Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201562
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116201562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B.
XX, B., právne zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66 Svidník,
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie
bezdôvodného obohatenia 202,64 eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 17C/23/2016-71 zo dňa 27.06.2016

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 202,64 eur s 8,05 % ročným úrokom z
omeškania z priznanej istiny od 04.03.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že
zmluvná podmienky v zmluve o úvere č. 8620091 z 26.04.2007 uvedená vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru - bod 13/ o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je
neprijateľná. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré predstavujú trovy

právneho zastúpenia vo výške 472,90 eur, s tým, že tieto má zaplatiť priamo právnemu zástupcovi
žalobkyne v lehote a spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Žalovanému taktiež uložil povinnosť
zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške 116,- eur v určenej lehote.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, súdu doručenou 27.01.2016, domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 202,64 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania a určenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere č. 8620091 z 26.4.2007 uvedenej vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru bod 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce

nákladynavypracovaniaauzatvoreniezmluvyoúvere,spolusovšetkouadministratívoustýmspojenou,
za neprijateľnú. Svoj nárok odôvodňovala tým, že podľa úverovej zmluvy z 26.4.2007 jej bol poskytnutý
úver vo výške 5 000,- Sk (165,97 Eur), za poplatok vo výške 4 000,- Sk (132,78 Eur) s tým, že
celkovú čiastku vo výške 9 000,- Sk (298,75 Eur) mala zaplatiť v 10 splátkach po 900,- Sk (29,87 Eur).
Poplatok z predmetného úveru predstavuje 85,40 % navýšenie. Doposiaľ žalovanému zaplatila 368,61
Eur. Poplatok vo výške 4 000,- Sk (132,78 Eur), je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, podľa článku 13 VOP. Žalovaný jej

neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Táto zmluvná podmienka o poplatku nebola individuálne
dojednaná a svojou výškou na jednej strane, absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na druhej strane,
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie jemožnézistiťoakéadministratívneplnenieide.Hrubánerovnováhavprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré
nie sú spotrebiteľovi vopred známe a nielen svojim obsahom, ale aj výška tohto poplatku prevyšuje

sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí
od výšky poskytnutého úveru. Nie je teda jasné z akých dôvodov žalovaný žiada vyšší poplatok od
spotrebiteľa,ktorémupožičiavavyššiusumuakoodspotrebiteľa,ktorémupožičiavamenej.Poukazázala
na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 z 13.9.2013, ktorým súd rozhodol, že rovnaká
zmluvnápodmienkajeneprijateľnoupodmienkouatentorozsudokbolprávoplatnepotvrdenýrozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co 219/2013 z 21.8.2014, ako aj ďalšie rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove, v ktorých rovnakú podmienku posúdil súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa
žalobkyne zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 Zákona 258/2001 Z. z. Neuvedenie
ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona znamená, že úver
je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný získal na jej úkor bezdôvodné obohatenie, ktorého výška je
daná rozdielom medzi ňou zaplatenými platbami vo výške 368,61 Eur a výškou poskytnutého úveru v

sume 165,97 Eur, teda vo výške 202,64 Eur. O tom, že sa žalovaný na jej úkor obohatil sa dozvedela
v decembri 2015, kedy sa obrátila na Združenie na ochranu občana spotrebiteľa a bola informovaná o
tom, že predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom a že je úžerná.
Súd konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že zmluvu, ktorú uzavrel
so žalobkyňou nie je možné považovať za spotrebiteľský úver, nakoľko bola uzavretá v čase, keď

podľa Obchodného zákonníka sa takáto zmluva považovala za absolútny obchod a nie je možné
na ňu aplikovať iné predpisy ako Obchodný zákonník. Do vzťahu so žalovanou vstupoval v dobrej
viere. Aj Európsky súdny dvor vo veci C-464/01 Johann Gruber proti Bay Wa AG uviedol, že ak
dodávateľ konal v dobrej viere a druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho,
že mala postavenie spotrebiteľa. Preto zmluva nemusela obsahovať údaje o RPMN. Ak žalobkyňa

namieta výšku odplaty, znáša dôkazné bremeno. Musí preukázať, že v čase a v mieste uzavretia
zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými
subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. V zmluve bola jasne uvedená výška poplatku.
Žalobkyňa pri podpisovaní zmluvy mala vedomosť o tom, aká je cena úveru. Nenastala žiadna z foriem
bezdôvodného obohatenia a je tu aj prekážka res iudicata, nakoľko pred Stálym rozhodcovským súdom

sa viedlo konanie ohľadom plnenia zo zmluvy o úvere a pod sp. zn. SR01570/08 zo 06.11.2006 vydal
rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Rozhodnutím bolo potvrdené, že zmluva
bola uzatvorená platne.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný 26.04.2007 uzatvorili zmluvu o úvere, na
základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 5.000,- Sk, zvýšený o príslušný poplatok vo

výške 4.000,- Sk, takže celkovo mala zaplatiť 9.000,- Sk v 10-tich splátkach po 900,- Sk, počnúc
dňom 25.05.2007. Podľa žalobkyne žalovaný pri uzatváraní zmluvy neprešiel s ňou jednotlivé zložky
zmluvných podmienok. Najprv splátky platila, keď jednu vynechala, bola začatá exekúcia. Zaplatila
70,- Eur. Keď sa zamestnala, zamestnávateľ jej začal vykonávať zrážky zo mzdy. Žalovanému celkom
zaplatila 368,61 Eur. Pod sp. zn. SR01570/08 bol vydaný dňa 07.08.2008 rozhodcovský rozsudok,

ktorým bolo žalobkyni (tam žalovanej) zaplatiť žalovanému (tam žalobcovi) 7.500,- Sk s 0,25 %
úrokom z omeškania denne zo sumy 7.200,- Sk od 23.11.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
3.475,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.03.2008. Súd prvej inštancie na základe zisteného
skutkového stavu mal za to, že zmluva, ktorú strany sporu uzatvorili je zmluvou spotrebiteľskou. V
čase jej uzatvorenia platil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ust. § 4 ods.

2 a 3 ktorého, spotrebiteľská zmluva musí obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov s
hrozbou, že jej neuvedením sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Veriteľ tiež nemôže od
spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Zmluva, ktorú uzavrela
žalobkyňa so žalovaným údaje požadované zákonom nemá, preto úver je bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný ako poskytovateľ nebankových úverov musel vedieť, že neuvedením výšky úrokov z úveru

nastáva zákonom predpokladá sankcia. Jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. Žalovaný sa prijatím plnenia, ktoré mu nepatrí bezdôvodne obohatil, a to plnením
bez právneho dôvodu, v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa§ 456 Občianskeho
zákonníka je povinný bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať.

Čo sa týka návrhu žalobkyne na určenia neprijateľnej podmienky v zmluve o úvere č. 8620091 z
26.4.2007, ktorá je uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 13 o tej časti
poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, súd poukázal na právoplatné rozhodnutia,rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 19.3.2013 spojený s rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove 5Co 219/2013, ktorým bolo určené, že v rovnakom znení zmluvná podmienka
v úverovej zmluve spoločnosti Pohotovosť s. r. o., ako dodávateľa, teda totožnej spoločnosti so

žalovaným je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa zaplatenie
finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo
spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho
záujme. Poukázal aj na rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ 17 U 192/2010 zo
dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského

úveru sú neprijateľné a preverenie úverovej spoľahlivosti a výšky úrokovej miery, ktorými banka
zdôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytnutí úveru v súčinnosti, ktoré vykonáva
banka vo vlastnom ekonomickom záujme, minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok a
spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru
poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku táto zmluvná podmienka predstavuje neprijateľné zaťaženie
spotrebiteľa, pretože spotrebiteľovi je účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytla

skutočné protiplnenie.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka - § 52,
§ 53 ods. 1, 5, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1, § 456, ust. § 4 ods. 2 a 3
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 26.04.2007 a ust. § 3 ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Výrok o poplatkovej povinnosti odôvodnil ust. § 4 ods. 2 písm. z) a v spojení s § 2 ods. 2 Zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, majúc za to, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, najmä
tým, že sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu
žalobcu, čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. Podľa žalovaného žalobkyňa na určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemala naliehavý právny záujem. Tvrdený naliehavý právny záujem

malapreukázať,avšakhonepreukázala.Poukázalnaneodstrániteľnúprekážkukonania,sktorousasúd
prvej inštancie nevysporiadal, res iudicata. O veci bolo rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská akciová spoločnosť, sp. zn. SR08570/08, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť. Ak vo veci právoplatne rozhodol, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova. Nie je pritom rozhodujúce, že skoršie rozhodnutie je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Z

rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný, odplatný právny
úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobkyni plnenie. Z hľadiska res iudicata je prípadná
nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje.
Súd by mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania.
Čo sa týka samotnej zmluvy o úvere, nie je možné ju považovať za zmluvu o spotrebiteľskom

úvere. Zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka sa zmluva považuje za
absolútny obchod a nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako Obchodný zákonník. Ide o kogentné
ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú i ďalšie právne vzťahy
riadiť. Pokiaľ v zmluve nie je výška úrokov, nejde o podstatnú náležitosť zmluvy o úvere. Ak by bol v
zmluve dohodnutý úrok neprimerane vysoký, neznamená to, že zmluva o úvere je ako celok neplatnou.

V danom prípade sa má aplikovať ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. V čase uzavretia zmluvy
neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecný záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená
maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. U nebankových subjektov,
vzhľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky vyššie ako obvyklé bankové úroky. Žalovaný
taktiež uviedol, že nenastala žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa plnila na základe

platne uzavretej zmluvy o úvere. Zmluva nebola vyhlásená nikdy za neplatnú. Taktiež právny dôvod na
plnenie nikdy neodpadol a majetkový prospech žalovaný získal z poctivých zdrojov.
Žalovaný mal za to, že nie je možné sa stotožniť ani s úhradou trov právneho zastúpenia a uloženou
povinnosťou uhradiť súdny poplatok. Nárok na trovy právneho zastúpenia má advokát od začatia
konania, t. j. až podaním návrhu na súde a nie je dôvodný nárok za úkon, ktorý si právny zástupca

uplatnil v časti prevzatie a príprava právneho zastúpenia. Ustanovenia § 251 CSP jasne hovorí, že trovy
konania sú všetky preukázané odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Právna úprava trov konania v novej právnej úpraveprešla zásadnými zmenami. Za trovy konania sa môžu považovať len tie výdavky, ktoré vzniknú až od
začatia konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) vychádzajúc
z ust. § 470 ods. 1 a ods. 2, veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon

aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 17.03.2017 (§
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorým má odvolací súd po stránke kvalitatívnej

rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd

Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného spočívala v tvrdení o nesprávnom právnom posúdení
veci, o odňatí možnosti žalovanému konať pred súdom a o existencii prekážky res iudicata, s ktorou sa
súd prvej inštancie nevysporiadal.

7. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu,
ale jej obsah nesprávne interpretoval alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený
skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom konania
použil správny právny predpis a správne ho vyložil. V rozhodnutí odpovedal na argumenty, ktoré
považoval za argumenty pre rozhodnutie podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a

právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie
rozhodnutiasúduprvejinštancie,naktoréodkazuje.Včaserozhodovaniasúduprvejinštancienáležitosti
odôvodnenia rozsudku boli upravené ust. § 157 ods. 2 O.s.p., súd prvej inštancie vysvetlil, z akých
dôvodov žalobe vyhovel. Rozsudok zodpovedá kritériám stanoveným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., aj
kritériám odôvodnenia, ktoré sú v súčasnosti upravené v § 220 ods. 2 CSP. Odňatím možnosti konať

pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej
inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

8. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej
podmienky a zmluvný vzťah vzniknutý na základe zmluvy o úvere, ktorý s ním žalobkyňa uzatvorila, nie

je možné považovať za spotrebiteľský.

Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere, ktorú strany sporu dňa 26.4.2007 uzatvorili, je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný pri jej uzatvorení vystupoval v postavení
dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a

žalobkyňa je v zmluve identifikovaná svojim rodným číslom, bez akéhokoľvek odkazu na to, že by pri
uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii subjektu realizujúceho svoje podnikateľské alebo iné obchodné
aktivity. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie mala žalobkyňa v zmluvnom vzťahu postaveniespotrebiteľa, zmluva o úvere je preto spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Relevantným nie je taktiež tvrdenie žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne
na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky s odkazom na § 137 písm. c/ CSP (v čase rozhodnutia
súdu prvej inštancie túto problematiku upravovalo ust. § 80 písm. c/ O.s.p.). Je potrebné uviesť,
že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti
právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezaťažuje žalobkyňu, keďže vyplýva

zo zákona. Ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný právny záujem spotrebiteľa
na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení
účastníkov zmluvy. Odvolacia námietka žalovaného obstáť preto nemôže. Spotrebiteľ má právo, aby
jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a nie je
preto rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej podmienky,
keďže sa posudzuje, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do

práv spotrebiteľa. Zo Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, čl. 6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli pre spotrebiteľa záväzné.
Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je zmluvou formulárovou, obsah ktorej

žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Vzhľadom na uvedené postupoval súd prvej inštancie správne pokiaľ
súdnej kontrole podrobil podmienky zmluvy z toho hľadiska, či nejde o podmienky neprijateľné.

9. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku vyvolávajúcu v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky

neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá je neprimeranou, ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola
dojednaná. V tomto zmysle za neprijateľnú zmluvnú podmienku správne súd prvej inštancie posúdil
zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po
materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník

sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o poplatok, ktorý predstavuje 4/5
z úverových prostriedkov. Odvolací súd je toho názoru, že požadovanie úhrady poplatku v takejto
neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je zrejmé, že by malo ísť o plnenie
spotrebiteľovi po materiálnej stránke dodané a nemôže ísť ani o plnenie, ktoré by malo byť v záujme
spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať veriteľ u spotrebiteľského úveru nárok na poplatok, je nevyhnutné, aby

sa takýmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je súčasne v jeho záujme.
To, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom alebo v rozpore so
zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie z takejto podmienky žiadané. To, že výška poplatku nie je
limitovaná právnym predpisom neznamená, že žalovaný ako veriteľ mal by byť oprávnený na zaplatenie

poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo výške 4/5 sumy úveru nemôže byť v súlade s princípom
dobrýchmravov,naopak,vykazujeznakycivilnoprávnejúžery.Akmalžalovaný,akozodvolaniavyplýva,
za to, že poplatok je aj odplatou za úver v zmysle dohodnutých úrokov z úveru, je potrebné uviesť,
že takáto konštrukcia vyjadrenia ceny úveru vo forme úrokov z úveru je neurčitá, neprehľadná a ak by
aj poplatok za úver mal byť konštruovaný ako sumár platby za administráciu a úroky, nič to nemení

na závere o jeho neprijateľnosti v zmysle výšky v pomere k samotnej sume úveru, ale aj na dôsledku
vyplývajúcomz§4Zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,podľaktoréhoveriteľnemôžeod
spotrebiteľa požadovať úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve. Pokiaľ teda žalobkyňa žalovanému zaplatila
na úhradu záväzku zo zmluvy o úvere aj sumu, na ktorú žalovaný nemal nárok, znamená to, že žalovaný
od žalobkyne prijal plnenie, na ktoré nárok nemá, keďže ho prijal bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho

je vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane. Vydanie tohto obohatenia žalobkyni preto súd prvej
inštancie uložil správne.

10. Nedôvodnou je odvolacia námietka žalovaného o prekážke veci právoplatne rozhodnutej
rozhodcovským súdom. Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka je v bode XVII. Všeobecných

obchodných podmienok žalovaného.
Ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013, obchodné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúcehocharakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej, malým
písmom písanej forme, skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých sa
predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie

o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo
a takému konaniu nie je možné priznať právnu ochranu.
Rozhodcovský súd založil svoje oprávnenie na rozhodcovskej doložke, ktorá bola uvedená v
obchodných podmienkach žalovaného, na rozhodcovskej doložke, uzavretie ktorej nebolo osobitne
dojednané.

Rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka) uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6MCdo 9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah.

Rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach žalovaného nezodpovedá
individuálnosti dojednania. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo
122/2011z9.2.2012,akvurčitejvecinedošlokuzavretiurozhodcovskejzmluvy,nemoholsporprejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola vydaná právomoc rozhodcovského

súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemá právomoc. Išlo by o
akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení 6MCdo 9/2012 zo 16.2.2013 uviedol, že v prípade, že exekučný titul bol vydaný orgánom
verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto
rozhodnutie za zdanlivé a ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho

nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal
právomoc ho vydať. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu tak nie je spôsobilé ani
založiť prekážku „rei iudicata“.
Závery, ku ktorým dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovaných rozhodnutiach posudzujúc
totožné tvrdenia, ktoré vyplynuli z odvolania žalovaného, ako aj z jeho vyjadrenia v priebehu konania

pred súdom prvej inštancie, na ktoré súd prvej inštancie nereagoval v tom zmysle, že sa nimi nezaoberal,
si odvolací súd osvojil, stotožniac sa s nimi, v dôsledku čoho dospel k záveru o nerelevantnosti odvolacej
námietky žalovaného o existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej, pre ktorú by sa malo konanie
zastaviť.

11. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Žalobkyňa
bola v konaní plne úspešná, má preto právo na náhradu trov, ktoré jej s konaním vznikli. Žalobkyni vznikli
trovy konania titulom trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie pri výpočte trov právneho zastúpenia
vychádzal zo správnej hodnoty jednotlivých úkonov právnej pomoci. Ich neúčelnosť zo spisu nevyplýva.
Námietka žalovaného o nemožnosti priznať náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci,

prípravu a prevzatie zastúpenia, je v rozpore s vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom
období.

12. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa plne úspešná, odvolací súd jej preto priznal voči žalovanému

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu odvolacích trov zrealizuje súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

14. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nezistil
žiadne predpoklady, zo spisu nevyplynuli.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.