Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115200608
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115200608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: JUDr. T. U., advokát, IČO:
30850436, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, zastúpený Mgr. Evou Garovou, advokátkou, so sídlom
Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanej: T. A. nar. XX. XX. XXXX, bytom U. č. X, Z., zastúpená
JUDr. Rastislavom Malovcom, Saratovská 6/C, Bratislava, o zaplatenie sumy 30 000 eur, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. novembra 2015 č.k. 9C/19/2015-92 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 03. decembra 2015 č.k. 9C/19/2015-107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30
000 eur s 5,05% úrokom z omeškania od 10. 01. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, a zároveň ju zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. Za preukázaný
mal skutkový stav, podľa ktorého strany sporu uzavreli dňa 14. 02. 2012 Zmluvu o poskytovaní právnej
služby, ktorou žalovaná splnomocnila a poverila žalobcu na všetky právne úkony na jej zastupovanie
vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov (ďalej len „BSM“), ako aj na

mimosúdne rokovania s bývalým manželom, resp. jeho právnym zástupcom, alebo za účelom uzavretia
dohody o vyporiadaní BSM, pričom žalovanou požadovaná suma titulom vyporiadania BSM bola vo
výške 250 000 eur.

1.1.V článku IV. bod 1. sa účastníci dohody dohodli na zmluvnej podielovej odmene za poskytovanie
právnych služieb, v prípade, ak celková hodnota podielu žalovanej neprevýši sumu 166 000 euro,
bude výška podielovej odmeny advokáta 8 % z tejto hodnoty a v prípade, ak celková hodnota podielu

žalovanej prevýši túto sumu, bude výška podielovej odmeny predstavovať 10 % z tejto hodnoty. V
prípade, ak príde k dohode v čase podanej žaloby na súd pred prvým pojednávaním do majetkovej
veci alebo medzi pojednávaniami, výška podielovej odmeny advokáta bude predstavovať 5 %. Zároveň
sa dohodli podľa čl. IV. bodu 3, že odporkyni bude účtovaná aj DPH vo výške 20 % z odmeny. Podľa
bodu 9 tohto článku sa dohodli, že pri podpise zmluvy zaplatí žalovaná žalobcovi administratívny
poplatok vo výške 500 euro spolu s DPH vo výške 20 %, určený na pokrytie nákladov
spojených s vyhotovením a podaním návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva,

ktorý bude započítaný do podielovej odmeny. Žalobca vyfakturoval výšku svojej odmeny faktúrou č.
612015 zo dňa 02. 01. 2015 so splatnosťou dňa 09. 01. 2015 vo výške 25.000,- € + DPH 20 % teda
5000,- €, celková suma na úhradu 30.000,- €. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 7C/22/2012, ktoré konanie bolo ukončenéschválením súdneho zmieru strán sporu a to uznesením č.k. 7 C 22/2012 - 468 zo dňa 9.12.2014,
právoplatným dňa 11.12.2014, v zmysle ktorého podľa článku 5 predmetného uznesenia bola hodnota
vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania 500.000,- euro, pričom podľa článku 7 sa bývalý manžel

zaviazal zaplatiť žalovanej titulom finančného vyporiadania sumu 260.000,- € na jej účet a to tak že
suma 50.020,- euro bude vyplatená v lehote piatich dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru,
suma 25.000,- euro bude vyplatená do 5 dní odo dňa pripísania peňažných prostriedkov najmenej v
uvedenej sume na účet žalovanej z úveru poskytnutého mu bankou, najneskôr však do 28.2.2015, suma
3083,- € bude vyplácaná mesačne po dobu 60 mesiacov, do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc

mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru. Z emailovej
komunikácia, ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy medzi stranami sporu súd zistil, že žalovaná si bola
vedomávýškypodielovejodmeny,aažpoukončenísúdnehosporu,dňa12.1.2015žalovanánesúhlasila
s fakturovanou odmenou žalobcom, ktorú považovala za neadekvátnu, pričom uvádzala, že DPH bolo
dohodnuté ešte pred podpisom zmluvy, že si ho nebude účtovať žalobca a ak ho bude účtovať tak
odmena 10 % bude vrátane DPH. Navrhovala žalobcovi zaplatiť sumu 15.000 eur tak, ako sa dohodli.

Žalovaná zaslala na účet žalobcu zálohu vo výške 350 eur, ktorú sumu žalobca nespochybňoval. Vo veci
bolo vykonaných viacero pojednávaní, a až na pojednávaní dňa 09. 12. 2014 právny zástupca žalovanej
JUDr. Q. navrhol schváliť zmier strán sporu v ním prednesenom znení, ktorú súd prvej inštancie i schválil.

1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, ods. 2, § 7 ods. 1, ods.

2, § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“). Konštatoval platnosť Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci uzavretej
medzi stranami sporu a ani emailová komunikácia medzi stranami sporu nespochybnila obsah a vôľu
uzavretej zmluvy a to ani v časti výšky odmeny. Tento právny úkon, najmä čl. IV odmeny advokáta,

zodpovedá vôli účastníkov tejto zmluvy, vôľa žalovanej nie je v rozpore s jazykovým prejavom uvedeným
v predmetnom článku, čoho dôkazom je aj emailová komunikácia medzi stranami sporu pred uzavretím
zmluvy. Obranu žalovanej vyhodnotil ako účelovú a tendenčnú, pričom doteraz nezaplatila ani sumu,
ktorú považuje za oprávnenú. Jej tvrdenia, že došlo k dohode o vyporiadaní MBSM bez právnych
zástupcov, je v rozpore s obsahom spisu sp.zn. 7C/22/2012, nakoľko pojednávania boli odročované aj

po mesiaci júl 2014 na žiadosť právneho zástupcu bývalého manžela žalovanej, ktorý potvrdzoval, že
nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody. Uznesenie os chválení súdneho zmieru síce vyjadruje zhodné
stanoviská strán sporu, je to istá forma dohody, avšak nie mimosúdnej. Z uvedeného dôvodu pred súd
prvejinštanciežalobežalobcuvyhovelazaviazalžalovanúnazaplateniežalovanejsumyspolusúrokom
z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku

(zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“).

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná namietajúc nesprávne skutkové zistenie
súdom prvej inštancie, a tiež nesprávne právne posúdenie veci. Namietala, že v uznesení o schválení
súdneho zmieru zo dňa 09.- 12. 2014 sa podľa článku VII., písmena bb/ sa výška finančného vyrovnania

stanoviska na sumu 244 000 eur, v prípade, ak bude finančné vyrovnanie vyplatené v termíne od 6 do
12 mesiacov, odo dňa právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Domnieva sa preto, keďže v čase
pojednávaní na súde prvej inštancie, ako a v čase samotného vyhlásenia rozsudku dňa 26. 11. 2015 toto
obdobie spadalo do vyššie uvedenej lehoty zo zmieru (6-12 mesiacov odo dňa právoplatnosti uznesenia
o schválení zmieru), bola v tom čase aktuálna suma pre výpočet podielovej odmeny advokáta vo výške

244 000 eur, z čoho by potom vyplývala 10% odmena vo výške 24 400 eur a daň z pridanej hodnoty,
teda spolu 29 280 eur, z ktorej sumy je potrebné odpočíta zálohu vo výške 600 eur a suma podielovej
odmeny advokáta by tak mala byť vo výške 28 680 eur. Ďalej poukázala na skutočnosť, že podľa čl.
IV, ods. 7 zmluvy žalobca musí reflektovať čiastkové plnenie a len z jeho výšky , teda nie z celkovej
sumy vyporiadacieho podielu, sa bude odvíjať podielová odmena žalobcu. Napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie je postihnuté vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žiada preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže žalovanú na zaplatenie
sumy 28 680 eur vrátane DPH s 5,05% úrokom z omeškania od 10. 01. 2015 do zaplatenia po častiach
a to vo výške ich čiastkových prijatých plnení, vrátane trov konania vo výške 100%, resp. aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej iba poznamenal, že z textu odvolania žalovanej
je zrejmé, že žalovaná ustúpila od svojej pôvodnej a jedinej obrany prezentovanej pred súdom prvej
inštancie, ktorým bolo popieranie výšky nároku žalobcu na podielovú odmenu za poskytovanie právnejslužby v zmysle uzavretej zmluvy zo dňa 14. 02. 2012. Žalovaná zastávala názor, že žalobcovi prináleží
podielová odmenia vo výške 5%, nie vo výške 10%, hoci po celú dobu konania nárok žalobcu na odmenu
uznávala, i keď iba vo výške 5%. Žalovaná od začiatku si bola vedomá skutočnosti, že žalobca má nárok

a aj trvá na uhradení dohodnutej odmeny v plnej výške a až následne po ukončení právneho zastúpenia
začala špekulovať s možnosťou krátiť svoju povinnosť aspoň o DPH a žalobcovi navrhla uhradiť odmenu
v nižšej sume bez akéhokoľvek dokladu, s čím žalobca nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná
pri uzatváraní Zmluvy o poskytovaní právnej služby mala predstavu hodnoty vyporiadacieho podielu vo
výške 166 000 eur, nakoniec jej hodnota podielu z BSM v zmysle súdneho rozhodnutia bola 260 000 eur.

K námietke žalovanej k výpočtu podielovej odmeny nie zo sumy 260 000 eur ale zo sumy 244 000 eur
dodal, že výška sumy finančného vyrovnania a je v uznesení súdu zo dňa 09. 12. 2014 jasne uvedená.
Splatnosť tejto sumy finančného vyrovnania nemá žiadny vplyv na jej výšku a iba výška sumy finančného
vyrovnania je rozhodujúca pri určení výšky podielovej odmeny. Z jednotlivých zmluvných ustanovení
vyplýva, že vznik nároku žalobcu na uhradenie podielovej odmeny a aj splatnosť tejto podielovej odmeny
bolaviazanáibanajedinúprávnuskutočnosť,atonanadobudnutieprávoplatnostisúdnehorozhodnutia,

ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo žalovanej a jej bývalého manžela vyporiadané a nie na
právnu skutočnosť vyplatenia hodnoty vyrovnacieho podielu žalovanej. Žiada preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovanú na náhradu trov odvolacieho
konania.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §

219ods.3CSP,dospelkzáveru,žeodvolaniežalovanejniejeopodstatnenéapretonapadnutýrozsudok
vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol

účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 30 000
eur z titulu odmeny za poskytnuté právne služby, k zaplateniu ktorej sa žalovaná zaviazala v Zmluve o
poskytnutí právnej služby, uzavretej medzi stranami sporu dňa 14. 02. 2012. Žalovaná odmenu
žalobcovi doteraz neuhradila. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní napadnutým rozsudkom

zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 30 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od
10. 01. 2015 do zaplatenia dôvodiac oprávnenosťou nároku žalobcu na úhradu tejto sumy. Žalovaná s
rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasila dôvodiac, že výška odmeny žalobcu 10% z vyrovnávacieho
podielu nemala byť 30 000 eur ale iba 28 680 eur, keď vychádzala nie zo sumy 260 000 eur, ale iba zo
sumy 244 000 eur, ktorá suma bola uhradená zo strany jej bývalého manžela z titulu vyporiadania BSM.

Žiadala preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať ju na zaplatenie sumy 28 680
eur, resp. napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, preskúmal v danej veci tak napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval,
že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec
aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje,

že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke
odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov
ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

9.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že v danej veci je
nesporné, že strany sporu uzavreli dňa 14. 02. 2012 Zmluvu o poskytovaní právnej služby, ktorá

obsahovala jednak plnú moc žalovanej, udelenú žalobcovi na jej zastupovanie v konaní vedenom
na Okresnom súde v Nitre vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jednak
ustanovenie o odmene advokáta za poskytovanie právnych služieb podľa § 7 a nasl. Vyhlášky. V čl.
IV. tejto zmluvy si jej účastníci dohodli, že výška podielovej odmeny bude predstavovať 8% v prípade,
ak celková hodnota vyporiadacieho podielu neprevýši sumu 166000 eur, ak celková hodnota prevýši

túto sumu, bude výška podielovej odmeny advokáta predstavovať 10% z tejto hodnoty a v prípade
mimosúdnej dohody, bude výška podielovej odmeny predstavovať 5%. Súd prvej inštancie posúdil
predmetnú zmluvu ako platne uzavretú, s ktorým konštatovaním sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil. Ustanovenie § 7 ods. 1 Vyhlášky taxatívne vymedzuje podmienky, pri splnení ktorých môže
advokát s klientom uzavrieť dohodu o podielovej odmene. Predovšetkým musí byť podielová odmena

prípustná z hľadiska povahy predmetu konania, pričom nespôsobilosť predmetu konania je spravidla
daná vtedy, ak hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch. Pre platné dojednanie je
ďalej nevyhnutné, aby išlo o podiel na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom. Treťou
podmienkou dohody o podielovej odmene je neistý výsledok konania pred súdom, v ktorom má advokát
klienta zastupovať. Podielová odmena je striktne obmedzená iba na poskytovanie právnych služieb v

procesných veciach s tým, že druhou podmienkou práve neistý výsledok vo veci. Je špecifická tým, že
advokát nie je bezprostredne honorovaný za vyprodukovaný objem svojej odbornej práce, ale výlučne
iba za vymienený konečný efekt vo forme úplného alebo čiastočného úspechu klienta v konaní. Riziko
procesného neúspechu klienta preberá advokát v tejto súvislosti na seba a poskytuje právne služby de
facto za prísľub budúceho podielu na hodnote veci. Nárok advokáta na podielovú odmenu je z povahy

veci podmienený procesným úspechom klienta. Za situácie, že žalobca a žalovaná uzavreli predmetnú
zmluvu o poskytovaní právnej služby s podielovou odmenou pre advokáta podľa § 7 a 8 Vyhlášky, a to
so splnomocnením žalovanej na jej zastupovanie vo veci vyporiadania BSM, pri ktorej bol výsledok tohto
sporu skutočne neistý, je potrebné konštatovať splnenie všetkých základných podmienok pre platnosť
tejto zmluvy. Navyše, účastníci zmluvy v článku IV. presne definovali podielovú odmenu advokáta

(v prípade vyporiadacieho podielu v prospech žalovanej do sumy 166 000 eur je podielová odmena
8%, v prípade vyporiadacieho podielu nad túto sumu, je výška podielovej odmeny 10% z hodnoty
vyporiadacieho podielu. Konanie na súde prvej inštancie o vyporiadanie BSM skončilo schválením
súdneho zmieru, podľa ktorého podiel žalovanej na BSM predstavoval sumu 260 000 eur. Skončenie
konaniasúdnymzmieromjepovažovanézaprocesnýúspechklientavnadväznostinaobsahsamotného

zmieru. Právoplatné uznesenie súdu o schválení zmieru medzi stranami sporu zakladá advokátovi nárok
na podielovú odmenu v plnej výške iba vtedy, ak má byť v súlade so zmierom uspokojený nárok klienta
v celom rozsahu. Keďže v danej veci, tak, ako to vyplýva z čl. I. zmluvy, žalovaná očakávala podiel na
BSM minimálne 166 000 eur, pričom v skutočnosti bol jej podiel priznaný rozhodnutím súdu vo výške
260 000 eur, je potrebné konštatovať, že žalovaná mala plný úspech, nakoľko hodnota jej podielu bola

vyššia, ako očakávala. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, keď
žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Odvolací súd sa s týmto rozhodnutím stotožnil.

10. Žalovaná v priebehu celého konania namietala výšku dohodnutej odmeny s tým, že žalobca mal
právny nárok iba na fakturáciu 5% z hodnoty podielu, nakoľko k dohode medzi ňou a jej bývalým

manželom došlo v rozvodovom konaní dňa 21. 07. 2014, čo žalovaná deklarovala a zaslala aj žalobcovi
a teda nie pomocou žalobcu. V podanom odvolaní už však uznala nárok žalobcu na podielovú odmenu
vo výške 10%, avšak nie z hodnoty podielu 260 000 eur, ktorý skutočne dosiahla, ale zo sumy 244 000
eur dôvodiac, že v článku VII. písmena bb/ súdneho zmieru sa stanovila výška finančného vyrovnaniana sumu 244 000 eur v prípade, ak bude finančné vyrovnanie vyplatené v termíne od 6 do 12 mesiacov
odo dňa právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru, preto výška pre výpočet podielovej odmeny mala
vychádzať z tejto sumy mala byť vo výške 29 280 eur, z ktorej sumy je potrebné odpočítať sumu

600 eur zaplatenú žalovanou a suma podielovej odmeny advokáta je teda 28 680 eur. Odvolací súd
neakceptoval túto námietku žalovanej, nakoľko v uznesení Okresného súdu v Nitre zo dňa 09. 12.
2014 č.k. 7C/22/2012-468, ktorým bol schválený súdny zmier vo veci vyporiadania BSM. V bode VII.
tohto uznesenia je jasne, určite a presne definované, že: „odporca sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľke
titulom finančného vysporiadania sumu 260 000 eur na účet navrhovateľky“. V nasledujúcom odseku

je iba definovaný spôsob splácania tejto sumy, kedy je výška tohto vyrovnania podmienená časovým
hľadiskom. V zmluve o poskytovaní právnej služby však takáto podmienka dohodnutá nebola. Z tohto
dôvodu preto správne žalobca vychádzal z hodnoty podielu žalovanej v sume 260 000 eur.

11. Žalovaná v podanom odvolaní namieta tiež, že konanie a rozsudok sú postihnuté vadami, pre ktoré
nemôžu obstáť, avšak tieto vady konania vôbec nešpecifikovala a ani neuviedla, v čom spočíva vada

konania. Na základe tohto preto odvolací súd ani túto námietku žalovanej neakceptoval a považoval ju
za účelovú a neopodstatnenú.

12.Na základe vyššie uvedených dôvodov, ako aj na základe vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie, odvolací súd nedospel k záveru o tvrdení odvolateľa, že súd prvej inštancie mal vychádzať z

hodnoty podielu vo výške 244 000 eur a nie z hodnoty, ktorá bola určená súdom v schválenom zmieru,
t.j. zo sumy 260 000 eur.

13.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP,
úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).