Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/718/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209429
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7812209429.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr.

Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r.
o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421,
Grösslingova 4, Bratislava, za ktorú ako konateľ koná advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
z 30.5.2014 č. k. 10C/158/2012 - 200

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktoré žalobcovi mali byť spôsobené
nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Rožňava konajúceho
ako exekučný súd v konaniach sp. zn. 9Er/710/2011, 9Er/803/2010, 9Er/262/2010, 9Er/846/2010,
9Er/719/2010, 9Er/643/2010, 9Er/817/2010, 9Er/478/2010, 9Er/142/2011, 9Er/426/2010, 9Er/420/2011,
9Er/624/2011, 9Er/730/2010, 9Er/816/2010, 9Er/729/2010, 9Er/627/2011, 9Er/351/2010, 9Er/718/2010,
9Er/647/2010, 9Er/644/2010, 9Er/815/2010, 9Er/756/2010, 9Er/704/2009, 9Er/479/2010, 9Er/867/2009,

9Er/721/2010, 9Er/1040/2010, 9Er/97/2011, 9Er/729/2011, 9Er/131/2011 a 9Er/94/2011 tým, že tento
zamietol žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. že v
exekučných konaniach sp. zn. 9Er/260/2010, 9Er/816/2010, 9Er/302/2010, 9Er/839/2009, 9Er/1/2010,
9Er/756/2009, 9Er/643/2010, 9Er/803/2010, 9Er/478/2010, 9Er/625/2011, 9Er/626/2011, 9Er/964/2010,
9Er/846/2010, 9Er/262/2010, 9Er/37/2011, 9Er/789/2010, 9Er/623/2011, 9Er/58/2010, 9Er/377/2010,
9Er/968/2010, 9Er/787/2010, 9Er/730/2010, 9Er/33/2011, 9Er/837/2009, 9Er/590/2011, 9Er/690/2009,
9Er/379/2010a9Er/647/2010žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietolpozákonnej

pätnásťdňovej lehote, že v konaniach sp. zn. 9Er/424/2010, 9Er/17/2009 a 9Er/618/2011 o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty (§44 ods. 2 EP) a tiež, že v
konaniach sp. zn. 11Er/5/2006, 11Er/3/2005, 6Er/131/2004, 9Er/197/2003, 9Er/193/2005, 6Er/431/2006,
9Er/104/2005, 9Er/194/2005, 9Er/162/2005, 9Er/9/2005, 9Er/158/2004 a 9Er/26/2005 nerozhodol o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej tridsaťdňovej lehote (§44 EP). Žalovaný nárok
žalobcu neuznal a žalobu žiadal zamietnuť.

Okresný súd Rožňava rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol s odôvodnením, že nie je
daný základ žalobou uplatnených nárokov v zmysle §3, 5, 6, 9, 15, 17 a 19 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj len „zákon“), a to ani
titulom zodpovednosti za tvrdený nesprávny úradný postup (prieťahy), ako ani titulom zodpovednostiza nezákonné rozhodnutie. Vychádzal zo zistenia, že vo všetkých namietaných exekučných konaniach
podkladom na vykonanie exekúcie boli rozhodcovské rozsudky, ktoré k povinnosti plniť zaväzovali
spotrebiteľa.Pokiaľžalobcaexekučnémusúduvytýkalsamotnýspôsobrozhodnutiaožiadostiexekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vychádzal zo zistenia, že všetky tieto žiadosti boli
právoplatne zamietnuté, pričom žiadne z týchto rozhodnutí nebolo zrušené, resp. zmenené pre
nezákonnosť. Pokiaľ žalobca exekučnému súdu vytýkal, že žiadosti o udelenie poverenia zamietol po
uplynutí pätnásťdňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu, s poukazom
na §44 ods. 2 EP zdôraznil, že ustanovená lehota, mimochodom ktorú žalobca nesprávne počítal od

samotného spísania návrhu na vykonanie exekúcie, platí len pre prípady, kedy exekučný súd exekútora
poverí vykonaním exekúcie, nie však pre prípady, keď jeho žiadosti o udelenie poverenia zamieta.

Pokiaľ nesprávny úradný postup exekučného súdu mal spočívať v tom, že o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora tento nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia návrhu, vychádzal
zo zistenia, že či už na návrh pôvodného exekútora alebo ex offo, exekučný súd ešte pred rozhodnutím

o návrhu exekúciu vzhliadol za neprípustnú, a došlo preto k úplnému zastaveniu exekúcie. Návrh na
zmenu exekútora musel byť preto zamietnutý. V ostatných prípadoch exekučné konanie začalo pred
1.9.2005, a vzhľadom na prechodné ustanovenia §238 ods. 2 a 240 ods. 1, 2 EP na tieto konania
neplatila preto 30 dňová lehota na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný
súd aj v týchto veciach však konal bez významnejšieho meškania a aj v týchto prípadoch exekúcia bola

vyhlásená za neprípustnú.

Pokiaľžalobcanesprávnyúradnýpostupnamietalvexekučnýchkonaniach9Er/17/2009a9Er/618/2011,
vychádzal zo zistenia, že v týchto k povereniu exekútora vykonaním exekúcie došlo v zákonnej lehote
15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu. Vo veci 9Er/17/2009 k tomu došlo

20.1.2009 (žiadosť exekučnému súdu bola doručená 9.1.2009), resp. vo veci 9Er/618/2011 k tomu
došlo 10.8.2011 (žiadosť exekučnému súdu bola doručená 3.8.2011). Vo veci 9Er/424/2010 k povereniu
exekútora vykonaním exekúcie skutočne došlo po pätnásťdňovej lehote (17.12.2010), avšak v tomto
prípade jednak žiadosť súdu doručená 24.6.2010 pre absenciu úverovej zmluvy nebola úplná, a to ani
napriek výzve súdu z 25.6.2010, na ktorú žalobca ako oprávnený reagoval až 13.9.2010 a rozhodcovský

spis exekučnému súdu nebol doručený ešte ani začiatkom októbra 2010 a jednak v zmysle §44 ods. 2
EP v znení od 1.6.2010 pri rozhodcovskom rozsudku ako exekučnom titule neplatí pätnásťdňová lehota.
Nedodržanie tejto lehoty nepovažoval preto za nesprávny úradný postup. Akokoľvek, vychádzajúc
z toho, že porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR, a všeobecný súd nemá preto právomoc konštatovať

prieťahy v súdnom konaní, za právne významnú považoval skutočnosť, že sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach, evidované pod Spr/8/2010, Spr/29/2010, Spr/30/2010, Spr/37/2010
a Spr/21/2011 boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Vzhľadom na to, že žalobca ani v jednom
prípade nepredložil rozhodnutie ústavného súdu o prieťahoch v daných exekučných konaniach a tiež
pre nedostatok svojej právomoci na rozhodnutie o týchto otázkach uzavrel, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno v smere preukázania vytýkaného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
ani nezákonnosť jeho rozhodnutí.

So zreteľom na to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu ani existenciu
nezákonného rozhodnutia, výšku ujmy ani príčinnú súvislosť, žalobu v celom rozsahu zamietol.

Keďže v zmysle §142 ods. 1 a 151 ods. 1 a 2 OSP neúspešnému žalobcovi náhrada trov neprináleží
a úspešný žalovaný náhradu trov neuplatnil, aplikujúc tieto zákonné ustanovenia o trovách konania
žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku žalobca podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýka, že jeho postup vo veci bol sprevádzaný
množstvom procesných pochybení, v dôsledku ktorých žalobcovi ako účastníkovi konania sa odňala
možnosť konať pred súdom. Predovšetkým vo veci sa neuskutočnilo ústne pojednávanie a vytýka
tak porušenie práva na kontradiktórne konanie, keďže ako účastník konania nebol oboznámený so

všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a nemal vytvorenú možnosť vyjadriť sa k nim s
cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Tiež nebol oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi
založenými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa, ani sám nemal
vytvorenú možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa neho súd pritom mal vykonaťdokazovanie listinami, pôvod ktorých z odôvodnenia rozsudku nemá byť poznateľný a nemá byť zrejmé,
ani či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Na druhej strane namietal, že žalovaný sa nevyjadril k
žalobe, a preto súd spor mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b OSP. Namietal tiež, že

neprípustne vo veci meritórne rozhodol vylúčený sudca. Pokiaľ ide o vecnú správnosť rozsudku, vytýka,
že v odôvodnení prezentované časové úseky nasvedčujú nedodržaniu namietaných lehôt na vydanie
rozhodnutí. Považuje preto za neudržateľné, že súd napriek tomu, že zistil porušenie práva zaručeného
článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako i práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, toto porušenie

nekonštatoval a na tejto chybe založil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi.

Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu. Rovnopis odvolania žalobcu mu bol doručený
18.8.2014.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez potreby nariadiť odvolacie
pojednávanie prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP, ako i z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené. Rozsudok vo výroku je vecne
správny, odvolací súd podľa §219 ods. 1 OSP preto ho potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na
KrajskomsúdevKošiciach8.12.2015o13,00hod.vpojednávacejmiestnostič.dverí202na2.poschodí,

pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 2.12.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli
odvolacieho súdu (§156 ods. 1 a 3 OSP).

Pododňatímmožnostikonaťpredsúdom[§221od.1písm.f)OSP]vovšeobecnostijepotrebnérozumieť
taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi konania sa znemožní realizácia jeho procesných práv v

občianskom súdnom konaní mu priznaná za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v
neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z §101 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa pri prejednávaní a rozhodovaní

veci dôsledne dbal na dodržanie jednotlivých ustanovení platného procesného poriadku. Vyjadrenie
žalovaného k žalobe zástupcovi žalobcu bolo doručené 22.3.2013. Z týchto dôvodov neobstoja námietky
žalobcu, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie
voveci.Vovecibolisplnenévšetkyzákonnépodmienky,abynasúdnompojednávanívecsaprejednalav
neprítomnosti účastníkov, a preto pokiaľ súd tak urobil, jeho postupom účastníkom sa neodňala možnosť

konať pred súdom. Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie súdu nariadeného na
30.5.2014 spolu s poučením o procesných právach účastníka, vrátane poučenia podľa §120 ods. 4 OSP,
zástupcovi žalobcu i žalovanému boli doručené 19.5.2014, to znamená, u oboch sporových strán bola
zachovaná zákonná lehota najmenej 5 dní na prípravu pojednávania (§115 ods. 2 OSP). Žalobca na
dané pojednávanie, na ktorom súd vykonal dokazovanie obsahom spojených spisov, vrátane obsahom

k nim pripojených exekučných spisov, dokazovanie vyhlásil za skončené a vo veci meritórne rozhodol
rozsudkom, žalobca sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie. Neúčasť
na pojednávanie ospravedlnil iba žalovaný, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jeho
neprítomnosti.

Predpokladom prejednania veci v neprítomnosti účastníka je, že riadne predvolaný účastník (§115
ods. 2 OSP) sa nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie; súd
pritom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§101 ods. 2 OSP). Pokiaľ teda žalobca
ako riadne predvolaný účastník na pojednávanie súdu sa nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, zrejme spoliehajúc sa na skutočnosť, že vo veci podal dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu o poplatkovej povinnosti žalobcu z námietky zaujatosti, tak sám sa zbavil procesnej
možnosť svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom
pojednávaní realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Návrh žalobcu na prerušenie konania bol
právoplatne zamietnutý uznesením súdu zo 14.10.2013 (č. l. 140 spisu) v spojení s uznesením
odvolacieho súdu z 30.12.2013 č. k. 6Co/478/2013 - 170. Pokiaľ žalobca súdneho pojednávania by

sa bol zúčastnil, mal by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, vrátane tých, ktoré boli zistené z
príslušných exekučných spisov a rovnako by mal možnosť realizovať ďalšie procesné práva spojené s
účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúťdôkazy na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania ani právo žalobcu na súdnu
ochranu porušené preto neboli.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol, aké skutočnosti týkajúce sa vytýkaných
porušení procesných predpisov, či vytýkanej nezákonnosti rozhodnutia z týchto spisov zistil. Minimálne
od doručenia predvolania na pojednávanie (19.5.2014), ale určite už aj skôr (odvolaciemu súdu z
jeho rozhodovacej činnosti je známe, že žalobca po celej republike podal na tisíce žalôb, v ktorých
opodstatnenosť nároku založeného na rovnakých skutkových okolnostiach a argumentoch preukazuje

rovnakými skutočnosťami), žalobca mal dostatok času (minimálne 11 dní) na to, aby prípadne sa vyjadril
k argumentom žalovaného, či navrhol vykonať dokazovanie na ich vyvrátenie. Pokiaľ tak neurobil, sám
sa zbavil tohto procesného práva, jeho realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu. Z
uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa §205 ods. 2 písm. a) v spojení s §221
ods. 1 písm. f) OSP, t. j. prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu tomuto sa neodňala možnosť konať
pred súdom.

Odvolací dôvod podľa §205 od. 2 písm. a) v spojení s §221 ods. 1 písm. g) OSP je daný vtedy, ak vo
veci rozhodoval vylúčený sudca, čo nie je prípad tu posudzovanej veci. Nadriadený súd uznesením z
19.10.2012 č. k. 11NcC/39/2012 - 16 rozhodol o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci sp. zn. 10C/158/2012, zástupcovi žalobcu uznesenie nadriadeného súdu bolo

doručené 11.12.2012. Za danej procesnej situácie je preto nenáležitá námietka žalobcu, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §132 OSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, odvolací súd jeho rozsudok podľa §219 OSP preto potvrdil ako vecne správny, vrátane
rozhodnutia o trovách konania. Odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňuje so správnymi skutkovými
zisteniami a správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci neboli splnené
podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá žalobcovi

mala byť spôsobená tvrdeným nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonnými rozhodnutiami
Okresného súdu Rožňava v zhora vymenovaných exekučných konaniach, a preto základ nároku nie je
daný. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje a na ktoré odkazuje (§219 ods. 2 OSP).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom či nezákonnými
rozhodnutiami, a to aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav. Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Proti týmto záverom v
podstate nič nenamietal ani sám žalobca, ktorý svoju odvolaciu námietku formuloval značne všeobecne

a neurčito bez akýchkoľvek argumentov, ktoré by boli spôsobilé či už podporiť jeho tvrdenie, že ním
namietaný či už nesprávny úradný postup exekučného súdu alebo existencia nezákonných rozhodnutí
boli preukázané, či spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Aplikujúc ustanovenie §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, t. j. aj v

čase rozhodovania súdu prvého stupňa otázku prieťahov v súdnom konaní súd mohol posudzovať
vychádzajúc len z výsledkov vybavenia prípadnej sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie jej
vybavenia, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom
konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odhliadnuc od toho, že v posudzovanej veci nebolo
zistenéporušenieprávažalobcuspočívajúcevnedodržanízákonnýchlehôtčiužnapoverenieexekútora
vykonaním exekúcie alebo na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, zo zhora

uvedených dôvodov je preto nielen nepravdivá, ale pre nedostatok právomoci všeobecného súdu aj
nenáležitá odvolacia námietka žalobcu súdu vytýkajúca, že sám nekonštatoval prieťahy v konaní.
Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým by bolokonštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ani žeby jeho prípadná
sťažnosť bola vybavená spôsobom, z ktorého by bola preukázaná existencia prieťahov.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je vecne správny záver súdu prvého stupňa tak o nepreukázaní
nesprávneho úradného postupu, ako aj o nepreukázaní nezákonných rozhodnutí Okresného súdu
Rožňava v tu posudzovaných exekučných konaniach, t. j. že nie je daný základ žalobou uplatneného
nároku. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou súdu posudzovať výšku či už majetkovej alebo aj
nemajetkovej ujmy a vysporiadať sa s ich prípadnou existenciou, ako s ďalšími zložkami nároku žalobcu

nanáhraduškodyavykonávaťvtomtosmeredokazovanie.Odvolacísúdpretosanezaoberalodvolacou
námietkou žalobcu vytýkajúcou nesprávnosť posúdenia výšky nároku žalobcu na náhradu majetkovej
a nemajetkovej ujmy.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 1, 151 ods.
1 OSP, a contrario. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania

nebola priznaná, pretože tento ju neuplatnil, neúspešnému žalobcovi náhradu trov nebolo možné
priznať.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.