Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/835/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711206428
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2711206428.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova
8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova
8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti odporcovi: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, D., o zaplatenie
410,62 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č.k.
3C/169/2011-98 zo dňa 7. júla 2014 v jeho zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
trovách konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa čiastočne vyhovel návrhu a uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 331,24 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 15.12.2009 do zaplatenia,
s tým, že súd povoľuje odporcovi dlh splácať po 50,- Eur mesačne, prvá splátka splatná do 20. dňa

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia splátka splatná
vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosťceléhoplnenia.Druhýmodsekomvýrokuvozvyškusúdnávrhzamietol.Tretímodsekomvýroku
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 15,03 Eur za zaplatený
súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia k rukám JUDr. Jána Šoltésa, advokáta vo výške 54,90
Eur, trovy všetky k rukám právneho zástupcu a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 708 ods. 1, § 709 ods. 1, § 710, § 497, § 711 ods. 1, § 713 ods.
1 a 2, § 715 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4,
ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, ods. 3, § 3 ods. 1 Nar.
Vlády č. 586/2008 Z.z.. Vecne argumentoval tým, že rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej
veci bolo to, či právny vzťah možno posúdiť zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom
k tvrdeniu navrhovateľa, že uvedený zákon sa na vzťah účastníkov nevzťahuje a to v zmysle § 1 ods.

3 veta prvá cit. zákona, nakoľko ide o úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Súd zastáva názor, že aj
keď je zmluva o úvere absolútnym obchodom, na právny vzťah založený zmluvou o úvere treba tiež
aplikovať aj ustanovenie zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi. K záveru o
občianskoprávnomvzťahusúdvedieajskutočnosť,žezákonč.258/2001Z.z.vodkazepodčiaroupod9)
k § 5 zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazuje na ustanovenie § 48 Občianskeho

zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie § 344 Obchodného
zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy súd
hodnotí sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom, že uvedená zmluva je
úverovouzmluvouaspotrebiteľskouzmluvou,atobezohľadunato,žeúčastníciprejavilivôľu,abysaich
právnyvzťahaprávaapovinnostiznehovzniknutéspravovalustanoveniamiObchodnéhozákonníka,na
ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy vzťahujúce

sanaspotrebiteľov,nakoľkodospelvykonanýmdokazovanímkzáveru,žemedziprávnympredchodcom
navrhovateľa a odporcom vznikla zmluva, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru, ktorú ďalej súdposudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a celý právny vzťah posudzoval aj podľa zákona
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 spolu s prílohou má súd preukázané, že dňa

14.12.2009 spoločnosť Tatra banka, a.s. ako postupca postúpila voči postupníkovi spoločnosti Intrum
Justitia Slovakia s.r.o. pohľadávku voči odporcovi uplatňovanú v tomto konaní.
Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2007 obsahuje údaje o odporcovi, jej predmetom je otvorenie a vedenie
bežného účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytovanie ďalších produktov a služieb v zmysle zvoleného

balíka služieb, balík služieb bol zvolený P. s tým, že obsah balíka služieb je uvedený v Obchodných
podmienkach balíkov služieb, odporca nezvolil poistenie, k poskytnutiu povoleného prečerpania na účte
v časti VIII. zmluvy je uvedené, že tento je v zmysle obchodných podmienok balíkov služieb.
Oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky oznamoval pôvodný veriteľ
odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa a súčasne oznamoval, že odstúpil od zmluvy a
zároveň dňa 14.12.2009 zrušil účet, pričom deň zrušenia účtu považoval za zánik zmluvného vzťahu

založeného zmluvou. Doručenka o prevzatí oznámenia odporcom súdu predložená nebola.
Z výpisu z bankovej knihy vyplýva, že dátum poskytnutia povoleného prečerpania je 04.09.2007, výška
posledného platného rámca je 331,94 Eur, dátum zrušenia posledného platného rámca je 19.11.2007,
dátum vzniku omeškania je 29.09.2007. Uvedený výpis slúži pre informačné účely, nie je na ňom
uvedený podpis odporcu.

V konaní mal súd preukázané, že zmluva o bežnom účte bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke
ju súd vyhodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ustanovením § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Navrhovateľom uplatnená suma 410,62 Eur je podľa neho nevysporiadaný debetný zostatok. Súd z
výpisu z účtu odporcu zistil, že za obdobie od 14.08.2007 do 31.12.2008 mu boli ďalej účtované poplatky
za balík služieb vo výške 9,46 Eur, úroky vo výške 40,05 Eur a ďalšie poplatky za upomienky 4,98

Eur a poplatok za výzvu na zaplatenie 24,90 Eur. Ide o prípad, ktorý je upravený v § 710 Obchodného
zákonníka a predpokladá sa, že majiteľ účtu v zmluve určí, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte. Dôsledkom určenia je, že vznikne
podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere a práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere. Zmluvou o úvere sa banka zaväzuje na požiadanie

poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje ich vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľanázorusúdubolopretoprezistenie,kedysadostalodporcadonepovolenéhočerpaniapeňažných
prostriedkov zo strany navrhovateľa povinnosťou tvrdiť úverový rámec, ohraničujúci limit nepovoleného
prečerpania. Čo sa týka úverového rámca, jeho výšky alebo obdobia, na ktoré sa poskytuje, nevyplývajú
tieto skutočnosti z dôkazov poskytnutých súdu. Navrhovateľ tvrdil, že dňa 04.09.2007 poskytol odporcovi

úverový rámec vo výške 331,94 Eur (10.000,- Sk), pričom však dôkaz na uvedené tvrdenie - zmluvu
alebo oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania - súdu nepredložil. V balíku služieb P., resp.
sadzobníku Tatra banky, a.s. sa žiaden úverový rámec neuvádza. Stranami zmluvy, týkajúcej sa
prečerpania boli banka - podnikateľ a odporca ako spotrebiteľ. Navrhovateľ v doplnenom návrhu tvrdí a
poukazuje, že odporca neuhradil nedovolené prečerpanie na jeho účte a ako dôkaz doložil iba prehľad

histórie transakcií na bežnom účte, ktorý nie je spôsobilým dôkazom na preukázanie dohody o výške
úveru, resp. rámca a obdobia, na ktorý sa poskytuje.
Ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje náležitosti zmluvy. Absencia
niektorých náležitostí (napr. výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov)

nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal
čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Zákon o
spotrebiteľských úveroch namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5
zákona o spotrebiteľských úveroch). Súd preto nepriznal navrhovateľovi úroky a poplatky vyplývajúce

z výpisu z účtu odporcu, ktoré navrhovateľ žiadal priznať, nakoľko súdu nebolo preukázané dohodnutie
úrokov a poplatkov medzi účastníkmi, keďže nebola predložená riadna písomná zmluva o poskytnutí
povoleného prečerpania v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo
dňa 10.07.2007 obsahuje iba v bode VIII. údaj, že poskytnutie povoleného prečerpania na tomto účte je v

zmysle Obchodných podmienok balíkov služieb. Obchodné podmienky balíkov služieb Tatra banky, a.s.
pre fyzické osoby - k bežným účtom v Sk účinné od 01.09.2006 obsahujú iba údaj o tom, že poskytujú
povolené prečerpanie na účte. Z uvedeného nevyplýva, kedy, odkedy, či a s akou výškou úverového
rámca poskytol pôvodný veriteľ odporcovi povolené prečerpanie. Odporca pri výpovedi uviedol, že využilslužbu povoleného prečerpania. Rozporná v konaní zostala výška povoleného prečerpania a preto súd
vychádzal z predloženého výpisu z účtu za obdobie od 14.08.2007 do 31.12.2008, z ktorého zistil, že
odporca bez poplatkov a úrokov prečerpal finančné prostriedky vo výške 760,14 Eur, odporcovi prišli na

účet finančné prostriedky vo výške 428,90 Eur. Bez poplatkov a úrokov tak zostáva nesplatená čerpaná
suma 331,24 Eur, na úhradu ktorej súd zaviazal odporcu a vo zvyšku súd návrh zamietol. Vzhľadom
k tomu, že odporca uvedený debetný zostatok v sume 331,24 Eur neplnil riadne a včas, súd zaviazal
odporcu tiež na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej výšky istiny, avšak nie odo dňa 30.09.2007
tak, ako žiadal navrhovateľ, ale až od 15.12.2009 do zaplatenia, nakoľko dňa 14.12.2009 pôvodný

veriteľ odstúpil od zmluvy, pričom dňom nasledujúcim sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho
záväzku. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne a nie vo výške 14,75%
ročne ako navrhoval navrhovateľ, nakoľko má súd za to, že pôvodný veriteľ zrejme vychádzajúc z
nesprávnejvoľbypráva,dohodyovoľbeObchodnéhozákonníka,poškodzujespotrebiteľaprivyrubovaní
úroku z omeškania podľa sadzby, ktorá sa v čase uzavretia zmluvy medzi stranami používala ako
sankcia za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom. Súdu nebol doložený dôkaz preukazujúci

oprávnenosť zinkasovaných debetných úrokov a poplatkov, keďže tieto neboli s odporcom individuálne
dojednané, pričom odstúpením od zmluvy zanikol nárok navrhovateľa žiadať po odporcovi príslušenstvo
pohľadávky, ktorým sú podľa § 121 ods. 3 OZ v súdenej veci účastníkov úroky a úroky z omeškania. V
sadzobníku poplatkov Tatra banky, a.s. časť poplatky za služby pre fyzické osoby je uvedené, že balík
P. je spoplatnený sumou 79,- Sk mesačne.

Z Výpisu z účtu odporcu za obdobie od 14.08.2007 do 31.12.2008 vyplýva, že odporca vykonal výbery
z bankomatu vo výške 760,14 Eur (22.900,- Sk). Odporcovi boli ďalej účtované poplatky za balík služieb
vo výške 9,46 Eur (285,- Sk), úroky vo výške 40,05 Eur (1.206,49 Sk) a ďalšie poplatky za upomienky
4,98 Eur a poplatok za výzvu na zaplatenie 24,90 Eur. Odporcovi prišli na účet finančné prostriedky vo
výške 428,90 Eur (12.921,- Sk). Bez poplatkov a úrokov zostáva nesplatená čerpaná suma 331,24 Eur.

V uznaní záväzku a dohode o splatení záväzku zo dňa 21.07.2010 je uvedené, že odporca uznáva svoj
záväzok voči veriteľovi vzniknutý z titulu nesplateného úveru na základe nepovoleného prečerpania na
bežnomúčtedlžníkavovýške752,78Eur,ktorýpozostávazistinyvovýške410,62Eurspríslušenstvom.
V bode V dohody je uvedené, že sa strany dohodli, že ich vzťah sa spravuje zákonom č. 513/1991 Zb.
Obchodným zákonníkom.

Aj pre platnosť uznania záväzku v dohode o splatení záväzku zo dňa 21.07.2010 sa vyžaduje, aby
nebola v rozpore so zákonom. Súd skúmal, či uvedená dohoda neobsahuje neprijateľné podmienky v
zmysle § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. (OZ)
V bode V dohody je uvedené, že sa strany dohodli, že ich vzťah sa spravuje z.č. 513/1991 Zb.
Obchodným zákonníkom. Súd považuje uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú z dôvodu, že

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje
zmluvné postavenie spotrebiteľa, čo sa premietlo aj do výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom
vo výške 14,75% ročne. Takto stanovený úrok z omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom
občianskoprávnym nevýhodným. Súd má za to, že ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania vo
výške podľa Obchodného zákonníka, a teda vo výške ďaleko vyššej než pripúšťa Občiansky zákonník,

vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná o neprijateľnú podmienku, v neprospech spotrebiteľa a značne
poškodzujúcu spotrebiteľa na jeho práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom sankcionovaný
podľa predpisov občianskeho práva, konkrétne § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a k nemu
vykonávaciemu právnemu predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd má za to, že ak sa
ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zákonná podmienka zákazu odchýlenia sa od

predpisov občianskoprávnych, voľnejšia úprava práv a povinností z úverového vzťahu v Obchodnom
zákonníkuvyznievavneprospechspotrebiteľaapretojepodľa§53ods.1OZneprijateľnoupodmienkou,
podľa § 53 ods. 4 OZ neplatnou a pre obchádzanie zákona v zmysle § 39 OZ neplatná.
Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi splácať svoj dlh navrhovateľovi v splátkach v sume
50,-Eurmesačne,pričomurčilichvýškuapodmienkyzročnosti.Súdpovolilodporcovisplátkysohľadom

na jeho finančné pomery, dostáva mzdu v čistom 200,- Eur mesačne, býva u rodičov, ktorým prispieva
na domácnosť čiastkou v rozpätí 50,- - 100,- Eur mesačne. Uvedená priznaná výška splátok by mala byť
v súlade so súdnou praxou, ktorá vyžaduje, aby bol dlh, povolený splácať v splátkach rozložený tak, aby
pri riadnom plnení po splátkach, zanikol najneskôr do 36 mesiacov od právoplatného rozhodnutia súdu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporcovi a preto súd vypočítal ich
pomer úspechu, resp. neúspechu k pomeru úspechu, resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomerrozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho
neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy - istiny 410,62 Eur, z toho mu súd priznal sumu
331,24 Eur a do zvyšku tejto sumy o 79,38 Eur návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje

80,67% a u odporcu 19,33%, čo znamená, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške
61,34%. Nakoľko mal predmetnej veci navrhovateľ čistý úspech 61,34%, súd priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 15,03 Eur (61,34% z 24,50 Eur) a náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 54,90 Eur (61,34% z 89,50 Eur) za dva úkony právnej služby, 2 x
režijný paušál a DPH.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania podal
odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že s rozhodnutím súdu
prvého stupňa, ktorým čiastočne zamietol ich žalobný návrh nesúhlasí. Je názoru, že súd prvého
stupňa vec nesprávne posúdil. V predmetnom spore vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie
peňažnej pohľadávky v rozsahu uplatnenou žalobou, ako aj právo na náhradu trov konania a trov

právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti odôvodnil tým, že
celý právny vzťah založený zmluvou o bežnom účte posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pričom pre neuvedenie úrokov a poplatkov v zmluve tieto
navrhovateľovi podľa ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. nepriznal. Nesprávne právne posúdenie
súdom prvého stupňa spočíva práve v aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch na pohľadávku

vzniknutú z nepovolaného prečerpania na bežnom účte odporcu, pričom na uvedenú skutočnosť
výslovne navrhovateľ upozornil už v podaní zo dňa 04.07.2014. Súd prvého stupňa napriek tomu
podriadil predmetnú pohľadávku pre režim spotrebiteľského úveru a navrhovateľovi nesprávne nepriznal
ním uplatnené úroky a poplatky, pričom podľa v tom čase platného a účinného ust. § 1 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných

prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Nakoľko
zákon o spotrebiteľských úver sa v zmysle vyššie uvedeného citovaného ustanovenia nevzťahuje
na prejednávaný právny vzťah, nemal byť aplikovaný a preto je nesprávne nepriznanie žalovanej
pohľadávky v rozsahu uplatnenom v žalobnom návrhu pre údajnú bezúročnosť úveru. Čo sa týka
uplatnenej sumy v tomto konaní opakovane zotrval na písomných vyjadreniach, v ktorých nárok riadne

špecifikoval čo do právneho dôvodu a výšky doložených podporných listinných dôkazov, podanie zo
dňa 01.08.2012. Výška žalovanej pohľadávky tak predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými
obratmi na účte odporcu v sume -410,62 Eur. Výpis z bankovej knihy podrobný položkovitý výpis z
účtu a špecifikácia postúpenej pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa predstavujú nesporný
dôkaz o pravosti a výške pohľadávky, pričom navrhovateľom uplatnená pohľadávka v tomto súdnom

konaní je pôvodne pohľadávkou banky a je vypočítaná schváleným bankovým systémom, ktorého
výstup predstavuje práve navrhovateľom predložený výpis a špecifikáciu pohľadávky. Predložený výpis
z účtu s výpočtom výšky žalovanej pohľadávky je výstupom z bankového informačného systému, ktorý
odsúhlasilaNárodnábankaSlovenska,a.s.avbankovejpraxijepovažovanázaverejnúlistinu.Uvedený
výpis vedený v zmysle zákona o bankách potvrdzuje výšku navrhovateľom uplatnenej pohľadávky voči

odporcovi. Údaje v ňom uvedené sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky
a podliehajú dohľadu NBS. Poukázal aj na to, že odporca v priebehu konania vôbec nespochybnil
navrhovateľom uplatnenú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky. Svoj dlh z titulu nepovoleného
prečerpania na účte navyše aj písomne uznal čo do právneho dôvodu a výšky. S touto skutočnosťou sa
však súd prvého stupňa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal čím poprel zásadu kontradiktórnosti civilného

procesu. Z uvedených dôvodov má za to, že je preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej
pohľadávky v rozsahu ako bol uplatnený v žalobe ako aj právo na náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia je v celom rozsahu dôvodný. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel, napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v napadnutej časti tak, že uloží odporcovi zaplatiť navrhovateľovi
istinu79,38Eur,úrokzomeškaniavovýške9%p.azdlžnejsumy79,38Eurod15.12.2009dozaplatenia,

nahradiť mu trovy konania a náhradu trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
alternatívne, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu
trovkonaniaatozazaplatenýsúdnypoplatokvkonanípredsúdomprvéhostupňa9,47Eur,zazaplatený
súdny poplatok za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového konania v krátenej

nepriznanej časti v sume 34,60 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní pri hodnote
sporu 79,38 Eur za 1 úkon právnej pomoci s použitím § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. v sume 29,57 Eur.Odporca odvolanie nepodal, a k doručenému odvolaniu sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací
dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania
- teda v časti, ktorou bol návrh vo zvyšku zamietnutý a ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania,

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§214ods.1O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľajedôvodné,
v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti s použitím § 221 ods.
1 písm. h) a písm. f) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacími dôvodmi uplatnenými

navrhovateľom, s poukazom na argumentáciu prvostupňového súdu, je posúdenie otázky, či nárok
uplatnený zamietnutou časťou návrhu bol právne správne posúdený a či je rozhodnutie dostatočne
odôvodnené.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného

práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

Zobsahuspisuvyplýva,ženavrhovateľpodalnaOkresnýsúdSkalicadňa29.09.2011návrhozaplatenie
410,62 Eur a navrhol, aby súd zavial odporcu zaplatiť istinu vo výške 410,62 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 410,62 Eur od 30.09.2007 do zaplatenia a trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Tatra banka, a.s. poskytol odporcovi

povolené prečerpanie na bežnom účte a to na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a
poskytovaníďalšíchproduktovaslužiebktomutoúčtupodč.XXXXXXXXXXvrozsahuúverovéhorámca
v sume 10.000,- Sk. Nakoľko odporca na účte nezabezpečil dostatok peňažných prostriedkov na úhradu
splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov, právnych predchodca navrhovateľa v zmysle ust. bodu
2.5.1 VOP Tatra banky, a.s. k zmluve o bežnom účte zúčtoval svoje pohľadávky voči odporcovi na

ťarchujehoúčtu,čímsaúčetodporcudostaldonepovolenéhoprečerpania.Keďžeodporcanevyrovnalv
poskytnutej lehote do 29.09.2007 nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov, právny predchodca
navrhovateľa odstúpil od zmluvy o bežnom účte a zároveň zrušil účet, dňom zrušenia účtu zanikol
zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 14.12.2009 bola pohľadávka voči odporcovi postúpená na navrhovateľa, pričom po postúpení

pohľadávky, odporca ju neuhradil ani sčasti. Navrhovateľ si uplatnil tiež úroky z omeškania vo výške
14,75% ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ podaniami zo dňa 25.10.2011, zo dňa 20.02.2012 a zo dňa 01.08.2012 doplnil návrh tak,
že Zmluvou o bežnom účte poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi povolené prečerpanie

na bežnom účte v rozsahu úverového rámca 331,94 Eur (10.000,- Sk). K čerpaniu poskytnutého
úverového rámca došlo odporcom dňa 04.09.2007. Dňa 29.09.2007 prečerpal odporca povolené
peňažné prostriedky nad rámec povolenej sumy, čím na účte odporcu vzniklo nepovolené prečerpanie,
pričom dňom nasledujúcim sa odporca dostal do omeškania. Navrhovateľ tvrdil, že mu vznikol nárok
tiež na zaplatenie úrokov, poplatkov za vedenie účtu a ostatných nákladov spojených s povoleným

prečerpaním na účte odporcu. Odporca písomne uznal svoj záväzok v dohode, pričom nezaplatil ani
jednu dohodnutú splátku, čím sa dostal do omeškania a celý záväzok sa v zmysle čl. III dohody o splatení
záväzku stal naraz splatným. Žalovanú istinu tvorí rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi na
bežnom účte odporcu. Navrhovateľ v konaní v svojich písomných vyjadreniach okrem iného opakovane
argumentoval tým, že sa zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje na úver formou

povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditnú kartu a teda ani na daný prípad.Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č.
XXXXXXXXXX bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 10.07.2007
a veriteľ ňou poskytol odporcovi prečerpanie na bežnom účte v rozsahu úverového rámca 331,94 Eur.

Nedostatkom vlastných peňažných prostriedkov na bežnom účte došlo zo strany odporcu k čerpaniu
úverového rámca ku dňu 04.09.2007.

Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy zákon
sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte

poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak
nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia
zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie možné s určitosťou zistiť z akého dôvodu súd neakceptoval

argumentáciu navrhovateľa a prečo na vec neaplikoval vyššie citované zákonné ustanovenia, ale
riadil sa iba ostatnými v rozsudku uvedenými ust. zák. č. 258/2001 Z.z. Z odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového súdu nie je možné zistiť ani ako sa súd vysporiadal s vyššie popísanou argumentáciou
navrhovateľa a preto treba odvolacie námietky navrhovateľa považovať za dôvodné.

Pohľadávka vo výške 410,62 Eur bola pôvodným veriteľom postúpená na navrhovateľa, o čom bol
odporca písomne upovedomený oznámením právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré bolo odporcovi
zaslané poštovou zásielkou zo dňa 15.12.2009 a prevzatie tohto oznámenie odporca pred súdom
potvrdil pri svojom výsluchu, pri ktorom uplatnenú pohľadávku nenamietal ani čo do výšky, ani základu,
žiadal len o povolenie splátok vo výške 100,- Eur mesačne.

V spise sa na č.l. 54 nachádza písomné uznanie záväzku odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi zo dňa
21.07.2010 v celkovej výške 752,78 Eur z čoho istina predstavovala 410,62 Eur. Súd prvého stupňa
toto uznanie síce spomenul, ale ako navrhovateľom predložený listinný dôkaz, tzn. jeho obsah a právnu
účinnosť vo vzťahu k uplatnenému nároku dostatočne nevyhodnotil a rozhodnutie v tomto smere ani

neodôvodnil.

I keď sa v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa uvádzajú viaceré listinné dôkazy dokazovanie
týmito dôkazmi listinnými dôkazmi sa pritom malo vykonať tak, že predseda senátu alebo samosudca
mal na pojednávaní listinu alebo jej časť prečítať alebo oboznámiť jej obsah (viď § 129 ods. 1 O.s.p.)

čo z obsahu spisu nevyplýva.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné

zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je

aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP,
porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť
presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môžemeniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,
ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný
súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04
vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, s vyššie citovaným ustanovením § 157
ods. 2 O.s.p. a uvedenými kritériami odôvodňovania súdnych rozhodnutí je zrejmé, že prvostupňový

súd sa danými kritériami dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré
je síce obsiahle s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu
relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd k neakceptovaniu argumentácie navrhovateľa
čo do právneho posúdenia nároku, ktorý súd zamietol. V hodnotení skutkových zistení tiež absentuje
určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, avšak súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne

posudzovaných skutočnosti nezhodnotil a nevysporiadal sa s argumentáciou navrhovateľa, že daný
prípad patrí medzi výnimky z úverov a nevzťahuje sa na naň zák. č. 258/2001 v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy a dostatočne neposúdil ani odporcom písomne uznaný dlh voči navrhovateľovi.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 221 ods.

1 písm. h) a písm. f) O.s.p. v napadnutej časti zrušil, keďže odôvodnením prvostupňového rozsudku sa
účastníkom odňala možnosť konať pred súdom a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia veci vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok

vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ust. § 132
O.s.p., podľa potreby i dokazovanie doplniť a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie
je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne
prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.