Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516210656
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3516210656.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne A. G., rod. E., bytom O. štvrť XXX/
X, S., zastúpenej Mgr. Z. M., advokátkou so sídlom v S., E. XXX/X, proti žalovaným: 1/ I. B., 2/ Dražby
a aukcie, s.r.o., so sídlom P. XXXX/X, S., IČO: XXXXXXXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23. decembra

2016, č. k. 10C/142/2016-43, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1/ a
žalovanému 2 uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby,
predmetom ktorej majú byť nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.,

obec S., okres S., ako byt č. X na prízemí, na adrese O. štvrť XXX/X, XXX XX S., podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX, postavený na pozemku - parcele C
- KN parc. č. XXXX/X v podiele XX/XXXX, spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele C - KN par.
č. XXXX/X o výmere 391 m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je bytový dom súp. č. XXX
postavený, podiele XX/XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň žalobcovi
uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal proti žalovanému 1/ na súde

žalobu vo veci samej - o určenie neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 CSP. Uviedol,
že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 04.10.2013
uzavrela Zmluvu o poskytnutí úveru ,,E.“ č. W so I. ako veriteľom, pričom žalovaný 1/ bol zastúpený
na základe plnomocenstva spoločnosťou U. P. E., a.s.. Predmetnou zmluvou jej bol poskytnutý úver vo
výške32.361,-Eur.Ročnáúrokovásadzbabolazmluvnedohodnutána3,49%,výškaanuitnejmesačnej

splátky bola v sume 593,30 Eur s tým, že prvú splátku uhradí dňa 20.11.2013 a poslednú splátku dňa
20.10.2018.Vrámcipredmetnejzmluvyboladohodnutálehotasplatnostiúveruna60mesiacov,t.j.mala
platiť 60 mesačných splátok po 593,30 Eur. Spolu mala tak na splatenie úveru zaplatiť formou týchto
splátok sumu 35.598,- Eur. Súčasťou dohodnutej splátky bolo aj poistenie nehnuteľnosti vo výške 3,04
Eur mesačne, a to z dôvodu zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Žalovaná
dlhodobo pracuje v zahraničí, v čase splácania predmetného úveru bola zamestnaná vo I.. Z obavy pre

nemožnosť pripojenia sa na internet, uhrádzala splátky nad rámec svojich zmluvných povinností, a to
tak ako jej to dovoľovala aktuálna finančná situácia. Týmto si zabezpečoval finančnú rezervu, z ktorej
mal žalovaný 1/ v prípade potreby čerpať. Tieto splátky boli označené poznámkou ,,Splátka nad rámec
splátky“. Týmto spôsobom mala do dňa podania návrhu zaplatiť na splácanie svojho úveru splátky v
predstihu až do apríla 2017. I napriek tejto skutočnosti jej spoločnosť U. posielala upomienky, podľa
ktorých mala byť so splácaním splátok v omeškaní. Listom zo dňa 03.03.2016 oznámil žalovaný 1/

žalobkyni vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru s tým, že ku dňu 03.03.2016 je výška pohľadávky
v sume 21.308,55 Eur. Avšak ku dňu 03.03.2016 mala mať žalobkyňa podľa zmluvy zaplatených 28splátokpo593,30Eur,t.j.sumu16.612,40Eur.Dlžnásumamalapredstavovaťsumuvovýške18.895,60
Eur, no v skutočnosti zaplatila 29 splátok po 593,30 Eur, t. j. sumu 17.205,70 Eur. Žalobkyňa mala za to,
že neboli splnené podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nakoľko nebola v omeškaní čo

i len časti jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Zároveň zdôraznila, že nepovažovala
svoje splátky, ktoré posielala nad rámec zmluvy za mimoriadne splátky zabezpečujúce predčasné
splatenie úveru. Pri týchto splátkach by totiž mala povinnosť informovať písomne žalovaného 1/ 15
dní pred každou mimoriadnou splátkou. Žalovaný 1/ naopak tieto splátky na rámec prijal a nevracal
späť ako nedôvodné, ani nepožadoval písomné oznámenie. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

tak žalovaný 1/ pristúpil k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Oznámenie o začatí
realizácie záložného práva zo dňa 23.05.2016 poslal dražobník - žalovaný 2/ žalobkyni mailom dňa
24.06.2016. Listom zo dňa 28.11.2016 oznámil žalovaný 2/, že dražba sa bude konať v termíne
11.01.2017 o 11:00 hodine. Ďalej žalobkyňa uviedla, že mala snahu vysvetliť žalovaným danú situáciu,
najmä že k omeškaniu na jej strane nedošlo. Dlžné sumy, ktoré vo vzájomnej komunikácii boli uvádzané,
neboli ani raz správne uvedené a to z dôvodu, že žalovaný 1/ nebral do úvahy všetky splátky, ktoré

poslala. V dôsledku tohto konania stratí nehnuteľnosť, ktorá je jej domovom a obydlím. Dražba sa má
uskutočniť na základe podkladov, ktoré sú jednoznačne nesprávne a neberú do úvahy všetky platby,
ktoré žalobkyňa na účet žalovaného 1/ poukázala. Ocitla sa tak v situácii, kedy sú ohrozené jej vlastnícke
práva a hrozí, že ak budú žalovaní v daných úkonoch pokračovať, spôsobia jej škodu mimoriadne
vysokého rozsahu nielen finančného ale aj existenčného. Žalobkyňa má za to, že má nárok na nerušené

splácanie formou splátok až do úplného splatenia úveru, nakoľko vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
považuje za neplatné, vydané bez náležitej opory v reálnej skutočnosti a v rozpore so zmluvou. Takisto
má nárok na nerušené užívanie svojho bytu, ktorá má vo vlastníctve ako aj na ochranu vlastníckeho
práva k predmetnému bytu, ktorý sa má stať predmetom dražby. Záverom žalobkyňa uviedla, že má
v úmysle sa v ďalšom konaní domáhať toho, aby súd rozhodol o neplatnosti vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru, na základe čoho jej bude umožnené svoj dlh riadne splácať podľa podmienok v zmluve,
a to bez povinnosti hradiť zmluvné pokuty a iné náklady vymáhania dlhu, ktoré od nej žiadajú žalovaní.
2. Zo skutočností uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na podklade
ňou predložených listín súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo preukázané, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, a to pre existenciu hroziacej ujmy spočívajúcu v zásahu do vlastníckych

práv žalobkyne. Uviedol, že skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) podaného návrhu. Z obsahu
spisu považoval za nesporné, že účelom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo zachovanie existujúceho faktického právneho stavu vo vzťahu k špecifikovaným nehnuteľnostiam.
Mal za nesporné, že navrhované neodkladné opatrenie nadväzuje na konanie vo veci samej. Zároveň
dôvodil, že mu neprináleží posudzovať do akej miery môže byť žalobkyňa v konaní vo veci samej

úspešná. Uviedol, že navrhované neodkladné opatrenie má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo
veci samej, nebol zo strany žalovaných realizovaný výkon záložného práva dražbou k predmetným
nehnuteľnostiam. Zároveň dodal, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovaným, ani
tretím osobám žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmenil
- predmetné zákonné záložné právo naďalej existuje a dočasne pozastavený je len jeho výkon.

3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V
rozsiahlom odvolaní po tom čo sa v značnej časti venuje obsahu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za neúplný, nekonkrétny, relevantne

neodôvodnený, neosvedčený, a teda (z pohľadu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia)
nedôvodný s tým, že v ňom vrátane príloh absentujú všetky relevantné skutočnosti, ktoré majú byť v
riadnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen uvedené, ale tiež minimálne osvedčené.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytýka, že toto nie je odôvodnené, nakoľko v odôvodnení sú uvedené
výlučne konštatovania, bez odôvodnenia, t. j. bez uvedenia skutkových okolností, ich subsumcie pod

ustanovenia relevantných právnych noriem a bez uvedenia myšlienkového procesu súdu, na základe
ktorého dospel ku konkrétnym právnym záverom. Rozhodnutie považuje za materiálne nevykonateľné,
keďže žalovanému 2/ ukladá neexistujúcu povinnosť, povinnosť ktorú nie je možné splniť. Namietal
svoju pasívnu legitimáciu s tým, že nie je a ani nikdy nebol záložným veriteľom, nevykonáva záložné
právo, ale len technicky organizuje dražbu, nie je účastníkom záložnej zmluvy. Zastával názor, že

súd rozhodoval o návrhu spôsobom ultra petitum, a to bez zákonného dôvodu. Poukazoval na to,
že neodkladné opatrenie nemôže byť nariadené za situácie, ak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý a podľa zákona
musí byť odmietnutý. Zastával názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujenáležitosti žaloby, o.i. úplne absentuje explicitne formulovaný žalobný návrh, všetky tvrdenia musia
byť preukázané. Súdu prvej inštancie vyčítal, že o.i. konal a rozhodoval tak, že namiesto zákonom
predpokladaného postupu (odmietnutie podania pre neúplnosť), petit (namiesto žalobkyne) sám vytvoril.

Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd totiž nielenže petit vytvára, ale navyše v ňom i hmotnoprávne poučuje
stranu zastúpenú advokátom, keď uvádza, že ..Žalobcovi sa ukladá povinnosť, aby... podal proti
žalovanému na súde žalobu vo veci samej..). To, že súd rozhodol spôsobom, ktorý strana nenavrhovala
je podľa žalovaného 2/ postupom zásadne narušujúcim rovnosť strán. Trval na tom, že žalobkyňa
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielenže neosvedčila všetky základné predpoklady

na nariadenie neodkladného opatrenia, ale i v relevantnej úplnosti, ani len netvrdila (prípadne tvrdila
skutočnosti zrejme nesprávne) a uvedený návrh bol návrhom neúplným a nespôsobilým, ktorý mal byť
odmietnutý. Opakovane zdôrazňoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu arbitrárne
a nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, rovnako je o.i. rozhodnutie v rozpore s viacerými
právnymi normami, ako ústavného tak aj jednoduchého (podústavného) práva. Poukazoval na to, že
ak dlžník neplní dlh, je v omeškaní, vzniká protiprávny stav, ktorého dôsledkom je o.i. vždy vznik škody

(preto existuje vždy minimálne nárok na paušalizovanú škodu v podobe nároku na úroky z omeškania),
pričom majetkové poškodenie veriteľa - každým dňom omeškania - narastá. Každým dňom, kedy nie
je možné vykonať zabezpečovací prostriedok, konkrétne záložné právo, o ktorom kogentné právne
normy, o.i. stanovujú, že záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zo zálohu a záložca je
povinný výkon záložného práva strpieť, dochádza k zvyšovaniu majetkovej ujmy veriteľa. Uvedené sa

tiež vzťahuje na právne postavenie žalovaného 2/ - zákon mu ukladá v spojitosti s organizovaním dražby
splnenie väčšieho množstva povinností, splnenie ktorých je spojené s vynaložením finančných nákladov.
Tieto finančné náklady sú uhrádzané z výťažku dražby (§ 25 ods. 1 veta prvá ZDD). Postup súdu má
však za následok, že napriek existencii nákladov, ktoré majú byť dražobníkovi nahradené, súd zabraňuje
tomu, aby došlo k ich úhrade, pričom vznik uvedených nákladov je zapríčinený výlučne protiprávnym

konaním dlžníka (navrhovateľky). V podanom odvolaní spochybňoval opodstatnenosť žaloby, ktorou sa
chcežalobkyňadomáhaťvovecisamejurčenianeplatnostivyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru,ktorá
povinnosť jej bola aj súdom prvej inštancie uložená. Zároveň uvádzal svoje právne názory a stanoviská k
veci samej. V podanom odvolaní sa venuje teoretickým úvahám, cituje z rôznych rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR, ustanovenia CSP, poukazuje na čl. Ústavy SR a podobne.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

5.KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdpreskúmalvecpodľa§379a§380ods.1CSPbeznariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

9. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch,
a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery (o ktorý prípad ide v preskúmavanej veci), alebo
ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných

opatrení, nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci
samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového
konania, je nariadenie neodkladného opatrenia možné za splnenia zákonných predpokladov. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená
existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia navrhovateľom tvrdených

a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným
neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatreniatiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne
vyhodnoteniepotrebybezodkladneupraviťpomery,jeotázkouvoľnejúvahysúdu.Neodkladnéopatrenie
bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak

dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie
jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobca
musí opísaním rozhodujúcich skutočností, presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

10. Odvolací súd vyhodnotením rozhodujúcich skutočností dospel k záveru totožnému so súdom prvej
inštancie, že v preskúmavanej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre žalobkyňou požadované
využitie inštitútu neodkladného opatrenia ako ochranného prostriedku pred vznikom závažnej ujmy
na jej strane v podobe straty vlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku napadnutého
uznesenia, vo vzťahu ku ktorým je vykonávané záložné právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby,
ktorú vykonáva práve žalovaný 2/, a to napriek spornosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,

teda v podobe straty jej majetku, ale súčasne tiež v podobe straty jej obydlia, keďže nie je sporné,
že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby k tomuto účelu žalobkyni slúžia. Žalobkyňa osvedčila
existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, prameniaceho zo zmluvy o poskytnutí úveru v
súvislosti, s ktorou uzatvorila so žalovaným 1/ tiež zmluvu o zriadení záložného práva v prospech
záložného veriteľa, ktorým je žalovaný 1/ a predmetom ktorej sú práve nehnuteľnosti špecifikované vo

výroku napadnutého rozhodnutia. Vklad zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. L bol
povolený dňa 31.10.2013. Žalobkyňa osvedčila aj dôvodnosť obavy, že napriek tomu, že spochybňuje
platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktorá skutočnosť má byť predmetom konania vo veci
samej, bude naďalej žalovaný 1/ uplatňovať výkon záložného práva formou realizácie dobrovoľnej
dražby na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložných zmlúv, práve prostredníctvom žalovaného 2/.

11. Jedinou procesnou zárukou, ktorú má žalobkyňa ako spotrebiteľ k dispozícii na svoju ochranu je
podanie návrhu na súd na vydanie neodkladného opatrenia. V konaní tak bol preukázaný základný
predpoklad, splnenie ktorého zákon vyžaduje pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu
k navrhovanému opatreniu, a to existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane

žalobkyne. Žalobkyňa preukázala vôľu druhej strany (žalovaného 1/) realizovať výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby (žalovaným 2/), čo nepochybne vyplýva aj z oznámenia o dražbe žalovaného
2/ zo dňa 28.11.2016 s dátumom konania dražby 11.01.2017, pričom predmetom dražby sú sporné
nehnuteľnosti.

12. Odvolací súd zastáva názor, že žalobkyňa osvedčila, že bola nariadená dražba dražobníkom -
žalovaným 2/ na návrh žalobcu 1/, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne, ktorá
je predmetom záložného práva v prospech žalovaného 1/ na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo
zmluvy. V danom prípade žalobkyňa preukázala a osvedčila svoje tvrdenie, že medzi ňou a žalovaným
1/ bola uzavretá zmluva, ako aj záložná zmluva. Rovnako preukázala potrebu nariadenia neodkladného

opatrenia, pretože žalovaný 1/ vykonal úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby, prostredníctvom žalovaného 2/ ako dražobníka. Žalovaný 2/ ako dražobník začal s výkonom
samotnej dražby, ktorá skutočnosť je preukázaná oznámením o dražbe na čl. 23 spisu. Podľa názoru
odvolacieho súdu výkonom záložného práva dobrovoľnej dražbou by mohlo v danom prípade dôjsť
k neoprávnenému zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobkyne, t. j. do jej majetkových

práv. Potrebné je zdôrazniť, že nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému
zásahu do právnych vzťahov medzi účastníkmi, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia
pre žalovaného 1/, ako finančnej inštitúcie s finančným zázemím a krytím a pre žalovaného 2/
vykonávajúceho dobrovoľné dražby, ako súčasť jeho podnikateľských aktivít sú mizivé v porovnaní s
reálnou hrozbou straty bývania pre žalobkyňu. Samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších

zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať
v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie. V Európskej
únii predstavuje právo na obydlie jedno zo základných práv zaručených čl. 7 Charty, ktoré musí
vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS. Súdny dvor EÚ v tomto smere
už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k dispozícii neodkladné opatrenia,

umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia, týkajúceho sa
nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. V uvedenom smere bolo možné prijať záver o pravdepodobnosti
nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a tiež osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.13. Žalobkyňa, ktorá spochybňuje platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, mieni podať žalobu o
určení neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktorú povinnosť jej aj súd prvej inštancie uložil

v zmysle § 336 ods. 1 CSP, podľa ktorého ako súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

14. Je nepochybné, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal opísanými skutočnosťami uvedenými v
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žalobkyňa považuje za rozhodujúce pre

neodkladnú úpravu pomerov strán. Aj keď obsahuje stručné odôvodnenie, obsahuje stručné uvedenie
dôvodov, na ktorých je založené. Stručnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia neznamená vždy
a zákonite nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pokiaľ v ňom je obsiahnutý záver
súdu prvej inštancie k zákonným podmienkam v danej veci navrhovaného neodkladného opatrenia
žalobkyňou. Súd prvej inštancie neposudzoval nárok vo veci samej, ale riešil, či pre procesnoprávny
inštitút neodkladného opatrenia sú alebo nie sú osvedčené zákonné podmienky k vyhoveniu takéhoto

návrhu. V danej veci súd prvej inštancie sa stručným spôsobom vyjadril, že tieto zákonné podmienky boli
osvedčené, splnené. K námietkam žalovaného 2/ o opodstatnenosti žaloby, ktorou sa chce žalobkyňa
domáhať neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, na základe čoho jej bude umožnené svoj
dlh riadne splácať podľa podmienok v zmluve (ktorá povinnosť žalovanej podať žalobu bola uložená)
budú predmetom dokazovania v ďalšom konaní (o veci samej) a pre správnosť záveru, že v danom

prípade žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov tohto konania, nemajú
rozhodujúcu relevanciu.

15. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

17. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalovaného 2/
obsiahnutými v jeho odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a
ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený

záver vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).