym odborom
je žalobca. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca v roku 1991 v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „z.č. 138/1991 Zb.“) nadobudol v katastrálnom
území Malacky do vlastníctva nehnuteľný majetok z majetku SR, ktorým je Nádražná ulica, autobusová

čakáreň a autobusové prístrešky. Od doby nadobudnutia nehnuteľného majetku mesto vykonáva všetky
opravy a údržby. Pôvodným vlastníkom na základe pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre k.ú. Y. bol
Československý štát v správe Záhorské liehovary a konzervárne n.p. v Y., ktorý nie je predchodcom
súčasného vlastníka. O Opravu údajov v katastri nehnuteľnosti požiadal žalobca aj Katastrálny úrad v
Bratislave, ktorý však oznámil, že nie je v právomoci orgánov štátnej správy na úseku katastra opravovať
údaje zapísané na základe verejnej listiny - schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov po
uplynutí 3 rokov. Pozemky sa nachádzajú v intraviláne mesta ako súčasť autobusového nástupišťa a

Nádražnej ulice v Y., plnia verejnoprospešné funkcie a v skutočnosti sú podľa žalobcu súčasťou parcely
registra „C“ číslo XXXX/X zastavaná plocha o výmere 3749 m2 v dlhodobom užívaní mesta Y..

2. Podaním doručeným súdu dňa 06.12.2011 sa k žalobe vyjadril žalovaný tak, že uviedol, že žalobca v
konaní nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a nepreukázal naliehavý právny záujem.

3. Na pojednávaní dňa 30.3.2012 žalovaný bližšie uviedol, že má predbežne za to, že jeho spoločnosť

kedysi dávno odkúpila podnik od spoločnosti SLOPAK M, ktorý mohol byť nástupcom štátneho podniku
Slopak, na ktorý bol zrejme prevedený majetok bývalých Liehovarní a konzervární Malacky.4. Na pojednávaní dňa 03.12.2012 žalobca uviedol, že sa im podarilo zadovážiť písomné podanie
správcu konkurznej podstaty SLOPAK - M, s.r.o., z ktorého vyplýva, že ani táto organizácia nebola
vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

5. Dňa 13.03.2013 súd vo veci vyhlásil Rozsudok č.k. 27C/266/2011-94, ktorým žalobu žalobcu zamietol.
V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že pri vykonávaní dokazovania sa zameral na to, či sú splnené
podmienky pre prechod vlastníckeho práva k sporným parcelám zo štátu na mesto Malacky v zmysle
z.č. 138/1991 Zb. Keďže žalobca v konaní nepredložil žiadny doklad o tom, že by na neho prešla

zriaďovateľská funkcia alebo listina štátneho podniku, v správe ktorého boli uvedené nehnuteľnosti a
nepredložil ani žiadny iný dôkaz o tom, že by uvedené nehnuteľnosti na neho prešli, rozhodol tak,
že žalobu žalobcu zamietol, pretože neboli preukázané podmienky prechodu majetku štátu na obec v
zmysle uvedeného zákona.

6. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Bratislave dňa 08.04.2014 uznesením č.k.

8Co/380/2013-127 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. V
odôvodnení rozsudku súd uviedol, že súd prvého stupňa riadne a zákonne nezistil skutkový stav a
nemohol teda ani riadne vec správne právne posúdiť, a teda jeho záver, že žalobca nepreukázal, že
na neho prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia štátneho podniku, je predčasný. Odvolací
súd poukázal na to, že z pozemnoknižnej vložky vyplýva, že sporné parcely boli vo vlastníctve

Československého štátu v správe Záhorských liehovarní a konzervární n.p. Malacky, tieto sa nachádzajú
mimo oplotenej časti pozemku patriacemu žalovanému, ktorý sám nevie preukázať titul, na základe
ktorého bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník pričom žalobca predložil dôkaz - Zoznam
nehnuteľností, ktoré prechádzajú z majetku SR do vlastníctva obce zo dňa 07.11.2006, z ktorého
vyplýva, že do vlastníctva obce prešli i nehnuteľnosti - autobusová čakáreň a autobusové prístrešky

nachádzajúce sa na sporných parcelách na ul. Nádražná, Y.. Odvolací súd uviedol, že bolo povinnosťou
súduprvéhostupňariadneskúmať,čivlastníctvokspornýmparcelámneprešlonazákladez.č.138/1991
Zb.nažalobcu,resp.akoprešlonažalovanéhoalebonazákladeakéhotituluboltentozapísanývkatastri
nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľností. Súd prvého stupňa teda v zmysle uznesenia odvolacieho súdu
neúplne zistil skutkový stav veci.

7. Následne súd vytýčil termín na 13.09.2016, na ktorom zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa nebránia
mimosúdnemu urovnaniu sporu avšak došlo k obmene vedia mesta Malacky a nebol teda priestor na
rokovania. Žalovaný naďalej trval na to, že žalobca v konaní nepreukázal aktívnu legitimáciu a žiadal
žalobu zamietnuť.

8. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 zástupkyňa žalobcu uviedla, že oslovila archív v Modre a okresný
úrad Malacky - katastrálny odbor na predloženie listín k tomuto konaniu, títo ju však odkázali na
Katastrálny úrad Bratislava. Okrem toho uviedla, že má za to, že listina založená v spise na č.l. 144
označená ako Žiadosť je sfalšovaná a za mesto Malacky to nepodpísal primátor, ani jeho zástupca

ale zrejme Ing. Dušan Prokop a teda došlo k zápisu vlastníckeho práva podľa jej názoru na základe
sfalšovanej listiny. Zároveň požiadala súd o lehotu na predloženie dokladov potrebných k tomuto
konaniu z Katastrálneho úradu Bratislava. Zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o napadnutú
listinu má za to, že toto tvrdenie je zo strany žalobcu zavádzajúce, nakoľko táto listina je datovaná v
roku 2012 pričom z listu vlastníctva k uvedeným pozemkom vyplýva, že vlastnícke právo bolo zapísané

už v roku 2011.

9.Vzmyslezáverovztohtopojednávaniasúdpodľa§181ods.4CSPurčilžalobcovilehotutrochtýždňov
nadodatočnésplneniepovinnostipredniesťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdeniaaoznačiťdôkazy
a poučil žalobcu, že po márnom uplynutí lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy

prihliadať. Súd ďalej uviedol, že listiny predkladané žalobcom by mali smerovať k dokazovaniu ohľadom
prechodu zriaďovateľskej funkcie na mesto Malacky.

10. Na pojednávaní 25.11.2016 predstúpila zástupkyňa žalobcu, ktorá uviedla, že sa snažila získať
dôkazy aj na Ministerstve hospodárstva SR aj na katastrálnom úrade Bratislava, najmä čo sa týka

dohody medzi ústredným orgánom štátnej správy a mestom o prechode uvedených pozemkov na mesto
- žalobcu, avšak na základe dopytu prostredníctvom prednostu OÚ v Y. sa jej žiadne dokumenty získať
nepodarilo. Na záver zástupkyňa žalobcu uviedla, že žaloba bola podávaná s tým, že boli spísanéprotokoly o prechode priľahlých pozemkov na mesto Malacky, takže aj z toho žalobca vychádzal s
poukazom na § 2 ods. 2 z.č. 138/1991 Zb. Dohľadanie ďalších dokumentov sa však nepodarilo.

11. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: výpisom z pozemkovoknižnej vložky č. 1361,
zoznamom nehnuteľností, ktoré prechádzajúc z majetku SR
do vlastníctva obcí zo dňa 13.06.1991, vyjadrením Správy katastra Y., kópiou mapy z katastra, výpisom
z katastra nehnuteľností č. LV XXXX, žiadosťou o vykonanie zmeny zápisu na LV, výpisom z OR
spoločnosti SLOPAK - M, spol. s r.o., uznesením Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 06.10.1995

a zo dňa 31.01.1996, žiadosťou o zmenu vlastníckeho práva zo dňa 06.05.1999, odstúpením od
zmluvy zo dňa 30.04.199, výzvou na zaplatenie zo dňa 01.03.1999, výpisom z LV č. 1315, zmluvou
o predaji súboru hnuteľných a nehnuteľných vecí, uznesením KS v Bratislave zo dňa 12.01.1998,
uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.01.199, spochybnením vlastníctva nehnuteľnosti zo
dňa 01.07.2011, rozhodnutím KÚ v Bratislave, správa katastra Malacky č. 106/ROEP-3/2005, žiadosťou
o zapísanie GP č. 76/2012, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

12. Parcela registra „E“ číslo XXXX orná pôda o výmere 915 m2 a parcela registra „E“ číslo XXXX pôda
o výmere 218 m2 v k.ú. Y. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Y. katastrálnym
odborom (ďalej len „sporné pozemky“) v zmysle pozemkovoknižnej vložky č. XXXX boli pred zápisom
vlastníckeho práva žalovaného zapísané vo vlastníctve Československého štátu v správe Záhorské

liehovary a konzervárne n.p. v Malackách.

13. Zo zoznamu nehnuteľností, ktoré prechádzajú z majetku štátu do vlastníctva obcí v zmysle § 2
z.č. 138/1991 Zb. súd zistil, že na žalobcu prešli pozemky na ulici „Nádražná“ a stavby označené ako
„Autobusová čakáreň“ a „autobusový prístrešok“.

14. Z odpovede Správy katastra Y. zo dňa 06.07.2011 súd zistil, že vlastníctvo k sporným pozemkom
bolo v prospech žalovaného zapísané na základe zákona
č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov (ROEP). Schválený ROEP v katastrálnom území Malacky č. 106/ROEP-3/2005 zo dňa

01.02.2007 bol zapísaný do katastra nehnuteľností
pod položkou výkazu zmien č. 148/07.

15. Z výpisu z LV č. 7670 týkajúceho sa sporných pozemkov súd zistil, že sporné pozemky sú v
súčasnosti vo vlastníctve žalovaného.

16. Podľa § 2 ods. 1 z. č. 138/1991 Zb. Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti
osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

17. Podľa § 2 ods. 2 z. č. 138/1991 Zb. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,
rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým
prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia
na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky

do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia
zmluvne.

18. Podľa § 2 ods. 3 z. č. 138/1991 Zb. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,
rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia

naústrednýorgánštátnejsprávyalebonapríslušnýorgánmiestnejštátnejsprávy,prechádzajúzmajetku
Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej
správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú
funkciu
na obec na základe dohody.

19. Podľa § 14 ods. 1 z. č. 138/1991 Zb. O prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv
a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. Oprechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií
spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

20. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie
národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy v znení
neskorších predpisov (ďalej len „z.č. 518/1990 Zb.“) Zakladateľská funkcia krajských národných výborov
voči štátnym podnikom, ktoré pôsobia
v odvetviach potravinárskeho priemyslu, vodného hospodárstva, dopravy, dopravného stavebníctva,

automobilového opravárenstva, obchodu, zberu druhotných surovín, projektovania a výskumno-
vývojovej základne v miestnom hospodárstve, prechádza na príslušný ústredný orgán štátnej správy.

21. Podľa § 5 ods. 1 z. č. 518/1990 Zb. Ústredný orgán štátnej správy a miestny orgán štátnej správy
môžu preniesť svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu v odvetviach uvedených v § 2 ods. 2,
3, 4 a a § 3 ods. 2 a 3 tohto zákona na obec na základe dohody.

22. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd
dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

23. Keďže ide v konaní o žalobu o určenie či tu právo je alebo nie je, ako prvý predpoklad úspešnosti
podanej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Ako vyplýva zo žaloby
žalobca uvedenú žalobu podal z dôvodu, že mienil
na sporných pozemkoch rekonštruovať autobusovú zástavku, resp. nástupište. V zmysle projektu

rekonštrukcie zistil, že sporné pozemky sú zapísané vo vlastníctve žalovaného a nie vo vlastníctve
žalobcu ako sú susediace pozemky. Vychádzajúc z protokolu - zoznamu hnuteľných a nehnuteľných
vecí, ktoré prešli z majetku štátu na obce v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. mal žalobca za to, pri
zápise vlastníckeho práva žalovaného k sporným pozemkom došlo k chybe a sporné pozemky sú vo
vlastníctve žalobcu práve v dôsledku účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. a z pôvodného vlastníctva, ktoré

svedčalo Československému štátu (v správe mali sporné pozemky Záhorské liehovary a konzervárne
n.p. v Malackách) prešli sporné pozemky na obec - žalobcu. V súčasnosti už projekt rekonštrukcie
autobusového nástupišťa dokončený je avšak strany majú (podľa ich tvrdenia) vzťahy vyriešené tak, že
žalovaný prenechal užívanie sporných pozemkov žalobcovi za symbolickú cenu. Teda bez rozhodnutia
súdu o takejto žalobe bude postavenie žalobcu neisté.

24. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle
§ 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný
v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak

však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná
aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v
čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje
toho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobcaosvedčiťsvojnaliehavýprávnyzáujem,

musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane
vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje
neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

25. V danej veci mal súd za to, že žalobca naliehavý právny záujem na podanej žalobe preukázal,
nakoľko kladným rozhodnutím o takto podanej žalobe by sa usporiadali vzťahy medzi stranami, ktoré
sú ohľadom vlastníctva sporných pozemkov neisté - sporné a sú doposiaľ vyriešené len dočasne a
provizórne nájomnou zmluvou za symbolickú cenu.26. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej na to, aby mohla byť žaloba v tomto prípade úspešná, ako
vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/380/2013-127, museli by byť zo strany

žalobcu jednoznačne preukázané podmienky prevodu majetku štátu na obec - žalobcu. Nesporné v
danej veci bolo totiž to, že pozemky pôvodne patrili Československému štátu v správe Záhorských
liehovarní a konzervární n.p. v Malackách. Sporný ostal prechod tohto majetku na nový subjekt (žalobcu
alebo právneho predchodcu žalovaného). Právny rámec danému skutkovému stavu určuje ust. § 2 ods.
3 zákona

č. 138/1991 Zb. v spojení s 2 ods. 2 a § 5 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb., v zmysle ktorých majetok
štátu, ku ktorému patrilo právo hospodárenia štátnemu podniku a
ku ktorému prešla zakladateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy, prešiel z majetku štátu do
majetku obce na základe dohody. Ak išlo o štátny podnik v oblasti potravinárskeho priemyslu (čo v danej
veci Záhorské liehovary a konzervárne n.p. aj boli) zakladateľská funkcia takéhoto štátneho podniku
prešla v zmysle zákona na príslušný ústredný orgán štátnej správy, ktorý bol potom oprávnený svoju

zakladateľskú funkciu preniesť na obec na základe dohody. V prejednávanej veci, keďže pôvodným
vlastníkom sporných pozemkov bol Československý štát a správa patrila štátnemu podniku - Záhorské
liehovary a konzervárne, n.p. v Y., na to, aby bol žalobca - mesto Malacky úspešný, musel by
jednoznačne preukázať, že v zmysle zákona
č. 138/1991 Zb. prešla zakladateľská funkcia Záhorských liehovarní a konzervární n.p.

na príslušný ústredný orgán štátnej správy, ktorý potom následne dohodu previedol zakladateľskú
funkciu na žalobcu - mesto Malacky. V takomto prípade by boli podľa súdu splnené podmienky prevodu
majetku štátu na obec v danej veci a súd by mohol svojim rozhodnutím jednoznačne určiť, že vlastníkom
sporných pozemkov je žalobca - mesto Malacky. Dokazovanie tak súd zameral práve na skúmanie
naplnenia uvedených predpokladov prechodu zakladateľskej funkcie štátneho podniku. Súd teda v

konaní zisťoval, či žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že na neho prešiel majetok štátu.

27. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany v konaní za to, že
za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej

i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí.

28. V prejednávanej veci je však súd toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
súdu, že boli splnené predpoklady prechodu majetku štátu na žalobcu v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení. V obsahu týchto ustanovení možno vyvodiť záver, že na to, aby žalobca

preukázal, že sporné pozemky prešli do jeho vlastníctva, musel by preukázať existenciu dohody medzi
ústredným orgánom štátnej správy a žalobcom. Žalobca však žiadnu takúto dohodu súdu nepredložil.
Na pojednávaní dňa 25.11.2016 dokonca sám (prostredníctvom svojej právnej zástupkyne) uviedol, že
vo veci sú tiež toho názoru, že zrejme musela existovať dohoda medzi konkrétne Ministerstvom
hospodárstva a žalobcom, na to aby pozemky na žalobcu prešli, avšak ani dopytom na tento ústredný

orgán štátnej správy ani na Katastrálny úrad v Bratislave sa im k takejto dohode dostať nepodarilo.
Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania žalobca súdu nepredložil.

29. Na základe uvedeného teda mal súd za to, že žalobu je potrebné zamietnuť nakoľko žalobca
nepreukázal splnenie podmienok prevodu majetku štátu do vlastníctva obce - žalobcu.

30. Na záver súd považuje za potrebné ešte uviesť, že síce už raz vydaný rozsudok v tejto
právnej veci č.k. 27C/266/2011-94 zo dňa 13.03.2013 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 8Co/380/2013-127 zrušený práve preto, že súd prvého stupňa náležite nezistil skutkový stav a
súd prvého stupňa bol týmto uznesením zaviazaný, aby vykonal náležité zisťovanie skutkového stavu,

avšak súd hoci je takýmto rozhodnutím viazaný mal za to, že v zmysle novej koncepcie civilného
procesného práva a v zmysle existujúceho skutkového stavu kedy sám žalobca uviedol, že si je vedomý
nepreukázania rozhodujúcich skutočností, nebolo možné rozhodnúť inak. Podľa novej procesnej právnej
úpravy v podobe zákona č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku totiž došlo k zmene koncepciedokazovania v civilnom sporovom procese a upustilo sa od princípu tzv. materiálnej pravdy, ktorý bol
kedysiplatnomObčianskomsúdnomporiadkuvyjadrenýv§120ods.1O.s.p.poslednáveta,ato,žesúd
mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré strany nenavrhli, ak to považoval za nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ustanovenia
§ 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného
procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré
mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o
spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a

súvisiacimidôkazmi.Dôrazsakladienaprocesnúdiligenciustránsporu,čohodôsledkomjeobmedzenie
dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Podľa § 185 CSP môže súd
vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide
o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán, a to:
spotrebiteľské spory, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory,

a individuálne pracovnoprávne spory. V týchto typoch sporov bol zachovaný princíp materiálnej pravdy.

31. Preto súd napriek viazanosti rozhodnutím odvolacieho súdu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku a žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Vo veci mal plný úspech žalovaný, keďže žaloba bola zamietnutá, preto mu súd priznal plnú náhradu

trov konania voči žalobcovi.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).