Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/259/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201183
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4015201183.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: S.F.H., s.r.o., Gúgska 13, Nové
Zámky, IČO: 36 526 002, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK H.I.F., spol. s r.o., Radvanská 1,
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/164466/2015/4989 zo dňa
20. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
1100301/1/164466/2015/4989 zo dňa 20. 04. 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis
prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že dňa 26. 11. 2008 podal žalobca
daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008, v ktorom uviedol
daň v sume 2.262.523,- Sk, odpočítanie dane v sume 1.439.264,- Sk, a vlastnú daňovú povinnosť v
sume 823.171,- Sk a daňovú povinnosť na úhradu v sume 823.171,- Sk. Daňová kontrola na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008 sa začala u žalobcu dňa 30. 08. 2011
(v zmysle oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 19. 07. 2011) a v tento deň bola s konateľom
žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

2. Na žiadosť správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu u žalobcu žalovaný vyhovel žiadosti o
predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly o šesť mesiacov, čo uviedol v oznámení zo dňa 06. 02.
2012.

3. Správca dane požiadal Daňový úrad Košice o vypočutie bývalých konateľov spoločnosti FABER-
PLUS, s.r.o., Kukučínova 7, Košice, a to B. W., W. W. a V. S. a zároveň požiadal Daňový úrad Prešov o
vypočutie bývalého konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. B. J.. Dožiadaný správca dane (Daňový
úrad Košice) spísal dňa 08. 03. 2012 zápisnicu o výsluchu svedka W. W., ktorá uviedla, že účtovnú
evidenciu spoločnosti odovzdala novému konateľovi spoločnosti PETAX, s.r.o. a v čase vystavenia
faktúr za stavebné práce č. 8/11/27/02, 08/11/27/03, 08/10/28/01, 08/10/31/01, 08/09/30/02, 08/11/27/01,
08/09/30/03, 08/10/21/01 už nebola konateľkou spoločnosti a nie je jej známy ani názov spoločnosti,
ktorá vystavila tieto faktúry. Svedok B. W. do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 08. 03. 2012
uviedol, že účtovnú evidenciu odovzdal novému konateľovi spoločnosti PETAX, s.r.o., ktorý sa volal J.,

alebo J.. K faktúram, ku ktorým sa vyjadrovala aj W. W. uviedol, že v čase ich vystavenia už nebol
konateľom spoločnosti.
Daňový úrad Prešov zaslal správcovi dane zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 04. 04.
2012, na ktorom bol vypočutý svedok B. J., ktorý potvrdil, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. poskytla
pre spoločnosť S.F.H., s.r.o. (žalobcu) stavebné práce na základe faktúr č. 8/11/27/02, 08/11/27/03,
08/10/28/01, 08/10/31/01, 08/09/30/01, 08/09/30/02, 08/11/27/01, 08/09/30/03, 08/10/21/01. Uviedol, že
účtovné prípady boli zaúčtované do výnosov, daň z pridanej hodnoty bola priznaná a odvedená. Všetky
doklady spoločnosti boli odovzdané novému spoločníkovi a konateľovi v novembri 2008 pri predaji jeho
podielu. Uviedol, že nemal zamestnancov, práce vykonal prostredníctvom subdodávateľov, na ktorých
si už nepamätal.

4. Žalobca bol na ústnom pojednávaní dňa 13. 07. 2012 oboznámený s výpoveďami svedkov W. W.,
B. W., B. J.. Okrem toho mu správca dane oznámil, že konateľ, ktorému mal v novembri 2008 B. J.
odovzdať všetky doklady spoločnosti - V. S. zomrel dňa 06. 02. 2010, a preto ho príslušný správca dane
nemohol vypočuť.

5. Dňa 16. 07. 2012 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu na dani z pridanej hodnoty, pričom
v časti zdaňovacie obdobie október 2008 je uvedené, že žalobcovi nebude uznané odpočítanie dane v
zdaňovacom období október 2008 v sume 13.074,75 eur (393.890,-Sk), pričom rozdiel v odpočítaní dane
predstavuje 13.074,75 eur, nakoľko žalobca v priebehu kontroly a ani jeho dodávateľská spoločnosť
neposkytli žiadne dôkazy o reálnosti uskutočnenia deklarovaných dodávok prác a nedošlo teda k
preukázaniu vzniku daňovej povinnosti pri týchto dodávkach, v dôsledku čoho nebola naplnená ani
zákonná podmienka na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

6. Na ústnom pojednávaní dňa 23. 08. 2012 bol prerokovaný protokol za prítomnosti konateľa žalobcu,
ktorý sa odvolal na jeho písomné vyjadrenie, ktoré bolo pripojené k zápisnici. V písomnom vyjadrení
označenom ako "doplnenie vyjadrenia k protokolu z kontroly" žalobca k dodávateľovi FABER-PLUS,
s.r.o. uviedol, že si u tohto dodávateľa objednal stavebné práce a materiál. Konečným odberateľom
týchto plnení nebola spoločnosť S.F.H, s.r.o., ale iná spoločnosť a táto spoločnosť potvrdila realizáciu
plnení. O plnení boli vedené stavebné denníky a boli vyhotovené účtovné doklady. Za plnenie bolo riadne
zaplatené cez bankový účet, doklady boli riadne zaúčtované.

7. Správca dane vydal dňa 27. 08. 2012 dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 13.074,75 eur, proti ktorému
podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 10. 12. 2012 tak, že dodatočný daňový
výmer zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia
žalovaný uviedol, že zistenie skutkového stavu zo strany správcu dane je nedostačujúce na posúdenie
veci, pretože v dostatočnom rozsahu neobjasnil všetky skutočnosti, ktoré by mohli preukázať alebo
vyvrátiť existenciu deklarovaného obchodu s tým, že doplní dokazovanie v takom rozsahu, aby zistený
skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci, vysporiada sa námietkami
uvedenými v písomnom vyjadrení k protokolu a vypočuje svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca.

8. Dňa 11. 04. 2013 vydal správca dane rozhodnutie (druhé v poradí), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 13.074,75 eur na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. Proti
rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa
15. 07. 2013 (druhé v poradí), ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 04. 2013 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Opakovane uviedol, že zistenie a posúdenie skutkového stavu vo veci
je nepostačujúce pre vyslovenie rozhodnutia o porušení ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Vytkol správcovi dane, že nerešpektoval
právny názor žalovaného, nedoplnil dokazovanie v rozsahu potrebnom pre správne určenie daňovej
povinnosti, nevypočul navrhovaných svedkov a nevysporiadal sa s námietkami daňového subjektu -
žalobcu. V ďalšom konaní uložil správcovi dane povinnosť znovu vypočuť B. J., bývalého konateľa
spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. a svedkov L. M., V. N., F. M., L. K., ktorí sa podľa tvrdení žalobcu
zúčastnili preberania stavebných prác od subdodávateľov.

9. V priebehu vyrubovacieho konania správca dane opätovne predvolal na pojednávanie B. J., bývalého
konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. v čase vystavenia preverovaných faktúr (v októbri 2008), ktorý
dňa 24. 09. 2013 odoprel výpoveď z dôvodu možného spôsobenia nebezpečenstva trestného stíhania

jeho osoby. Na ďalšom pojednávaní dňa 19. 12. 2013 pred dožiadaným správcom dane uviedol, že na
predložených faktúrach, zmluve o dielo a spolupráci a súpise vykonaných práce nie je jeho podpis. Ďalej
žiadal správca dane, aby sa svedok vyjadril k tomu, že podpisy na zápisniciach o ústnom pojednávaní
na Daňovom úrade Nitra, pobočka Nové Zámky a na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad, sú
rozdielne. Svedok potvrdil, že obidva podpisy sú jeho. Uviedol, že v Poprade použil svoj pôvodný starší
podpis, ale v súčasnosti ho už takmer nepoužíva. Na pojednávaní dňa 07. 03. 2014 svedok uviedol,
že v roku 2008 na svoj účet nevkladal, ani z neho nevyberal hotovosti, nevedel uviesť, kto tak konal v
jeho mene, čo je predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Dispozičné právo k účtu
nikomu nevystavil. Nevedel sa vyjadriť k pôvodu peňazí, ktoré boli na jeho účte.

10. Správca dane vypočul i ďalších svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca. Svedok V. N. uviedol,
že žalobca bol staviteľom, resp. dodávateľom stavieb pre spoločnosti AgroContract mliečna farma, a.
s., Jasová, AGROCONTRACT Mikuláš, a. s. Mikuláš, v ktorých spoločnostiach bol svedok predsedom
predstavenstva. V období od septembra až novembra 2008 rokoval ohľadom stavieb jedine s konateľom
spoločnosti S.F.H., s.r.o. p. K.. K faktúram, ktoré mala za stavebné práce vystaviť spoločnosť FABER-
PLUS, s.r.o. uviedol, že spoločnosť S.F.H., s.r.o. v roku 2008 meškala s realizáciou stavieb, preto mali
rokovania o urýchlení stavby. Spoločnosť S.F.H., s.r.o. aj práce urýchlila, uviedol, že si všimol na stavbe
viac robotníkov, ale pre neho to boli pracovníci zo spoločnosti S.F.H., s.r.o. Na uvedených stavbách
vykonával dozor F. M., ktorý by mohol mať prehľad o subdodávateľoch žalobcu.

11. Svedok L. M. uviedol, že v roku 2008 bol zamestnancom žalobcu vo funkcii stavbyvedúceho.
V období september - november 2008 zastával funkciu stavbyvedúceho na stavbách pre investorov
AGOCONTRACT Mikuláš, a. s. Mikuláš a pre AgroContract mliečna farma, a. s. Jasová. Uviedol,
že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. mu je známa, potvrdil, že bola uzavretá rámcová zmluva, čo
vedel od konateľa Ing. K.. Na stavbu chodila partia ľudí z tejto spoločnosti, menovite ich nepoznal.
Konateľa B. J. nepozná. Na otázky položené žalobcom uviedol, že fakturované práce na stavbách boli
prevedené spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. a potvrdil i to, že viedol stavebné denníky s označením:
"Rekonštrukcia a prístavba ustajňovacích priestorov pre HD Jasová č. 1. a 2.", "Prístrešky pre objemové
krmivo SO-2 a 3" a "Rekonštrukcia ustajňovacích priestorov pre HD a výstavba pôrodnice č. 2." Potvrdil,
že určité práce v stavebných denníkoch v roku 2008 vykonala spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o.

12. Svedok F. M. uviedol, že vykonával stavebný dozor pre investora AGROCONTRACT Mikuláš, a. s.,
Mikuláš. So spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. nemal nič spoločné, uviedol, že komunikoval len s p. M.
a p. K.. Kontroloval kvalitu prevedených prác, nakoľko meškali, požiadal o posilnenie pracovných síl a
na stavbe začalo pracovať viac ľudí. Nevedel však uviesť, pre koho pracovali. Potvrdil, že zaregistroval
i názov spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o., ale konateľa B. J. nepozná.

13. Svedok Y. T. bol zástupcom investora COOP Jednota Nové Zámky, s. d. vo veciach technických
a zároveň stavebným dozorom stavby - výstavba supermarketu Jednota COOP Tvrdošovce. Potvrdil, že
zmluva o dielo bola uzavretá so spoločnosťou S.F.H., s.r.o. (žalobcom), so subdodávateľmi neprichádzal
do styku. S odstupom času si spomenul, že z rozhovorov so stavbyvedúcim p. Mócarom počul názov
FABER-PLUS, s.r.o. a títo mali pracovať na stavbe pre hrubú stavebnú výrobu. Konateľa tejto spoločnosti
B. J. nepozná. Na otázku žalobcu uviedol, že stavebné práce fakturované spoločnosťou FABER-PLUS,
s.r.o. boli vykonané a podľa neho ich mohla vykonať táto spoločnosť, ktorá mohla zrealizovať práce
týkajúce sa hrubej stavebnej výroby.

14. Svedok Ing. O. W. pracoval a pracuje ako stavbyvedúci pre spoločnosť S.F.H., s.r.o. V období
september - november 2008 robil stavbyvedúceho na stavbe Super marketu Jednota Tvrdošovce.
Potvrdil, že so spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. mali subdodávateľskú zmluvu. Konateľa tejto
spoločnosti nepozná a nepozná ani ľudí z tejto firmy menovite. Na otázku žalobcu potvrdil, že spoločnosť
FABER-PLUS, s.r.o. robila zemné práce, betonárskej práce, armovacie práce, omietky a lešenia.

15. Konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 16. 01. 2014 uviedol, že so zástupcom spoločnosti
FABER-PLUS, s.r.o. sa prvýkrát stretol na výstave v Nitre, alebo pred obchodným centrom. Dotyčný pán
sa predstavil ako J., ktorému vysvetlil, o aké práce sa jedná. Následne mu bola doručená podpísaná
rámcová zmluva, ktorú tiež podpísal. S ľuďmi, ktorí pracovali na stavbe, nebol v kontakte. Evidenciu
zamestnancov subdodávateľov nevedú. Potvrdil, že dňa 24. 09. 2013 bol prítomný pri výsluchu B. J.,
(kedy svedok odmietol vypovedať) a s najväčšou pravdepodobnosťou sa vtedy v Nitre stretol s touto

osobou. Uviedol, že nového konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. V. S. nepozná. Na otázku správcu
dane, kto a kedy odovzdal za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. a kto prevzal za jeho spoločnosť vykonané
práce uviedol, že písomne od subdodávateľov nepreberá práce, nevyhotovuje protokoly. Stavbyvedúci
za S.F.H., s.r.o. fyzicky preberá množstvo a kvalitu prevedených prác od subdodávateľov.

16. Z predloženého administratívneho spisu ďalej vyplýva, že SBERBANK Slovensko, a.s. na žiadosť
správcu dane podaním zo dňa 04. 02. 2014 oznámila, že viedla účet klienta FABER-PLUS, s.r.o. a to
bežný účet s uvedením jeho čísla, ktorý bol založený dňa 17. 09. 2008 a uzavretý dňa 20. 11. 2010.
Potvrdila, že finančné čiastky uvedené v dožiadaní správcu dane boli pripísané na účet spoločnosti
FABER-PLUS, s.r.o. a tieto čiastky následne vyberal v hotovosti p. B. J. ( uviedla jeho rodné číslo i číslo
občianskeho preukazu).

17. Žalobca bol na ústnom pojednávaní dňa 18. 03. 2014 zastúpený svojím právnym zástupcom, pričom
bol oboznámený o priebehu dokazovania a v podaní zo dňa 31. 03. 2014 sa vyjadril písomne. Namietal,
že svedok B. J. bol dňa 19. 12. 2013 vypočutý bez ich účasti a o jeho výsluchu neboli správcom dane
upovedomení a rovnako sa tak stalo i pri výsluchu svedka B. J. dňa 07. 03. 2014, keď bol svedok
vypočutý pred Daňovým úradom Košice bez ich účasti a správcom dane neboli o výsluchu upovedomení.
Poukázal i na rozdielne výpovede svedka B. J..

18. Správca dane v rámci vykonaného dokazovanie požiadal o informáciu i Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, ktorý poskytol správcovi dane informáciu v podaní
zo dňa 15. 04. 2014.

19. Správca dane vydal rozhodnutie (v poradí tretie) zo dňa 05. 05. 2014, ktorým vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume 13.074,75 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008.
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 04. 09. 2014 (v poradí tretím) tak, že
rozhodnutie správcu zo dňa zo dňa 05. 05. 2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
Vytkol správcovi dane, že i keď doplnil dokazovanie výpoveďami svedkov, nevypočul svedka B. J.,
bývalého konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. ako deklarovaného dodávateľa stavebných prác pre
kontrolovaný daňový subjekt, ktorý odmietol vypovedať z dôvodu možného spôsobenia nebezpečenstva
trestného stíhania jeho osoby, pričom ale z odpovede PZ Banská Bystrica vyplýva, že mu bolo vznesené
obvinenie, a teda je ho možné vypočuť ako svedka. Mal za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav. V ďalšom konaní
je potrebné vypočuť už obvineného B. J. ako svedka a vykonať prípadne ďalšie úkony v záujme čo
najúplnejšieho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosť.

20. Správca dane po vrátení veci žalovaným požiadal o výsluch svedka B. J. Daňový úrad Košice,
ktorý správcovi dane zaslal zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 27. 11. 2014, na ktorom bol
vypočutý svedok B. J.. Svedok uviedol, že nevystavoval faktúry za stavebné práce, zmluvu o spolupráci,
ani zmluvu o dielo nepodpísal. Poprel, že by bol dojednal obchody v mene spoločnosti FABER-PLUS,
s.r.o., konateľa žalobcu nepozná. Poprel i to, že vyberal alebo vkladal finančnú hotovosť na bankový
účet. Uviedol, že účet založil, neuzatváral ho, nepamätal si, že by bol niekoho splnomocnil nakladať s
účtom. Nevedel, z akých zdrojov pochádzala hotovosť na bankovom účte. Potvrdil, že voči jeho osobe
prebieha trestné stíhanie.

21. Správca dane podaním zo dňa 12. 01. 2015 informoval žalobcu o priebežných výsledkoch
vykonaného dokazovanie vo vyrubovacom konaní. Na základe takto zisteného skutkového stavu a
vykonaného dokazovania správca dane vydal dňa 27. 01. 2015 rozhodnutie č. 9412402/5/195102/2015
(v poradí štvrté), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13.074,75 eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2008 s tým, že daň vyrubená v daňovom priznaní bola v sume 823.171,-
Sk a daňová povinnosť zistená správcom dane bola 1.217.061,- Sk. Proti rozhodnutiu správcu dane
podal žalobca odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

22. Na základe odvolania žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane rozhodoval
i žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 20. 04. 2015 č. 1100301/1/164466/ 2015/4989 rozhodnutie
správcu dane potvrdil. Vo svojom rozhodnutí žalovaný podrobne popísal priebeh daňovej kontroly u

žalobcu a výsledky vykonaného dokazovania, pričom sa zaoberal i jednotlivými námietkami žalobcu v
podanom odvolaní. Uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr, ktorými deklaroval dodanie
stavebných prác a stavebného materiálu od dodávateľa FABER-PLUS, s.r.o. v zdaňovacom období
október 2008. Ani v priebehu rozsiahleho dokazovania však neboli správcovi dane predložené žiadne
dôkazy o reálnosti uskutočnenia deklarovaných dodávok prác a materiálu práve touto spoločnosťou, čo
má za následok, že nedošlo k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti pri týchto dodávkach podľa ust. §
19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a tým nebola
naplnená zákonná podmienka v ust. § 49 ods. 1 citovaného zákona, čo znamená, že uplatnením práva
na odpočítanie tejto dane žalobca porušil ust. § 51 ods. 1 vyššie citovaného zákona. K výpovediam
svedkov - V. N., F. M., Y. T., L. M. a Ing. O. W., ako dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu v tom,
že stavebné práce boli skutočne zrealizované, uviedol, že správca dane v napadnutom rozhodnutí
netvrdí, že stavebné práce neboli zrealizované, ale tvrdí, že stavebné práce neboli reálne vykonané
spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. Z výpovedí svedkov jednoznačne a nepochybne nevyplýva, že
stavebné práce reálne vykonala a dodala deklarovaná spoločnosť. Poukázal na výpoveď svedka B. J.,
z ktorej nesporne vyplýva, že svedok jednoznačne poprel vykonanie deklarovaných stavebných prác
spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o., ako i vyhotovenie preverovaných faktúr.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

23. Žalobca sa žalobou zo dňa 30. 11. 2015, doručenou tunajšiemu súdu 03. 12. 2015, domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. 04. 2015 č. 1100301/1/164466/2015/4989.

24. V podanej žalobe žalobca uviedol, že odvolací správny orgán v závere odôvodnenia svojho
rozhodnutia konštatoval, že vykonanou daňovou kontrolou a dokazovaním v rámci vyrubovacích konaní
bolo správcom dane spochybnené vykonanie stavebných prác spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o.,
ktorá ako deklarovaný dodávateľ stavebné práce fakturovala preverovanými faktúrami, na základe
ktorých si spoločnosť žalobcu uplatnila sporné odpočítanie dane. Počas celého daňového konania
žalobca preukazoval vykonanie fakturovaných stavebných prác dodávateľom FABER-PLUS, s.r.o., a
to najmä listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Poukázal najmä na výpoveď svedkov L. M.
a Ing. O. W., ktorí potvrdili, že práce na faktúrach č. 08102101, č. 08102802 a č. 08103103 boli
skutočne zrealizované spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. Žalovaný tieto výpovede svedkov neprípustne
spochybňuje tým, že svedkovia nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne
preukazovali, že stavebné práce boli skutočne vykonané deklarovanou spoločnosťou. Poukázal na to, že
samotná výpoveď svedka je dôkazom o tvrdenej skutočnosti a jej hodnovernosť nemožno spochybňovať
tým, že nie je podložená ďalším dôkazom. Žalobca vyčerpal počas daňového konania celý vlastný
rozsah dôkazného bremena a je toho názoru, že svoje dôkazné bremeno uniesol. Zdaniteľné obchody
vyplývajúce z uvedených faktúr sa reálne uskutočnili, pričom túto skutočnosť nepospochybňuje ani
správca dane.

25. Odvolací daňový orgán prijal záver, že vykonanou daňovou kontrolou a doplneným dokazovaním v
rámci vyrubovacích konaní bolo správcom dane spochybnené vykonanie stavených prác spoločnosťou
FABER-PLUS, s.r.o. a tiež uvádza, že B. J. bol využitý k tomu, aby sa na spoločnosť, ktorej bol
konateľom, neoprávnene uplatňovali nadmerné odpočty. Takýto záver prijal správca dane napriek tomu,
že ešte nie je právoplatne skončené trestné stíhanie a napriek jeho rozporom vo výpovediach, v
ktorých najskôr v pozícii svedka tvrdil, že faktúry za stavebné práce boli vystavené a práce vykonané
spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. a následne, zrejme pod ťarchou svojho obvinenia a odsúdenia, tieto
skutočnosti poprel. Žalobca je toho názoru, že odvolací správny orgán neoprávnene na neho preniesol
svoju dôkaznú povinnosť. To, že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom rozsahu,
je podporené viacerými súdnymi rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom poukázal
na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, sp. zn. 8 Sžf/5/2012 zo
dňa 30. 01. 2013 a iné.

26. K výpovedi svedka B. J. uviedol, že tento svedok menil výpovede, keď najskôr potvrdil, že stavebné
práce vykonala spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o., neskôr z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania
jeho osoby odmietol vypovedať a pri výpovedi zo dňa 15. 04. 2014 uviedol, že nevystavoval faktúry,
nepodpisoval zmluvy ani nedojednával žiadne obchody za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. K písomným
dôkazom (podania NAKA) uviedol, že nemali možnosť oboznámiť sa s ich obsahom tak, ako ich na
účely dožiadania správcu dane poskytla NAKA. Skutočnosť, že správca dane disponuje uznesením,

ktorým bol B. J. obvinený, neznamená, že skutočnosti v ňom uvedené sú preukázané, kým nie je trestné
stíhanie právoplatne skončené.

27. Poukázal na to, že odvolací správny orgán svoj procesný postup zdôvodnil skutočnosťou, že B.
J. svoju výpoveď zo dňa 04. 12. 2012 nepodložil žiadnymi dôkazmi a uviedol, že účtovné úhrady boli
zaúčtované do výnosov, sa podľa zistení správcu dane nezakladá na pravde. Osoba v procesnej pozícii
obvineného nie je poučovaná o následkoch krivej výpovede, nie je teda povinná vypovedať pravdu.
Hodnovernosť jeho výpovede v trestnom konaní, ako aj jeho posledná zmenená výpoveď v daňovom
konaní, ktoré boli vykonané pod vplyvom jeho trestného stíhania a hrozby jeho možného odsúdenia,
je pochybná. Odvolací orgán mal jasne a presvedčivo zdôvodniť, prečo "uveril" práve týmto dôkazom
vykonaným v daňovom konaní.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

28. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03. 05. 2016 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca
v rovnakej právnej veci podal na Krajskom súde v Nitre žalobu, vedenú pod sp. zn. 15S/16/2015 o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 04. 2015 vydaného na dani z príjmov právnickej
osoby za rok 2008, o ktorej nebolo zatiaľ rozhodnuté. Poukázal na to, že rozsiahlym preverovaním
správcu dane bolo preukázané, že stavebné práce fakturované faktúrami neboli reálne vykonané a
dodané spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. tak, ako to deklaroval žalobca predloženými dodávateľskými
faktúrami, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. ako
dodávateľa v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH a tým žalobcovi v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH
nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr. Poukázal na to, že podľa
výpisu z obchodného registra bola spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. dňa 30. 11. 2011 ex offo vymazaná.

29. Žalovaný poukázal na výpovede jednotlivých svedkov vykonaných v rámci dokazovania, pričom
k výpovediam, ktoré potvrdzovali, že stavebné práce mohla vykonať spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o.
(Ing. O. W.) uviedol, že tvrdenia svedkov bez predloženie vierohodných dôkazov nepreukazujú, že
fakturované stavebné práce boli skutočne vykonané spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o., tieto práce mohli
byť vykonané inou stavebnou spoločnosťou.

30. K námietkami týkajúcich sa rozloženie dôkazného bremena a rozsudkom, na ktoré žalobca
poukazuje, uviedol, že podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2, písm. a/, § 19 ods. 1, 2
a § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet
dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu
a ani dobromyseľnosti platiteľa. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
stavebné práce neboli vykonané spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. tak, ako to deklarujú preverované
dodávateľské faktúry. Vierohodnosť predložených dokladov bola rozsiahlym preverovaním správcu dane
spochybnená.

31. K námietkami v súvislosti s trestným stíhaním B. J. uviedol, že aj napriek skutočnosti, že
trestné stíhanie ešte nie je ukončené, dôkazy, ktoré zistil správca dane počas daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania v súvislosti so stavebnými prácami fakturovanými spoločnosťou FABER-
PLUS, s.r.o. jednoznačne preukazujú, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. nevyhotovila predmetné
dodávateľské faktúry, nevykonala stavebné práce fakturované na predmetných faktúrach.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

32. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust.
§ 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi
podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a
vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 04. 2015,
ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto toto rozhodnutie podľa ust.§ 191
ods. 1 písm. e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP v znení účinnom

do 30. 06. 2016 (žalobca a žalovaný sa na výzvu súdu vyjadrili, že súhlasia s prejednaním veci bez
nariadenia pojednávania ) verejne vyhlásil dňa 01. 03. 2017.

33. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, účinného od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

34. Podľa § 8 ods. 1, písm. b/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 30. 11. 2008, dodaním tovaru je
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

Podľa § 9 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného
členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa
§ 69 ods. 2 až 4, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do
konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba
dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
2) Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo d) v zdaňovacom období,
v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po
zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d); ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania
nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d), vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období,
v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa
§ 49 ods. 2 písm. b) v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch podľa § 70.

Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť

faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

35. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

36. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume
13.074,75 eur (ako rozdielu medzi daňovou povinnosťou žalobcu uvedenou v daňovom priznaní, t. j.
823.171,- Sk za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie a daňovou povinnosťou žalobcu zistenou správcom
dane, t. j. 1.217.061,-Sk pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v roku 2012 a zistiť, či daňové orgány
pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru,
že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa
stavebných prác, t. j. spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o.

37. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 pri ním tvrdenej
dodávke stavebných prác od dodávateľa FABER-PLUS, s.r.o. deklarovaných na faktúre č. 08/10/21/01,
08/10/28/01 a 08/10/31/01 v celkovej sume 13.074,75 eur (393.889,60 Sk). Žalobca v podanej žalobe
poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty pri dodaní stavebných prác od spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. Taktiež namietal
nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v
zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

38. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/, ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/
vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako
sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach, ktoré mali
byť podľa tvrdení žalobcu vystavené dodávateľom prác, t. j. spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. Z ust.
§ 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené
znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky prác, ktoré mal
dodať ním deklarovaný dodávateľ, t. j. FABER-PLUS, s.r.o. len v prípade, ak by pri tomto dodaní vznikla
tomuto dodávateľovi daňová povinnosť.

39. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru zo dňa 21.
10. 2008, č. 08/10/21/01, vystavenú dodávateľom FABER-PLUS, s.r.o. pre odberateľa (žalobca) za
vykonané stavebné práce pre Jednotu Tvrdošovce v cene 293.740,- Sk, z toho DPH 46.899,60 Sk,
súpis vykonaných prác a dodávok k nej zo dňa 21. 10. 2008, zmluvu o spolupráci zo dňa 03. 09. 2008
uzavretú medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. ako zhotoviteľom na
vykonanie stavebných prác podľa požiadaviek objednávateľa; faktúru zo dňa 28. 10. 2008 č. 08/10/28/01
vystavenú FABER-PLUS, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa za vykonané stavebné
práce 1. rekonštrukcia ustajňovacích priestorov pre HD Jasová v cene 541.638,- Sk, z toho DPH 86.480,-
Sk a súpis vykonaných prác a dodávok k nej zo dňa 28.10.2008, faktúru zo dňa 31. 10. 2008
č. 08/10/31/01, vystavenú spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa za vykonané
stavebné práce 1. rekonštrukcia ustajňovacích priestorov pre HD a výstavba pôrodnice Mikuláš v cene
1.631.615,- Sk, z toho DPH 260.510,- Sk, súpis vykonaných prác k nej zo dňa 31. 10. 2008.

40. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z
podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť
a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na

akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené
alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o
tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného
vzťahu spoločnosti FABER - PLUS, s.r.o. a žalobcu správca dane vykonal síce rozsiahle dokazovanie,
a to najmä výsluchmi svedkov, ktorí sa však len veľmi všeobecne vyjadrovali k priebehu stavebných
prác a aj k tomu, kto tieto práce vykonal. Súd má za to, že správca dane mal k dispozícii listinné
dôkazy, najmä súpis vykonaných prác, a preto bolo potrebné, aby svedkov, ktorých navrhol vypočuť
žalobca, vypočul konkrétne k tomu, aké stavebné práce boli deklarovaným dodávateľom vykonané
a tieto i porovnal so súpisom vykonaných prác. Neušla pozornosti súdu ani tá skutočnosť, že pri
výsluchu jednotlivých svedkov pripustil správca dane kladenie sugestívnych otázok zo strany konateľa
žalobcu a až na ich základe bolo (čiastočne, všeobecne a nepresvedčivo) potvrdené vykonanie
stavebných prác deklarovaným dodávateľom FABER-PLUS, s.r.o. Ani jeden zo svedkov nepoznal osobu
konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. B. J., preto bolo potrebné sa zamerať na zistenie, s kým
za túto spoločnosť zamestnanci žalobcu jednali, ak konateľ uviedol, že na stavbu osobne nechodil.
Ak na jednotlivých stavbách boli prítomní stavbyvedúci - zamestnanci žalobcu, títo predsa museli pri
organizovaní prác každý deň vedieť, s akým počtom pracovníkov budú vykonávať jednotlivé práce,
ale i to, či ide o vlastných zamestnancov alebo zamestnancov subdodávateľa a ktorého. Osoby, ktoré
mohli vykonávať stavebné práce na jednotlivých stavbách a ktoré boli považované za zamestnancov
dodávateľa, t. j. spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. musel niekto organizovať a riadiť, zadeliť im konkrétnu
prácu a túto aj skontrolovať. Správca dane však tieto skutočnosti pri výsluchu svedkov neobjasňoval,
pričom pokiaľ pripustili niektorí svedkovia na otázku položenú konateľom žalobcu, že stavebné práce
vykonala (alebo mohla vykonať) deklarovaná spoločnosť dodávateľa FABER-PLUS, s.r.o., bolo potrebné
sa zamerať na konkrétne okolnosti, na základe čoho dospeli svedkovia k záveru, že išlo o deklarovaného
dodávateľa, ak konateľa nepoznajú a nepoznali ani osobne ľudí, ktorí mali na stavbe pracovať.

41. Správca dane vo svojom rozhodnutí síce popisuje, čo ktorý zo svedkov uviedol, ale tieto ich
výpovede nevyhodnotil v súvislosti s ďalšími získanými dôkazmi, napr. súpisom vykonaných prác a
dodávok.

42. Z administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil, že dodanie stavebných prác potvrdili
svedkovia M. - bývalý stavbyvedúci a W., súčasný zamestnanec žalobcu a stavbyvedúci. Svedok M.
mal však informáciu sprostredkovanú od konateľa žalobcu, že boli podpísané zmluvy so spoločnosťou
FABER-PLUS, s.r.o. a potvrdil, že na stavbu chodila partia ľudí. Po nahliadnutí do stavebného denníka a
na sugestívne položenú otázku konateľa žalobcu, jednoznačne potvrdil, že práce uvedené v stavebnom
denníku vykonala spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o., tieto práce však nešpecifikoval. Ak by bol svedok
vykonané práce vyšpecifikoval, bolo by možné ich porovnať so súpisom prác a týmto spôsobom overiť
pravdivosť výpovede svedka. Svedok Ing. W. potvrdil vykonanie prác spoločnosťou FABER-PLUS,
s.r.o. a tieto i čiastočne vyšpecifikoval, ale správca dane túto jeho výpoveď nevyhodnotil, napr. s
už uvádzaným súpisom vykonaných prác a dodávok. Vypočutí svedkovia (M. - potvrdil zrealizovanie
stavebných, nevedel však uviesť konkrétne, kto ich vykonal, videl zoznam subdodávateľov a medzi nimi
bola aj spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. a svedok T., uviedol, že práce mohla vykonať spoločnosť FABER-
PLUS, s.r.o., zaregistroval meno tejto firmy na stavbe, mala robiť hrubé stavebné práce) nepoznali
konateľa spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o. a mali len sprostredkované informácie od konateľa žalobcu,
že časť stavebných prác vykonáva spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. Správca dane vyhodnotil svedecké
výpovede tak, že sú to len všeobecné tvrdenia, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Súd sa
stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcu, že samotná výpoveď svedka je dôkazom a na to,
aby na ňu správny orgán prihliadol, nie je potrebné predkladať ďalšie dôkazy, ale je potrebné uvedené
svedecké výpovede vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými
dôkazmi.
43. Konateľ žalobcu tvrdil, že sa s osobou, ktorá sa vydávala za konateľa spoločnosti FABER-PLUS,
s.r.o., zoznámil na výstave, resp. v obchodnom centre, pričom ale neuviedol, akým spôsobom si overil,
či skutočne ide o osobu B. J., ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti. I pri ďalších obchodných
transakciách, ako vyplývalo z výpovede žalobcu, nebol s konateľom spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o.
v osobnom kontakte, ak zmluvy i faktúry mali byť zaslané poštou a ani jeden z nich osobne na stavby
nechodil, čo vyplynulo z ich výpovedí.
Žalovaný sa dostatočne nezaoberal výpoveďou svedka B. J., ktorý už v priebehu dokazovania
niekoľkokrát zmenil svoju výpoveď. Na ústnom pojednávaní dňa 04. 04. 2012 pred Daňovým úradom
Prešov, pobočka Poprad potvrdil vystavenie preverovaných faktúr pre žalobcu s tým, že účtovné prípady

boli zaúčtované do výnosov, DPH bola priznaná a odvedená, platby prebehli prostredníctvom banky.
V zápisnici sa konštatuje, že totožnosť svedka bola overená platným občianskym preukazom vydaným
OR PZ Košice, pričom ale číslo občianskeho preukazu pri overení totožnosti svedka chýba. V zápisnici z
ústneho pojednávania dňa 24. 09. 2013, kedy bol svedok B. J. vypočutý správcom dane, nie je uvedené,
akým spôsobom bola zistená totožnosť svedka B. J., ktorý v uvedený deň odoprel výpoveď z dôvodu
možného spôsobenia nebezpečenstva trestného stíhanie jeho osoby. Pri svojej výpovedi pred Daňovým
úradom Košice dňa 06. 02. 2014 svedok B. J. využil svoje právo a nevypovedal. Opäť zo zápisnice nie je
možné zistiť, akým spôsobom bola zisťovaná totožnosť svedka. Z ďalšej zápisnice o ústnom pojednávaní
zo dňa 07. 03. 2014 bolo zistené, že svedok B. J. uviedol, že finančné obnosy na účet v banke nevkladal
a ani následne z neho finančné prostriedky nevyberal, kto konal v jeho mene je predmetom vyšetrovania
orgánov činných v trestnom konaní. Nevedel uviesť, kto disponoval s jeho účtom v banke. Ani z tejto
zápisnice nie je zrejmé, ako bola zisťovaná totožnosť svedka. Pri svojej poslednej výpovedi bol vypočutý
pred Daňovým úradom Košice dňa 27. 11. 2014, kedy svedok B. J. poprel, že by bol podpísal zmluvy
o dielo a vystavil faktúry za stavebné práce žalobcovi a poprel, že by dojednával obchody so žalobcom.
Uviedol, že konateľa žalobcu nepozná a opäť sa vyjadril aj k dispozícii s účtom v banke, ktorý založil, ale
nič z neho nevyberal a rovnako tak nevedel uviesť, z akých zdrojov pochádzala finančná hotovosť na
bankovom účte. V zápisnici o výpovedi svedka je uvedené pri overení jeho totožnosti číslo občianskeho
preukazu. Správca dane prihliadol na výpoveď tohto svedka, proti ktorému je vedené trestné stíhanie a
sám uviedol, že sa podpisoval rôznymi spôsobmi. Správca dane pri jeho výpovediach neuviedol (ako to
vyplýva z jednotlivých zápisníc), akým spôsobom zisťoval totožnosť tohto svedka, a to i napriek tomu,
že podpisy svedka sú na jednotlivých zápisniciach diametrálne odlišné, čo je možné zistiť pri bežnom
porovnaní jednotlivých podpisov.

44. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, bol
podľa názoru súdu nedostatočne zistený skutkový stav a nedôsledne, resp. neefektívne vykonané
dokazovanie a to napriek tomu, že vec bola trikrát správcovi dane vrátená na ďalšie konanie. Správca
dane síce doplnil dokazovanie v súlade s názorom žalovaného, ale pri svojom postupe sa dopustil
viacerých pochybení tým, že sa nezameral na preukázanie podstatných skutočností, ktoré by mohli viesť
k čo možno najobjektívnejšiemu zisteniu skutkovému stavu.

45. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno
použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

46. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní.
Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné
preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z
hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového
subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.
Vzhľadom na námietky žalobcu v podanej žalobe popísané vyššie je súd toho názoru, že žalovaný
ako odvolací daňový orgán nevenoval v predmetnej veci dostatočnú pozornosť dokazovaniu v priebehu
vyrubovacieho konania u žalobcu, v priebehu ktorého správca dane nezistil skutkový stav v takom
rozsahu, aby súd mohol vec posúdiť.
V tejto súvislosti je potom potrebné poukázať na ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku a na povinnosť
správcu dane v rámci daňovej kontroly viesť dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Predmetnom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty bolo
i zdaňovacie obdobie október 2008 a v jej rámci bolo potom potrebné zistiť a preveriť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane v tomto zdaňovacom období.

47. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového
orgánu zo dňa 20. 04. 2015 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to podľa ust. § 191 ods. 1

písm. e/ SSP, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. Dokazovanie, ktoré vykonal správca dane zatiaľ neposkytuje dostatok dôvodov na
vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 13 074,75 eur. Toto pochybenie
správcu dane neodstránil ani žalovaný, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil napriek tomu, že na to
neboli splnené podmienky. Zo správcom dane získaných a žalobcom predložených listinných dôkazov
nie je zatiaľ možné objektívne zistiť, či spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ
žalobcu uskutočnil alebo neuskutočnil zdaniteľné plnenie v prospech žalobcu.

48. V predmetnej veci teda podľa názoru súdu skutkový stav veci nebol daňovými orgánmi zistený
natoľko, aby v nej bolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu
a neboli splnené ani podmienky na to, aby žalovaný rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 01. 2015
(rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane) potvrdil. Doteraz zistené skutočnosti nepostačujú na správne
určenie daňovej povinnosti žalobcu s konečnou platnosťou a záver daňových orgánov o rozdiele dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v neprospech žalobcu v sume 13.074,75 eur
je zatiaľ predčasný.

49. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a v ďalšom
konaní bude jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane
zo dňa 27. 01. 2015, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými
na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom rozhodnutí vysporiada so
všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými proti napadnutému rozhodnutiu v podanej
žalobe. V odvolacom konaní má žalovaný rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 74 ods. 2, 3, 4
zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a v prípade, ak odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zruší, bude
i správca dane viazaný právnym názorom súdu.

50. V ďalšom konaní bude teda potrebné, aby žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu, pričom
sa bude dôsledne zaoberať tým, či dokazovanie vykonané správcom dane bolo vykonané tak, aby
bol úplne zistený skutkový stav veci. Bude potrebné vyhodnotiť, či správca dane vykonal dôsledne
výsluchy svedkov, ako i konateľa žalobcu a tieto náležite vyhodnotiť. Súd poukazuje na to, že pri
výsluchu konateľa žalobcu neskúmal správca dane, akým spôsobom si žalobca preveril osobu konateľa
spoločnosti FABER-PLUS, s.r.o., či si preveril jeho totožnosť a akým spôsobom, akým spôsobom jednali
pri uzatváraní zmlúv, kto a na základe čoho vykonal súpis stavebných prác, ktorý bol podkladom pre
vystavenie faktúr. Podrobným výsluchom konateľa žalobcu je potrebné zistiť, pokiaľ osobne nejednal s
B. J., kto vystupoval za spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. a kto ju zastupoval na jednotlivých stavbách,
kto bol kontaktnou osobou medzi nimi. Zároveň bude potrebné vykonať konfrontáciu medzi konateľom
žalobcu a svedkom B. J., predmetom ktorej by malo byť predovšetkým zistenie, či žalobca bol v osobnom
kontakte s B. J., alebo inou osobou, ktorá sa za neho mohla vydávať. Pokiaľ sa potvrdí, že žalobca
osobne jednal s B. J., je potrebné sa zamerať na podrobnosti o spôsobe komunikácie medzi nimi, akým
spôsobom došlo k realizácii stavebných prác, kým, ako boli preberané vykonané stavebné práce, kto
vystavoval účtovné doklady, na základe čoho, so zameraním sa na listinné dôkazy, ktoré boli žalobcom
predložené.

51. Podrobný a efektívny výsluch vypočutých svedkov je podľa názoru súdu adekvátnym dôkazným
prostriedkom na objasnenie, či došlo k dodaniu stavebných prác od deklarovaného dodávateľa
podľa žalobcom predložených faktúr. O výsluchu svedkov bude potrebné upovedomiť žalobcu. Až po
vykonaní dôkazov v naznačenom smere bude môcť správca dane zvážiť, či neprichádza do úvahy
ďalšie dokazovanie. Je v záujme žalobcu, aby bola vec náležite vykonaným dokazovaním objasnená,
nakoľko predloženie listinných dokladov nie je ešte dôkazom o uskutočnení obchodnej transakcie
medzi deklarovaným dodávateľom a odberateľom a nemožno z nich vyvodiť záver o reálnej existencii
dodania stavebných prác a následne ani o dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty. Na druhej
strane však treba povedať, že daňový subjekt znáša dôkazné bremeno svojich tvrdení aj pri ďalšom
dokazovaní. Následne po vykonaní dokazovania v naznačenom smere bude potrebné oboznámiť
žalobcu s výsledkami vykonaného dokazovania, zákonným spôsobom sa s nimi vysporiadať (prípadne
i s jeho námietkami) a posúdiť, či žalobca splnil alebo nesplnil zákonom stanovené podmienky na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov.

52. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že stavebné práce bol vykonané dodávateľom FABER PLUS, s.r.o. ,
k čomu predložil faktúry, súpis prác ako i zmluvu o spolupráci, čo však podľa názoru súdu nezbavuje
žalobcu povinnosti preukázať jej skutočnú realizáciu, najmä ak o deklarovanom dodávateľovi vznikla
vážna pochybnosť v súvislosti so zisteniami orgánov činných v trestnom konaní. I v takomto prípade
je potrebné preukázať vykonanie stavebných prác deklarovaným dodávateľom, okolnosti uskutočnenia
prác od deklarovaného dodávateľa. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a to, že reálne
boli uskutočnené stavebné práce deklarovaným dodávateľom.

53. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

54. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 6. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.