Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. november 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/102/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210202968
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4210202968.21

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcov: v 1/rade S. Š., nar.
XX.XX.XXXX, v 2/rade Ľ.Í. Š., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom M., O. XX, zastúpení U.. S. Š.O., W. M.,
U. X proti žalovanej: B. Q., A.. XX.XX.XXXX, bytom M., O. XX, zastúpená JUDr. Vlastou Suchanovou,
advokátkou so sídlom Nové Zámky, F. Rákocziho 12, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. O trovách konania účastníkov a štátu rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1/ a 2/rade sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi v
rovnakom pomere parcely, ktorá sa dá vytvoriť znaleckým posudkom a to z parciel nachádzajúcich sa v
kat.územíHurbanovo,zapísaných na LVč.XXX akoparcelač.875záhradaaparcelač.876zastavané

plochy a nádvoria. Žalobu podali z dôvodu, že sú vlastníkmi nehnuteľností v M. a to domu a dvora.
Tieto nehnuteľností sú vedené v Správe katastra Komárno v katastrálnom území M., pod parcelným
číslom 877 o výmere 773 m2. Túto nehnuteľnosť nadobudli v roku 1963 a je v ich spoluvlastníctve. Podľa
výpisu z pozemnoknižnej vložky 1480 podiel žalobcov je rovnaký. Podľa výpisu z pozemkovej knihy
č. 945 pre kat. územie M. mala parcela č. 324 výmeru 878 m2. Táto parcela bola neskôr dodatočne
prečíslovaná na parcelu č. 877 a jej výmera je však 773 m2. Žalovaná im v roku 2009 oznámila, že ich

dom je údajne postavený na ich pozemku. V roku 1971 si dali vytvoriť geometrický plán na uvedenú
parcelu, pričom vtedy mali na tomto pláne zachytené, že majú na ňom ešte zakreslený okap. Podľa
snímky z pozemkovej mapy súčasnosti už nemajú zakreslený žiaden okap. Hranica pozemku je
zaznačená tak, že je vymeraná až na múr ich rodinného domu s tým, že keď zrútili jednu miestnosť,
ktorú následne pristavili, pričom nová stena nie je úplne vodorovne s predchádzajúcou stavbou, ale
je posunutá niekoľko centimetrov do ich parcely, a aj táto skutočnosť je na mape podchytená a tvorí

hranicu pozemkov. Pretože na nikoho nepreviedli nič z ich pozemku, a ani im nebol vyvlastnený, naopak
z ich pozemku chýba 105 m2 a šetrením zistili, že predkovia žalovanej nadobudli susednú nehnuteľnosť
kúpou jednak od dedičky ako aj od Mesta Hurbanova v celkovej výmere 1.425 m2, čo vyplýva aj z výpisu
z evidencie nehnuteľností LV č. XXX vydaného 14.02.1980. V súčasnosti je výmera pozemku žalovanej
1.449 m2. Neexistuje žiaden právny úkon, na základe ktorého by žalovaná nadobudla 24 m2 legálnym
spôsobom. V súčasnosti sú vedené pozemky žalovanej pod parcelnými číslami 875 a to záhrada o

výmere 731 m2 a parcela č. 876 a to dom a dvor o výmere 718 m2.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré zaslala listom právnej zástupkyne žiadala žalobný
návrh zamietnuť ako nedôvodný pre neurčitosť žaloby a nedostatok naliehavého právneho záujmu. Vo
vyjadrení ďalej uviedla, že jej vlastníctvo tvoria nehnuteľnosti zapísané v kat. území M. na LV č. XXX ako
parc. č. 875 záhrady o výmere 712 m2 a parc. č. 876 zastavané plochy a nádvoria o výmere 718 m2 a

rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 876. Celková výmera pozemkov, ktoré tvoria jej výlučné
vlastníctvopredstavujevýmeru1.430m2.Žalobcoviavosvojomžalobnomnávrhutvrdia,ževsúčasnostije výmera pozemkov, ktoré tvoria jej vlastníctvo 1.449 m2, ktorá skutočnosť bola vyvrátená výpisom z LV
č. XXX. Uvedené nehnuteľnosti tak ako ich užíva a tak ako ich nadobudla, zakúpili jej rodičia v roku 1960,
pričom od tejto doby sa hranice medzi susediacimi pozemkami nemenili. Problémy nastali medzi ňou a

žalobcamidňa07.05.2009,keďžalobcoviav1/a2/radezbúralipôvodnýplot,vyrúbalijejokrasnédreviny
a postavili nový plot asi o 80 cm v posunutom rozsahu na jej pozemku, čím jej spôsobili nemalú škodu.
Požiadala geodeta Tibora Mihály - M.M.GEO, geodetická kancelária Komárno, o vytýčenie hraníc medzi
pozemkami, ktoré susedia so žalobcami. Meraním geodeta bolo zistené, že pôvodná hranica pozemku
so žalobcami bola na správnom mieste, a že žalobcovia nemali dôvod posunúť a zbúrať plot. Protokol

o vytýčení hranice bol vykonaný geodetom dňa 10.09.2009, voči ktorému postupu geodeta prítomný
žalobca v 2/rade nemal žiadne námietky, avšak následne po meraní sa už ďalšieho konania a podpisu
protokolu odmietol zúčastniť. Ďalej uviedla, že žalobcovia vo svojom žalobnom návrhu tvrdia, že parc.
č. 324 bola prečíslovaná na parc. č. 877, avšak z kópie kat. mapy jednoznačne vyplýva, že parc. č. 323
bola prečíslovaná na parc. 877. Tieto skutočnosti vyplývajú z kópií katastrálnej mapy pred prečíslovaným
parciel, kde vo vlastníctve žalobcov boli pôvodne parc. č. 323, 324 a 325 a podľa ďalšej mapy a podľa

aktuálnych výpisov z LV č. X, D. Č..XXX Y. D. Č.. XXXX pôvodné parcely boli prerozdelené a vznikli
nové parcely a to LV č. XXXX parcela č. 872 záhrady o výmere 413 m2 vo vlastníctve žalobcov v BSM
1/1, LV č. XXX parcela č. 874 zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2 vo vlastníctve žalobkyne
v 1/rade a LV č. X parcela č. 877 o výmere 773 m2 v podielovom spoluvlastníctva žalobcov v 1/ a 2/
rade v rovnakom pomere jednej polovice k celku. Z LV č. XXX pre kat. územie M. vyplýva, že parcela č.

873 zastavané plochy a nádvoria o výmere 536 m2 nie je vo vlastníctve žalobcov a preto ich tvrdenia o
prečíslovaní parciel nie sú pravdivé. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že prišlo k zmenšeniu ich výmery, môže
to mať viacero príčin. Túto príčinu však nespôsobila ona a jej vlastníctvo zostalo po celú dobu nemenné
a zachované a v skutočnosti aj užívané dobromyseľne po dlhú dobu bez akýchkoľvek zásahov do jej
vlastníckeho práva až do konania žalobcov v poslednom období. Ďalej poukázala nato, že podľa mapy

č. 1, ktorú predkladala v spise, existoval tzv. okap v čase, keď dom ešte nepatril žalobcom a pôvodná
stavba mala iné rozmery. Tento pôvodný dom bol úplne prestavaný a tým bol úplne zastavaný aj pôvodný
okap, pričom pri porovnaní mapy č. 1 a mapy č. 2 je zrejmá aj tá skutočnosť, že z pozemku žalobcov
ubudlo aj do verejného priestranstva - chodníka pri štátnej ceste. Netreba zabúdať na zmeny výmerov
z posledných 50 rokov v dôsledku tzv. údržby nehnuteľností v prvej a druhej etape ako aj na základe

vykonania ROEP-u.

Zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 20.10.2010 vo veci uviedol, že spor začala žalovaná, keď začala
tvrdiť, že žalobcovia mali okap na jej strane na jej pozemku a zasahujú do jej pozemku aj s rodinným
domom. Rodinný dom žalobcov bol postavený v 19-om storočí, ktorí oni zrekonštruovali, ale nie smerom

k pozemku žalovanej, ako to vyplýva aj z mapy, resp. geometrického plánu. Predchádzajúci vlastníci
dobudovali k tomuto domu aj dve izby, ale smerom na ulicu. Ako hranica medzi predmetnými pozemkami
bol plot s drevenými kolmi, ktorý tam bol stále a v roku 1971 bol zhotovený plot, ktorý pokračoval
súbežne medzi záhradami. Pôvodní vlastníci nehnuteľností žalovaných U.Ú. H. Y. G. H. mali ohraničený
pozemok kovaným plotom, ktorý šiel až na ulicu. H.Í., ktorí vlastnili pôvodnú nehnuteľnosť, ktorú vlastní

žalovaná, mali postavený dom, ktorý bol úzky a tento v prednej časti rozšírili rodičia žalovanej a vytvorili
z toho štvorcový dom. Keby nezabrali však predchodcovia žalovanej z ich pozemku, nedostali by sa na
svoj pozemok. Ďalej uviedol, že pôvodná parc. mala číslo 323 a bola zapísaná vo vložke č. 1480 a jej
výmera bola 878 m2. Táto parcela potom bola prečíslovaná na parc. č. 877 s menšou výmerou a to 773
m2. V súčasnosti je zapísaná na LV č. X. Ďalej uviedol, že neobstojí tvrdenie žalovanej, že jej vlastníctvo

predstavuje výmeru 1.430 m2, ale v skutočnosti 1.425 m2, čo potvrdzuje výpis z LV č. XXX z roku 1980
a druhý výpis z LV č. XXX z roku 1990 však uvádza už výmeru 1.449 m2, takže je tam rozdiel 24 m2.

Žalobkyňa v 1/rade vo svojej výpovedi uviedla, že do roku 1938 žili spolu s rodičmi v Imeli, odkiaľ sa
museli odťahovať do Novák, potom do Nitry a odtiaľ sa presťahovali do Hurbanova. V čase vojny matka

zomrela. Dom v Imeli sa predal a zato kúpili obidva domy s tým, že dom a časť záhrady patrí jej spolu so
žalobcomv2/radeadruhýdompatrísesterniciU.C..Keďoteckúpiltietodomystalasaspoluvlastníčkou,
pretože matkina čiastka prešla na nich, a to aj na brata a sestru. Ako hranica s pozemkami žalovanej
bol plot. Na pozemku stála sódovkáreň, ktorú zrútili niekedy po roku 1970. Keď sa zbúrala sódovkáreň
tak plot, ktorý tam stál zostal na hranici samej. Podiel, ktorý zdedil jej brat tento od neho odkúpila a

pokiaľ išlo o podiel jej sestry, zriekla sa podielu v druhom dome a sestra nato zase sa zriekla podielu,
ktorý vlastní ona, teda žalobkyňa v 1/rade. To, čo kupovala od brata bolo kupované počas manželstva
a tak spolu so žalobcom v 2/rade sa stali spoluvlastníkmi. Podľa nej žalovaná jej zobrala z parcely č.
877, ale nevedela uviesť koľko.Žalobca v 2/rade bol vo veci vypočutý v mieste svojho bydliska a uviedol, že žalobu podávali kvôli tomu,
že majú menšiu výmeru ako predtým, v čom vinu vidí na strane žalovanej, ale aj mestského úradu.

Hranicu medzi pozemkami so žalovanou tvorila drevená ohrada, ktorá šla od začiatku pozemku, bola
dlhá až po sušiareň. Nevie pritom z akého dôvodu to likvidoval otec žalovanej. Ďalej uviedol, že keď
dávali nové oplotenie, stĺpy zostali nezmenené.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že dvomi kúpnymi zmluvami nadobúdali jej rodičia predmetnú

nehnuteľnosť s tým, že pôvodne šlo o jednu parcelu, z ktorej polovicu nadobudla ona a druhú polovicu
jej sestra N. T.. Svoju časť má zapísanú na LV č. XXX ako parc. č. 875 záhrady o výmere 712 m2 a parc.
č. 876 zastavané plochy a nádvoria o výmere 718 m2 dom na parc. č. 876 súp. č. 287, ktorý zakúpili
ešte v roku 1960. Potvrdila, že otec prestaval prednú časť domu, ale hranice sa nemenili. Pamätala si,
že tam bola sódovkáreň, ale žiadny plot tam nebol. Odkvapový múr tam žalobcovia nemali, dom stál na
hranici pozemkov. Spor nastal, keď žalobcovia v roku 2000 prebúrali plot a urobili odkvapový múrik za

svojím domom smerom do jej dvora. Povedala im, že im to mohli oznámiť vopred, keďže vtedy dobre
vychádzali navzájom, nebola by im v tom bránila. Vadilo jej však, že vývod okapov z ríny nasmerovali
žalobcovia do ich dvora a voda steká z rín do tohto ich dvora. Podľa nej v súčasnosti je výmera pozemku
taká istá, aká bola v čase, keď to kupovali rodičia. Žalobcovia vysekali kríky a pletivo, ktoré tam bolo
posunuli asi o 80 cm do jej dvora. Ozdobné kríky vysekali bez toho, aby ich nato upozornili. Zavolala

geodetov, aby vytýčili hranicu ich pozemku. Prítomný bol toho aj žalobca v 2/rade, ktorý k tomu nemal
žiadne pripomienky. Vytýčenie hranice bolo takisto ako predtým. Hranicu medzi pozemkami tvorila stena
domu žalobcov a oplotenie za domom.

Z pozemnoknižnej vložky č. 1480 vyplýva zapísanie parcely č. 323 ako dom s dvorom o výmere 878

m2, kat. územie M. v podielovom spoluvlastníctve žalobcov.

Z výpisu LV č. X pre kat. územie M. vyplýva zapísanie parcely č. 877 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 773 m2, stavby - rodinný dom súp. č. 288 na parc. č. 877 vo vlastníctve žalobcov, každého
v jednej polovici.

Z výpisu evidencie nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 12.11.1990 vyplýva, že na LV č. XXX bola vedená
parcela č. 875 ako záhrada o výmere 731 m2, a parc. č. 876 dom č. 287 dvor o výmere 718 m2.

Z LV č. XXX s dátumom vyhotovenia 26.05.2010 vyplýva, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území

M., parc. č. 875 záhrady o výmere 712 m2, parc. č. 876 zastavané plochy a nádvoria o výmere 718 m2,
rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 876 sú vlastnícky vedené na žalovanú vcelosti.

Z LV č. XXXX vyplýva, že parcela č. 872 záhrady o výmere 413 m2, kat. územie M. je vo vlastníctve
žalobcov v 1/ a 2/rade v 1/1.

Z LV č. XXX vyplýva vlastníctvo parcely č. 874 zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2, kat.
územie M. žalobkyňou v 1/rade vcelosti.

Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vyplýva evidovanie na katastrálnej mape registra "C" parcely č. 665,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 709 m2, kat. územie M., vo vlastníctve Y. Q. Y. P. Q..

Z identifikácie parciel zaslanej Správou katastra Komárno vyplýva, že katastrálne územie M., číslo listiny
1.480, parcelné číslo 323, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 878 m2, stav podľa údajov registra
CKN parcelné číslo 877 zastavaná plocha 773 m2 a uvedenie parcely č. 1321/1 ostatná plocha bez

určenia m2 s uvedením, že ide o časť. V poznámke k tejto identifikácií je uvedené, že v roku 1985 v kat.
území Hurbanovo, na základe technicko-hospodárskeho mapovania (THM) pozemky boli zamerané a
prečíslované na parcelu č. 877. Rozdiel vo výmere 105 m2 vznikol pri novom mapovaní.

Z kúpnej zmluvy uzavretej zo dňa 06.09.1979 vyplýva, že bola uzatvorená kúpna zmluva medzi

predávajúcim Československý štát v zastúpení Mestským národným výborom v Hurbanove a kupujúcimi
O. Q. a jeho manželka P., bytom Hurbanovo, O. XX. Z článku I. zmluvy vyplýva, že predávajúci
Československý štát predáva a kupujúci kupujú nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené na evidenčnom liste č.
215 pod parcelným číslom 321 a 322/1, kat. územie Mesta Hurbanova o výmere 1.425 m2. Predmetomscudzenia je podiel 2/8-iny z uvedených nehnuteľností vedených ako dom s dvorom a záhradou podľa
geometrického plánu č. 762-0639-9-505 u Strediska geodézie v Komárne zo dňa 14.10.1969.

Znotárskejzápisniceč.N83/91vyplýva,žebolaspísanánotárskazápisnicadňa13.02.1991medziP.Q.,
bytom Hurbanovo, O. J. XX a B. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Hurbanovo, X. X, ktoré uzatvorili
zaopatrovaciu zmluvu, podľa ktorej prevodkyňa, t. j. P. Q. vyhlasuje, že je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností v kat. ú zemí Hurbanovo, vedené na LV č. XXX, parc. č. 875 záhrada o výmere 731 m2,
parc. č. 876 dom č. XXX a dvor o výmere 718 m2, v podiele jedna polovica. Prevodkyňa prevádza

svoj podiel svojej dcére B. O., rod. Q. (t.j. odporkyni).

Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 06.08.1970 medzi O. Q., P. Q. ako darujúcimi a N. T., rod. Vargovou
z článku I. vyplýva, že darujúci sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných vo vložke č. 241 kat. územie
M., parc. č. 321 a 322 v 6/8-inách, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na liste č. XXX pre Obec M., parc.
č. 321, 322/1 a 322/2. Darujúci týmto darovali obdarovanej, svojej dcére, podiel 6/8-ín z nehnuteľností

parcely č. 322/2 ako záhrada o výmere 1.481 m2.
Z výpisu z pozemkovej knihy vložky č. 214 vyplýva evidencia nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.
území M. a to parcela č. 321, dom č. XXX a dvor v intraviláne o výmere 240 a parc. č. 322 roľa vo
výmere 568 štvorcových siah. Vlastníctvo P. C. 2/8-iny, O. Q. Y. P. Q., každý po 3/8-iny Zmluva bola
registrovaná pod RI 35/71.

Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom Ing. Yvetou Strhanovou, z odboru geodézie
a kartografie za účelom zamerania predmetných nehnuteľností účastníkov s uvedením, či žalovaná
zasiahla do vlastníckych práv žalobcov, ak áno v akom rozsahu, čo presne uvedie v geometrickom
pláne. Zo znaleckého posudku č. 1/2012 vyplýva, že k zmene výmer oproti predchádzajúcemu

stavu došlo na podklade mapovania THM (technicko- hospodárske mapovanie), ktoré vykonával
štát v katastrálnych územiach, kde dochádzalo k väčším zmenám v zákresoch nových parciel na
mape evidencie nehnuteľností v roku 1985. Žalobcovia mali pred mapovaním na LV č. X zapísanú
nehnuteľnosť parc. č. 323 zastavaná plocha o výmere 878 m2. Po mapovaní v súčasnosti parcela
registra C KN č. 877 zastavaná plocha vo výmere 773 m2, čo predstavuje rozdiel vo výmere 105 m2

v neprospech žalobcov. V uvedenom prípade nezodpovedá veľkosť výmery geometrickému určeniu
nehnuteľností parc. č. 323, čo znamená, že výmera už pôvodnej parcely č. 323 bola určená nesprávne.
Podľa geometrického určenia mohla mať parc. č. 323 výmeru cca 808 m2 (773 +15 +20) a nie 878 m2.
Žalovaná (jej právni predchodcovia) mala pred mapovaním na LV č. XXX zapísané nehnuteľnosti parc.
č. 321 zastavaná plocha o výmere 520 m2, parc. č. 322/1 záhrada o výmere 905 m2. Po mapovaní v

súčasnosti parcely registra C KN č. 876 zastavaná plocha vo výmere 718 m2, parc. č. 875 záhrada vo
výmere 712 m2, čo predstavuje rozdiel vo výmere 5 m2 v neprospech žalovanej. Taktiež časť výmery
(cca 8 - 20 m2, podľa prešetrenia k okapu parcely registra C KN č. 665) pôvodnej parcely č. 321
sa nachádza v terajšej parcele č. 1321/1, resp. 542/2. Žalovaná zasiahla podľa údajov katastra do
vlastníckych práv žalobcov (nie podľa právnych listín). Tieto údaje vedené v katastri nehnuteľností sú po

mapovaní THM nesprávne, v čase preberania mapovania sa dali odstrániť, nakoľko ešte neexistovala
taká výpočtová technika, ako dnes. Žalovaná si dala vypracovať vytyčovací náčrt, ktorý vychádzal
z platných údajov katastra, ktoré musel v danom prípade geodet rešpektovať, vytyčovací náčrt je
vyhotovený správne, a pre žalovanú je v súčasnosti vlastníckou hranicou dom žalobcov. Pri mapovaní
bol zle prešetrený stav vlastníckej hranice, čo spôsobilo, že okapový chodník, ktorý je na mieste samom

súčasťou stavby žalobcov a následné oplotenie vlastníckej hranice žalobcov medzi účastníkmi konania
sú v súčasnosti fyzicky na parcelách vo vlastníctve žalovanej napriek skutočnosti, že staršie technické
podklady potvrdzujú opak. Na základe technických podkladov uvedených v prílohách vypracovala
geometrický plán č. 6C/102/2010, na úpravu hranice medzi parcelami č. 876 a č. 877, ktorý určuje
vlastnícku hranicu medzi žalovanou a žalobcami podľa geometrického určenia pred mapovaním THM a

podľa zapísaných právnych listín. Žalobcovia: parcela registra C KN č. 877 zastavaná plocha o výmere
788 m2, žalovaná: parcela registra C KN č. 876 zastavaná plocha o výmere 703 m2. Žalovaná má
mapovaním THM zapísanú výmeru 15 m2 z vlastníctva žalobcov v geometrickom pláne označenú ako
diel č. 1. Vlastnícka hranica podľa tohto plánu - príloha č. 1 medzi žalobcami a žalovanou má na tvare
miesta priebeh po okapovom chodníku k domu žalobcov a po vybudovanom oplotení na mieste samom

- príloha č. 3.

Žalobcovia v 1/ a 2/rade vo svojom písomnom vyjadrení k znaleckému posudku namietali tú skutočnosť,
že znalkyňa vôbec nevymerala ich parcelu, o ktorej namietajú, že rozdiel medzi jej výmerou vedenouv pozemkovej knihe a v súčasnosti na liste vlastníctva je 105 m2. Nezameraním ich pozemku nie je
množné určiť, či z neho chýba, alebo je tam niečo naviac. Ako vyplýva z jej pokusu o geometrický plán,
v prílohe č. 10 zamerala niečo, čo ani neoznačila, len dedukujú, že zamerala šírku domu do ulice a

vykreslila na pláne výmeru 0,22 metra ako údajný ich okap. Znalkyňa sa neobťažovala zamerať polohu
ich plotu, ktorý je susediaci s pozemkom žalovanej. Majú plot približne 30 cm za garážou umiestnený
smerom k pozemku žalovanej. Ako to z geometrického plánu znalkyne vyplýva, znalkyňa ich parcelu
zakreslila súbežne s úrovňou domovej nehnuteľnosti, to je blud, ktorý tam udáva. Vedie to k zavádzaniu
potom aj u parcely, ktorú ako novú vytvorila a označila ako ich parcelu, ktorú neoprávnene užíva

žalovaná. Ten plot je tam postavený cca 40 rokov, nemohol ho tam žiadny geodet nevidieť, a to ani
znalkyňa. Podľa žalobcov znalecký posudok nedáva odpoveď, kde ubudli ich ďalšie štvorcové metre.
V konaní preukázali, že žalovaná, resp. jej právni predchodcovia si kúpili pozemok, ktorého rozmery
činili spolu 1.425 m2, ako je možné, že ich súčasná výmera je 1.449 m2 na základe listu vlastníctva z
roku 2000. Rozdiel je teda 24 m2 oproti stavu právnemu. Zaujímavé je aj tvrdenie znalkyne, teraz má
žalovaná na liste vlastníctva 1.430 m2. Tu znalkyňa neurčila pôvodné hranice pozemku. Poukázali na

prílohu č. 1, 2 posudku, z ktorej nevyplýva, aká časť pozemku nadobudnutá jej právnymi predchodcami
z jej nehnuteľností nie je v jej vlastníctve, ani v užívaní, nakoľko aj ona bola mestom pripravená o časť
pozemku, ktorá časť je zlúčená do parcely č. 321/1. Znalkyňa odhaduje túto výmeru na 8 až 20 m2. Ako
laici si dovolia odhadnúť, že ide o cca 15 m2, teda jej pozemok za cca 50 rokov narástol cca o 40 m2, a
ich sa zmenšil o 5 m2, vrátane aj tej plochy, ktorá je pred domov a je zlúčená do vyššie uvedenej parcely.

Vo veci bola vypočutá znalkyňa Ing. Yveta Strhanová, ktorá pri výsluchu uviedla, že zotrváva na
tom, čo do znaleckého posudku napísala. Dodala, že podrobne preskúmavala právne vzťahy medzi
účastníkmi konania. Pri vedľajších nehnuteľnostiach skúmala technické podklady. To znamená, všetky
geometrické plány a porovnávala ich so zápismi na LV. Nepreskúmavala podrobne právne listiny, ktorými

bolizapísanétietonehnuteľnostinalistvlastníctva,nakoľkobytoboloveľmizdĺhavéanevedelauviesť,či
by jej kataster aj takéto údaje poskytol, keďže to neboli účastníci konania. Ďalej uviedla, že pri mapovaní
THM bol postup mapovania taký, že prišli geodeti na tvar miesta, zisťovali vlastníctvo, resp. užívanie k
jednotlivýmnehnuteľnostiamavlastnícisamalivyjadriť,kadiaľjepriebehvlastníckejhranice.Následneo
pol roka alebo o rok títo istí geodeti vykonávali meranie na mieste samom. Z uvedeného dôvodu, že tam

bol veľký časový odstup medzi šetrením, nazýva sa to miestne vyšetrovanie a samotným zameraním
uvedenej hranice sa stalo, že vlastnícka hranica bola určená nesprávne. K vypracovaniu geometrických
plánov, ktoré porovnávala uviedla, že v každom období od vyhotovovania geometrických plánov platili
určité zákonné a technické predpisy na vyhotovovanie geometrických plánov. Tiež uviedla, že vykonala
meranie zo susedného pozemku Merací systém obsahuje funkciu, kde dĺžku je možné zamerať laserom,

zameriava sa uhol, dĺžka, súradnice. Toto meranie vykonala a zamerala laserom.

Žalobcovia navrhli vykonať dokazovanie a to novým znalcom, ktorý by mal mať za úlohu vypracovať
znalecký posudok po zameraní oboch súčasných parciel, porovnať to s právnym stavom a zistiť kde
a v akej miere došlo k zásahu do strany žalovanej do ich vlastníckeho práva. Ďalej nech sa znalec

vyjadrí, ako pribudla plocha k parcele č. 665, pôvodne parcela č. 320, o výmere 69 m2, či táto bola
súčasťou parcely č. 321. K tomu tiež uviedli, že pozemnoknižná parcela č. 321 mala na katastrálnej
mape iný tvar, ako je zakreslený na geometrických plánoch Pavla Bielika. Hranica medzi pozemkami
č. 321 a 320 prebieha približne stredom medzi dvoma budovami, teda domom žalovanej a budovou
Drogérie, ležiacou na parc. č. 320. Táto postupne sa blíži približne na vzdialenosť jedného metra k

rohu budovy Drogérie. Následne oblúkovitým spôsobom pokračuje ďalej pozdĺž celej parcely č. 320.
Doložili aj list vlastníctva č. XXXX, kat. územie M., parc. č. 665 bývalej parcely č. 320. Výmera tejto
parcely je 709 m2. Doložili aj kópiu pozemnoknižnej vložky č. 614 na parcelné číslo 320, z ktorej vyplýva,
že uvedená parcela vznikla zlúčením pôvodnej parcely č. 320 a parcely č. 319/2. Parcela č. 320 mala
výmeru 90 štvorcových siah a parcela č. 319/2 výmeru 317 m2. Parcela č. 320 a parc. č. 319/2 boli

zlúčené a spoločne boli potom vedené ako parcela č. 320. Pokiaľ ide o prepočet štvorcových siah na
m2 vychádza, že 90 štvorcových siah je 323 m3, a ak tomu pripočítajú výmeru bývalej parcely č. 319/2 -
317 m2, potom výmera novovytvorenej parcely zlúčením vyššie uvedených parciel nie je 685 alebo je to
640. Pretože parcela č. 665 podľa v súčasnosti platnej katastrálnej mapy by mala byť identická podľa
tvrdenia znalkyne, tento dôkaz to vyvracia, lebo je väčšia o 69 m2.

Uznesením tunajšieho súdu z 12.02.2013 č. k. 6C/102/2010 - 264 súd nariadil kontrolné znalecké
dokazovanie znalcom Ing. Štefanom Špačekom, odbor geodézia a kartografia, odvetvie geodézia.
Znalec v znaleckom posudku uviedol, že pri spracovaní znaleckého posudku postupoval tak, abyvychádzal z pôvodného pozemkového stavu, ktorý reprezentujú údaje pozemkovej knihy, resp.
pozemkovoknižných vložiek z dôvodu, aby eliminoval nedostatky a posuny hraníc, ktoré vznikli pri
vyhotovovaní geometrických plánov ale najmä pri THM v roku 1985. Z originálu pôvodnej katastrálnej

mapy - rastrového súboru, ktorý získal v Geodetickom a kartografickom ústave v Bratislave ako
autorizované pracovisko na túto činnosť vrátane transformácie do súradnicového systému JTSK
vykonal vektorizáciu pozemkov, vypočítal ich výmery a tieto porovnal s údajmi na pozemkovoknižných
vložkách.
Výsledky tohto porovnania:

Grafika vznikla vektorizáciou katastrálnej mapy Pozemkovoknižná vložka
Parc. č. 323 ..... výmera ..... 833 m2 PKV č. 1480 ..... výmera 878 m2
Parc. č. 321 ..... výmera ..... 858 m2 PKV č. 241 ..... výmera 863 m2
Rozdiel vo výmerách získaných vektorizáciou a na PKV v oboch prípadoch spĺňajú kritéria, ktoré
odchýlku povoľujú. Skúmal údaj na KPV č. 1480 o výmere pozemku parc. č. 323, kde je uvedená
výmera 878 m2. Zápis do PKV bol vykonaný 27.11.1948 položka B 9 PKV odpísaním z PKV č. 531.

Podľa zistenia pozemok parc. č. 323 podľa zákresu v pozemkovoknižnej mape nemal výmeru 878 m2
ale 838 m2.
V prílohe č. 2 je zobrazený stav ako sa z pozemkov parc. č. 321 a č. 323 odčleňovalo.
Pozemok parc. č. 323 sa skladá z častí:
A ...... výmera 24 m2

B ..... výmera 36 m2
C ...... výmera 773 m2
Spolu ............ 833 m2
Diel C je súčasný tvar a rozmer pozemku parc. č. 877.
Ako vidieť stále chýba do výmery uvedenej na PKV č. 1480 časť .... 45 m2. Po preskúmaní parciel v

pozemkovoknižnej mape nenašiel, kde by mohla táto odchýlka vzniknúť.
Pozemok parc. č. 321 sa skladá z častí:
D..... výmera 36 m2
E .... výmera 9 m2
F .... výmera 813 m2

Spolu ............ 858 m2
Ako vidieť chýba do výmery uvedenej na PKV č. 241 časť .... 5 m2.
Rekonštrukciou tohto pôvodného stavu vytvoril podklad na vyhotovenie identifikácie a porovnanie so
skutočným a súčasným s právnym stavom, ktorý predstavuje katastrálny operát.
V prílohe č. 3 je zobrazená identifikácia oboch stavov, z ktorej je zrejmé, že vedľa rodinného domu má

byť ešte pozemok, ktorý tvoria body A - B - C - D - E - F - G - H. Táto plocha má výmeru 36 m2 (diel
B). Táto časť je v súčasnosti na liste vlastníctva žalovaných. Porovnaním zistenia a záverov uvedených
v posudku Ing. Strhanovej je rozdiel z dôvodu, že sa zrejme nezaoberala skúmaním výmer pôvodných
pozemkov a tak nezistila, že súčasná parcela č. 876 má hranice posunuté do pozemku parc. č. 877 a
pozemok parc. č. 665 má hranicu posunutú do pozemku parc. č. 876 tak, že vznikli diely D a B, ktoré

majú tú istú výmeru.
Týmto vie zodpovedať aj ďalšiu otázku, kedy došlo k zmene výmer. K zmene tvaru a rozmeru pozemkov
došlo pri THM v roku 1985, kedy sa nesprávne vytvoril súčasný právny stav. Na otázku, či žalovaná
zasiahla do vlastníckych práv žalobcov uviedol, že žalovaná zasiahla do vlastníckych práv žalobcovi v
rozsahu dielu č. B, ktorý tvoria body A-B-C-D-F-G-H a ktorý má výmeru 36 m2. Súčasťou posudku je aj

návrh geometrického plánu a náležitosti k nemu.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku znalca Ing. Štefana Špačeka uviedli, že tento
považujú za nesprávny. Za nesprávne konštatovanie znalca považujú, keď určil znalec v znaleckom
posudku hranicu medzi pozemkom žalovanej a Drogérie. Táto nezodpovedá ani tvarom ani výmerou

parcele uvedenej v katastrálnej mape. Ako dôkaz ich tvrdenia slúži výpis LV na parcelu pre kat. územie
M. LV č. XXXX parc. č. 665, podľa ktorého je výmera tejto parcely 709 m2. V pozemkovej knihe je vo
vložke č. 614 parcela č. 320, ktorá je identická s terajšou parcelou č. 665. Na parcele č. 320 podľa
pozemkovej knihy je uvedené, že jej výmera je 685 m2. Tento údaj je zjavne nesprávny, nakoľko parcela
č. 320 vznikla v roku 1935 zlúčením parciel č. 320 a č. 319/2. Výmera parcely č. 320 je 90 štvorcových

siah a parcely č. 319/2 - 317 m2, prepočtom parcely č. 320 vychádza 323 m2 a spolu s výmerou 640
m2 nie je 685 m2, ale je 640 m2. Potom rozdiel, ako nato už aj vlastne poukázali v predchádzajúcom
vyjadrení je 69 m2. Toľko pozemku má žalovaná v súčasnosti na LV č. XXXX, teda táto výmera nie je
právne podložená od Drogérie. Ak teda ich parcela má pred domom výmeru 24 m2, parcela žalovanej 9m2, výmera jej parcely je o 5 metrov vyššia, ako je výmera pozemku, ktorý jej predkovia kúpili. Potom
jej skutočná výmera je 1.430 m2, plus 9 m2 a plus 69 m2, teda spolu 1.512 m2.

Právna zástupkyňa žalovanej v liste k znaleckému posudku uviedla, že žalovaná považuje obsah
vyhotoveného znaleckého posudku za účelový a tendenčný, ktorý narušil jej vlastnícke právo a
poukazujedoslovanapriamuobjednávkužalobcov,nakoľkoveľmi zaujatovysvetľujerozdielyvovýmere
a prospech majiteľov parcely č. 877. Znalecký posudok považuje za absolútne nespôsobilý ako zákonný
dôkaz, pretože bola porušená smernica na vyhotovenie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc

pozemkov. Za najzávažnejšie nedostatky znaleckého posudku považuje dodané meranie nesprávne
označených bodov, výšku parcelných čísiel, použitie viacnásobného rajónu, skratky orientácie, kde je
vysunutý dlhší rajón, skoro všetky nové body ZPMZ č. 3043 v kat. území M. zamerané Ing. Špačekom
sú identické body, t. j. sú hlboko v danej odchýlke, výška omerných mier, značky kultúr, značka
severky, návrh geometrického plánu nespĺňa základné náležitosti, chýbajú omerné miery, zoznam
novovytvorených súradníc a podobne. Znevažuje štátne mapové dielo, ktoré bolo ukončené v roku 1985

a na ktoré sa mohlo odvolať niekoľko rokov po jeho ukončení, pričom nikto toto mapové dielo do roku
2013 nenamietal.

Vo veci bol vypočutý znalec Ing. Špaček, ktorý uviedol, že trvá na znaleckom posudku. Ďalej uviedol,
že parcela, ktorá je predmetom sporu, nebola menená od založenia katastra operátu až do nového

mapovania, to je zásadná otázka. Nikto z pôvodného pozemku parcely č. 323 nekúpil, nerozčlenil, ani
nepridal. Zmeny boli vykonávané k pozemkom parc. č. 321 ale z druhej strany parcely. Hranica sa dá
určiť z pôvodnej katastrálnej mapy, lebo nebola vedená a z geometrických plánov, ktoré priebežne boli
na ich pozemkoch robené. Pôvodná katastrálna mapa bola autorizovanou organizáciou zoskenovaná a
natransplanovaná. Z takejto mapy potom robil kontrolné prvky, aby mohol porovnať s novým mapovaním

a so skutočným stavom. Na ďalšej prílohe červenou čiarou určil hranice pôvodných parciel. Vykonal
kontrolu výmer a porovnával s údajmi v pozemkovej knihe. V pozemnoknižných vložkách je druh výmer a
tu ich výmeru porovnal s výmerou, pričom zistil, že výmera, ktorá je uvedená na pozemnoknižnej vložke
žalobcov, t. j. parc. č. 323 v žiadnom prípade nemôže dostať tú výmeru, ktorá je tam uvedená. Stále
mu chýbalo 35 m2, preto riešil aj širšie súvislosti, aby zistil kde to je. Ďalej uviedol, že existovali dva

stavy, pozemnoknižný a katastrálny, ktorý vznikol z nového mapovania, plus geometrický plán medzi
mapovaním. Keď si dal dokopy na seba tie stavy a to je vidieť v prílohe, k čomu chcel povedať toľko,
že pozemok, keď zástupca žalobcov píše, že parcela č. 320 je identická s parcelou č. 665, to tak nie je
a uvádza, že tam je rozdiel 69 m2. Nevie odkiaľ tieto informácie zástupca žalobcov má, ale keď zobral
stav katastrálny a stav terajší, parcela nie je identická a preto ani nemôže hovoriť o plochách o sčítavaní

a odpočítavaní. Ďalej uviedol, že vyjadrenie žalobcov k jeho pozemku sa opiera iba o výmery a plochy,
pričom pozemkovo knižný operát za výmery neručí. To nebol cieľ vytvorenia pozemkovej knihy. Výmera
bola daná - vypočítaná ako druhotný prvok. Prioritné boli čiary, tie sa zamerali, nakreslili a z týchto čiar
sa určovali plochy, ale pozemková kniha ako taká za výmery negarantovala. Nedá sa opierať o výmery,
ale dá sa opierať o čiary.

Tiež vo veci na pojednávaní bola vypočutá opäť znalkyňa Ing. Yveta Strhanová, ktorá uviedla, že chce
uviesť na pravú mieru, že na strane 46 jej znaleckého posudku je situačný plán, ktorý sa ale netýka
parciel ani žalobcov ani žalovanej, je tam uvedený len z toho dôvodu, že aj v roku 1931, v ktorom bolo
toto zameranie vykonané geodet vykreslil dom žalobcov takmer totožný na línií vlastníckej hranici, čiže

ide o minimálny okap, je to zvýraznené. Tento geometrický plán neskúmala, či bol alebo nebol zapísaný
v pozemkovej knihe ale je ako technický grafický podklad toho, že už v tom období vlastnícka hranica
medzi stavbou žalobcov a žalovanou bol len minimálny okap, nebolo to niekoľko metrov, už vtedy sa to
tak užívalo. Stotožnila sa s tým, čo povedal znalec Ing. Špaček, že geometrické plány sú kreslené od
vzniku pozemkovej knihy. Voľakedy sa mierka na tieto geometrické plány uvádzala a práve z dôvodu,

že ľudia si odmeriavali vzdialenosti na grafických častiach geometrických plánov, práve z toho dôvodu,
aby nedochádzalo k tomu, že sa niečo odmeria a zle sa interpretuje. Čo sa týka jej rozdielu v určení
hranice a rozdielu Ing. Špačeka je to spôsobené inou technikou spracovania. On bral do úvahy striktne
podklady, na základe ktorých boli hranice určené, to znamená pôvodné mapy a mapovanie THM a plus
meranie. Ona ešte do týchto podkladov zahrnula aj geometrické plány, s ktorými porovnala ako bola

uvedená hranica toto obdobie od pozemkovej knihy až po mapovanie, akým spôsobom bola užívaná. V
geometrických plánoch sú uvedené dátumy, kedy boli merania vykonané a boli zamerané hranice, ktoré
boli v tom čase uznávané vlastníkmi za vlastnícke, nakoľko spor sa neviedol.Listom zo dňa 12.02.2014 žalobcovia uviedli písomne svoje námietky k znaleckým posudkom. K
znaleckému posudku Ing. Strhanovej uviedli, že z jej posudku nie je možné zistiť, prečo geometrickým
plánom určila, že žalovaná zasiahla do ich pozemku výmerou 15 m2, totiž na liste vlastníctva má

žalovanáviacleno5m2,akonadobudlijejprávnipredchodcoviaanaulicipredparceloudospelaktomu,
že tam je cca 8 až 20 m2, ktoré ešte patria jej. Takéto vyjadrenie znalkyne je nepresvedčivé. Ak je isté,
že žalovaná mala o 5 metrov viac podľa listu vlastníctva než nadobudli jej právni predchodcovia, potom
nevie znalkyňa prečo uviedla výmeru 15 m2 ako rozlohu, ktorou zasiahla do ich vlastníckeho práva.
Poukázali na vyjadrenie znalkyne, že neskúmala plochu susediaceho pozemku a to parcely č. 320 podľa

pozemkovej knihy, ale ani parc. č. 665 podľa listu vlastníctva, kde sa nachádza Drogéria. Po predložení
jej výpisu z pozemkovej knihy na parc. č. 320 uviedla, že ona tento výpis neskúmala. Nevedela sa
vyjadriť ako je možné, že táto parcela má mať výmeru podľa právneho stavu 640 m2 a v súčasnosti má
výmeru podľa listu vlastníctva 709 m2. Podľa žalobcov znalkyňa mala tak ako znalec zistiť, že pozemok
žalovanej siaha až do terajšej parcely č. 665, teda kde je v súčasnosti parcela jej suseda a plot Drogérie.
Tvrdenie znalkyne, že jej vyšiel iný výsledok než znalcovi Ing. Špačekovi lebo použila inú metódu je

tiež stupídnosť. Zdravý rozum nedovolí uvažovať o tom, že možno používať inú metódu ako použil Ing.
Špaček a na základe tejto metódy dôjde k výsledku, ktorý je rozdielny 2,4 násobne. Znalcom určený
zásah do ich vlastníckeho práva je zo strany žalovane 36 m2 a znalkyňa určila iba 15 m2. Tu pripomínajú
len jeho kamuflovaný výsledok, lebo parcela, ktorú vyčlenil z terajšej parcely č. 665 je veľká, 41 m2 a nie
36 m2, ako to určil znalec. Znalec určil hranicu pozemku vo vzdialenosti i 1,84 metra, resp. 1,85 metra

od múra domu žalovanej, podľa situačného plánu, ale aj katastrálnej mapy je to 2,7 až 3 metra od tohto
múra. Teda znalec zatajil približne 30 m2 pozemku žalovanej z dôvodu, že určil hranicu na nesprávnom
mieste. Žalobcovia sa nedomáhajú toho, že ich parcela na nachádza na parc. č. 665, to fyzicky nie
je možné. Poukázali iba nato, že tu došlo k posunutiu hraníc pozemkov geodetmi, správou katastra
za aktívnej spolupráce žalovanej a to tak, že žalovaná nepotrebovala pozemok, ktorý má za domom,

ale potrebovala ich pozemok. Tento jednoducho za spoluprácu viacerých geodetov ako aj pracovníkov
katastra nechala odpísať z ich LV a pripísať sebe bez akéhokoľvek právneho titulu nadobudnutia. Ich
pozemok zmenšili na 773 m2 a rozdiel pripísali podľa identifikácie parciel do verejného priestranstva a
do ulice. Opäť poukázali na parcelu č. 665, ktorá vznikla z parcely č. 320 a táto vznikla zlúčením dvoch
parciel320a319/2,spoluovýmere640m2anieakojetonavýpisezpozemkovejknihyuvedené,kdesa

uvádza 685 m2. Tu zrejme nešlo o omyl, ale o úmysel. Znalec nedal odpoveď nato, komu patrí zvyšných
40 m2 na parcele č. 665. Znalec ani znalkyňa nevedeli vysvetliť, prečo vznikol rozdiel medzi právnym
stavom a skutočným stavom na parcele č. 320 podľa pozemkovej knihy, ktorá by podľa právneho stavu
mala byť identická s parcelou č. 665. Rozdiel vo výmere na tejto parcele oproti právnemu stavu je 80 m2.
Poukázali nato, že podľa pozemkovej knihy mala parc. č. 323 výmeru 878 m2, parcela č. 320 výmeru

640 m2, a parcela žalovanej mala výmeru tak, ako ju kúpili právni predchodcovia žalovanej 1.425 m2,
teda spolu 2.943 m2. Teraz podľa listu vlastníctva ich parcela má výmeru 773 m2, parcela žalovanej
1.430 m2 a parcela č. 665 má podľa LV výmeru 709 m2. Znalec na ulici určil k ich parcele 24 m2, k
parcele žalovanej 9 m2 a k parcele č. 665 približne 12 m2. Spolu teda táto výmera činí 709 + 773 +
1.403 + 9 + cca 12 + 24 = 2.957 m2. Teda ešte viac, než je pôvodne podľa pozemkovej knihy. Podstatné

je konštatovať, že nič nechýba, ani tých 45 m2, ktoré znalec nevie nájsť.
Navrhli, aby znalec vypracoval geometrický plán parcely žalovanej na základe súčasného stavu
katastrálnej mapy a do tejto premietol merane Ing. Neuhausera z roku 1931. Takto sa mu môže presne
podariť zobraziť pozemok žalovanej ale i jej suseda Drogérie. Súčasne nech urobí šetrenie, či došlo
k zmene právneho stavu u bývalej parcely č. 320 podľa pozemkovej knihy, ak áno, nech uvedie, na

základe akej právne relevantnej skutočnosti. Ak nie, nech vysvetlí na úkor koho je na uvedenej parcele
približne o 80 m2 viac, komu táto pôda patrí pretože bývalé parcely č. 320, č. 321 a č. 323 po právnej
stránke neboli menené a ich pôvodná výmera činí spolu 2.943 m2

Znalec Ing. Štefan Špaček vo veci predložil geometrický plán úradne overený Okresným úradom v

Komárne dňom 17.02.2014, v ktorom uviedol doterajší stav a stav právny, ktorý je totožný s registrom C
KN, LV č. XXX, parc. č. 876 zastavaná plocha o výmere 718 m2 s tým, že ako nový stav uviedol parcelu
č. 876 zastavaná plocha o výmere 681 m2 vo vlastníctve žalovanej a ďalej doterajší stav LV č. X, parc.
č. 877 zastavaná plocha o výmere 773 m2, nový stav parc. č. 877 zastavaná plocha o výmere 810 m2
vo vlastníctve žalobcov, u každého v jednej polovici.

Znalec Ing. Štefan Špaček na pojednávaní dňa 30.01.2015 pri svojom výsluchu uviedol na otázku
zástupcu žalobcov, aký okap sa v zmysle obyčajového práva k nehnuteľnosti necháva, že pokiaľ ide
o okapy domov v mapách sa zvýrazňovali hrubšou čiarou, tam kde mohol okap zasiahnuť do inejparcely, to znamená, že susedovi alebo do verejného. Bolo v starých mapách pozemkovo knižných.
Tam sa nezvýrazňovala, koľko centimetrov je od steny. Sú meračské nákresy, kde tá miera mohla byť
znázornená, ale v tomto prípade nebola, bola len čiara, ktorá prezentovala hranicu a v rámci toho bol

aj okap. Tiež uviedol, že podľa obyčajového práva je to regionálne. Napr. na južnom Slovensku boli
zlomené strechy, tie boli 80 cm, na Karpatskej oblasti boli do 50 cm. Ďalej uviedol, že pri vypracovaní
znaleckého posudku a geometrického plánu vychádzal z podkladu, ktorým bola pôvodná katastrálna
mapa z roku 1888, tam je hranica zobrazená a nebola zmenená až do času, kedy bolo vykonané
technicko-hospodárske mapovanie. Znalec ďalej uviedol, že dôležitá je čiara zakreslená v mape. Dom

žalovanej sa nepohol, dom ktorý on meral je zobrazený v pôvodnej mape. Keď zdigitalizoval tú čiaru, tak
dostal stav, ktorý zobral v geometrickom pláne v znaleckom posudku. Zistil, že okolo múra žalobcovia
majú mať svoj pozemok a to tam aj dal.
Zástupca žalobcov vo veci žiadal, aby znalec zodpovedal otázku, odkiaľ má Drogéria viac o 83 m2 a
na koho úkor.

Znalec vo svojom písomnom stanovisku z marca 2015 uviedol, že rodinný dom žalobcov leží na svojom
pôvodnommiestezostranyspornejhranicenebolposunutýdopozemkužalovanej.Tentoobjektzameral
a dostal totožné údaje ako v právnom stave, ale v pôvodnej katastrálnej mape. Toto je rozhodujúce pre
určenie priebehu spornej hranice. Objekt sa neposunul a hranica medzi pozemkami parc. č. 877 a č.
876 bola v katastrálnej mape pri mapovaní zle zobrazená, nesprávne určená na objekte žalobcov. Iné

posunyvdanejlokalitenemajúžiadnyvplyvnaurčeniepriebehuspornejhranice.Mapovaciepráce,ktoré
ustanovili súčasný právny stav zrejme vychádzali zo skutočného stavu a neskúmali správny priebeh
hranice podľa pozemkovo knižného operátu ani v polohe hraníc ani vo výmeroch. Preskúmal námietku
žalobcovohľadne"Drogérie"aúdajnéhozásahu83m2,ktorýakouviedol,mávplyvajnapriebehspornej
hranice. Pri geodetických prácach ani pri spracovaní znaleckého posudku a ani teraz pri spracovaní

stanoviska nevie, ktorej parcely je vlastník "Drogéria". Priebeh spornej hranice určil z dostupných
mapových a digitálnych údajov, z katastrálneho operátu a geodetického zameranie skutočného stavu.

Na pojednávaní dňa 07.04.2015 zástupca žalobcov opäť žiadal o vyjadrenie znalcov, prečo je na terajšej
parcele č. 665 o 80 m2 viac než je právny stav a na úkor koho túto výmeru získali.

Ing. Špaček vo svojom stanovisku k znaleckému posudku č. 10/2015 z júna 2015 uviedol, že pri
spracovaní znaleckého posudku postupoval tak, aby vychádzal z pôvodného právneho stavu, ktorý
reprezentujú údaje pozemkovej knihy, resp. pozemkovo knižných vložiek z dôvodu, aby eliminoval
nedostatky a posuny hraníc, ktoré vznikli pri vyhotovovaní geometrických plánov ale najmä pri THM v

roku 1985. Výsledky porovnania sú s tým, že uviedol grafiku, ktorá vznikla vektorizáciou katastrálnej
mapy a to parc. č. 323 o výmere 833 m2, parc. č. 321 o výmere 858 m2 a pokiaľ ide o údaje z
pozemnoknižnejvložky,kdesauvádzaPKVč.1480výmera878m2,PKVč.241výmera863m2.Rozdiel
vo výmerách získaných vektorizáciou a na PKV v oboch prípadoch spĺňajú kritéria, ktoré odchýlku
povoľujú. Skúmal údaje na PKV č. 1480 o výmere pozemku parc. č. 323, kde je uvedená výmera 878

m2. Zápis do PKV bol vykonaný 27.11.1948. Podľa jeho zistenia pozemok parc. č. 323 podľa zákresu
pozemnoknižnej mapy nemal výmeru 878 m2 alebo 838 m2. Prvotné pri zakladaní vlastníckych vzťahov
je a bola vždy poloha hraníc a následne bola určená výmera. Ďalej poukázal na prílohu č. 2 a zobrazenie
stavu, ako sa z pozemkov parc. č. 321 a č. 323 odčleňovalo. Pozemok parc. č. 323 sa skladá z časti A
o výmere 24 m2, B výmera 36 m2 a C výmera 773 m2, spolu 833 m2. Diel C je súčasný tvar a rozmer

pozemku parcely č. 877. Táto plocha bola v pozemkovej knihe väčšie o diela A o výmeru 24 m2 a diel
B o výmere 36 m2. Diel B je predmetom sporu, vlastníci pozemku parc. č. 876 ho neoprávnene užívajú
a majú zapísaný na LV. Pozemok parcely č. 321 sa skladá z častí: D výmera 36 m2, E výmera 9
m2, F výmera 813 m2, spolu 858 m2. Zotrval na závere znaleckého posudku, že žalovaná zasiahla do
vlastníckych práv žalobcov v rozsahu dielu B, ktorý tvoria body A, B, C, D, E, F, G, H a ktorý má výmeru

36 m2. Ďalej znalec uvádza, že pokiaľ sa týka pozemku parcely č. 665 má v súčasnosti výmeru 709 m2,
parcela vznikla prerozdelením medzi pozemkami parc. č. 320 a č. 319. Vôbec sa nedá spájať určovanie
hranice medzi pozemkami parc. č. 877 a č. 876. Dokázal, že parcela č. 665 sa zväčšila o časť - diel D
vo výmere 36 m2. Ostatné zmeny si vyžadujú samostatné šetrenie a rekonštrukciu. Chýbajúcu výmeru
80 m2 žalovanej podrobne zdôvodnil v pôvodnom znaleckom posudku. Výmera pozemku parcely č.

323 je v pozemkovej knihy 878 m2 a je určená nesprávne. Výmera pozemku má byť podľa digitalizácie
katastrálnej mapy 833 m2. Rozdiel medzi touto výmerou a výmerou, ktorá je na liste vlastníctva na
pozemok parc. č. 877 vznikol tým, že bola nesprávne určená hranica medzi pozemkami parc. č. 877
a č. 876.Zástupca žalobcov vo veci uviedol, že podľa neho znalci sa nevyjadrili k tomu, na úkor koho je o 80 m2
viac na parcele č. 665 než je právny stav. Trval na tom, aby sa k tomu znalci vyjadrili. Poukázal na list

vlastníctva, na ktorom je zapísaná parcela č. 665, z ktorého vyplýva, že tam je 709 m2. Ing. Špaček pred
budovou Drogérie zo strany ulice určil ešte asi 70 cm pás, ktorý patrí im. Dodáva 50 cm a vzhľadom na
pás dlhý 22 m2 je to spolu 720 m2. Teraz tých 720 m2 keď porovná s výpisom z pozemkovej knihy tam
je len 640 m2. Neexistuje žiadna zmluva, ktorou by sa delilo, pridávalo, kupovalo. To znamená, že tých
80 m2 odniekiaľ museli získať navyše. Ďalej uviedol, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho

práva s tým, že uviedol konkrétnu výmeru 80 m2.

Právna zástupkyňa žalovanej vo veci uviedla, že doplnenie dokazovania ako požadoval zástupca
žalobcov považuje za dokazovanie vykonané nad rámec a ktoré by bolo nezákonným dôkazom. Nevidí
dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania, pretože obaja znalci podľa jej názoru sa zhodli v tom, že
pokiaľbolovcelkovejvýmerezasiahnuté,čiženiekonkrétneparcielč.876ač.875vovzťahukžalovanej

tak to bolo v roku 1985 THM mapovaním, ku ktorému sa mohol vyjadriť každý a teda berúc aj do úvahy
určité odchýlky, ktoré pripustili všetci znalci, zo strany žalovanej neprišlo k uzurpeniu si vlastníckych práv
časti pozemku žalobcov. Žalovaná ako právna nástupkyňa vstúpila do užívacích a vlastníckych práv
svojich právnych predchodcov v nezmenenom stave tak, ako to títo pôvodne nadobudli.

Súd dôkazný návrh zástupcu žalobcov, aby sa vo veci ďalej vyjadrili znalci, na úkor koho je parcela č. 665
o 80 m2 väčšia ako je právny stav nepripustil a zamietol považujúc ho za nedôvodný a tak ako aj uviedla
právna zástupkyňa žalovanej, išlo o dokazovanie nad rámec vykonania dokazovania, vzhľadom na
predmet konania, keďže išlo o parcelu č. 665, ktorá sa nachádza v susedstve nehnuteľností žalovanej
a táto samotná parcela nie je ani predmetom konania týkajúceho sa určovacej žaloby žalobcov.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p, Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 134 ods. 1, 3 OZ, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Z ustanovenia § 126 OZ vyplývajú základné druhy vlastníckych žalôb a to žaloba na vydanie veci, žaloba
na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, a žaloba o určenie vlastníckeho práva, ak je na určení
naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej

žaloby je preukázanie vlastníckeho práva.

Ustanovenie § 134 OZ upravuje vydržanie, ktoré je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobný
premet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom

ustanovenej doby. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné
intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (Zákon č. 131/1982 Zb.), umožňujúce započítať aj čas pred
01.aprílom 1964 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01.04.1984, ako aj ustanovenie §
872 ods. 6 (Zákon č. 509/1991 Zb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku
započítala čas, pre ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.01.1992.

Pokiaľ ide o jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy bolo obdobie platnosti obyčajového práva na
území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od
01.01.1951 do 31.03.1964 a obdobie platného Občianskeho zákonníka od 01.04.1964 so zreteľom
na jeho novely, najmä Zákon č. 131/1982 Zb. účinný od 01.04.1983 a Zákon č. 509/1991 Zb. účinný
od 01.01.1992. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju v pokojnej
držbe. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci
mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú. V prípade
nehnuteľnosti v trvaní 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetkyokolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. Občiansky zákonník
č. 40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie, t. j. do apríla 1983 neupravoval. Až uvedená novela
OZ v ustanoveniach §132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania

času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.aprílom 1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr
než 01.04.1984 (§ 865 ods.3). Podľa tejto úpravy vlastnícke právo nadobudol občan, ktorý mal vec
nepretržite v držbe, v prípade nehnuteľností 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom
na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa platnej občianskoprávnej úpravy od
novelizácie OZ vykonanej Zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01.01.1992 sa oprávnený držiteľ

stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3-och rokov ak ide o hnuteľnosť, a po
dobu 10-tich rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe je
potrebné započítať aj držbu vykonanú pre 01.01.1992. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba
predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so
zreteľom ku všetkým okolnostiam, uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva
v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom vecí, ktoré drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva. Dobrá

viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech záveru o existencii
dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia, t. j. titulu. Posúdenie toho, či
držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, treba posudzovať nielen zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z
ktoréhosaodvodzujevznikpráva.Dobrávieraoprávnenéhodržiteľa,ktorájedanásozreteľomnavšetky

okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi a to každý v
jednej polovici nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Hurbanovo zapísaných na LV č. X, parc.
č. 877 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 733 m2, stavba - dom súp. č. 288 na parcele registra

CKN č. 877. Pred mapovaním mali žalobcovia zapísanú nehnuteľnosť a to parcelu č. 323 plocha o
výmere 878 m2. Po mapovaní, teda v roku 1985 na základe THM, pozemky boli prečíslované na parcelu
č. 877 zastavaná plocha o výmere 773 m2, a parc. č. 321/1 ostatná plocha ako časť, čo predstavuje
rozdiel vo výmere 105 m2 v neprospech žalobcov Podľa geometrického určenia, ako uviedla znalkyňa
Ing. Strhanová, správne výmera parcely č. 323 mala mať výmeru 808 m2 a nie 878 m2. Žalovaná je

vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Hurbanovo, zapísaných na LV č. XXX a to
parcela registra CKN č. 876 zastavaná plocha o výmere 718 m2 a parcela č. 875 záhrada o výmere
712 m2, spolu o výmere 1.430 m2. Pred mapovaním mala žalovaná, resp. jej právni predchodcovia na
LV č. 508 zapísané nehnuteľnosti a to parcelu č. 321 zastavaná plocha o výmere 520 m2, parcelu č.
322/1 záhrada o výmere 905 m2, spolu 1.425 m2, čo predstavuje na strane žalovanej rozdiel vo výmere

5 m2 v neprospech žalovanej.

Ako bolo zistené a konštatované znalcom Ing. Špačekom v jeho znaleckom posudku je zrejmé,
že súčasná parcela č. 876 má hranice posunuté do pozemku parcely č. 877 a pozemok parcely č.
665 má hranicu posunutú do pozemku parcely č. 876. Podľa znalca tak vznikli rozdiely v dieloch

B a D, ktoré majú tú istú výmeru. Zo znaleckého dokazovania bolo ďalej zistené, že vlastnícka
hranica medzi účastníkmi konania podľa zápisov v pozemkovej knihe v evidencii nehnuteľností katastra
nehnuteľností nebola menená na podklade právnej listiny, danej na zápis účastníkmi sporu, resp. ich
právnymi predchodcami, čo znamená, že pôvodná hranica zakreslená v mape pozemkovej knihy bola
stále vedená ako vlastnícka. Prvý zápis vlastníckych vzťahov v prospech žalobcov bol do evidencie

nehnuteľností vykonaný pod číslom zmeny 1/1964. Prvý zápis vlastníckych vzťahov v prospech
žalovanej, resp. právnych predchodcov bol vykonaný pod č. zmeny 33/1970. V oboch prípadoch
nebol ako technický podklad použitý geometrický plán, ale identifikácia parciel. Ako ďalej vyplýva aj
zo znaleckého posudku, mapovanie THM sa vykonávalo v celom katastrálnom území a hromadne
na základe štátnych objednávok. Vlastnícka hranica bola stanovená, vykreslená a na tvare miesta

vyšetrená pri mapovaní po dome žalobcov. Ďalej bolo zistené tiež, že pri preberaní mapovania THM
bolo už zrovnávacom zostavení pri mapovaní THM uvedené, že rozdiel, zmenšenie pozemku o 105 m2
žalobcov sa nachádza v parcele č. 1321 po mapovaní.
Parcela registra C KN č. 1321/1 nebola zapísaná na list vlastníctva a nebola ani riešená v geometrickom
pláneč.243-248-01-94,ktorýmbolausporiadanácestacezHurbanovo.Vlastníctvokpredmetnejčastije

zapísané v registri E KN ako pôvodná nehnuteľnosť č. 542/2, LV č. XXXX a ako vlastník je vedené Mesto
Hurbanovo. Znalkyňa Ing. Strhanová v znaleckom posudku uviedla, že pri parc. č. 875 po mapovaní
THM bola zmenená výmera zo 731 m2 na 712 m2.Z dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná užíva nehnuteľností zapísané na LV č. XXX
v rovnakom rozsahu ako jej právni predchodcovia. Hranice medzi pozemkami účastníkov sa pritom
nemenili. Po celú dobu a to i potom, ako sa stala žalovaná vlastníčkou nehnuteľností, tieto užívala v

dobrej viere a dobromyseľne, bez spochybňovania ich vlastníckeho práva žalobcami. K nezhodám došlo
v roku 2009 potom ako žalobcovia postavili nový plot a vybudovali nový okapový chodník. Je pravdou,
že na strane žalobcov došlo k zmenšeniu výmery parcely č. 877 oproti pôvodnej výmery parcely č.
323. Vo veci však nebolo preukázané, že žalovaná zasiahla nejakým spôsobom do vlastníckeho práva
žalobcov. Takýto zásah nebol potvrdený ani znaleckým dokazovaním. Znalec Ing. Špaček vo svojej

výpovedi uviedol, že pôvodnú parc. č. 323 nikto nekúpil, nerozčlenil, zmeny boli vykonané k pozemku
parcely č. 32, ale z druhej strany, z čoho tiež vyplýva, že k tomu, že je zmenšená výmera parcely
žalobcovi nedošlo konaním zo strany žalovanej, resp. jej právnych predchodcov.

V konaní žalobcovia poukazovali na susednú parcelu zo strany žalovanej a to parcelu č. 665 poukazujúc
na rozdiel medzi právnym stavom, ktorý mala mať táto parcela a skutočným terajším, ktorý je 80 m2.

Podľa žalobcov ide presne o tých 80 m2, ktorá výmera chýba do ich parcely. Preto aj zástupca žalobcov
na pojednávaní dňa 30.10.2015 uviedol, že svojou žalobou o určenie vlastníckeho práva voči žalovanej
sa domáhajú určenia vlastníctva k výmere 80 m2. V danej veci však nebol preukázaný naliehavý právny
záujem žalobcov na zisťovaní a určení na úkor koho je v parcele č. 665 o 80 m2 viacej ako je právny stav,
keďže vlastnícke právo k tejto parcele patrí tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Pokiaľ súčasná

parcela č. 876 má hranice posunuté do pozemku parcely č. 877 a pozemok parcely č. 665 má hranicu
posunutú do pozemku parcely č. 876, takýto stav však je dlhodobý z hľadiska užívania nehnuteľností
a preto možno konštatovať, že žalovaná nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXX užívala so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľne v tom, že je ich vlastníkom. Možno hovoriť o oprávnenej
držbe nepretržite po dobu 10 rokov ale i viac, vzhľadom na užívanie nehnuteľnosti a dobrú vieru

žalovanej a jej právnych predchodcov, od ktorých nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Dobrej
viere žalovanej v presdvedčení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností svedčia tiež okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia, t. j. titulu tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania.
Preto súd žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia o trovách konania účastníkov a štátu rozhodne súd do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.