Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/198/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806201761
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7806201761.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Q. W., bytom M. č. XX, okres
E., proti žalovanému: E. D., bytom v E., E. 1, zastúpený JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou so
sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov 25, o zaplatenie stravného, vreckového a výdavkov na
ubytovanie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 6C 52/2006-487 zo dňa

15.2.2016

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením označeným v záhlaví
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, predstavujúcich trovy právneho
zastúpenia, vo výške 2.149,72 € k rukám právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Ivety Fejlekovej do troch

dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodol tak potom, čo nadobudol právoplatnosť rozsudok č.k. 6C 52/2006-353 zo dňa 24.2.2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co 132/2011-376 zo dňa 15.11.2011 vo výroku
o zamietnutí žaloby o zaplatenie stravného, vreckového a výdavkov na ubytovanie za obdobie od
14.10.1998 do 31.5.1999 a rozsudok č.k. 6C 52/2006-454 zo dňa 18.2.2014 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach č.k. 6 Co 445/2014-477 zo dňa 20.1.2015, ktorým bola zamietnutá žaloba
aj v prevyšujúcej časti, t.j. pokiaľ ide o zaplatenie stravného, vreckového a výdavkov na ubytovanie za
zahraničné cesty za obdobie od 1.6.1999 do 31.1.2000.

3. Rozsudkom č.k. 6C 52/2006-454 zo dňa 18.2.2014 súd náhradu trov stranám sporu nepriznal s
poukazom na ust. § 150 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania

úspešnému žalovanému vyplývajú z predmetu daného sporu.

4. V tomto výroku o trovách konania bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 6 Co 445/2014-477 zo dňa 20.1.2015 pre nepreskúmateľnosť, keďže súd
neuviedol, aké konkrétne okolnosti prejednávanej veci sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania. Uložil preto súdu opätovne rozhodnúť o náhrade konania s tým, že

aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie je vylúčená, avšak dôvody hodné osobitného zreteľa súd musí v
odôvodnení rozhodnutia konkretizovať tak, aby jeho závery boli dostatočne vysvetlené.

5. Napadnutým uznesením súd rozhodol o trovách konania sporových strán v zmysle ust. § 142 ods. 1
O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní zaviazal ho na
náhradu trov konania úspešného žalovaného v celkovej výške 2.149,72 € tak, ako sú tieto špecifikované

v napadnutom uznesení.6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podľa obsahu z dôvodu podľa ust. §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného v čase podávania odvolania (5.5.2016) a navrhol z dôvodov hodných
osobitného zreteľa s poukazom na okolnosti prejednávanej veci žalovanému nepriznať náhradu trov

konania. Argumentoval porušením povinnosti žalovaného uchovať listiny o výplate žalobcom žiadaných
plnení, ktorej porušenie viedlo v konečnom dôsledku k zamietnutiu žaloby.

7. Žalovaný sa k odvolaniu, ktoré bolo doručené jeho právnej zástupkyni dňa 30.5.2016 (č.l. 504 spisu),
nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety
CSP), v CSP odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

je dôvodné.

9. Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie dňa 5.5.2016, t.j. z účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

10. Odvolací súd prejednáva odvolanie v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon 160/2015
Z.z.), účinného od 1.7.2016.

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1.7.2016, odvolací súd vec posúdil podľa právneho

stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda skúmal, či súd prvej inštancie správne aplikoval v
prejednávanej veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase jeho rozhodovania.

14. V prejednávanom spore súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vychádzal teda zo
zásady úspechu v konaní a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému
žalobcovi.

15.Prerozhodnutieotrováchkonaniavzmysleust.§142ods.1O.s.p.jerozhodujúcivýsledokkonaniaz

hľadiska, ktorá zo strán sporu bola v konaní úspešná a v akom rozsahu. Ak súd žalobu žalobcu zamietne
v plnom rozsahu, žalovaný má vo veci plný úspech a o takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci.

16. Avšak aj za tejto situácie bolo povinnosťou súdu zvážiť, a to aj bez návrhu žalobcu, či nie
sú splnené podmienky v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania

žalovanému, a to vzhľadom na osobné, majetkové a sociálne pomery žalobcu, pre ktoré bol v konaní
oslobodený od súdnych poplatkov, prípadne aj vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, ktoré aj
keď neboli špecifikované, súd považoval za dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania vo svojich
predchádzajúcich rozsudkoch.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že súd rozsudkami č.k. 6C 52/2006-353, ako aj č.k. 6C 52/2006-454 zo dňa
18.2.2014 stranám sporu nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď
dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach prejednávanej veci.

18. Aj keď tieto okolnosti neboli v odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí bližšie konkretizované, čo

bolo aj dôvodom pre zrušenie uvádzaného rozsudku vo výroku o trovách konania odvolacím súdom, je
zrejmé, že existenciu takýchto okolností vzal súd za preukázanú.19. Následne však po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom sa súd pri rozhodovaní o trovách konania
vôbec nezaoberal (ne)splnením podmienok pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, či už z hľadiska okolností prejednávanej veci alebo okolností na strane žalobcu a bez

ďalšieho rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

20. Za tejto situácie je jeho rozhodnutie aj nepreskúmateľné, pretože ak pôvodne považoval okolnosti
prípadu za dôvody hodné osobitného zreteľa a následne ich už nezohľadnil, tento svoj myšlienkový
postup žiadnym spôsobom neodôvodnil a z obsahu spisu je zrejmé, že neskúmal ani ostatné hľadiská

pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému a za tým účelom po zrušení rozhodnutia odvolacím
súdom nevykonal žiadne šetrenie pomerov žalobcu a ani žalovaného.

21. Z vyššie uvedených dôvodov je jeho rozhodnutie predčasné, keďže neskúmal pri rozhodovaní o
trovách konania (ne)splnenie podmienok pre možnosť rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania v
zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania.

22. Ani odvolací súd preto nemal podklad pre posúdenie, či (nie)sú dané dôvody pre rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 CSP v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257
CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú
buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom
potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie

použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach
náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v

prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť
aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad
rozhodnutia v zmysle ust. § 257 CSP na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza,
vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej súdnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257
CSP budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a

prípadne ďalšie okolnosti.

24. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany
sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o
nárokunanáhradutrovkonaniaexoffo.Zúradnejpovinnostipretomusískúmaťajprípadné(ne)splnenie

podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

25. Žalobca v odvolaní argumentuje iba okolnosťami prejednávanej veci, konkrétne tým, že práve v
dôsledku skartovania listín potrebných pre súdne konanie nebol v konaní úspešný, čo žiada zohľadniť
ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.

26. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že uvedenú skutočnosť nemožno subsumovať pod okolnosti
prejednávanej veci, ako ich ustálila doterajšia súdna prax, vedúce k nepriznaniu náhrady trov konania.

27. Žaloba žalobcu bola zamietnutá pre neunesenie jeho dôkazného bremena a túto skutočnosť nie

je možné pripisovať zavineniu žalovaného. Každá zo sporových strán totiž má povinnosť tvrdenia
a dôkaznú povinnosť, pričom žalobca má dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku a
žalovaný na preukázanie obrany proti žalobou uplatnenému nároku. Pokiaľ však žalobca neunesie
svoje dôkazné bremeno, má to ten procesný následok, že jeho žaloba je zamietnutá a túto skutočnosť
nemožno zohľadniť ako dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

28.Zadanejsituáciežalobcomtvrdenéokolnostiprejednávanejveciniesúdôvodmihodnýmiosobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, to však nevylučuje, že tieto dôvody môžuspočívať v okolnostiach na strane sporových strán, ktoré doposiaľ neboli skúmané, a preto záver o tejto
otázke nie je možné formulovať ani v odvolacom konaní.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie už
bude postupovať podľa Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, súc viazaný vysloveným
právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP.

30. Úlohou súdu po vrátení veci teda bude skúmať, či v danom prípade (nie)sú splnené podmienky v
zmysle ust. § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov žalovanému a v závislosti od výsledkov týchto
zistení opätovne rozhodnúť o trovách konania sporových strán.

31. Za tým účelom súd zistí aktuálne osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcu, ako aj
žalovaného, ktorému inak patrí náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude prípadný dopad

rozhodnutia v zmysle ust. § 257 CSP na jeho pomery a vezme do úvahy aj ostatné okolnosti konkrétneho
prípadu, t.j. okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, okolnosti, ktoré predchádzali podaniu
žaloby, postoj sporových strán v priebehu konania a prípadne ďalšie relevantné okolnosti.

32. Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania

v zmysle ust. § 257 CSP tak, ako sú vyššie uvedené, bude možné posúdiť, či ide o výnimočný prípad
pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému a pri rozhodnutí je potrebné zohľadniť aj výšku trov
konania, ktoré žalovanému patria z toho hľadiska, či ich (ne)priznaním nebude neprimerane zasiahnuté
do majetkovej sféry niektorej zo sporových strán.

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že nepriznanie náhrady trov konania má predstavovať iba výnimočný
prípad, keď by išlo o tak závažný zásah do majetkových pomerov povinnej osoby, že by tento zásah
predstavoval neprimeranú tvrdosť.

34. Pokiaľ súd nezistí dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, rozhodne o nároku na náhradu trov konania

v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Súd teda bude rozhodovať o nároku
na náhradu trov konania a o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).