Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. apríl 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/237/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711210911
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1711210911.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci

navrhovateľky T. E., U. T. R., K. J. XX, proti odporcom: 1. D. Y. - D.-W., U.: Š.G., Z. Č.. XXX, zastúpeného
H.. D. H., U. T. U., A. XX, 2. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v
Bratislave, Štefanovičova 4, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 663,87 Eur,
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 10.8.2011 sa navrhovateľka domáhala proti odporcom v 1. a 2. rade
náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 20.663,87 eur. Neskôr petit návrhu zmenila a
domáhala sa zaplatenia sumy 630.684,46 eur ako náhrady škody za usmrtenie jej syna R. H. a
zaplatenia sumy 663,87 eur ako náhrady škody za zaplatenie pomníka a tiež náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami:

Dňa 20.7.2006 bol syn navrhovateľky - R.. R. H., Q.. XX.X.XXXX, účastníkom dopravnej nehody, ku
ktorej došlo tak, že vodič nákladného auta Tatra, EČV: E. XXXAF - H. G., Q.. XX.XX.XXXX, jazdiaci po
Myslenickej ulici v Pezinku sa nevenoval plne vedeniu vozidla, v dôsledku čoho neumožnil bezpečný
a plynulý prejazd motorovému vozidlu Polície SR so zapnutým svetelným majákom na streche vozidla
a prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej bočnej časti vozidla polície, v dôsledku čoho vozidlo
Polície narazilo do elektrickej rozvodne rodinného domu, kedy došlo k požiaru, pričom syn navrhovateľky
utrpel ťažké popáleniny celého tela, ktorým následne v nemocnici podľahol.

Navrhovateľka si náklady spojené s pohrebom a vybudovaním pomníka uplatnila ako náhradu škody
riadne a včas v prípravnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZSR Bratislava III, ČVS : K.-
XXX/X-K.- U.-XXXX J. dňa 27.9.2006 a následne v súdnom konaní pod č. XT XXX/XXXX dňa 16.3.2009.

Konaním vodiča H. G. došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, najmä do
práva na súkromie. V dôsledku straty jediného syna utrpela navrhovateľka nepredstaviteľnú traumu,

bolesť, žiaľ a útrapy. Syna vychovávala sama a jeho smrťou stratila celú rodinu.

Policajný orgán, ako aj súd s ňou až do 17.2.2011 konali ako s poškodenou s právom uplatniť si
náhradu škody voči vodičovi. Na základe názoru Krajského súdu v Bratislave, vysloveného v uznesenízo dňa 08.9.2010, sp. zn. XTo XX/XXXX, vyhlásil Okresný súd Pezinok na pojednávaní dňa 17.2.2011
uznesenie, ktorým neboli poškodení pripustení na hlavné pojednávanie Dôvody spočívali v skutočnosti,
že vodič H. G. si v čase vzniku dopravnej nehody plnil pracovné povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej

zmluvy so subjektom D. Y. - D. - W. a teda nárok na náhradu škody si musí navrhovateľka uplatniť voči
nemu. Od tejto skutočnosti navrhovateľka odvodzuje pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v 1. rade.

Pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v 2. rade odvodila navrhovateľka od skutočnosti, že zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je predmetom zmluvného poistenia, z ktorého má

poistený právo na poskytnutie poisteného plnenia, ktoré za neho poškodenému poisťovateľ poskytne v
rozsahu § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a podľa poistných podmienok.

Z uvedeného dôvodu si navrhovateľka, po doručení uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa
08.9.2010, č.k. XTo XX/XXXX uplatnila listom náhradu škody dňa 24.11.2010, u odporcu v 2. rade.
Odporca v 2. rade odpovedal listom zo dňa 10.12.2010 s tým, že nárok na náhradu škody považuje

za premlčaný a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nespadá pod povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

S námietkou premlčania navrhovateľka nesúhlasí z nasledujúcich dôvodov:
- Nárok na náhradu škody si uplatnila riadne a včas v adhéznom konaní,

- prípravné konanie trvalo od 20.7.2006, kedy si prvýkrát uplatnila nárok na náhradu škody dňa
27.9.2006, pričom jej neboli riadne doručované rozhodnutia policajného orgánu,
- zúčastnila sa ako poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 16.3.2009, na hlavnom pojednávaní dňa
08.2.2010 súd vyhlásil rozsudok, kde priznal navrhovateľke nárok na náhradu škody v rozsahu 663, 87
eur a vo zvyšku ju odkázal na občianskoprávne konanie,

- v uznesení Krajského súdu v Bratislava zo dňa 08.9.2010 odvolací súd vyslovil názor, že bolo chybou
súdu prvého stupňa, že nepoučil poškodených o tom, že páchateľ trestného činu zavinil škodu pri plnení
pracovných povinností a poškodený si v takomto prípade nemôže uplatniť škodu voči páchateľovi.
- Na hlavnom pojednávaní dňa 17.2.2011 vyhlásil súd prvého stupňa uznesenie, ktorým boli poškodení
vylúčení z hlavného pojednávania a to z dôvodov uvedených na 17. strane uznesenia.

Na základe uvedeného je navrhovateľka toho názoru, že o tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedela
až na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Bratislave dňa 08.9.2010, avšak v uplatnení jej práva
jej bránila prekážka začatej veci, ktorá odpadla až vyhlásením uznesenia súdu prvého stupňa dňa
17.2.2011. Subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, jej teda mohla začať

plynúť až od 08.9.2010, kedy je preukázaná vedomosť o tom, kto za spôsobenú škodu zodpovedá.
Uplynutie trojročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody, by v danom prípade
znamenalo rozpor s dobrými mravmi, keďže jej márne uplynutie navrhovateľka svojím konaním
nespôsobila.

V prípade náhrady za spôsobenú nemajetkovú ujmu objektívna premlčacia doba neexistuje.

Pokiaľ ide o vecnú pasívnu legitimáciu odporcu v 2. rade, poukázala navrhovateľka na Smernicu Rady
č. 72/166úEHS, č. 90/232/EHS, č. 2000/26/ES, podľa ktorých členské štáty musia prijať opatrenia,
aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bola pokrytá poistením.

Za poškodeného sa pritom považuje akákoľvek osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu následkom
dopravnej nehody. Právne vety vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. XXCo XX/
XXXX zo dňa 03.03.2010, kde bolo prihliadnuté na eurokomformný výklad pojmu náhrada škody a škoda
na zdraví v ustanovení §4 ods. 1, 2,4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého sa v rámci
náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody.

K návrhu na začatie konania sa vyjadril odporca v 1. rade, keď uviedol, že bol v čase dopravnej
nehody majiteľom a prevádzkovateľom nákladného auta zn. TATRA EČV: E.-XXX-G., ktoré pri nehode
šoféroval teraz už jeho bývalý zamestnanec H. G.. Vozidlo bolo povinné zmluvne poistené u spoločnosti
Kooperatíva, a.s. Povinnosť oznámiť vznik škodovej udalosti si odporca splnil u poisťovateľa dňa

27.7.2006. Odporca v druhom rade odškodnil poškodených s výnimkou navrhovateľky, u ktorej vzniesol
námietku premlčania. Rovnako odporca v 1. rade túto námietku vzniesol. Prevádzkovatelia a majitelia
motorových vozidiel zodpovedajú za škodu spôsobenú ich prevádzkou a z uvedeného titulu musia byť
poistení . V trestnom konaní vystupovali ako poškodené viaceré subjekty a tieto boli odporcom v 2.rade odškodnení. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že až na základe právneho názoru Krajského súdu
v Bratislave sa dozvedela o zodpovednosti odporcu v 1. rade za spôsobenú škodu. Tak poisťovateľ ako
i odporca v 1. rade nemôžu zodpovedať za neznalosť zákona zo strany navrhovateľky.

Odporcav2.radesavyjadrilknávrhupodanímdoručenýmsúdudňa24.1.2012. Potvrdil,ževsúvislostis
dopravnounehodouvzniklanavrhovateľkeškodatitulomnákladovpriusmrtení,tedanákladovspojených
s pohrebom vo výške 2489,54 eur za zriadenie pomníka, z ktorej má navrhovateľka právo na náhradu v
sume 663,88 eur, ktorú si uplatnila v prípravnom konaní a v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde

Pezinok, č.k.: XT XXX/XXXX dňa 16.3.2009. Navrhovateľka si svoje nároky uplatňovala iba proti osobe
H. G.. Po doručení uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.9.2010, si dňa 24.11.2010 uplatnila
nárok na náhradu škody u odporcu v 2. rade, pričom listom zo dňa 10.12.2010 odporca v 2. rade oznámil
navrhovateľke, že jej nárok považuje za premlčaný a že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nespadá
pod povinné zmluvné poistenie. Odporca v 2. rade je toho názoru, že chybou súdu prvého stupňa , že
nepoučil poškodených, ako postupovať v prípade, že ku škode došlo pri plnení pracovných povinností.

Vo vzťahu k odporcovi však je nárok na náhradu škody premlčaný, nakoľko, k nehode došlo dňa
20.7.2006 a právo na náhradu škody sa premlčalo najneskôr dňa 20.7.2009, avšak navrhovateľka si
nárok voči odporcovi uplatnila až dňa 24.11.2010.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, toto postenie zodpovednosti za škodu nepokrýva.
Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka jej osobne spätá s osobou,
ktorá sa neoprávneného zásahu dopustila. To znamená, že nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy,
by si mala navrhovateľka uplatniť priamo voči vinníkovi dopravnej nehody a tým bol vodič motorového
vozidla H. G..

Súd vykonal dokazovanie obsahom listinným dôkazov nachádzajúcich sa v spise: protokol o nehode v
cestnej premávke, lekárske potvrdenie zo dňa 20.7.2006, záznam o úraze príslušníka PZ, uznesenie o
začatí trestného stíhania, zo dňa 20.7.2006, uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 29.3.2007,
zápisnica o výsluchu svedka, obžaloba XPv XX/XX-XX, zápisnica z pojednávania XT XXX/XXXX

zo dňa 16.3.2009, 20.7.2009, 08.2.2010, rozsudok Okresného súdu č.k. XT XXX/XXXX-XX zo dňa
08.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Bratislave XTo XX/XXXX zo dňa 08.9.2010, žiadosť o súčinnosť
zo dňa 11.11.2010, oznámenie o škodovej udalosti poisteným, uplatnenie si náhrady škody zo dňa
24.11.2010, odpoveď na žiadosť, objednávka pomníka, príjmový a pokladničný doklad, faktúra č.
XXXXXX, uznesenie XTo XX/XXXX zo dňa 31.8.2011, poistná zmluva zo dňa 08.12.2005, všeobecné

poistné podmienky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
potvrdenie o pobyte, pracovná zmluva zo dňa 29.9.2006, rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, č.p. X.-
XXX/PK-XXXX zo dňa 21.2.2007 Pribinova súd vypočul účastníkov konania a navrhnutých svedkov. Po
vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav veci :

Dňa 20.7.2006 okolo 17.30 hod. vodič nákladného auta Tatra, EČV: E. XXXAF - H. G., Q.. XX.XX.XXXX,
jazdiaci po Myslenickej ulici v Pezinku sa nevenoval plne vedeniu vozidla, v dôsledku čoho neumožnil
bezpečný aplynulýprejazdmotorovémuvozidluPolícieSRsozapnutýmsvetelnýmmajákomnastreche
vozidla a prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej bočnej časti vozidla polície, v dôsledku čoho
vozidlo Polície narazilo do elektrickej rozvodne rodinného a došlo k požiaru, pričom syn navrhovateľky

utrpel ťažké popáleniny celého tela, ktorým následne v nemocnici dňa 30.7.2006 podľahol. Uvedené
bolo uznané ako smrteľný pracovný úraz, nakoľko syn navrhovateľky ho utrpel pri plnení pracovných
povinností príslušníka Policajného zboru SR.

V Protokole o nehode v cestnej premávke, v kolónke technické údaje . je uvedený ako majiteľ vozidla

Tatra EČV: E. XXXAF: D. Y. - D. W., Š., Z., Č.. XXX, ktorý protokol o nehode prevzal, čo potvrdil svojím
podpisom.

Dňa 20.7.2006 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, vydal uznesenie Č.: K.-XXX/X-
K.-U. -XXXX začal trestné stíhanie H. G. ako obvineného za trestný čin ublíženia na zdraví. Uznesením

zo dňa 29.3.2007 bol Jozef Adámik obvinený z trestného činu usmrtenia.

Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 27.9.2006 vyplýva, že ako poškodená bola
vypočutá matka zomrelého R. H. - navrhovateľka, ktorá do zápisnice uviedla, že si uplatňuje náhraduškody na vynaložených finančných nákladoch spojených s vybudovaním pomníka, ktorých presnú výšku
si bude uplatňovať v občianskom právnom konaní od vinníka nehody, nakoľko pomník bude stavať cca
rok po smrti svojho syna. Dňa 04.12.2008 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok obžalobu ,

doručenú Okresnému súdu 05.12.2008, na obvineného H. G., pre trestný čin usmrtenia podľa § 149
odsek 1, odsek 2 písomne a trestného zákona. V obžalobe je uvedené, že nákladné vozidlo Tatra 148
EČ E. XXX G. patrilo spoločnosti D. Y., D.-W., G., Y. Y.Í. Z., Š..

Na hlavnom pojednávaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. XT XXX/XXXX dňa

16.3.2009, bola prítomná ako poškodená i navrhovateľka a uplatnila si do zápisnice náhradu škody vo
výške 75.000,-Sk, ktorá predstavuje náklady na vybudovanie pomníka.

K nárokom na náhradu škody sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že prevádzkovateľ vozidla bol proti
zodpovednosti za škodu poistený.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2009, kde bola navrhovateľka prítomná, bol vypočutý odporca v 2.
rade, ktorý okrem iného uviedol, že obžalovaný H. G. pracoval u neho 3-4 roky pred nehodou a naďalej
u neho pracuje. Tiež uviedol, že vozidlo je povinne zmluvne poistené v poisťovni Kooperativa, a.s.

Na hlavnom pojednávaní dňa 08.2.2010 obhajca obžalovaného výslovne uviedol, že k dopravnej

nehode došlo počas plnenia pracovných povinností obžalovaného a teda nie je možné zaviazať ho na
náhradu škody. Okresný súd Pezinok dňa 08.2.2010 vyhlásil rozsudok č.k. XT XXX/XXXX, ktorým uznal
obžalovanéhoH.G.vinnýmpreprečinusmrteniaao.i.zaviazalobžalovanéhozaviazalnanáhraduškody
navrhovateľke v rozsahu 663, 87 eur, vo zvyšku ju odkázal na občianske súdne konanie. Navrhovateľka
podala proti uvedenému výroku odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením XTo XX/XXXX zo dňa 08.9.2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
v celom rozsahu a vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie navrhovateľky zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Bratislave na strane 16 konštatuje, že obžalovaný sa dopustil

trestného činu pri vedení služobného vozidla patriaceho spoločnosti D. Y. - D.-W.. Prevádzkovateľ
vozidla je preto zodpovedný za škodu, ktorá jeho prevádzkou vznikla. Súd prvého stupňa preto pochybil,
keď poškodených pripustil na hlavné pojednávanie, pretože títo si nárok na náhradu škody uplatnili
nesprávne voči obžalovanému. Páchateľ, ktorý trestným činom spôsobil škodu zavineným porušením
povinnostípriplnenípracovnýchúloh,zodpovedázaňusvojmuzamestnávateľovi.Poškodenýsivtakom

prípade nemôže v rámci adhézneho konania uplatniť voči páchateľovi nárok na náhradu škody. Ak tak
predsa urobí, má súd uznesením rozhodnúť o tom, že poškodeného nepripúšťa do trestného konania.
Bolo preto chybou, keď súd navrhovateľku v tomto smere nepoučil.

Opätovne súd prvého stupňa vyhlásil vo veci rozsudok dňa 17.2.2010, č.k. XT XXX/XXXX, kedy opäť

uznal obžalovaného H. G. vinným pre prečin usmrtenia. K náhrade škody na strane 17. rozsudku
uviedol, že vykonaným dokazovaní bolo zistené, že obžalovaný sa dopustil trestného činu pri vedení
služobného vozidla patriaceho spoločnosti D. Y. - D.-W.. Poškodeným si teda nárok uplatňovať si škodu
voči páchateľovi trestného činu neprináleží a tieto si môžu uplatňovať iba proti podnikateľskému subjektu
D.Y.-D.-W.,kdebolobžalovanývrozhodnomčasezamestnaný.Zuvedenéhodôvodusúdpoškodených

do trestného konania s právom uplatniť si nárok na náhradu škody nepripustil.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.8.2011 zamietol odvolanie navrhovateľky proti
uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa.

Dňa 11.11.2010 navrhovateľka požiadala listom odporcu v 1. rade o poskytnutie súčinnosti pri oznámení
čísla poistnej zmluvy odporcu v 1. rade a oznámenie informácie, či poistnú udalosť nahlásil a pod akým
číslom je evidovaná.

Z oznámenia škodovej udalosti poisteným č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, bolo zistení, že poistený

odporca v 1. rade oznámil škodovú udalosť poisťovni KOOPETATIVA a.s., teda odporcovi v 2. rade,
dňa 27.7.2006.

Dňa 24.11.2010 si navrhovateľka listom uplatnila nárok na náhradu škody u odporcu v 2. rade.Odporca v 2. rade dňa 10.12.2010 navrhovateľke písomne oznámil, že v zmysle § 106 Občianskeho
zákonníka považuje jej nárok za premlčaný a preto nemôže jej návrhu vyhovieť.

Navrhovateľka s uvedeným názorom odporcu v 2. rade nesúhlasila, čo prejavila v nasledujúcej
korešpondencii.

Navrhovateľka súdu predložila objednávku kamenárskych prác u spoločnosti Kamenárske práce R.Á. -

R.- Združenie, príjmový a pokladničný doklad o zaplatenej zálohe 30.000,-Sk a faktúru č. XXXXXX na
sumu 75.000,-Sk.

Z ďalších predložených listinných dôkazov súd zistil, že rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v
Bratislave, zo dňa 20.11.2006 bolo navrhovateľke ako pozostalému rodičovi priznané jednorazové
odškodnenie, na základe jej žiadosti a to v sume 179.070,-Sk. V zákonom stanovenej lehote sa

navrhovateľka proti rozhodnutiu odvolala a namietala výšku jednorazového odškodnenia. Jej odvolaniu
bolo vyhovené, keď Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím zo dňa 21.2.2007, jej priznalo jednorazové
odškodnenie v sume 447.675,-Sk.

Z pracovnej zmluvy č.p. K.-XX-XX/X-R.-XXXX bolo zistené, že navrhovateľka je od 29.9.2006

zamestnankyňou Ministerstva vnútra SR.

Súd nariadil na prejednanie veci ústne pojednávanie, kde navrhovateľka vypovedala, že nesúhlasí s
námietkou premlčania, ktorú vzniesli odporcovia. Nárok na náhradu škody si včas a riadne uplatnila
a to dňa 27.9.2006 v prípravnom konaní a dňa 16.3.2009 v trestnom konaní pred Okresným súdom

Pezinok. Odporca v 1. rade bol v čase vzniku dopravnej nehody poistený a preto žiada, aby jej škoda
bola vyplatená z povinného zmluvného poistenia. Škoda spočíva v nákladoch na zriadenie pomníka a v
usmrtení jej syna. Trvala na to, že ona chybu neurobila. Okresný súd Pezinok ju nesprávne usmernil, čo
sa týka možnosti uplatniť i nárok na náhradu škody. Až 08.9.2010 sudkyňa uviedla, že si poškodení majú
uplatňovať nárok na náhradu škody voči zamestnávateľovi páchateľa trestného činu. Okamžite cestou

právnej zástupkyne reagovala a uplatnila si škodu u odporcu v 1. rade.

Syna vychovávala sama od jeho 4 rokov, bol jej jediným synom a jeho smrť ju nepredstaviteľne zasiahla.
Mali veľmi dobré vzťahy, žili v jednej domácnosti spolu s jej rodičmi. Jej syn bol veľmi obľúbený,
aktívny, dobrý každému rád pomohol. Teraz zostala sama, všade má jeho fotografie, chodí na cintorín.

V súvislosti s jeho smrťou odbornú pomoc nevyhľadala, jej zdravotný stav je v norme, stále pracuje.

Odporcav1.radevypovedal,žesivšetkysvojepovinnostiprevádzkovateľavozidlasplnil.Nehoduriadne
nahlásil poisťovni a škoda bola ostatným poškodeným uhradená.

Právny zástupca odporcu v 1. rade trval na námietke premlčania. Navrhovateľka si škodu uplatňovala
iba voči vodičovi vozidla, čo bola chyba. Zrejme bola nedostatočne poučená, avšak neznalosť
zákonaneospravedlňuje.Poisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
nepočíta s krytím nemajetkovej ujmy a poukázal na rozhodnutie XCdo XXX/XXXX, kde je vyslovený
názor, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčateľný.

Právny zástupca odporcu v 2. rade poukazoval na písomné stanovisko, zotrvávajúc na námietke
premlčania nároku navrhovateľky. Od počiatku bolo všetkým zúčastneným jasné, že vodič, ktorú nehodu
zavinil, nie je majiteľom motorového vozidla, ale že týmto je odporca v 1. rade . Premlčanie sa týka i
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Z výpovedí svedkov vyplynulo, že syn navrhovateľky R. H. bol milý a čestný mladý muž, ktorý vždy a
každému rád pomohol. Bol veľmi obľúbený. S matkou mal veľmi dobrý vzťah, mali sa radi. Bol jej jediným
synom, boli si navzájom oporou a pomáhali si. Jeho smrť bola pre navrhovateľku obrovskou stratou a
spôsobila jej nevýslovnú bolesť.

V záverečných rečiach právni zástupcovia poukazovali na svoje doterajšie písomné i ústne vyjadrenia,
kladúc dôraz najmä na námietku premlčania nároku navrhovateľky.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako
aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia článku 8 odseku l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd,

publikovaného pod č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie. Z ustanovenia článku 17 Medzinárodného paktu o občianskych
a politických právach publikovaného pod č 120/1976 Zb. vyplýva, že nikto nesmie byť vystavený
svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie a každý má
právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený , ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé,

z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2, určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 Občianskeho zá-2003konníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu
osobnosti manželovi a deťom, ak ich niet, jeho rodičom.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákon upravuje

Podľa § 15 z. č. 381/2001 ods. 1 náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

(2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 4 zákona ods. 1 /č. 381/2000 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Ods. 2/ Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

V konaní bolo preukázanou skutočnosťou, že dňa 20.7.2006 bol syn navrhovateľky - R.. R. H., Q..
XX.X.XXXX, účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo tak, že vodič nákladného auta Tatra, EČV:
E. XXXAF - H. G., Q.. XX.XX.XXXX, jazdiaci po Myslenickej ulici v Pezinku sa nevenoval plne vedeniu
vozidla, v dôsledku čoho neumožnil bezpečný a plynulý prejazd motorovému vozidlu Polície SR so
zapnutým svetelným majákom na streche vozidla a prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej

bočnej časti vozidla polície, v dôsledku čoho vozidlo Polície narazilo do elektrickej rozvodne rodinného
a došlo k požiaru, pričom syn navrhovateľky utrpel ťažké popáleniny celého tela, ktorým následne v
nemocnici podľahol. Okresný súd Pezinok dňa 08.2.2010 vyhlásil rozsudok č.k. XT XXX/XXXX, ktorým
uznal obžalovaného H. G. vinným pre prečin usmrtenia a o.i. zaviazal obžalovaného na náhradu škody
navrhovateľke v rozsahu 663,87 eur, vo zvyšku ju odkázal na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením XTo XX/XXXX zo dňa 08.9.2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
v celom rozsahu a vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Krajský
súdvBratislavenastrane16 konštatuje,žeobžalovanýsadopustiltrestnéhočinu privedeníslužobného
vozidla patriaceho spoločnosti D. Y. -D. W.. Prevádzkovateľ vozidla je preto zodpovedný za škodu,

ktorá jeho prevádzkou vznikla. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď poškodených pripustil na hlavné
pojednávanie, pretože títo si nárok na náhradu škody uplatnili nesprávne voči obžalovanému. Páchateľ,
ktorý trestným činom spôsobil škodu zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh,
zodpovedá za ňu svojmu zamestnávateľovi. Poškodený si v takom prípade nemôže v rámci adhézneho
konania uplatniť voči páchateľovi nárok na náhradu škody. Opätovne súd prvého stupňa vyhlásil vo veci

rozsudok dňa 17.2.2010, č.k. XT XXX/XXXX, kedy opäť uznal obžalovaného H. G. vinným pre prečin
usmrtenia. K náhrade škody na strane 17. rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaní bolo zistené,
že obžalovaný sa dopustil trestného činu pri vedení služobného vozidla patriaceho spoločnosti D. Y. -D.
W.. Poškodeným si teda nárok uplatňovať si škodu voči páchateľovi trestného činu neprináleží a tieto
si môžu uplatňovať iba proti podnikateľskému subjektu D. Y. - D. -W., kde bol obžalovaný v rozhodnom

čase zamestnaný. Z uvedeného dôvodu súd poškodených do trestného konania s právom uplatniť si
nárok na náhradu škody nepripustil.

Návrhom doručeným súdu dňa 10.08.2011 sa navrhovateľka domáhal proti odporcom v 1. a 2. rade
náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 20.663,87 eur. Neskôr petit návrhu zmenila a

domáhalasazaplateniasumy630.684,46eurakonáhradyškodyzausmrteniejejsynaR.H.azaplatenia
sumy 663, 87 eur ako náhrady škody za zaplatenie pomníka a tiež náhrady trov konania.

Svoj nárok pôvodne rozdelila na nárok na náhradu škody v podobe nákladov na výstavbu a zhotovenie
pomníka a náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej smrťou jediného syna. Neskôr svoj právny názor

modifikovala a trvala na tom, že ona nároky sú nárokmi na náhradu škody, ktoré sú odporcovia povinní
uhradiť z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.

Tak odporca v 1. rade ako aj odporca v 2. rade vzniesli námietku premlčania nároku na náhradu škody

ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd posúdiac tieto námietky dospel k nasledujúcim právnym záverom :

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) azároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným

spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u
súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne

posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto
postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

Premlčanie nároku na náhradu škody
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná lehota a to kratšia subjektívna a
dlhšia objektívna .Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich

vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to napriek tomu, že ,
poškodenémuplynieeštedruhápremlčaciadoba.Subjektívnapremlčaciadobajedvojročnáanazačatie
jej plynutia vždy treba posúdiť subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa :
A/ jeho vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu,
ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch

B/ vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá.

Vždyjepotrebnévychádzaťzpreukázanejvedomostipoškodeného(nestačílenmožnosťdozvedieťsa).

V prípade nároku na náhradu škody za vyhotovenie pomníka v sume 663,87 eur, treba vychádzať

z momentu smrti syna navrhovateľky a to je podľa Záznamu o úraze deň 30.7.2006. Vznik škody sa
teda neodvíja od dopravnej nehody zo dňa 20.7.2006, pretože v čase jej vzniku bol syn navrhovateľky
ešte nažive a zraneniam podľahol až neskôr. Náklady spojené s pohrebom a teda i náklady spojené
s výstavbou pomníka sa môžu odvíjať až od smrti fyzickej osoby a tento moment sa nezhoduje s
dátum dopravnej nehody. Vznik škody - majetkovej ujmy na strane navrhovateľky a vedomosť o nej

nastala v momente, kedy obdŕžala faktúru za zhotovenie pomníka, respektíve od dátumu jej splatnosti
t.j. od 11.12.2008. Dovtedy reálna škoda vyčísliteľná v konkrétnom rozsahu navrhovateľke nevznikla,
existovala iba vo forme budúcich nákladov. Uvedenému nasvedčuje i zápisnica o výsluchu svedka -
poškodenej zo dňa 27.9.2006, kedy si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody za vynaloženie
finančných nákladov spojených s vybudovaním pomníka pre svojho syna. Doslova uviedla, že presnú

výšku škody si bude uplatňovať v občianskom súdnom konaní od vinníka nehody, nakoľko pomník bude
stavať cca o rok po pochovaní syna. Súd je toho názoru že dňa 11.12.2008 začala plynúť objektívna
premlčacia doba pre uplatnenie nároku na náhradu škody vzniknutej vynaložením finančných nákladov
za zhotovenie pomníka. To znamená, že objektívna trojročná premlčacia doba uplynula navrhovateľke
dňa 11.12.2011.

Nie je teda správny záver tvrdený navrhovateľkou, že si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a
včas v prípravnom konaní dňa 27.9.2006. Navrhovateľka v tom čase vychádzala z vedomosti, že škodu
spôsobil vinník dopravnej nehody H. G., avšak výšku škody vtedy nepoznala, pretože v tom čase
škoda ešte neexistovala. Túto navrhovateľka vyčíslila až na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde

Pezinok dňa 16.3.2009, pričom ju uplatňovala proti obžalovanému H. G.. Škoda teda nebola uplatnená
riadne - proti správnemu subjektu.

V rámci konania navrhovateľka viackrát namietala, že o skutočnosti, že vodič a vinník dopravnej nehody
spôsobil škodu v rámci plnenia svojich pracovných povinností a teda nárok na náhradu škody si musí

uplatniť voči jeho zamestnávateľovi - odporcovi v 1. rade, sa dozvedela až z uznesenia Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 08.9.2010.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na zákonný predpoklad začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby -
vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, pričom musí ísť o vedomosť preukázanú a nie domnelú.

Po prvý krát sa informácia o tom, že držiteľom vozidla je odporca v 2. rade nachádzala už v Protokole
o nehode v cestnej premávke, v kolónke technické údaje je uvedený ako majiteľ vozidla Tatra
EČV : E. XXXAF: D. Y. - D. W., Š.Č., Z., Č.. XXX. Na tej istej strane Protokolu je poznámka otom, že vozidlo je poistené v KOOPERATIVA, a.s. Protokole o nehode v cestnej premávke bol a je
súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS : K.-XXX/OVK-U.-XXXX a navrhovateľka sa z jeho obsahom mohla
oboznámiť najneskôr dňa 05.6.2008, kedy bola prizvaná k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu, spolu

so svojím vtedajším právnym zástupcom H.. K. J..

K nárokom na náhradu škody sa vyjadril obžalovaný na pojednávaní dňa 16.3.2009, ktorý uviedol, že
prevádzkovateľ vozidla bol proti zodpovednosti za škodu poistený.

Ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, navrhovateľka bola na tomto pojednávaní prítomná.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2009, kde bola navrhovateľka opäť prítomná, bol vypočutý odporca v
2.rade,ktorý okreminéhouviedol,žeobžalovanýH.G.pracovaluneho3-4rokyprednehodouanaďalej
u neho pracuje. Tiež uviedol, že vozidlo je povinne zmluvne poistené v poisťovni Kooperativa, a.s.

Nahlavnompojednávanídňa08.2.2010obhajcaobžalovanéhovýslovneuviedol,žekdopravnejnehode
došlo počas plnenia pracovných povinností obžalovaného a teda nie je možné zaviazať ho na náhradu
škody. Navrhovateľka bola opäť na pojednávaní prítomná.

Nie je teda akceptovateľným tvrdením navrhovateľky, že o povinnosti uplatniť si náhradu škody proti

zamestnávateľoviobžalovaného,sanavrhovateľkadozvedelaažnaverejnomzasadnutíKrajskéhosúdu
v Bratislave dňa 08.9.2010. Súd je v danom prípade toho názoru, že vedomosť o tom, kto za škodu
zodpovedá získala navrhovateľka najneskôr 20.7.2009 na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom
Pezinok, kde bola prítomná a kde odporca v 2. rade výslovne do zápisnice uviedol, obžalovaný H. G.
pracoval u neho 3-4 roky pred nehodou a naďalej u neho pracuje a že vozidlo je povinne zmluvne

poistené v poisťovni Kooperativa, a.s. Súdy nemajú poučovaciu povinnosť v tom zmysle, aby radili
účastníkom konania, či poškodenému, kedy a proti komu si majú náhradu škody uplatniť. Z uvedeného
vyplýva, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby začal plynúť najneskôr 21.7.2009, kedy je
preukázaná vedomosť navrhovateľky, kto za škodu zodpovedá a z toho vyvodiť záver, že dvojročná
subjektívna lehota na uplatnenia nároku na náhradu škody uplynula dňa 21.7.2011. Dňa 24.11.2010

si navrhovateľka listom uplatnila nárok na náhradu škody u odporcu v 2. rade. To znamená, že si svoj
nárok na náhradu škody uplatnila v dvojročnej premlčacej lehote, riadne a včas.

Výška náhrady škody bola ustálená na sumu 75.000,-Skk a je tvorená nákladmi na výstavbu pomníka
pre syna navrhovateľky a ktorá je potvrdená faktúrou č. XXXXXX. Z uvedenej sumy má navrhovateľka

nárok na sumu 663,87 eur, ktorú sumu si napokon uplatnila i v návrhu na začatie konania.

Uvedená škoda bola spôsobená v priamej súvislosti s konaním zamestnanca odporcu v 1. rade, ktorý
bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k.: XT XXX/XXXX, zo dňa 08.2.2010, za
ktorú zodpovedá jeho zamestnávateľ - odporca v 2. rade.

Vozidlo patriace odporcovi v 2. rade bolo povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a odporca v 2. rade je povinný nahradiť škodu priamo
poškodenému a v rozsahu uvedenom v § 4 zákona ods. 1 /č. 381/2000 Z.z. poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného

v poistnej zmluve.

Ods. 2/ Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Súd dospejúc k záveru, že nárok na náhradu škody uplatnenej navrhovateľkou riadne a včas,
spočívajúcej v nákladoch na výstavbu pomníka pre jej zomrelého syna, nie je premlčaný, mal za to,že navrhovateľka preukázala tak výšku vzniknutej škody, ako aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a porušením právnej povinnosti . Preto v tejto časti súd návrhu na začatie konania
vyhovel.

Premlčaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
Občianskoprávnu ochranu všeobecných osobnostných práv podľa § 11 a nasledujúcich, môže pri
neoprávnenom zásahu do svojej osobnosti uplatniť postihnutá fyzická osoba. Po smrti fyzickej osoby
prislúcha uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi alebo partnerovi, deťom a ak nie sú,

jej rodičom. Občiansky zákonník priznáva týmto taxatívne určeným osobám zvláštny typ právneho
nástupníctva na uplatnenie práva na ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby - tzv. postmortálnu
ochranu. Žiadnym ďalším osobám toto osobnostné právo v zmysle § 15 nevzniká. O všetkých určených
osobách je možné predpokladať, že majú veľmi úzky vzťah k zomrelej fyzickej osobe a že posmrtne
pretrváva záujem osobnostné práva zomrelej osoby chrániť. Osoby uvedené v § 15 OZ, rozdeľuje zákon
do dvoch skupín. Osoby zaradené do druhej skupiny, môžu svoje právo uplatniť až vtedy, keď nie sú

( nie nechcú) osoby patriace do skupiny prvej. Do prvej skupiny patrí pozostalý manžel a deti zomrelého.
Každý môže právo uplatniť samostatne. Ak nie sú osoby patriace do prvej skupiny, vzniká právo skupine
druhej a tú tvoria rodičia zomrelého, prípadne osvojitelia zomrelého.

Navrhovateľka je matkou zomrelého Pavla Jablonovského, ktorý bola v čase smrti slobodný a bezdetný

a preto niet žiadnej fyzickej osoby, ktorá by mohla uplatniť vzniknuté osobnostné právo v rámci prvej
zákonom určenej skupiny osôb. Z uvedeného je možné vyvodiť, že smrťou R. H., vzniklo navrhovateľke
ako jeho rodičovi , zvláštne právne nástupníctvo z titulu ktorého mu patrí právo domáhať sa nárokov
stanovených § 13 Občianskeho zákonníka. Z uvedenému hmotnoprávnemu postavenia navrhovateľky
je možné odvodiť i jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na ochranu osobnosti zomrelého

Pavla Jablonovského.

V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka sa môže oprávnená osoba domáhať, aby :
1. sa upustilo od neoprávnených zásahov do osobnostných práv
2. aby sa odstránili následky zásahov do osobnostných práv

3. aby sa poskytlo primerané zadosťučinenie osobe, do ktorej osobnostných práv bolo zasiahnuté.

Navrhovateľ podal tzv. satisfakčnú žalobu, ktorej obsahom je dosiahnutie primeranej satisfakcie a to buď
morálnej alebo finančnej, v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa súdnej praxe, osoby uvedené § 15 OZ môžu uplatniť z titulu ochrany osobnosti všetky nároky
zakotvené v § 13, s výnimkou práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tento názor však nie
je jednoznačne zdieľaný a neexistuje pre neho zákonný podklad.

Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby sa poskytuje len proti takému zásahu, ktorý je

možné kvalifikovať ako neoprávnený, teda protiprávny alebo nedovolený. Neoprávneným zásahom do
súkromného a rodinného života je podľa súčasnej judikatúry súdov, spôsobenie úmrtia blízkeho člena
rodiny.

R NSČR sp. zn. 30Cdo 1678/2004: spôsobenie úmrtia člena rodiny je neoprávneným zásahom do

súkromia členov rodiny. Primeraným zadosťučinením je v tomto prípade i náhrada nemajetkovej ujmy.

S poukazom na vyššie uvedené, súd môže konštatovať, že konaním Jozefa Adámika, za ktoré
zodpovedá odporca v 1. rade došlo k neoprávnenému zásahu do práv chránených § 11 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka, Ústavou SR, Listinou základných ľudských práv a slobôd a tento zásah bol

nielen spôsobilý, ale spôsobil značnú ujmu na práv zomrelého Pavla Jablonovského ako na právach
navrhovateľky.

Navrhovateľka si pôvodným návrhom uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000,-
eur, neskôr túto modifikovala na sumu, tvrdiac, že sa jedná o škodu, ktorú je odporca 1. a 2. povinný

uhradiť z povinného zmluvného poistenia.

Tak odporca v 1. ako aj odporca v 2. rade namietli premlčanie nároku navrhovateľky na náhradu
nemajetkovej ujmy.Všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva sa premlčujú a osobitná úprava
nepremlčateľnosti práv podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravená nie je. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho
zákonníka). Princíp istoty právnych vzťahov umožňuje nepremlčateľnosť len u práv zákonom výslovne
upravených (vylúčená analógia legis a iuris). Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je
jednorazové právo a toto nemožno podriadiť pod inštitút záväzkových vzťahov a predstavuje právo na
osobitnú formu ochrany osobnosti fyzickej osoby neviazanú na žiadne iné právo. Právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch - peňažná satisfakcia vzniká už okamihom zásahu do osobnosti fyzickej
osoby, nevyžaduje potrebu predchádzajúceho uplatnenia u osoby do práv zasahujúcej a nekonštituuje
sa až súdnym rozhodnutím, ktoré je teda len deklaratórne .Uplatňovanie práv na náhradu škody v
trestnom konaní a vôbec existencia a trvanie trestného alebo iného konania voči osobe zasahujúcej do
osobnosti fyzickej osoby nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty (nespôsobí prerušenie jej plynutia),
keď má vplyv len na preukázanie zodpovednosti deklaratórnym rozhodnutím. Právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch - peňažnú satisfakciu (zadosťučinenie) je podľa ustanovenia § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka osobným právom majetkovej povahy vyjadriteľným peňažným ekvivalentom a
podliehajúcim premlčaniu vo všeobecnej trojročnej lehote počítanej od okamihu zásahu do práv fyzickej
osoby na ochranu osobnosti.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z ustanovenia § 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorej sa navrhovateľka domáhala svojim prvým žalobným návrhom,
táto vyjadruje najmä náhradu za utrpené pocity frustrácie, šoku, stresu, smútku, straty zo spoločenstva
s milovanou osobou, a podobne.

Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v predmetnom prípade sú:
- existencia ujmy ( spočívajúca v poškodení duševného zdravia žalobkyne)
- porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon (spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej
za narušenie osobnostných práv žalobkyne)
- príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa §

101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.

Čo sa týka začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, je

potrebné sústrediť pozornosť na ústredný moment jej vzniku a tým bola smrť syna navrhovateľky R. H..
Tento moment nastal dňa 30.7.2006, kedy syn navrhovateľky v dôsledku utrpených zranení v nemocnici
zomrel. Dňa 31.7.2006 začala navrhovateľke plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota na náhradu
nemajetkovej ujmy a uplynula dňa 31.7.2009. Navrhovateľka si právo na náhradu nemajetkovej ujmy po
prvýkrát uplatnila až podaním návrhu na začatie konania, ktorý doručila súdu dňa 02.11.2012, teda po

uplynutí premlčacej doby. Do podania návrhu na začatie konania navrhovateľka vôbec v súvislosti so
smrťou syna nespomínala nemajetkovú ujmu, hovorila iba o škode vzniknutej v súvislosti s nákladmi na
výstavbu a realizáciu pomníka a smrťou syna. Listom zo dňa 21.2.2011 adresovala odporcovi v 2. rade
výzvu, kde žiadala z titulu smrti svojho syna poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy vo výške 35.000,-Eur,
titulom náhrady škody na živote jej syna. Tento list bol zaslaný odporcovi v 2. rade rovnako po uplynutí

premlčacej doby.

Nie je správny záver navrhovateľky, že smrťou syna, ktorú v pripustenej zmene petitu vyčíslila na sumu
630.684,46 eur, je škodou. Platná právna úprava prijatá v Občianskom zákonníku rozlišuje termínyškoda a nemajetková ujma. Škoda je zmenšenie majetku poškodeného, materiálne vyjadriteľné v
peniazoch. Nemajetková ujma je ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú,
ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Je nepochybné, že navrhovateľka okrem škody

materiálnej , utrpela smrťou syna najmä nemajetkovú ujmu. Uvedené celkom presne a správne popísala
v návrhu na začatie konania i jej pôvodne splnomocnená právna zástupkyňa. Navrhovateľka sa zo súdu
nepochopiteľných dôvodov z uvedeným výkladom nestotožnila a trvala na pojme „ škoda„. Smútok,
žiaľ, duševné útrapy a strata milovanej osoby podobe jediného syna nie sú, atribútmi materiálneho
charakteru, neznamenajú stratu v majetkovej sfére poškodenej, nie sú škodou v jej pravom zmysle.

Právne posúdenie veci je v kompetencii súdu, bez ohľadu na právny výklad účastníkov konania a
v danom prípade súd nado všetky pochybnosti vyslovuje záver, že návrhom na začatie konania si
navrhovateľka uplatnila v časti o zaplatenie sumy 630.684,46 eur nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, avšak po uplynutí premlčacej lehoty a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania , jej
súd tento nárok nemohol priznať a tejto časti návrhu vyhovieť.

Odporcamiv1.a2.radebolavkonaníopodstatnenevznesenánámietkapremlčania apretojunemožno
pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože inštitút dobrých mravov je zákonným
inštitútom a prispieva k istote v právnych vzťahoch. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva,

že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú
aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému
reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo
fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so
všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS
132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).

Odporca v 1. rade ani odporca v 2. rade márne uplynutie premlčacej doby nezavinili. Odporca v 1. rade
od vzniku škodovej udalosti sa pravdivo vyjadroval ku všetkým skutočnostiam, potvrdil, že vinník nehody

bol jeho zamestnancom. Škodovú udalosť nahlásil poisťovni, zúčastňoval sa všetkých nariadených
pojednávaní. Rovnako odporca v 2. rade konal legitímne a nie v rozpore s dobrými mravmi.

Odporcovia v 1. a 2. rade v konaní využili svoju procesnú obranu, ktorá im prináleží v zmysle zákona a
súd je povinný ju akceptovať. V tejto súvislosti súd opäť poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného

súdu SR:
Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd
nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu
v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,

že všeobecné súdy na základe výkladu a použití relevantných právnych noriem rozhodnú, a to za
predpokladu, že ich právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04).

Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci, súd nemohol inak, ako návrh v časti náhrady

nemajetkovej ujmy zamietnuť.

Navrhovateľka si v konaní uplatnila i právo na náhradu trov konania v sume 352,45 eur + 200, eur, ktoré
uhradila za právne služby advokátke H.. P. X..

Navrhovateľkin úspech v konaní bol nepatrný, vzhľadom k výške uplatneného nároku. Súd preto využil
ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, ktoré hovorí, že ak mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo nanáhradu trov konania. Prikloniac sa k uvedenému, súd vo výroku rozsudku vyslovil, že žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Na záver súd vyslovuje hlbokú ľútosť nad stratou mladého života, nad smrťou jediného syna
navrhovateľky a chápe bolesť a žiaľ, ktorý musela navrhovateľka v dôsledku tejto tragickej udalosti
podstúpiť. Je nepochybné, že stratu syna jej nemôže nikto a nič nahradiť. Bolo by adekvátnym, ak by
navrhovateľka dostala za svoju obrovskú stratu náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch,
avšak v danom prípade, ju súd nemohol navrhovateľke priznať a zmierniť tak aspoň čiastočne následky

zásahu do jej osobnostných práv.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v
Bratislave cestou tunajšieho súdu do 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba

odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane

vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.