Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/388/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711210911
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711210911.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci žalobkyne: T. E., U. K. J.
XX, R., proti žalovaným: 1/ D. Y. - DOVE-TRANS, U. Š., Z. XXX, Z.: XX XXX XXX, 2/ KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na odvolania žalobkyne a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
zo dňa 12. apríla 2013 č. k. 9C/237/2011-292, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku z m e ň u j e tak, že

žalobu žalobkyne z a m i e t a.

V zamietajúcom výroku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ nemajú právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkyni sumu 663,87 € a vo zvyšku žalobu zamietol. Náhradu trov konania žiadnej strane sporu
nepriznal.

2. Svoj rozsudok právne odôvodnil § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3, § 15, § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 46 ods. 3 Trestného poriadku, § 1 ods. 1 a § 4 ods. 1, 2 zákona č.
381/2001 Z. z. a čl. 8 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe
vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že dňa 20.7.2006 okolo 17:30 hod.
vodič nákladného auta Tatra, P.Č.: E. - H. G., Q.. XX.XX.XXXX, H. po J. I. T. R. sa nevenoval plne
vedeniu vozidla, v dôsledku čoho neumožnil bezpečný a plynulý prejazd motorovému vozidlu Polície

SR so zapnutým svetelným majákom na streche vozidla a prednou časťou svojho vozidla narazil do
pravej bočnej časti vozidla Polície, v dôsledku čoho vozidlo Polície narazilo do elektrickej rozvodne
rodinného domu a došlo k požiaru, pričom syn žalobkyne R. H.Ý. utrpel ťažké popáleniny celého tela,
ktorým následne v nemocnici dňa 30.7.2006 podľahol. Uvedené bolo uznané ako smrteľný pracovný
úraz, nakoľko syn žalobkyne ho utrpel pri plnení pracovných povinností príslušníka Policajného zboru
SR. V Protokole o nehode v cestnej premávke, v kolónke technické údaje je uvedený ako majiteľ
vozidla W. P.: E.XAF: D. Y. - D.-W., Š., Z., XXX, X.torý protokol o nehode prevzal, čo potvrdil svojím

podpisom. Dňa 20.7.2006 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, vydal uznesenie ČVS:
ORP-619/1-OVK-B3-2006 začal trestné stíhanie H. G.J., ako obvineného za trestný čin ublíženia na
zdraví. Uznesením zo dňa 29.3.2007 bol H. G. obvinený z trestného činu usmrtenia. Zo zápisnice o
výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 27.9.2006 vyplýva, že ako poškodená bola vypočutá matkazomrelého - žalobkyňa, ktorá do zápisnice uviedla, že si uplatňuje náhradu škody na vynaložených
finančných nákladoch spojených s vybudovaním pomníka, ktorých presnú výšku si bude uplatňovať
v občianskom konaní od vinníka nehody, nakoľko pomník bude stavať cca rok po smrti svojho syna.

Dňa 4.12.2008 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok obžalobu, doručenú Okresnému súdu
5.12.2008,naobvinenéhoH.G.J.,pretrestnýčinusmrteniapodľa§149ods.1,ods.2písm.a/Trestného
zákona. V obžalobe je uvedené, že nákladné vozidlo W. XXX P.: E. patrilo spoločnosti D. Y. - D.-Trans,
autodoprava, so sídlom Z., Š.. Na hlavnom pojednávaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.
zn. 2T/131/2008 dňa 16.3.2009 bola prítomná ako poškodená i žalobkyňa a uplatnila si do zápisnice

náhradu škody vo výške 75 000,-Sk, ktorá predstavuje náklady na vybudovanie pomníka. K nárokom na
náhradu škody sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že prevádzkovateľ vozidla bol proti zodpovednosti
za škodu poistený. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2009, kde bola žalobkyňa prítomná, bol vypočutý
žalovaný 2/, ktorý okrem iného uviedol, že obžalovaný H. G.k pracoval u neho 3-4 roky pred nehodou a
naďalej u neho pracuje. Tiež uviedol, že vozidlo je povinne zmluvne poistené v poisťovni Kooperativa,
a.s. Na hlavnom pojednávaní dňa 8.2.2010 obhajca obžalovaného výslovne uviedol, že k dopravnej

nehode došlo počas plnenia pracovných povinností obžalovaného a teda nie je možné zaviazať ho
na náhradu škody. Okresný súd Pezinok dňa 8.2.2010 vyhlásil rozsudok sp. zn. 2T/131/2008, ktorým
uznal obžalovaného H. G. vinným pre prečin usmrtenia a o. i. zaviazal obžalovaného na náhradu škody
žalobkyni v rozsahu 663,87 €, vo zvyšku žalobkyňu odkázal na občianske súdne konanie. Žalobkyňa
podala proti uvedenému výroku odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením 1To/74/2010 zo dňa

8.9.2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vrátil ho súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Odvolanie žalobkyne zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Bratislave na
strane 16 konštatuje, že obžalovaný sa dopustil trestného činu pri vedení služobného vozidla patriaceho
spoločnosti D. Y. - D.-W.. Prevádzkovateľ vozidla je preto zodpovedný za škodu, ktorá jeho prevádzkou
vznikla. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď poškodených pripustil na hlavné pojednávanie, pretože

títo si nárok na náhradu škody uplatnili nesprávne voči obžalovanému. Páchateľ, ktorý trestným činom
spôsobil škodu zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh, zodpovedá za ňu svojmu
zamestnávateľovi. Poškodený si v takom prípade nemôže v rámci adhézneho konania uplatniť voči
páchateľovi nárok na náhradu škody. Ak tak predsa urobí, má súd uznesením rozhodnúť o tom, že
poškodeného nepripúšťa do trestného konania. Bolo preto chybou, keď súd žalobkyňu v tomto smere

nepoučil. Opätovne súd prvého stupňa vyhlásil vo veci rozsudok dňa 17.2.2010, sp. zn. 2T/131/2008,
kedy opäť uznal obžalovaného H. G. vinným pre prečin usmrtenia. K náhrade škody na strane
17. rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaní bolo zistené, že obžalovaný sa dopustil trestného
činu pri vedení služobného vozidla patriaceho spoločnosti D. Y. - D.-W.. Poškodeným si teda nárok
uplatňovať si škodu voči páchateľovi trestného činu neprináleží a tento si môžu uplatňovať iba proti

podnikateľskému subjektu D. Y. - D.-W.RANS, kde bol obžalovaný v rozhodnom čase zamestnaný. Z
uvedeného dôvodu súd poškodených do trestného konania s právom uplatniť si nárok na náhradu škody
nepripustil. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.8.2011 zamietol odvolanie žalobkyne proti
uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa. Dňa 11.11.2010 žalobkyňa požiadala listom žalovaného 1/
o poskytnutie súčinnosti pri oznámení čísla poistnej zmluvy a oznámenie informácie, či poistnú udalosť

nahlásil a pod akým číslom je evidovaná. Z oznámenia škodovej udalosti poisteným č. poistnej zmluvy
1330024471, bolo zistené, že poistený žalovaný 1/ oznámil škodovú udalosť poisťovni KOOPETATIVA
a.s., teda žalovanému 2/, dňa 27.7.2006. Dňa 24.11.2010 si žalobkyňa listom uplatnila nárok na náhradu
škody u žalovaného 2/. Žalovaný 2/ dňa 10.12.2010 žalobkyni písomne oznámil, že v zmysle § 106
Občianskeho zákonníka považuje jej nárok za premlčaný a preto nemôže jej návrhu vyhovieť. Žalobkyňa

s uvedeným názorom žalovaného 2/ nesúhlasila, čo prejavila v nasledujúcej korešpondencii. Žalobkyňa
súdu predložila objednávku kamenárskych prác u spoločnosti Kamenárske práce R. - R. - Združenie,
príjmový a pokladničný doklad o zaplatenej zálohe 30 000,- Sk a faktúru č. 080013 na sumu 75
000,- Sk. Z ďalších predložených listinných dôkazov súd zistil, že rozhodnutím Krajského riaditeľstva
PZ v Bratislave, zo dňa 20.11.2006 bolo žalobkyni ako pozostalému rodičovi priznané jednorazové

odškodnenie, na základe jej žiadosti a to v sume 179 070,- Sk. V zákonom stanovenej lehote sa
žalobkyňa proti rozhodnutiu odvolala a namietala výšku jednorazového odškodnenia. Jej odvolaniu
bolo vyhovené, keď jej Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím zo dňa 21.2.2007 priznalo jednorazové
odškodnenie v sume 447 675,- Sk. Z pracovnej zmluvy č. p. OÚ-36-60/1-PR-2006 bolo zistené, že
žalobkyňa je od 29.9.2006 zamestnankyňou Ministerstva vnútra SR. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že

syn žalobkyne bol milý a čestný mladý muž, ktorý vždy a každému rád pomohol. Bol veľmi obľúbený. S
matkou mal veľmi dobrý vzťah, mali sa radi. Bol jej jediným synom, boli si navzájom oporou a pomáhali
si. Jeho smrť bola pre žalobkyňu obrovskou stratou a spôsobila jej nevýslovnú bolesť.3. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania, nakoľko obaja žalovaní vzniesli v konaní námietku
premlčania, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v prípade nároku na náhradu škody za vyhotovenie
pomníka v sume 663,87 € treba vychádzať z momentu smrti syna žalobkyne a to je podľa Záznamu

o úraze zo dňa 30.7.2006. Vznik škody sa teda neodvíja od dopravnej nehody zo dňa 20.7.2006,
pretože v čase jej vzniku bol syn žalobkyne ešte nažive a zraneniam podľahol až neskôr. Náklady
spojené s pohrebom a teda i náklady spojené s výstavbou pomníka sa môžu odvíjať až od smrti
fyzickej osoby a tento moment sa nezhoduje s dátum dopravnej nehody. Vznik škody - majetkovej
ujmy na strane žalobkyne a vedomosť o nej nastala v momente, kedy obdŕžala faktúru za zhotovenie

pomníka, respektíve od dátumu jej splatnosti t.j. od 11.12.2008. Dovtedy reálna škoda vyčísliteľná
v konkrétnom rozsahu žalobkyni nevznikla, existovala iba vo forme budúcich nákladov. Uvedenému
nasvedčuje i zápisnica o výsluchu svedka - poškodenej zo dňa 27.9.2006, kedy si žalobkyňa uplatnila
nárok na náhradu škody za vynaloženie finančných nákladov spojených s vybudovaním pomníka
pre svojho syna. Doslova uviedla, že presnú výšku škody si bude uplatňovať v občianskom súdnom
konaní od vinníka nehody, nakoľko pomník bude stavať cca o rok po pochovaní syna. Súd je toho

názoru že dňa 11.12.2008 začala plynúť objektívna premlčacia doba pre uplatnenie nároku na náhradu
škody vzniknutej vynaložením finančných nákladov za zhotovenie pomníka. To znamená, že objektívna
trojročná premlčacia doba uplynula žalobkyni dňa 11.12.2011. Nie je teda správny záver tvrdený
žalobkyňou, že si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas v prípravnom konaní dňa 27.9.2006.
Žalobkyňa v tom čase vychádzala z vedomosti, že škodu spôsobil vinník dopravnej nehody H. G., avšak

výšku škody vtedy nepoznala, pretože v tom čase škoda ešte neexistovala. Túto žalobkyňa vyčíslila
až na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 16.3.2009, pričom ju uplatňovala proti
obžalovanému H. G.. Škoda teda nebola uplatnená riadne - proti správnemu subjektu. V rámci konania
žalobkyňa viackrát namietala, že o skutočnosti, že vodič a vinník dopravnej nehody spôsobil škodu
v rámci plnenia svojich pracovných povinností a teda nárok na náhradu škody si musí uplatniť voči

jeho zamestnávateľovi - žalovanému 1/, sa dozvedela až z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 8.9.2010. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti poukázal na zákonný predpoklad začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby - vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, pričom musí ísť o vedomosť
preukázanú a nie domnelú. Po prvýkrát sa informácia o tom, že držiteľom vozidla je žalovaný 2/
nachádzala už v Protokole o nehode v cestnej premávke, v kolónke technické údaje je uvedený

ako majiteľ vozidla W. P.: E.: D. Y. - D.-W., Š.G., Z., XXX. Na tej istej strane Protokolu je poznámka
o tom, že vozidlo je poistené v KOOPERATIVA, a.s. Protokol o nehode v cestnej premávke bol a je
súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-619/OVK-B3-2006 a žalobkyňa sa s jeho obsahom mohla
oboznámiť najneskôr dňa 5.6.2008, kedy bola prizvaná k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu, spolu so
svojím vtedajším právnym zástupcom JUDr. Ondrejom Mularčíkom. K nárokom na náhradu škody sa

vyjadril obžalovaný na pojednávaní dňa 16.3.2009, ktorý uviedol, že prevádzkovateľ vozidla bol proti
zodpovednosti za škodu poistený. Ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, žalobkyňa bola
na tomto pojednávaní prítomná. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2009, kde bola žalobkyňa opäť
prítomná, bol vypočutý žalovaný 1/, ktorý okrem iného uviedol, že obžalovaný H. G. pracoval u neho
3-4 roky pred nehodou a naďalej u neho pracuje. Tiež uviedol, že vozidlo je povinne zmluvne poistené

v poisťovni Kooperativa, a.s. Na hlavnom pojednávaní dňa 8.2.2010 obhajca obžalovaného výslovne
uviedol, že k dopravnej nehode došlo počas plnenia pracovných povinností obžalovaného a teda nie
je možné zaviazať ho na náhradu škody. Žalobkyňa bola opäť na pojednávaní prítomná. Nie je teda
akceptovateľným tvrdením žalobkyne, že o povinnosti uplatniť si náhradu škody proti zamestnávateľovi
obžalovaného sa dozvedela až na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave dňa 8.9.2010. Súd je

vdanomprípadetohonázoru,ževedomosťotom,ktozaškoduzodpovedá,získalažalobkyňanajneskôr
20.7.2009 na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Pezinok, kde bola prítomná a kde žalovaný
1/ výslovne do zápisnice uviedol, obžalovaný H. G. pracoval u neho 3-4 roky pred nehodou a naďalej
u neho pracuje a že vozidlo je povinne zmluvne poistené v poisťovni Kooperativa, a.s. Súdy nemajú
poučovaciu povinnosť v tom zmysle, aby radili účastníkom konania či poškodenému, kedy a proti komu

si majú náhradu škody uplatniť. Z uvedeného vyplýva, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť
najneskôr21.7.2009,kedyjepreukázanávedomosťžalobkyneotom,ktozaškoduzodpovedáaztohoje
možné vyvodiť záver, že dvojročná subjektívna lehota na uplatnenia nároku na náhradu škody uplynula
dňa 21.7.2011. Dňa 24.11.2010 si žalobkyňa listom uplatnila nárok na náhradu škody u žalovaného 2/.
To znamená, že si svoj nárok na náhradu škody uplatnila v dvojročnej premlčacej lehote, riadne a včas.

4. Ďalej súd prvej inštancie vo svojom rozsudku uviedol, že výška náhrady škody bola ustálená na sumu
75 000,-Sk, je tvorená nákladmi na výstavbu pomníka pre syna žalobkyne a je potvrdená faktúrou č.
080013. Z uvedenej sumy má žalobkyňa nárok na sumu 663,87 €, ktorú sumu si napokon uplatnila iv žalobe. Uvedená škoda bola spôsobená v priamej súvislosti s konaním zamestnanca žalovaného 1/,
ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 2T/131/2008 zo dňa 8.2.2010,
za ktorú zodpovedá jeho zamestnávateľ - žalovaný 1/. Vozidlo patriace žalovanému 1/ bolo povinne

zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
žalovaný 2/ je povinný nahradiť škodu priamo poškodenému. V rozsahu uvedenom v § 4 ods. 1 zákona
č. 381/2000 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Súd prvej inštancie dospejúc k záveru,
že nárok na náhradu škody uplatnený žalobkyňou riadne a včas a spočívajúci v nákladoch na výstavbu

pomníka pre jej zomrelého syna, nie je premlčaný. Mal za to, že žalobkyňa preukázala tak výšku
vzniknutej škody, ako aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej
povinnosti. Preto v tejto časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

5. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal premlčaním nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
Žalobkyňa je matkou zomrelého R. H., ktorý bol v čase smrti slobodný a bezdetný a preto niet žiadnej

fyzickej osoby, ktorá by mohla uplatniť vzniknuté osobnostné právo v rámci prvej zákonom určenej
skupiny osôb. Z uvedeného je možné vyvodiť, že smrťou R. H., vzniklo žalobkyni ako jeho rodičovi,
zvláštne právne nástupníctvo z titulu ktorého jej patrí právo domáhať sa nárokov stanovených § 13
Občianskeho zákonníka. Z uvedenému hmotnoprávnemu postavenia žalobkyne je možné odvodiť i jej
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na ochranu osobnosti zomrelého R. H.. Žalobkyňa podala

tzv. satisfakčnú žalobu, ktorej obsahom je dosiahnutie primeranej satisfakcie a to buď morálnej alebo
finančnej, v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa súdnej praxe, osoby uvedené §
15 Občianskeho zákonníka môžu uplatniť z titulu ochrany osobnosti všetky nároky zakotvené v § 13,
s výnimkou práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tento názor však nie je jednoznačne
zdieľaný a neexistuje pre neho zákonný podklad. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby sa

poskytuje len proti takému zásahu, ktorý je možné kvalifikovať ako neoprávnený, teda protiprávny alebo
nedovolený. Neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života je podľa súčasnej judikatúry
súdov spôsobenie úmrtia blízkeho člena rodiny. S poukazom na vyššie uvedené, súd môže konštatovať,
že konaním H. G., za ktoré zodpovedá žalovaný 1/ došlo k neoprávnenému zásahu do práv chránených
§ 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, Ústavou SR, Listinou základných ľudských práv a slobôd a

tento zásah bol nielen spôsobilý, ale spôsobil značnú ujmu na právach zomrelého R. H. ako na právach
žalobkyne. Žalobkyňa si pôvodným návrhom uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume
20.000,- €, neskôr túto modifikovala tvrdiac, že sa jedná o škodu, ktorú sú žalovaní 1/ a 2/ povinní uhradiť
z povinného zmluvného poistenia.

6. Čo sa týka začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, považoval prvoinštančný súd za potrebné sústrediť pozornosť na ústredný moment jej vzniku
a tým bola smrť syna žalobkyne R. H.F.. Tento moment nastal dňa 30.7.2006, kedy syn žalobkyne v
dôsledku utrpených zranení v nemocnici zomrel. Dňa 31.7.2006 začala žalobkyni plynúť všeobecná
trojročná premlčacia lehota na náhradu nemajetkovej ujmy a uplynula dňa 31.7.2009. Žalobkyňa si

právo na náhradu nemajetkovej ujmy po prvýkrát uplatnila až podaním návrhu na začatie konania,
ktorý doručila súdu dňa 20.11.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Do podania návrhu na začatie
konania žalobkyňa vôbec v súvislosti so smrťou syna nespomínala nemajetkovú ujmu, hovorila iba o
škode vzniknutej v súvislosti s nákladmi na výstavbu a realizáciu pomníka a smrťou syna. Listom zo
dňa 21.2.2011 adresovala žalovanému 2/ výzvu, kde žiadala z titulu smrti svojho syna poskytnúť plnenie

z poistnej zmluvy vo výške 35 000,- €, titulom náhrady škody na živote jej syna. Tento list bol zaslaný
žalovanému 2/ rovnako po uplynutí premlčacej doby. Nie je správny záver žalobkyne, že smrť syna,
ktorú v pripustenej zmene petitu vyčíslila na sumu 630 684,46 €, je škodou. Platná právna úprava prijatá
v Občianskom zákonníku rozlišuje termíny škoda a nemajetková ujma. Škoda je zmenšenie majetku
poškodeného, materiálne vyjadriteľné v peniazoch. Nemajetková ujma je ujma postihujúca inú ako

majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma.
Je nepochybné, že žalobkyňa okrem škody materiálnej, utrpela smrťou syna najmä nemajetkovú ujmu.
Uvedené celkom presne a správne popísala v žalobe i jej pôvodne splnomocnená právna zástupkyňa.
Žalobkyňa sa pre súd prvej inštancie nepochopiteľné dôvody s uvedeným výkladom nestotožnila a
trvala na pojme „škoda“. Smútok, žiaľ, duševné útrapy a strata milovanej osoby v podobe jediného syna

nie sú atribútmi materiálneho charakteru, neznamenajú stratu v majetkovej sfére poškodenej, nie sú
škodou v jej pravom zmysle. Právne posúdenie veci je v kompetencii súdu, bez ohľadu na právny výklad
strán sporu a v danom prípade prvoinštančný súd nado všetky pochybnosti vyslovil záver, že žalobou
si žalobkyňa uplatnila v časti o zaplatenie sumy 630 684,46 € nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vpeniazoch, avšak po uplynutí premlčacej lehoty a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania jej súd
tento nárok nemohol priznať a tejto časti návrhu vyhovieť. Žalovanými 1/ a 2/ bola v konaní opodstatnene
vznesená námietka premlčania a preto ju nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými

mravmi,pretožeinštitútdobrýchmravovjezákonnýminštitútomaprispievakistotevprávnychvzťahoch.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že tak základné právo podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní,
kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Žalovaní márne uplynutie

premlčacej doby nezavinili. Žalovaný 1/ sa od vzniku škodovej udalosti pravdivo vyjadroval ku všetkým
skutočnostiam, potvrdil, že vinník nehody bol jeho zamestnancom. Škodovú udalosť nahlásil poisťovni,
zúčastňoval sa všetkých nariadených pojednávaní. Rovnako žalovaný 2/ konal legitímne a nie v rozpore
s dobrými mravmi. Žalovaní v konaní využili svoju procesnú obranu, ktorá im prináleží v zmysle zákona
a súd je povinný ju akceptovať a to aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (IV. ÚS
252/04). Vzhľadom na uvedené právne posúdenie veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že nemôže

inak, ako žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy zamietnuť.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnej strane
právo na náhradu trov konania nepriznal, keď úspech žalobkyne bol nepatrný k uplatnenému nároku.

8. Proti tomuto rozsudku v časti zamietajúceho výroku a podľa obsahu i v časti náhrady trov konania
podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkla súdu prvej inštancie, že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že nemajetkovej
ujmy sa nedomáha, pretože sa neuhrádza z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. Domáha sa odškodnenia proti žalovanému 1/ a 2/, o náhradu škody z
trestného činu, z povinného zmluvného poistenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 8.12.2005, ktorú
má žalovaný 1/ uzatvorenú so žalovaným 2/. Syn žalobkyne sa stal obeťou dopravnej nehody, ktorej
následkomutrpelťažkézranenia,popáleninyII.aIII.stupňatakmerceléhotela,ťažkéublíženienazdraví
s následkom usmrtenia. Pre žalobkyňu je to veľmi bolestivé. Jej drahý a jediný syn prišiel v 27 rokoch

o život vinou vodiča nákladného motorového vozidla H. G.. Náhlou a nečakanou stratou jej drahého
syna prežila žalobkyňa neskutočnú a nevýslovnú bolesť, ktorá sa nedá slovami vyjadriť. Žalobkyňa sa
domáha náhrady škody z povinného zmluvného poistenia proti žalovanému 1/, zamestnávateľovi vodiča
H. G.. Vzhľadom na skutočnosť, že tento zamestnanec svojim protiprávnym konaním porušil ust. § 4
ods. 2 písm. c/, d/, § 15 ods. 1, 4, § 16 ods. 1 a § 37 ods. 6 zákona č. 315/1996 Z. z., teda inému

z nedbanlivosti spôsobil smrť porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal
trestný čin usmrtenia podľa ô 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Voči žalobkyni zodpovedá
jeho zamestnávateľ, žalovaný 1/, ktorý bol v čase dopravnej nehody držiteľom a prevádzkovateľom
nákladného motorového vozidla zn. W. XXX, P.: E., ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená.

9. Ďalej žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 1To 74/2010 z 8.9.2010 prvostupňový súd v trestnom konaní pochybil aj v rámci adhézneho konania,
keďže nemal pripustiť uplatnenie nároku na náhradu škody voči obžalovanému H. G., lebo poškodené
strany nie sú v právnom pomere s obžalovaným, ale s jeho zamestnávateľom, keďže predmetnú jazdu
obžalovaný vykonal v rámci svojich pracovných povinností. Poškodení si nemôžu v takomto prípade v

rámci adhézneho konania uplatniť voči páchateľovi nárok na náhradu škody. Ak by tak urobili, mal súd
uznesením podľa § 256 ods. 3 Trestného zákona rozhodnúť, že poškodení sa nepripúšťajú do trestného
konania. Na základe uvedeného advokátka žalobkyne zaslala žalovanému 1/ list zo dňa 11.11.2010, v
ktorom mu oznamuje, že na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, uznesením sp. zn. 1To
74/2010, je osobou povinnou na náhradu škody ako zamestnávateľ, nakoľko jeho zamestnanec spôsobil

škodu pri výkone svojho zamestnania. Požiadala ho o nahlásenia čísla poistnej zmluvy a oznámenie, či
poistnú udalosť u žalovaného 2/ ako poisťovateľa nahlásil. Dňa 22.11.2010 advokátka žalobkyni zaslala
kópiu Oznámenia škodovej udalosti z 27.7.2006, ktorú jej zaslal žalovaný 1/. Dňa 3.8.2006 žalovaný 1/
doručil žalovanému 2/ Oznámenie o škodovej udalosti poisteným. Po doručení oznámenia o škodovej
udalostipoistenýmz27.7.2006sažalobkyňadostavilakžalovanému2/,kdespísalažiadosťouplatnenie

náhrady škody na živote jej syna. Dňa 10.12.2010 jej žalovaný 2/ oznámil, že ňou uplatnený nárok je
premlčaný. Žalobkyňa si uplatňuje náhradu škody na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 2T/131/2008 zo dňa 17.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.8.2011, a ktorýplatí v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.8.2011 sp. zn. 1To 86/2011 a to podľa
čl. I a VIII Všeobecných poistných podmienok žalovaného 2/.

10. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný 1/, ktorý považoval napadnutý rozsudok za
vecne správny a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Súd prvej inštancie podľa neho správne uznal
námietku premlčania. Súd napriek tomu vykonal rozsiahle dokazovanie, v ktorom sa preukázalo, že
vodič nákladného auta nie je jeho vlastníkom, ale že jeho vlastníkom bol žalovaný 1/. Žalobkyňa o
tejto skutočnosti vedela bezprostredne po nehode, ktorá bola 20.7.2006. Náhradu škody si žalobkyňa

uplatňovala v trestnom konaní vedenom voči H. G.. Žalobkyňa okrem platnosti zásady, že neznalosť
nikoho neospravedlňuje, o tomto zákonnom princípe musela vedieť, keďže sama uviedla, že v tom
období pracovala ako zmluvná poisťovateľka. Žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ motorového vozidla si
svoju zákonnú povinnosť splnil. Mal riadne zaplatenú zákonnú poistku a dopravnú nehodu ako poistnú
udalosť žalovanému 2/ ako poisťovateľovi riadne a včas oznámil. Žalovaný 2/ všetkých poškodených,
ktorí si voči žalovanému 1/ uplatnili náhradu škody, odškodnil, okrem žalobkyne, ktorá tak neurobila,

dokonca napriek tomu, že ostatní poškodení si v priebehu trestného konania prestali uplatňovať náhradu
škody s poukazom na ich odškodnenie od poisťovne, o čom žalobkyňa vedela, keďže sa zúčastňovala
všetkých pojednávaní v trestnej veci. Žalobkyňa až na zistenia zástupcu žalovaného 1/ priznala, že už
ako pracovníčka Ministerstva vnútra SR dostala od Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
odškodnenie za služobný úraz jej syna vo výške skoro pol milióna Sk. Žalobkyňa vo svojom odvolaní

len opakuje to, čo takisto opakovane uvádzala aj na pojednávaniach súdu v tejto veci.

11. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe, ako aj čo
do trov konania, sa odvolal tiež žalovaný 2/, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyni súd prvej inštancie priznal
právo na zaplatenie 663,68 € titulom náhrady škody za zaplatenie pomníka, tento nárok nepovažoval
za premlčaný. S týmto názorom súdu prvej inštancie žalovaný 2/ nesúhlasil. V odôvodnení súd uvádza,
že žalobkyni vznikla škoda dňa 11.12.2008, t.j. v deň splatnosti faktúry za zhotovenie pomníka. Tento
deň je však potrebné považovať za deň, kedy sa poškodená o škode dozvedela, to znamená je to

vedomosť, ktorá tvorí jeden z predpokladov začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty a nie za deň
odktoréhosapočítaplynutievšeobecnejtrojročnejobjektívnejpremlčacejlehoty.Druhýmpredpokladom
je vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa sa o
osobe zodpovednej za vzniknutú škodu dozvedela dňa 20.7.2009. V takomto prípade by platilo, že dňom
21.7.2009 začala plynúť žalobkyni dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá by uplynula dňom

21.7.2011. Súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že žalobkyňa si dňa 24.11.2010 uplatnila svoj nárok
na náhradu škody u žalovaného 2/ a toto uplatnenie malo za následok pretrhnutie plynutia premlčacej
lehoty. Pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty je ale podmienené uplatnením práva na súde (voči osobe
zodpovednej za škodu) a riadnym pokračovaním v konaní. Nestačí, aby toto právo bolo riadne a včas
uplatnené iba u žalovaných. Žalobkyňa podala žalobu dňa 10.8.2011, t.j. až po uplynutí podľa názoru

súdu existujúcej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá podľa názoru súdu uplynula dňa 21.7.2011.

12. Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že podľa jeho názoru sa právo žalobkyne premlčalo skôr a to uplynutím
objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Súd zastáva v rozsudku názor, že táto objektívna lehota začala
plynúť dňom 11.12.2008, t.j. dňom splatnosti faktúry za zhotovenie pomníka. Uvedený záver je však

v rozpore s § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôležitou skutočnosťou pre posúdenie začatia
plynutia objektívnej premlčacej lehoty, je určenie dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda. Touto
udalosťou je nepochybne dopravná nehoda zo dňa 20.7.2006. Žalovaný 2/ nesúhlasí s názorom súdu,
že vznik škody sa odvíja od momentu smrti syna žalobkyne. § 106 ods. 2 výslovne uvádza udalosť,
z ktorej škoda vznikla. Príčinou smrti je nepochybne dopravná nehoda z 20.7.2006. Predmetný deň

je teda okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej lehoty, ktorá žalobkyni márne uplynula dňa
20.7.2009. Lehota uplynula márne, nakoľko žalobkyňa v tejto lehote neuplatnila právo na súde voči
správnej (pasívne legimitovanej) osobe.

13. K odvolaniu žalovaného 2/ sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá s jeho odvolaním nesúhlasila

a odmietla jeho tvrdenia v celom rozsahu. Uviedla, že jej nárok na náhradu škody z povinného
zmluvného poistenia z trestného činu vodiča nákladného motorového vozidla zn. W. XXX, P.T.: E., H.
G., zamestnanca žalovaného 1/, nie je premlčaný. Dôkazom toho je právoplatný rozsudok Okresného
súdu Pezinok zo dňa 17.2.2011 sp. zn. 2T/131/2008 ktorý platí v spojení s uznesením Krajského súduv Bratislave zo dňa 31.8.2011 sp. zn. 1To 86/2011, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.8.2011.
Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Pezinok si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody z
povinného zmluvného poistenia. Ďalej vo vyjadrení žalobkyňa zopakovala prakticky totožné námietky

uvedené uvedené už v jej odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

14 Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15 Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom, t.j. v celom rozsahu, ( § 379 písm. b/, c/ a § 380 ods. 1
CSP ), keď odvolanie poisťovne ako žalovanej 2 bolo podané aj s účinkami pre žalovaného 1, ktorý sám
odvolanie nepodal. Na odvolacom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie čítaním listinných
dôkazov podľa § 204 v spojení s § 378 ods. 1 CSP :
- Protokol o nehode v cestnej premávke zo dňa 20. 7. 2006 č.l. 8 spisu
- Lekárske potvrdenie o hospitalizácii R. H., zo dňa 20. 7. 2006, č.l. 12 spisu,

- Záznam o úraze príslušníka PZ, vystavený dňa 31. 7. 2006 KR PZ v Bratislave, č.l. 13 a nasl. spisu,
- Rozsudok OS v Pezinku zo dňa 17. 2. 2011 sp. zn. 2T 131/2008, týkajúci sa obž. H. G., č.l. 73 a
nasl. spisu,
- Oznámenie škodovej udalosti poisteným firmou DOVE TRANS, doručené poisťovni KOOPERATÍVA
dňa 3. 8. 2006, č.l. 84 spisu,

- List žalobkyne doručený poisťovni KOOPERATÍVA dňa 24. 11. 2010 označený ako Uplatnenie
náhrady škody a odpoveď poisťovne zo dňa 10. 12. 2010, č.l. 85 a 86 spisu,
- Príjmový pokladničný doklad firmy KAMENÁRSKE PRÁCE zo dňa 27. 8. 2008 na zálohu vo výške
30.000,- Sk od žalobkyne, č.l. 97 spisu,
- Faktúra č. 080013 zo dňa 27. 11. 2008 vystavená firmou Kamenárske práce, pre žalobkyňu, na sumu

75.000,- Sk, č.l. 98 spisu
- Poistná zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
uzavretá dňa 8. 12. 2005 medzi poisťovňou KOOPERATIVA a firmou D. - W., D. Y., č.l. 154 spisu,
Všeobecné poistné podmienky č.l. 156 a nasl. spisu, Zmluvné dojednania pre poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( č.l. 159 a nasl. spisu ).

16 Odvolací súd zistil, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech; odvolanie žalovanej 2 je
dôvodné.
17 Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18 Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
19 Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

20 Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
21 Predmetom konania je žalobkyňou uplatnené právo na náhradu vecnej škody, spočívajúcej v
nákladoch na zriadenie pomníka a v náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá bola žalobkyni spôsobená

neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv, konkrétne do práva na súkromný a rodinný život v
dôsledku smrti blízkej osoby ( syna ), v dôsledku konania H. G., za ktoré zodpovedá jeho zamestnávateľ.
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy žiadala žalobkyňa priznať od žalovaných 1, 2 s poukazom na
uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla. V
konaní sa obaja žalovaní bránili voči uplatneným nárokom žalobkyne aj vznesením námietky premlčania

uplatnených práv; bolo preto nutné vysporiadať sa s otázkou, či si žalobkyňa svoje práva v konaní
uplatnila včas.
22 Premlčanie je uplynutie času, ustanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že
by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže žalovaný čeliť súdnemu uplatneniu práva vznesením
námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti

nároku, takže súd nemôže oprávnenému premlčané právo priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie
istoty v právnych vzťahoch, a to aj za cenu straty vynútiteľnosti práva.
23 Občiansky zákonník je založený na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou
( § 101 Obč.zák.). Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýraz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď
je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti ( napr. je nezávislý
od toho, že oprávnený nevedel o svojom práve ). Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená

kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok zákon upravuje
odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný
vzťah je však taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj vtedy, kedy ešte
poškodenému neuplynula druhá premlčacia doba.
24 Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie

neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa a žalobu s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bez
ďalšieho ( z dôvodov procesnej ekonómie ) zamietne.
25 K nároku žalobkyne na priznanie náhrady škody, spočívajúcej v nákladoch na zriadenie pomníka
odvolacísúduvádzanasledovné:súdnapraxjudikovala,žeobjektívnatrojročnápremlčaciadobazačína
plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, pričom pojem škodovej udalosti súdna prax vykladá tak, že
túto nemožno stotožňovať so samotnou škodovou udalosťou, ale táto zahŕňa aj vznik samotnej škody. V

danomprípadepotomobjektívnapremlčaciadoba(trojročná)nauplatnenienáhradyškodyspočívajúcej
v nákladoch na zriadenie pomníka nemohla začať plynúť už odo dňa dopravnej nehody dňa 20. 7. 2006
ale ani odo dňa úmrtia syna žalobkyne dňa 30. 7. 2006, ale až vynaložením nákladov na zriadenie
pomníka. V súdenej právnej veci sa A. Č.. XXXXXX , ktorou boli žalobkyni fakturované náklady na
zriadenie pomníka, stala splatnou dňa 11. 12. 2008 ( v rozsahu 75.000 Sk, v prepočte 2.489,54 €, č.l.

98 spisu ). Trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody tak začala
žalobkyni plynúť dňom 12. 12. 2008 a uplynula dňa 11. 12. 2011; keďže žalobu podala žalobkyňa na
súde dňa 10. 8. 2011, objektívna trojročná premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. v danom
prípade ešte neuplynula. V prípade subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na uplatnenie tohto práva
( § 106 ods. 1 Obč. zák. ) bolo nutné zistiť, kedy získala žalobkyňa ako poškodená vedomosť :

a) o vzniknutej škode a
b) o škodcovi.
26 Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť vo vzťahu k vedomosti poškodenej osoby o
škodcovi a jej vedomosti o škode rozdielny ( poškodená osoba môže mať vedomosť o vzniku škody ale
nemusí ešte vedieť, kto je škodcom a naopak ). Platí, že subjektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1

Obč.zák.začínaplynúťododňa,keďsapoškodenáosobaskutočnedozvedelaoškodcoviaovzniknutej
škode; je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá; nestačí iba predpoklad či možnosť dozvedieť sa o škode a o osobe, ktorá za škodu
zodpovedá.Prisplneníobochtýchtopredpokladov -a)ajb)- môžepoškodenáosobasvojnárokuplatniť
na súde. Pojem „dozvie sa o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodenej osoby o protiprávnom úkone

alebo udalosti, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno vyjadriť
objektívne - vyčísliť v peniazoch. Poškodená osoba „sa dozvie“ o tom, kto za škodu zodpovedá hneď,
ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, t.j. len čo
získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú dôležité pre vymedzenie zodpovedného subjektu.
Nemusí pritom ísť o zistenie v podobe nadobudnutej istoty; stačí, ak poškodená osoba disponovala

informáciami o skutkových okolnostiach, z ktorých je možné urobiť záver o tom, kto za škodu zodpovedá.
Rozhodujúce teda bude, kedy sa poškodená osoba preukázateľne dozvedela o takých skutkových
okolnostiach a nie či a kedy si na ich základe utvorila právny záver o zodpovednosti určitého subjektu.
V súdenej právnej veci žalobkyňa vedomosť o škode nadobudla až z už spomínanej A. Č.. XXXXXX,
splatnej dňa 11. 12. 2008, ktorou jej boli vyúčtované náklady na zriadenie pomníka. Avšak vedomosť o

subjekte, ktorý za vznik škody zodpovedá, podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa nezískala až zo
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8. 9. 2010 sp.zn. 1To 74/2010 ( a ani z
právoplatného trestného rozsudku v danej trestnej veci ), ale podstatne skôr, ešte pred tým, ako zistila
výšku spôsobenej vecnej škody. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalobkyňa informáciu
o tom, že držiteľom vozidla je žalovaný 1 získala najneskôr dňa 5. 6. 2008, kedy bola prizvaná k

preštudovaniu vyšetrovacieho spisu ČVS : ORP-619/OVK-B3-2006 spolu so svojím vtedajším právnym
zástupcom, pričom súčasťou vyšetrovacieho spisu bol aj Protokol o nehode v cestnej premávke, kde v
kolónketechnickéúdajebol uvedenýakomajiteľvozidlaW.P.:E.:D.Y.Ú.-D.-W.,Š.,Z.,XXX. Natejistej
strane Protokolu je zároveň poznámka o tom, že vozidlo je poistené v poisťovni KOOPERATIVA, a.s.
27 Avšak aj keby súd vychádzal zo záveru, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že motorové vozidlo,

ktorým bola spôsobená škodová udalosť, patrilo žalovanému 1, ktorý ako zamestnávateľ vodiča H. G.,
( ktorý ako vodič spôsobil dňa 20. 7. 2006 dopravnú nehodu ), zodpovedá za spôsobenú škodu, až na
hlavnom pojednávaní ( v trestnej veci ) dňa 20. 7. 2009 ( kde bol vypočutý aj žalovaný 1, ktorý potvrdil,
že vodič H. G. bol jeho zamestnancom a že motorové vozidlo bolo poistené v poisťovni KOOPERATÍVA,a.s. ), aj v takom prípade, by musel súd dospieť k záveru, že subjektívna dvojročná premlčacia doba
podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. pre uplatnenie nároku na náhradu vecnej škody ( náklady za zriadenie
pomníka ) uplynula žalobkyni márne. Dvojročná subjektívna premlčacia doba by totiž v takom prípade

začala plynúť dňom 21. 7. 2009 a uplynula by márne dňa 20. 7. 2011. Žalobkyňa podala žalobu na
súde dňa 10. 8. 2011, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Odvolací súd však
poznamenáva, že zastáva názor, že žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, kto zodpovedá za škodu už
dňa 5. 6. 2008 ( oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu, obsahujúceho informácie o tom,
kto je zodpovedný za spôsobenú škodu ). Ako správne poznamenal v napadnutom rozsudku súd prvej

inštancie, nie je súčasťou poučovacej povinnosti súdu poučiť poškodenú osobu o tom, voči komu si má
svoj nárok uplatniť. Na plynutie premlčacej doby nemala žiadny vplyv skutočnosť, že žalobkyňa vyzvala
poisťovňu ( žalovaného 2 ) na plnenie listom ešte dňa 24. 11. 2010. Táto výzva ( a ani ďalšie v priebehu
roku 2011 ) nemali za následok prerušenie plynutia premlčacej doby, nakoľko významné pre včasné
uplatnenie tohto nároku bolo len podanie žaloby na súd. výzva žalobkyne adresovaná poisťovni dňa 24.
11. 2010 nemala za následok prerušenie plynutia premlčacej doby, pretože predpokladom prerušenia

( spočívania ) premlčacej doby ( § 112 Obč. zák. ) je uplatnenie nároku v rámci plynutia premlčacej doby
na súde. Táto podmienka splnená nebola, nakoľko žalobkyňa svoje právo na náhradu vecnej škody
súde uplatnila po márnom uplynutí ( subjektívnej ) premlčacej doby. Nepodstatná je aj skutočnosť, že
žalobkyňa si tento svoj nárok uplatnila ( nesprávne ) najskôr voči H. G. v adhéznom konaní ( v rámci
trestného konania ). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 12. 1977, 5 Ct 28/77, spočívanie

( dočasné zastavenie ) plynutia premlčacej doby nenastane, ak poškodený občan uplatní v trestnom
konaní nárok na náhradu škody proti obžalovanému pracovníkovi, ktorý škodu spôsobil zavineným
porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a zodpovednostným
subjektom bola organizácia, ktorej úlohy obžalovaný plnil. Rozhodujúc o tomto nároku žalobkyne súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď si nesprávne vyložil ust. § 100, § 106 ods. 1 Obč.

zák. a dospel tak k záveru, že námietka premlčania tohto nároku uplatnená žalovanými 1, 2 v konaní
nebola dôvodná.
28/ V prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ( ktoré žalobkyňa žiadala rovnako priznať titulom
plnenia z povinného zmluvného poistenia prevádzky motorových vozidiel ako náhradu škody ) sa
odvolací súd v podstate stotožnil so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a pre ktoré tento

žalobkyňou uplatnený nárok zamietol ako premlčaný. Odvolací súd však poznamenáva, že žalobkyňa
si aj tento nárok uplatnila hneď v žalobnom návrhu na začatie konania podaného dňa 10. 8. 2011 ( t.j.
spolu s vecnou škodou ), v ktorom však titulom nemajetkovej ujmy uplatňovala sumu 20.000 €. Neskôr,
v priebehu tohto konania, zvýšila sumu titulom náhrady nemajetkovej ujmy na čiastku 630.684,46 €
( podanie žalobkyne doručené prvoinštančnému súdu dňa 7. 6. 2012, č.l. 196 spisu ). Neuplatnila

si teda tento nárok až 2. 11. 2012, ako v odôvodnení napadnutého rozsudku ( str. 15 rozsudku )
mylne uvádza súd prvej inštancie; je nepodstatné, akým právnym termínom žalobkyňa tento svoj nárok
označila; nepochybné je, že sa v konaní domáha náhrady nemajetkovej ujmy. Bez ohľadu na uvedenú
nezrovnalosť však súd prvej inštancie správne uzavrel, že aj tento žalobkyňou uplatnený nárok je
premlčaný. Osobnostné práva sa síce nepremlčujú, rovnako tak ani právo na poskytnutie primeraného

morálneho zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, ak však ide o právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, toto sa premlčuje, nakoľko ide o majetkové právo. Súd prvej
inštancie správne uzavrel, že trojročná všeobecná premlčacia doba na uplatnenie tohto práva začala
žalobkyni plynúť dňa 31. 7. 2006 a uplynula márne dňa 30. 7. 2009. Keďže žalobkyňa podala žalobu na
súde dňa 10. 8. 2011, túto podala na súde oneskorene, pričom obaja žalovaní v konaní vzniesli námietku

premlčania tohto práva, na ktorú bol súd prvej inštancie povinný prihliadnuť a žalobu musel zamietnuť.
29/ Odvolací súd záverom dodáva, že žalovanými 1, 2 vznesenú námietku premlčania nemožno podľa
jeho názoru považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Zmyslom citovaného ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. je
zamedziť takému výkonu práva, ktoré je síce v súlade so zákonom, avšak odporuje dobrým mravom - t.j.
všeobecneplatnýmnormámmorálky,uktorýchjedanývšeobecnýzáujemnaichrešpektovaní.Aplikácia

ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. však nesmie viesť k oslabeniu princípu právnej istoty v občianskoprávnych
vzťahoch. Súdna prax vyvodila, že uplatnenie námietky premlčania by mohlo byť v rozpore so zásadou
dobrých mravov len výnimočne, a to iba vtedy, ak by táto námietka bola prostriedkom umožňujúcim
značne poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, t.j. v prípadoch, kedy by napr. uplatnenie tejto
námietky bolo výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby

nespôsobil a pre ktorého by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol
neprimerane tvrdým postihom. Vo vzťahu k prejednávanej právnej veci považuje odvolací súd za nutné
poznamenať, že na strane žalobkyne neexistovali žiadne také prekážky, ktoré by jej objektívne bránili
uplatniť svoje nároky včas. Márne uplynutie premlčacích dôb v danom prípade nespôsobili ani žalovaní1,2.Pretodôvodnévznesenienámietkypremlčaniažalovanými1,2vrámciichobranyvspore nemožno
považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Obč. zák.
30/ Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v časti, v ktorej žalobe žalobkyne vyhovel, zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu zamietol; v
zamietajúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP ).
31/ O trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.
1, 2 v spojení s § 257 CSP. Odvolací súd mal za to, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré súd v konaní úspešnej strane sporu výnimočne neprizná náhradu trov konania. Použitie ust.

§ 257 CSP predpokladá, že ide o celkom výnimočný prípad, , ktorého výnimočnosť môže spočívať
ako v okolnostiach prejednávanej veci, tak i v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní
dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a
iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu
ich práva na súde. V predmetnom konaní boli plne úspešní žalovaní 1, 2, čím im vznikol nárok na
( plnú ) náhradu trov konania. Odvolací súd sa však s ohľadom na ( skutkové ) okolnosti prejednávanej

veci, ako aj na skutočnosť, že nepriznanie náhrady trov konania nebude mať žiadny negatívny dopad
na majetkové či iné postavenie žalovaných, rozhodol použiť ust. § 257 CSP a žalovaným 1, 2 náhradu
trov konania výnimočne nepriznať. Rozhodnutie odvolacieho súdu je v tomto štádiu konania konečným;
nedôjde tak k uplatneniu ust. § 262 ods. 2 CSP, t.j. nebude potrebné, aby súd prvej inštancie rozhodoval
o trovách konania samostatným uznesením.

32/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).