Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Dúbravková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/470/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230021
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115230021.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci navrhovateľky:
G. X. P.Á., O.. X.X.XXXX, V. L. X, Ž., P. D.: E. P. X., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. XXA E., P., F. U., O. R.,
o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov G. X. P., E. P., O.. X.X.XXXX R. E. P. X., O.. XX.XX.XXXX, H. Y. XX.X.XXXX
P. U. Ú. X. Ž., K. X. M. U. X. K.. XX, E. XXXX, O. F.. XXX pod poradovým číslom 173 r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.10.2015 domáhal rozvodu
manželstva, ktoré s odporcom uzavreli dňa 27.7.2013 pred Mestským úradom v Žiline. Návrh odôvodnila
tým, že u obidvoch ide o manželstvo prvé, z ktorého sa nenarodili žiadne deti. Posledné spoločné
bydlisko bolo na adrese Z. XXA E., P., F. U., O. R.. S odporcom sa zoznámila v zime 2008 na karibskom

ostrove St. Maarten, kde začali od novembra 2010 spolu bývať a po troch rokoch uzatvorili manželstvo.
Navrhovateľke sa život na St. Maartene nepáčil a navrhla, aby odišli žiť do Európy. Odporca nesúhlasil
a vždy sľúbil, že sa odsťahujú, ale sľub nikdy nedodržal, v dôsledku čoho začali vznikať hádky. Ďalší
dôvod, prečo sa hádavali bol, že odporca býval veľmi pracovne vyťažený a netrávili spolu žiadny voľný
čas, ani sviatky, kvôli čomu mávala navrhovateľka časté pocity samoty. Postupom času ich hádky začali
vznikať kvôli maličkostiam, aj ich názory na rodinný život sa začali rozchádzať. Od júna 2015 s odporcom

nežijú, navrhovateľka sa odsťahovala na Slovensko.

2. Odporca sa písomne k návrhu na začatie konania nevyjadril.

3. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil odporca, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručované
v zmysle jeho žiadosti na jeho mailovú adresu. Odporca doručenie tohto predvolania potvrdil mailovou

formou dňa 22.1.2017. Súd preto pojednával v jeho neprítomnosti a otvoril pojednvávanie.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so sobášnym
listom, ako i celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. K dôvodom už uvedeným v návrhu

na začatie konania doplnila, že už od odchodu zo spoločnej domácnosti mala vo veci jasno a toto jej
rozhodnutie už bolo konečné. Od tejto doby sa nepokúšala obnovovať manželské spolužitie, ani zo
strany odporcu nevidela záujem. Bola veľmi prekvapená, keď v decembri minulého roku odporca prišiel
na Slovensko, bol tu 2 dni, vtedy ju ešte žiadal, aby si to rozmyslela, ale ona bola a je pevne rozhodnutá,
už sa nechce vrátiť na Saint Maarten. S odporcom v podstate udržiava len mailový kontakt, aj hlavne
kvôli tomuto konaniu, ale odporca sa snaží ju stále ešte nejakým spôsobom prehovárať, stále jej posiela

nejaké darčeky, avšak ona už to nechce riešiť a z jej strany už došlo k takému citovému ochladnutiu, že
ani nepovažuje za možné, aby mohli manželské spolužitie obnoviť.6. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 27.7.2013 v Žiline. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé.
Z manželstva nepochádzajú deti. Navrhovateľka je štátna občianka Slovenskej republiky, odporca je

štátnym občanom Indickej republiky.

7. Účastníci uzatvorili manželstvo po päťročnej známosti, pričom takmer tri roky pred uzavretím
manželstva spoločne bývali na Saint Maartene. Podľa navrhovateľky pre pracovnú vyťaženosť odporcu
trávili spolu málo času a chcela sa odsťahovať do Európy. I keď jej to odporca sľúbil, k tomuto nedošlo

a v júni 2015 navrhovateľka sa vrátila do Slovenskej republiky, pričom odporca zostal bývať na Saint
Maartene. Od tejto doby účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne spolu
nežijú, vzájomne si nepomáhajú.

8. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak

žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov
3, 4 a 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto štátu.

9. Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie,

či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je
slovenským občanom.

10. Podľa § 22 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie
manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase

začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom
právnym poriadkom slovenským.

11. Podľa § 23 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Pri určovaní právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky súd vychádzal zo
skutočnosti, že navrhovateľka je štátnou občiankou SR s obvyklým pobytom na území SR, odporca
je štátny občan Indickej republiky s obvyklým pobytom vo Phlipsburgu na Saint Marteene, ktorý je
konštituentná krajina Holandského kráľovstva a podľa čl. 198 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a
prílohy II má status zámorskej krajiny pridruženej k EU, pričom Saint Maarten nie je viazaný európskou

legislatívnou. Napriek tomu súd pri určení právomoci pre konanie o rozvode v prvom rade vychádzal z
nariadenia č. 2201/2003, pretože jeho články 3 - 5 majú univerzálne uplatnenie a použijú sa bez ohľadu
na to, či daný rozvod sa týka tretieho štátu alebo nie. Nakoľko nie je možné založiť právomoc súdu v
EÚ podľa čl. 3 - 5, je potrebné posúdiť právomoc slovenského súdu vo vzťahu k odporcovi, ktorý nie
je občanom členského štátu EU a nemá ani v EU obvyklý pobyt, podľa ustanovenia § 38 zákona č.

97/1963 Zb pri aplikácii citovaného čl. 7 Nariadenia. Nakoľko navrhovateľka je štátnou občiankou SR,
je daná právomoc slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva.

13. Pri rozhodovaní o určení rozhodného práva súd aplikoval citované ustanovenie § 22 zákona č.
97/1963 Zb. a nakoľko sú účastníci príslušníkmi rôznych štátov, aplikoval na rozhodovanie právo

slovenské.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené
hlboko a trvalo. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Účastníci
spoločne viac ako jeden a pol roka nehospodária, vzájomne si nepomáhajú, intímne sa nestýkajú. Podľa

názoru súdu, rozvrat manželstva je trvalý a je nepochybné, že vzťahy medzi účastníkmi aj vzhľadom na
postoj navrhovateľky a vzdialenosť medzi nimi sú narušené tak, že už nie je možné dúfať v obnovenie
ich spolužitia. Súd preto manželstvo účastníkov ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol.15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 Civiliného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.