Uznesenie – Predbežné opatrenia ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201171
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115201171.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z
matky I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, X. a z otca P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.
L., K. XX/XX, v konaní o úpravu práv a povinností, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 24P/20/2015-145 zo dňa 18.09.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia
zo dňa 13.08.2015, ktorým žiadal, aby súd prikázal matke maloletej V. návrat maloletej spolu s matkou
do B., na F. ulicu XXX/X a zdržanie sa v B. až do rozhodnutia vo veci samej o úprave práv a povinností
voči maloletej, alebo odovzdanie maloletej dcéry v Z. L. - L. pri L., K. XX/XX.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 75 ods. 2, 4, 6, 8, 9, § 76 ods. 1 písm. b/ a § 102 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), § 24 ods. 4, § 36 ods. 1 a § 38
ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Súd prvého stupňa nemal za preukázané splnenie zákonných
podmienok pre nariadenie otcom navrhovaného predbežného opatrenia a to najmä odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého

dieťaťa, súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Zo spisu zistil,
že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, pričom starostlivosť o mal. V. od doby,
keď rodičia nevedú spoločnú domácnosť, zabezpečuje výlučne matka. Zo správy kolízneho opatrovníka
vyplýva, že matka sa o maloletú riadne osobne stará, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne
nedostatky a chyby a matka adekvátne a náležitým spôsobom zabezpečuje všetky potreby mal. V..
Pokiaľ ide o presťahovanie sa matky s maloletou z B. do X., súd uznal matkine dôvody - spočívajúce

v obavách z násilného správania sa otca voči nej, za dostatočné na zmenu bydliska, pričom otcovi
je miesto aktuálneho bydliska matky a mal. V. známe a žiadne prekážky nebránia otcovi maloletú
v domácnosti matky navštevovať. Otec vo svojom podaní nekonkretizoval dôvody, pre ktoré sa jeho
stretnutie s maloletou nerealizovalo, len uviedol, že bol v X. 5-krát a s maloletou sa nestretol, lebo mu
to matka neumožnila. Mal. V. bola uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 05.02.2015 č.k. 24P
20/2015-75 zverená dočasne do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú

zastupovať a spravovať jej majetok, pričom toto predbežné opatrenie bude trvať len do právoplatného
skončenia konania o veci samej, vedenej na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 24P
20/2015. Týmto spôsobom bola zabezpečená dočasná úprava pomerov účastníkov konania, tak aby
účastníci neutrpeli ujmu na svojich právach a oprávnených záujmoch. Zo skutočností uvedených otcom
v jeho podaní zo dňa 13.08.2015 nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu rozhodnutia súdu o zverení mal. V. do starostlivosti matky, či uloženie povinnosti matke zdržiavať

sa s mal. V. na adrese v B.. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že stretávanie sa otca s maloletou
je zabezpečené v zmysle uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 05.02.2015 č.k. 24P 20/2015-75,ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2015 a vykonateľnosť dňa 05.02.2015 a 16.02.2015, ktorým
bolo predbežne upravené ich vzájomné stretávanie do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Týmto rozhodnutím súdu bolo riadne definované stretávanie sa mal. V. s otcom tak, aby bol zachovaný

jej vzťah k obom rodičom bez toho, aby pociťovala absenciu otca vo svojej blízkosti a otec nestratil s
ňou nielen kontakt, ale aj dosah na jej výchovné pôsobenie.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa
13.08.2015 ako nedôvodný zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej. Súdu
prvého stupňa vytýkal, že tento rozhodol nesprávne, konanie má vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie, neúplne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy. Postupom súdu sa odňala
možnosť otcovi konať pred súdom. Súd svoje rozhodnutie založil na obavách násilného správania sa
otca voči matke, čo ničím matka dôkazne nepreukázala, ani len neosvedčila, pretože otec ju nikdy
nenapadol, nebol agresívny. Matka maloletej je veľmi agresívna, čo otec preukázal listinnými dôkazmi

a to lekárskou správou z 03.12.2014 Univerzitnej nemocnice B., X. X, B., kedy matka maloletej otca
napadla tĺčikom na mäso a musel vyhľadať lekárske ošetrenie. Matka maloletú ohrozuje na zdraví, čo
preukázal lekárskou správou z 03.10.2014 III. Kliniky pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny
- intenzívne lôžka, matka maloletú ohrozuje aj tým, že vedie veľmi agresívne motorové vozidlo. Súd si
nevyžiadal Správu z prešetrenia pomerov z júna 2015, kde bolo konštatované, že v dome maloletej je

neporiadok a o maloletú nie je náležite postarané.

Otec usmernil pozornosť na ust. § 38 a § 35 Zákona o rodine, na Čl. 9 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach
dieťaťa so záverom, že štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť, aby dieťa nesmelo byť oddelené od
vlastných rodičov proti ich vôli a dieťa má právo udržiavať osobné vzťahy a pravidelný styk s obidvoma

rodičmi okrem prípadu, že by to bolo v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa.

Odvolateľ poukázal na to, že matka maloletej má stále byť na F. č. XXX/XX v B., do ktorého sa
odsťahovala z Z. L. a následne sa odsťahovala k svojim rodičom do X., t.j. do vzdialeného mesta cca
500 km od B., čím podstatne sťažila jeho styk s maloletou dcérou a podstatne ho obmedzila vo výkone

rodičovských práv voči maloletej dcére V.. Podľa Zákona o rodine obmedziť rodičovské práva môže
jedine súd. Matka žije v byte rodičov spolu s jej otcom, ktorý zneužíval maloleté deti. Súdu prvého stupňa
vytýkal nedostatočné zdôvodnenie svojho rozhodnutia tým, že neuviedol, či má osvedčenú skutočnosť,
že matku napadol a že je agresíny, čím mu odňal právo konať pred súdom a to podať voči zamietavému
uzneseniu kvalifikované odvolanie.

Navrhol preto, aby napadnuté uznesenie odvolací súd zmenil tak, že prikáže matke mal. I. B. návrat
maloletej dcéry V. B., nar. XX.XX.XXXX spolu s matkou do B., na F. ulicu XXX/X a zdržanie sa v B. až do
rozhodnutia vo veci samej o úprave práv a povinností voči maloletej, alebo odovzdanie maloletej dcéry
otcovi v Z. L. - L. pri L., K. XX/XX, do 20 dní od doručenia uznesenia, alebo aby zrušil prvostupňové

uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z
ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie

pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Prvostupňový súd dostatočným spôsobom mal zistené okolnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu otca,
skutkový stav zistil v primeranom rozsahu, a vec správne právne posúdil a správne vo veci rozhodol.
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že neboli zistené zákonné podmienky

pre nariadenie otcom navrhovaného predbežného opatrenia a to najmä nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v tomto smere aj poukazuje.

Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací

súd okrem zákonných ustanovení, ktoré citoval súd prvého stupňa v napadnutom uznesení poukazuje
aj na § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.V prejednávanom prípade bolo uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 24P/20/2015-75 zo dňa
05.02.2015 nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola mal. V. B. zverená do osobnej starostlivosti

matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec bol zaviazaný
prispievaťnavýživumaloletejvovýške50eurmesačne.Predbežnebolupravenýajstykotcasmaloletou
V. a to každú nepárnu nedeľu v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú má prevziať
v mieste bydliska matky, kde má maloletú aj odovzdať a matka má maloletú pripraviť na styk s otcom.
Návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by mala byť zverená mal. V. do jeho osobnej

starostlivosti súd zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.03.2015.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa vyhodnotil, že otec maloletej V. nepreukázal takú zmenu
pomerov a takú potrebu úpravy rodičovských práv a povinností, ktorá by nastala po ostatnom rozhodnutí
súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení týkajúcom sa rodičovských práv a povinností k mal. V., ktoré
by odôvodňovali vyhovenie jeho ďalšieho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v znení podľa

jeho podania zo dňa 13.08.2015. Potreba nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k maloletému
dieťaťu je daná najmä vtedy, ak riešenie situácie dieťaťa neznesie odklad. Žiadnu takúto situáciu otec
maloletého nepreukázal. Z obsahu spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu
okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme vydania predbežného opatrenia navrhovaného otcom
maloletej V.. Neboli preukázané nedostatky v starostlivosti matky o maloletú V.. Ani tvrdené fyzické útoky

matky voči otcovi nemôžu zmeniť nič na správnom rozhodnutí súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
otca na nariadenie predbežného opatrenia. Otec nepreukázal, aby matka ohrozovala maloleté dieťa a
ani to, aby sa o maloletú nestarala riadne.

Je treba však súhlasiť s otcom maloletej, že maloleté dieťa má právo udržiavať osobný vzťah a

pravidelný styk s obidvoma rodičmi. Rovnako súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby bolo rešpektované jeho právo na udržanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Všetko uvedené
však je podmienené záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní
konkrétneho, najvhodnejšieho usporiadania vzťahu medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem

vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez
pochybnosti nezastupiteľné postavenie (porovnaj nález Ústavného súdu ČR II.ÚS/554/2004).

Predbežné opatrenie je zabezpečovacím civilno-procesným prostriedkom. Nie je konečným
rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou na jeho nariadenie je

osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka
ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia sa nenadobúdajú práva, o ktorých bude rozhodnuté
až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie

(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/218/2000).

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorým sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčiť, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu.
Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Výsledkom
takéhoto postupu je to, že osvedčené skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,
javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010).

Odvolací súd uvádza, že v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v
zmysle vyššie uvedeného nie je potrebné vykonávať rozsiahle dokazovanie, ale postačuje osvedčenie
skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

V zmysle uvedeného preto odvolacia námietka otca maloletej, že súd prvého stupňa nevykonal
navrhnuté dôkazy, nie je dôvodná. Navrhnuté dôkazy budú vykonávané vo veci samej, lebo pri
rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia sa rozsiahle dokazovanie nerealizuje. Nedôvodnou je
aj námietka otca maloletej, že ho matka fyzicky napadla. Správanie sa rodičov navzájom nie je takouskutočnosťou,ktorábymuselabyťzohľadnenápriúpraveprávoapovinnostírodičovkmaloletýmdeťom.
Je však žiaduce, aby rodičia maloletého dieťaťa vedeli spolu komunikovať tak, aby to bolo v prospech
maloletého dieťaťa a v záujme, lebo fyzické ataky rodičov nikomu neprospievajú.

K ďalšej odvolacej námietke otca maloletej V., poukazujúcej na citáciu § 35 Zákona o rodine, podľa
ktorého okrem iného aj o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny v prípade, ak sa o tom nehodnú
rodičia, rozhoduje súd, odvolací súd uvádza, že maloletá V. sa s matkou neodsťahovala do cudziny.
Odsťahovala sa síce cca 500 km od B., ale stále v rámci toho istého štátu - Slovenskej republiky.

Odvolací súd jednoznačne súhlasí s názorom otca maloletej V., že dieťa má udržiavať osobný vzťah a
pravidelný priamy styk s oboma rodičmi. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený
pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať
aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo
všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek

deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná
(porovnaj nález Ústavného súdu ČR I.ÚS/618/2005).

Záverom odvolací súd ešte udáva, že predbežná úprava styku otca s mal. V. je zabezpečená
predbežným opatrením Okresného súdu Prešov č.k. 24P 20/2015-75 zo dňa 05.02.2015, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 04.03.2015. Matka je povinná otcovi umožniť takto upravený styk až do doby,
kým práva a povinností rodičov k mal. V. nebudú právoplatne upravené konečným rozhodnutím vo veci
samej. Rodičovské práva vo vzťahu k mal. deťom môžu byť obmedzené iba v prípade, ak by ich výkon
nebol v prospech maloletého dieťaťa. Ak by nastala takáto situácia, je dôvod na zmenu rozhodnutia,
ktorým hoci aj predbežne boli upravené práva a povinnosti rodičov k mal. V.. Takáto potreba v súčasnej

dobe nebola zistená.

Za daného stavu preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.