Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41C/640/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215230871
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215230871.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľa Y. W., nar.

XX.X.XXXX,bytomV.,M.X,tohočasubytomC.,W..I..T.X,protiodporkyniŽ.W.,C..Z.,nar.XX.X.XXXX,
bytom H. XX, V., toho času bytom Z. X. XXX, X. H., N., X., v konaní o určenie manželského výživného,
takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ na náhradu trov konania n e m á právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2015 žiadal, aby súd zaviazal
odporkyňu prispievať na jeho výživu titulom manželského výživného sumou 40 eur mesačne.

Po skutkovej stránke návrh na určenie manželského výživného zdôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel
manželstvo dňa XX.XX.XXXX v pravoslávnom chráme v Košiciach, z manželstva pochádza syn Y.,
nar. X.X.XXXX. V spoločnej domácnosti s manželkou žil dva roky, kedy odišiel za prácou do Š.. Po
roku prišla manželka aj so synom za ním. V zahraničí začali jeho prvé problémy s alkoholom, čo malo

za následok postupný rozpad manželstva. V roku 2013 sa vrátil naspäť na Slovensko, kde v rámci
možnosti využíval pracovné príležitosti. Momentálne sa nachádza v resocializačnom zariadení, keďže
si uvedomil dôsledky svoje závislosti. Toho času je bez príjmu. Manželka býva v Š., nemá informácie
o jej zamestnaní, majú sťaženú komunikáciu.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania o manželskom výživnom písomne vyjadrila v podaní
doručenom súdu dňa 21.4.2016, v ktorom podaní s určením manželského výživného nesúhlasila.

Uviedla, že vo februári 2016 mali rozvodové konanie, kde súhlasila s výživným zo strany navrhovateľa
na ich mal. dieťa vo výške minimálneho výživného, čo činí nejakých 27 eur mesačne. Výdavky na mal.
dieťa sú však podstatne vyššie. Od 28.3.2016 žiadala o pomoc v hmotnej núdzi, na ktorú skôr nemala
nárok. Do konca januára 2016 jej príjem činil 211,31 eur mesačne. Zvyšných 40 eur na navrhovateľa
nemá, stará sa o mal. syna, je nezamestnaná, pracuje iba dve hodiny denne päť dni v týždni.

Odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila z finančných dôvodov. Navrhovateľ sa

pojednávania zúčastnil. V súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti odporkyne.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, predloženými
listinnými dôkazmi (Spisom Okresného súdu Košice II. č.k. 27P/100/2015, Sobášnym listom,zmluvou č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX o poskytovaní starostlivosti v rámci realizácie opatrení v
resocializačnom stredisku, Rozhodnutím ÚPSVaR zo dňa 10.11.2015 o prerušení konania vo
veci posúdenia pomoci v hmotnej núdzi, Oznámením C. zo dňa 9.12.2015 a zo dňa 27.11.2015,

Rodným listom dieťaťa účastníkov konania, Vyjadrením odporkyne a ostatným spisovým materiálom),
výsluchom navrhovateľa , pričom zistil tento skutkový stav veci:

V čase podania návrhu na manželské výživné dňa 16.10.2015 boli účastníci konania manželmi.

Okresný súd Košice II. rozsudkom č.k. 27P/100/2015-88 zo dňa 26.2.2016 manželstvo účastníkov
konania Ž. W., C.. Z., nar. XX.X.XXXX a Y. W., W.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané
v knihe manželstiev matričného úradu V. - L. Y., U. A.. XXX, C. XXXX, na str. XX, pod por. č. XXX,
rozviedol. Súčasne schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej na čas po rozvode zveril mal. Y. W.,
W.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia majú právo mal. Y. zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne zaviazal otca (v tomto konaní navrhovateľa) prispievať na výživu

mal. Y. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona,
počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.3.2016.

Z listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ dlhšiu dobu žil v Š. s manželkou a synom, odkiaľ sa

vrátil na územie Slovenskej republiky v roku 2013. Mal problémy s nadmerným užívaním alkoholu. Od
februára 2016 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a poberá dávky v hmotnej núdzi 60 eur
a príspevok na bývanie 124,70 eur mesačne. Odporca sa od XX.X.XXXX nachádza resocializačnom
zariadení C. v T.. Za pobyt v resocializačnom zariadení platí 100 eur.

Na pojednávaní dňa 22.6.2016 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že bol nútený tento
návrh podať, pretože z úradu práce poberá príspevok na bývanie v resocializačnom zariadení. Jeho
príjem činí 124 eur mesačne, z toho 100 eur platí za C. a 10 eur na lieky a zvyšok na hygienu. Stravu
má zabezpečenú v resocializačnom zariadení. Má vyživovaciu povinnosť na mal. Y. W., W.. X.X.XXXX,
ktorý žije s matkou a s matkou navrhovateľa v Š.. Navrhovateľova matka aj platí výživné na jeho

syna. Okrem Y. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Toho času žije v resocializačnom zariadení v T., je to
posledná dedina, ďalej sú už len ukrajinské hranice a pracovné príležitosti tam nie sú. Z toho dôvodu
nepracuje.
Z listinných dôkazov súd ďalej zistil, že odporkyňa v Š. poberala dávky v nezamestnanosti za obdobie od
10/2015 do 01/2016, z čoho mala odvody 69,30 eur. S maloletým býva v 5-izbovom byte aj so svokrou.

Maloletý navštevuje 4. ročník Základnej školy, stravuje sa v škole, kde matka platila za školskú jedáleň
100 eur mesačne a od januára má štátnu dotáciu 60 % zľavu zo školného. Od 28.3.2016 žiada o pomoc
v hmotnej núdzi, na čo skôr nemala nárok.

Z písomného podania odporkyne zo dňa 21.4.2016 súd zistil, že menovaná s určením manželského

výživného nesúhlasí.

Podľa ust. § 71 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.

Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi.

Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia manželského výživného v sume 40 eur
mesačne, počnúc podaním návrhu.Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v danom prípade vyživovacia povinnosť medzi
manželmi vznikla uzavretím manželstva a trvá až do právoplatného súdneho rozhodnutia o rozvode
manželstva. Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že návrh na určenie manželského výživného navrhovateľ podal
16.10.2015, manželstvo účastníkom konania bolo právoplatne rozvedené 31.3.2016.

Predmetom tohto konania je preto určenie manželského výživného za obdobie od 16.10.2015 do

31.3.2016.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodol tak, že návrh na manželské výživné
zamietol. Keďže súd určuje výživné podľa stavu zisteného v čase rozhodnutia, mal za to, že v danom
prípade je dôvodnézamietnutienávrhu,nakoľkosúčasná finančnásituáciaodporkyne,kedyodporkyňa
nepracuje(resp.pracuje,upratuje lennadvehodinydenne5dnivtýždni)apožiadalaopomocvhmotnej

núdzi, pritom zabezpečuje celodennú starostlivosť o svojho 11 ročného syna ktorý jej bol zverený do
osobnej starostlivosti v rozvodovom konaní, neumožňuje súdu toho času určiť manželské výživné.
Určenie manželského výživného zo strany odporkyne na navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov
by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

V predmetnom konaní o určenie manželského výživného bol navrhovateľ neúspešný. Odporkyňa
náhradu trov konania nežiadala. Preto o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že odporkyni náhradu
trov konania nepriznal a navrhovateľ na náhradu trov nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na

Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.