Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Kočišová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/427/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212231316
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212231316.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného:
Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30 807 484, Festivalové námestie č.
1, Košice, proti povinnému: ANVER spol., s.r.o., IČO: 31332943, ul. Moldavská č. 21, 040 11 Košice,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Atila Ádám, ul. Čajakova č. 5, Exekútorský úrad Košice II, pod sp.

zn. EX 2638/2012, o vymoženie 28,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 6.5.2016, č. k. 49Er/3443/2012-16, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,19 eur.

2. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor doručil dňa 10.10.2014 podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Súd prvej inštancie následne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Na náhradu trov exekúcie v sume 43,19 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku.

3. Proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a
žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok o zastavení exekúcie zrušil.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že súdny exekútor dospel k názoru o nemajetnosti povinného len na
základe písomného preverovania a nevykonal osobné zisťovanie majetku povinného, nakoľko by musel
v sídle spoločnosti zastihnúť zamestnancov a mohol by preveriť obchodné aktivity povinného. Súdny
exekútor nepreveril existenciu pohľadávok povinného a možnosť vykonania exekúcie prikázaním inej
peňažnej pohľadávky. Podľa oprávneného povinný má majetok o čom svedčí skutočnosť, že povinný
predkladá mesačné výkazy za zamestnancov a teda je aktívny a nemožno ustáliť jeho nemajetnosť.

Návrh súdneho exekútora na zastavenie konania preto považuje za neopodstatnený a preto rozhodnutie
súdu za nesprávne.

5. K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril, podľa relácie pošty adresát je neznámy.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril poverený súdny exekútor ktorý uviedol, že trvá na svojich

tvrdeniach uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej
inštancie a navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol ako neopodstatnené.7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379

a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanieoprávnenéhoprotivýrokuozastaveníexekúciejedôvodnéapretozrušilnapadnutéuznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

9.Podľaust.§9aods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

10. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného
ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

12. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie zastavil predmetnú exekúciu
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie v tejto časti bližšie nezdôvodnil.

13. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle § 234 ods. 2 C.s.p. aj na
uznesenie.

14. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia

náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na
to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

15. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie žiadnym
spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní
o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len zjednodušene
skonštatoval,žešetrenímsanezistilžiadenmajetokpovinného.Oakéšetrenieišloaakéznehovyplynuli

závery však nie je zrejmé. V rozpore so zásadou danou ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2
C.s.p. súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a
zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností
rozhodol o zastavení exekúcie.

16. V posudzovanom prípade teda nie je možno skontrolovať, či pri vydávaní napadnutého uznesenia
súd prvej inštancie postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne. Tieto skutočnosti
nemôžu zistiť účastníci konania, ani odvolací súd, preto je uvedené rozhodnutie potrebné považovať
za nepreskúmateľné.17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto

napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušil ako nepreskúmateľné a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p..

18. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní náležite preskúmať dôvody na zastavenie
exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje

rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej
inštancie vysporiada aj so skutočnosťami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní a s vyjadrením
súdneho exekútora k predmetnému odvolaniu.

19.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.