Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sž/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010049
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:9015010049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo

sudkýň JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci navrhovateľky: MAC
TV, s.r.o., sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpená advokátskou kanceláriou
Bugala - Ďurček, s.r.o., sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a
retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti
rozhodnutiu odporkyne č. RP/30/2015 zo dňa 9. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/30/2015 zo dňa 9. júna 2015 p o t
v r d z u j e .

Navrhovateľke u k l a d á zaplatiť súdny poplatok 500,- € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Napadnutým rozhodnutím č. RP/30/2015 zo dňa 09.06.2015 odporkyňa (ďalej aj „Rada“) rozhodla
podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona

č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2005
Z.z.“) o tom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 93/SKO/2015 porušila povinnosť
ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 20.11.2014 v čase o cca 14:02 hod.
na programovej službe JOJ odvysielala program „Extrémne prípady“, ktoré označila ako nevhodný pre
maloletých divákov do 12 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritérium „obscénne
vyjadrovanie“ podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov
do 18 rokov, čím navrhovateľka jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do

12 rokov nesprávne uplatnila Jednotný systém označovania (JSO).

2. Za uvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z.
uložená sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 4 000,- €.

3. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že sloboda prejavu nie je bez hraníc, t.j. nemá
absolútny charakter. Ustanovenie § 20 zákona č. 308/2000 Z.z. obsahuje podmienku legality a legitimity

obmedzenia slobodu prejavu. Pojem obscénne vyjadrovanie nie je akceptovanou definíciou. V zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Sž/14/2011 obscénnosť ako taká predstavuje vlastnosť niečoho
necudného, oplzlého, urážajúceho, nemravného a pod.. Nakoľko program v prevažnej miere obsahoval
expresívne výrazy primerané vekovej skupine maloletých od 12 rokov bola pomerne nízka a navyšekontextom programu odôvodnená, považuje odporkyňa označenie programu ako nevhodného pre
maloletých do 12 rokov vo vzťahu k predmetným kritériám za dostatočné. Rovnako tiež boli v programe
priblížené rôzne sexuálne praktiky zaužívané v pornopriemysle, pričom prítomnosť obscénnych výrazov

tak vysokej intenzity odôvodňuje klasifikáciu programu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých
do 18 rokov. Vo vzťahu k obscénnym vyjadreniam prítomným v posudzovanom diele je žiaduce
označenie programu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých do 18 rokov.

4. Pri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a

dosahu vysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu
porušenia povinnosti, porušenie povinnosti už v minulosti a pokutu určila na 4000,- eur.

II.

5.Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka a navrhla

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedla, že vzhliadnutie obrazovo-
zvukového záznamu z vysielania členmi Rady je možné považovať za špecifickú formu ohliadky podľa
§ 38 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Vyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu - ohliadky má pre vysielateľa zásadný význam, keďže
je to významnou procesnou zárukou, pretože táto je objektívnym popisom priameho pozorovania a

formalizovaným súhrnom. Vykonávanie dôkazov nemôže prebiehať kabinetným spôsobom a nie je
možné zápisnicu o vykonaní dôkazu stotožňovať s prepisom/popisom skutkového stavu vyhotovenom
zamestnancom Rady. Navrhovateľka zároveň poukázala na uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho
správneho súdu ČR sp.zn. 7As/57/2010-82 zo dňa 03.04.2012. Tiež poukázala na rozhodnutie ESĽP
vo veci Lisica versus Chorvátsko, kde bolo konštatované, že nestačí, aby spravodlivosť bola vykonaná,

ale je potrebné, aby bolo viditeľné, ako bola spravodlivosť vykonaná.

6. Ďalej poukazovala navrhovateľka na nedodržanie zásady proporcionality, nakoľko neexistuje
naliehavá spoločenská potreba na tom, aby došlo k takémuto obmedzeniu slobody vysielateľa.
Prostredie internetu nie je zo strany štátu regulované a existuje možnosť oboznamovania sa s obsahom

ďaleko neprístupnejším, ako bol údajne odvysielaný obsah programovej služby zo strany vysielateľa.

III.

7. Odporkyňa sa vyjadrila k podanému opravnému prostriedku navrhovateľky a navrhla, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/30/2015 zo dňa 09.06.2015 potvrdil. V dôvodoch
uviedla, že záznam vysielania je jedným z podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, na ktorom

je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán. Rada dala navrhovateľke možnosť, aby sa vyjadrila k jeho podkladu a spôsobu
jeho zistenia, čo aj navrhovateľka urobila. Podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli
písomný prepis/popis skutkového stavu, záznam vysielania a písomné vyjadrenie navrhovateľky. Z
povahy záznamu vysielania je zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť len jeho vzhliadnutím a

toto vzhliadnutie je nevyhnutnou súčasťou zistenia skutkového stavu veci. Prepis/popis skutkového
stavu nie je možné stotožňovať so zápisnicou o vykonaní dôkazu, nakoľko písomný prepis/popis
skutkového stavu je iba nevyhnutným prejavom zásady písomnosti správneho konania. Skutkový stav
je najhodnovernejšie zachytený len v podobe záznamu vysielania. Sama navrhovateľka nenamietala
rozpor medzi skutkovým stavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetným záznamom.

Obdobná námietka bola už vznesená vo viacerých konaniach pred najvyšším súdom, pričom najvyšší
súd postup odporkyne nespochybnil a napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil. Odporkyňa opätovne
zopakovala, že proporcionalitu je potrebné vnímať v dvoch rovinách. V podstate zopakovala dôvody
uvedené v napadnutom rozhodnutí, aj pokiaľ ide o rôznorodosť informačných zdrojov, ktoré sú mládeži
dostupné.

IV.8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom
podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.) a

§ 64 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z.z. a na pojednávaní, po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 93/SKO/2015,
vrátane obrazovo-zvukového záznamu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je
dôvodný.
9. Z obsahu spisového materiálu , ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne

konanie oznámením o začatí správneho konania zo dňa 27.01.2015, ktoré bolo doručené navrhovateľke
dňa 17.02.2015. V spise je pripojený obrazovo - zvukový záznam predmetného programu, opätovná
výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, vyjadrenie navrhovateľky k oznámeniu o začatí
správneho konania, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 09.06.2015 a napadnuté rozhodnutie Rady.

10. Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka

odvysielaním týchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí
a či sankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či
napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery
zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym
procesným postupom.

11.Vsprávnomsúdnictvepreskúmavajúsúdynazákladežalôbaleboopravnýchprostriedkovzákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

12. V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§
250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia
(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).

13. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane

ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

14. Úlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého
rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods.

3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že:

15. Na programovej službe JOJ odvysielala dňa 20.11.2014 v čase o cca 14:02 hod. na programovej
službe JOJ odvysielala program „Extrémne prípady“, ktoré označila ako nevhodný pre maloletých
divákovdo12rokovaktorýobsahovalscény,ktorénaplnilihodnotiacekritérium„obscénnevyjadrovanie“

podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov,
čím navrhovateľka jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov
nesprávne uplatnila Jednotný systém označovania (JSO).

16. Za uvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z.

uložená sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 4 000,- €.

17. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej
vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby
na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania

ustanovený podľa osobitného predpisu 28a) (ďalej len „jednotný systém označovania“).

18. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z., vysielateľ programovej služby je povinný zohľadniť
vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové
zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom.

19. Podľa § 6 ods. 5 JSO, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované
ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov alebo nevhodné
a neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov a programy alebo iné zložky televíznejprogramovej služby klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7 rokov,
do 12 rokov, od 12 rokov alebo od 15 rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému
označovania po celý čas vysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby

v pravom alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným
grafickým symbolom ako samostatný program.

20. Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy
patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

21. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,
53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.

22. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:

a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

23. Podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013, rada uloží
pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663,-
€ do 66 387,- € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99,- € do 19 916,- €, ak nezabezpečil
klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4).

24. Najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane priloženého záznamu programu
(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.) v súlade s názorom odporkyne mal za to, že navrhovateľka porušila
povinnosť jej danú z ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z..

25. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu, senát
najvyššieho súdu opakovane tak ako aj vo svojim predchádzajúcich rozhodnutiach uvádza, že
odporkyňa vyhotovila takýto prepis zo záznamu vysielania pre účely správneho konania. S týmto
navrhovateľkuvrámciadministratívnehokonaniaoboznámilaaposkytlajejmožnosťvyjadriťsakobsahu
prepisu vysielania, ako k podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí i opätovná výzva na vyjadrenie k

podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu,
pričom však navrhovateľka v rámci správneho konania nenamietala konkrétne rozpory predmetného
prepisu/popisu vysielania so záznamom vysielania posudzovaného programu. Čo sa týka námietky
navrhovateľky, že oboznámenie sa s obsahom záznamu je vlastne vykonanie dôkazu ohliadkou a bolo
povinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku

zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné považovať vzhliadnutie záznamu
za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok - ohliadka je oboznámenie sa s
vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde však o oboznámenie sa s jej obsahom, ako
v prípade záznamu z vysielania. Tento právny problém bol už opakovane riešený v predchádzajúcich
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp.zn. 5Sž/17/2013, 5Sž/21/2013.

26. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa porušenia zásady proporcionality a údajnej diskriminácie
navrhovateľky najvyšší súd má za to, že keďže je stanovená povinnosť uvedená v § 20 ods. 4 zákona č.
308/2000 Z.z., zákonodarca dal jednoznačne najavo naliehavú spoločenskú potrebu pre označovanie
programov v televíznom vysielaní podľa vekovej vhodnosti. Pokiaľ ide o zásadu proporcionality,

odporkyňa sa dostatočne vysporiadala s touto námietkou a je potrebné zdôrazniť, že existuje naliehavá
spoločenská potreba na uplatňovanie JSO, pretože rodič musí mať právo rozhodnúť sa podľa určitých
kritérií, ktoré programy sú, alebo nie sú vhodné pre maloletých. Porovnávanie uvedeného porušenia
JSO s prostredím internetu, kde takáto regulácia zabezpečená zo strany štátu absentuje, považuje za
najvyšší súd za bezvýznamné.

27. Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní
relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté
rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.28. O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5
ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému
zákonu v znení účinnom od 1. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet
súdu súdny poplatok v sume 500,- €.

29. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2

O.s.p. tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011) jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.