Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/339/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111245073
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111245073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa:
R.. V.Á. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U.. W. XX, Bratislava, zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., ul.
Radlinského 2, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Národná banka Slovenska, so sídlom
Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. apríla 2013 č. k. 7C 225/2011-191, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaviazania
odporcu k zaplateniu istiny 2.552,19 Eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa § 14 zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení neskorších
predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom ul. Poľná č. 1, 811 08 Bratislava, IČO:
35 784 717, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. oddiel Dr, vložka č. 383/B (ust.

§ 221 a nasl., ust. § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami navrhovateľa, právneho
zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov: R.. E. V., F. X., V.. W. Y., R..
E. Č., Z. M., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, oboznámením
sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 3K 95/2010, sp. zn. 19C 56/2011,
sp. zn. 7C 194/2011, sp. zn. 7C 206/2011, s obsahom spisu zn. ČVS: PPZ-36/BPK-B-2012. Z

"Písomného upozornenia družstva zo dňa 13.5.2003" zn. 3098/2003-G-4 od Úradu pre finančný trh
mal za preukázané, že PDSI bolo okrem iného upozornené, že úrad vykonáva dohľad nad činnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 135 ods. 1 zákona) a nie nad celkovou činnosťou
družstva s tým, že v liste uvedené informácie nie sú v súlade so skutočnosťou a šírenie nie je možné, a to
ani vo vzťahu k členom družstva (list prevzalo PDSI dňa 16.5.2003). Z odporcom predloženého originálu
listu z 26.4.2007, zn. ODO-4282/2007 od NBS zistil, že NBS vyzvala PDSI s poukazom na ust. § 35
ods. 1 zák. č .747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001

Zb. o predloženie dokladov a informácií, a to všeobecné informácie o investičnej stratégii a štruktúre
aktív družstva s informáciou, kto spravuje aktíva družstva, štruktúru majetku družstva k 31.12.2005 a
31.12.2006, v členení investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva
a štruktúra záväzkov družstva a zoznam obchodov, ktoré boli do majetku družstva nakúpené alebo zmajetku družstva predané investičné nástroje a iné cenné papiere s informáciou, akým spôsobom boli
obchody vykonávané. Podľa "Rozhodnutia predstavenstva družstva o prijatí za člena družstva" zo dňa
06.05.2002 navrhovateľ sa stal vlastníkom členského podielu v celkovej hodnote 112.000,- Sk a podľa

príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.09.2005 navrhovateľa vložil do PDSI sumu 20.000,- Sk.
Z potvrdenia vystaveného dňa 09.02.2011 vyplynulo, že navrhovateľ je majiteľom členského podielu č.
11331 v celkovej hodnote 2.552,19 Eur. NBS vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.07.2010
o predbežnom opatrení, ktorým obchodníkovi s cennými papiermi uložila zdržať sa nakladania s
majetkom klientov zvereným Obchodníkmi s cennými papiermi bez predchádzajúceho písomného

súhlasu NBS a toto rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo obchodníkovi s cennými papiermi doručené
dňa 14.07.2010. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a)
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky
Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011

s právoplatnosťou dňa 04.03.2011. NBS podala dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní
oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru,
Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii, č.k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo
dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku
pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Na základe potvrdenia o zániku členstva v družstve a
o zániku nároku na vyrovnaní podiel zo dňa 23.02.2011, mal tiež preukázané, že navrhovateľovi členstvo
v družstve zaniklo dňa 10.12.2010, čím zároveň vzniklo ako bývalému členovi voči družstvu právo na
vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 13.281,75 eur, ktoré bolo splatné dňom 10.6.2011 podľa čl.
21 ods. 2 Stanov družstva PDSI.

Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 11.4.2011, č.k.
3K 95/2010, právoplatným dňa 5.5.2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, a súd ustanovil do funkcie
správcu W.. W. Y. a vyzval veriteľov dlžníka, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili

svoje pohľadávky. Navrhovateľ podaním zo dňa 21.12.2011 doručeným NBS dňa 9.1.2012 požiadal o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS
(t.j. až po podaní návrhu na začatie konania na súd). Policajný zbor, Úrad boja proti korupcii, odbor boja
proti korupcii Bratislava, oddelenie vyšetrovania, Pribinova 2, Bratislava, listom zo dňa 20.9.2012, ČVS:
153/BPK-B-2010, oznámilo súdu, že začalo trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre

obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, prebieha naďalej vyšetrovanie a doposiaľ nebolo voči žiadnej konkrétnej
osobe vznesené obvinenie podľa § 206.

Z výsluchu svedka R.. E. V. zistil, že pôsobil od samého začiatku vzniku spoločnosti CAPITAL INVEST

v pozícii predsedu predstavenstva a taktiež pôsobil na začiatku v PDSI (v družstve). CAPITAL INVEST
bol založený roku 1997 a pôsobil na Družstevnej ul. č. 1, kde až do roku 2000 pôsobilo 5 zamestnancov.
CAPITAL INVEST hľadal spôsob ako získavať zdroje od obyvateľov, ktoré by mohol následne investovať
do podnikateľských aktivít. Ako najvhodnejší spôsob pracovníci CAPITAL INVESTU vybrali spôsob
založeniapodielovéhodružstva,ktoréformouzískavaniačlenovaichčlenskýchvkladovmalokumulovať

finančné zdroje. Spoločnosť PDSI pokračovala v súčinnosti s CAPITAL INVEST až do roku 2002, kedy
bola prijatá novela zákona o cenných papieroch. Vtedy pred družstvom stála povinnosť, keďže chcelo
naďalej ponúkať majetkové hodnoty, spracovať "Prospekt investície", v zmysle novely zákona o cenných
papieroch. Zo schválenia Prospektu investície pre PDSI vyplynulo o.i. plnenie informačnej povinnosti,
ktoré prevzal na seba opäť CAPITAL INVEST. Informačná povinnosť pozostávala z predkladania

polročných a ročných správ o finančnej situácii družstva. Tieto správy boli predkladané NBS pred ich
zverejnením v Obchodnom vestníku, v Hospodárskych novinách a taktiež pred zverejnením na web
stránke družstva PDSI. Okrem toho bola povinnosť každý štvrťrok zverejniť zmenu aktuálnej hodnoty
členského podielu, ktoré opäť zabezpečovali pracovníci CAPITAL INVESTU. Prijatím zákona o cenných
papieroch bola potreba sa prispôsobiť zmluvný vzťah medzi PDSI a CAPITAL INVEST novej legislatíve,

a tak v zmysle Prospektu bola Zmluva o finančných službách nahradená "Zmluvou o správe portfólia
cenných papierov", (uzatvorená 28.11.2001 medzi PDSI a CAPITAL INVEST). Súčasťou tejto zmluvy
bolo i odovzdanie portfóliá družstiev do správy CAPITAL INVEST. Zmluvu o riadení portfólia družstiev
ukončil CAPITAL INVEST jednostrannou výpoveďou všetkým družstvám doručenou dňa 31.3.2010a zmluva skončila platnosť 30.4.2010. CAPITAL INVEST distribuovala finančné prostriedky družstva
podľa svojho uváženia a napriek výzvam zo strany predstavenstiev družstiev neodovzdal družstvám
portfólio, vrátane cenných papierov, ktoré spravoval a mal v úschove. Bol medzi tými, ktorí udeľovali

splnomocnenie.

Z výpovede svedka E. V. ako aj z iných listinných dôkazov zistil, že NBS vykonala v roku 2010
u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. Z účtovných dokladov obchodníka s cennými
papiermi bolo zistené, že tento nevykonával pre družstvo investičnú službu riadenia portfólia. Podľa

výpisu z Obchodného registra SR svedok vykonával roku 2002 - 2003 predsedu predstavenstva
obchodníka s cennými papiermi, t.j. od samotného jeho vzniku, potom odo dňa 8.8.2003 do dňa
27.11.2003 podpredsedu predstavenstva obchodníka s cennými papiermi a odo dňa 28.11.2003 do
3.9.2010 funkciu predsedu dozornej rady obchodníka s cennými papiermi. Uviedol, že členovia dozornej
rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa spoločnosti a kontrolujú,
či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou (ust. § 197 Obchodného zákonníka)

a že počas uvedeného času, čo bol svedok v najvyšších riadiacich funkciách obchodníka s cennými
papiermi mal a musel mať vedomosť o tom, že obchodník s cennými papiermi neriadi portfólio
družstva. Mal preukázané, že svedok vykonával najvyššie funkcie v orgánoch spoločností, t.j. bol
súčasne predsedom predstavenstva PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, EURO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, CI

HOLDING a.s., Bratislava (s týmto obchodným menom od 3.7.2003 až doposiaľ), predtým s tromi inými
obchodnými menami, a to CI HOLDING, a.s., CI HOLDING, o.c.p., a.s., a CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s. (IČO: 36 020 095), podpredsedom predstavenstva SPORITEĽNÉHO DRUŽSTVA STRED BB a
predsedom dozornej rady obchodníka s cennými papiermi CAPITAL INVEST o.c.p., a.s., Bratislava, IČO
35 828 749, s R.. Y. Č., ktorý bol tiež v orgánoch všetkých uvedených spoločností.

Z výsluchu svedkyne F. X. mal za preukázané, že jej pracovnou náplňou bola príprava interného
časopisu, komunikácia s klientmi a od februára 2002, odkedy bol schválený Prospekt investície, bola
poverená komunikáciou s NBS v oblasti prezentácie PDSI navonok. Skutočnosť, že portfólio PDSI je
nedostupné, znehodnotené, resp. odkedy to prestalo fungovať zistila v marci roku 2010, kedy malo prísť

k vyplácaniu výnosov členom družstva za rok 2009. Práve vtedy žiadali obchodníka s cennými papiermi
o zaslanie finančných prostriedkov na výplatu výnosov členov a obchodník už nevyplácal nič. Do roku
2010 nebola NBS upovedomená o tom, že by bolo portfólio nejakým spôsobom znehodnotené.

Z výsluchu svedka R.. L. L. zistil, že platby za družstvo vykonával iba obchodník s cennými papiermi

(režijné náklady, za telefón, cestovné náhrady, financovanie plesov, financovanie aktivít za členov
družstva), robili to pracovníci CAPITAL INVEST a z účtu výlučne. NBS požadovala, aby v informáciách
pre verejnosť bola uvádzaná veta: „S investíciami v uvedených družstvách je spojené riziko
a doterajší propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov“.

Z výpovede svedka V.. W. Y. (správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI), mal preukázané, že celková
výška pohľadávok prihlásených do konkurzu PDSI je cca 32 a pol. milióna eur. Objem popretých
pohľadávok v tomto čase je 90% a zistených asi 10%. V decembri 2012 bola prvá regulérna schôdza
veriteľov, od ktorej je umožnené správcovi speňažovať majetok. Do výťažku sa započítava aj vrátený
preplatok z preddavkov na daň z príjmu úpadcu od Daňového úradu Bratislava v sume 120.000,- Eur.

Predmetné speňažovanie sa týka hnuteľného majetku úpadcu.

Súd prvého stupňa vychádzal z čl. 1 ods. 1 veta prvá, čl. 2 ods. 2, 3, čl. 46 ods. 3, 4 Ústavy SR (zák. č.
460/1992 Z.z.), ako aj zo Zákona o dohľade (§ 35 ods. 1 a 2), podľa ktorého na účely dohľadu na diaľku
a na štatistické účely pri dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a

včas vypracúvať a predkladať NBS zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie,
podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo
iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo inej
činnosti dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to na
požiadanie NBS a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa odseku 2.

Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách, podkladoch
a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené výkazy,
hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej
metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti,preukázateľnosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie NBS predložiť podklady
a podať vysvetlenie v lehote určenej NBS. Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať NBS aj
účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku. Opatreniami, ktoré vydá Národná banka Slovenska

a ktoré sa vyhlasujú v Zbierke zákonov SR, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných
informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať NBS, rozsah, obsah, členenie,
termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov, hlásení, správ a iných
informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie.

Po právnej stránke vychádzal aj z ustanovení § 3 ods. 1, § 4, § 9 ods. 1, § 15 a § 16 zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (platného a účinného v rozhodnom období). Vyslovil, že v danom prípade ide o objektívnu
zodpovednosť štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok, a to: existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o

akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti
považoval za určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť

orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť
uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má totiž ústavou alebo
zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len čo mu ústava alebo
zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a
obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a

zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav,
aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a
tiež iným zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu v podobe právnej istoty mal
za zabezpečenú požiadavku predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Za základnú a podstatnú
súčasť obsahu právneho štátu považoval aj všeobecnú záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu,

samosprávy, právnické, fyzické osoby) ako aj dostupnosť pre adresátov.

Opísaná činnosť zo strany NBS podľa názoru súdu prvého stupňa nemohla z jeho strany založiť
nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Uviedol, že
PDSI (PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE), je družstvo spoločenstvom neuzavretého

počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských
a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva, je podnikateľský
subjekt založený podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale
aj podnikateľského rizika (Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti
pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby

konali niečo, čo im zákon neukladá). Družstvu bolo umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych
vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov (predmetných zmlúv). Mal za to, že navrhovateľ v
súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov dobrovoľne
vstúpil do záväzkového vzťahu s PDSI a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal
na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje

záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie.

Konštatoval, že pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti,
t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Štát (Slovenská
republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho

majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa
spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného
zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s
členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahla by tým podľa neho do občiansko-obchodnoprávnych
vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva, ako aj do vlastníckeho práva občanov

mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich
možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z
uvedených zmlúv. Uviedol, že až od 1.6.2010, od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3
Zákona o cenných papieroch podľa zákona č. 129/2010 Z.z., malo PDSI zákonom uloženú povinnosťdodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava
schválený prospekt investície (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1.6.2010), pričom za
prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1.6.2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy

(pred 1.6.2010) NBS nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla (táto právomoc jej
neprináleží ani v čase rozhodnutia súdu) určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má PDSI
investovať. Vyslovil, že odporca nezodpovedá za podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI, za plnenie
prospektu investície družstva PDSI zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI
(pričom žalobu v mene družstva proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej

porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a
ods. 4 Obchodného zákonníka a proti členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovení § 244 ods.
8 v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka). Za plnenie prospektu investície družstva PDSI
nezodpovedá odporca.

Uviedol, že v danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle

platných právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovalo do zmluvných vzťahov
s fyzickými osobami (navrhovateľom) a s právnickými osobami (obchodníkom s cennými papiermi)
uzatváraním vyššie špecifikovaných. Preto podľa neho nebola daná kompetencia NBS zasiahnuť voči
PDSI, keďže uzatváranie vzťahov medzi navrhovateľom (ako členom družstva) a PDSI bolo mimo rámca
dozoru NBS. Mal za to, že v návrhu na začatie konania ani počas konania navrhovateľ neuviedol žiadne

relevantnéskutočnosti,zktorýchbybolomožnévyvodiť,žeNBSsineplnilazákonomjejdanépovinnosti.
Uviedol, že navrhovateľ v snahe dosiahnuť vyššie výnosy zo vložených peňazí si musel byť vedomý, že
uzavretie právnych úkonov s PDSI môže byť spojené adekvátnym rizikom. Uzatvorené právne vzťahy
medzi nimi riadne definovali práva a povinnosti s vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo
potrebné, aby navrhovateľ disponoval odbornými vedomosťami či skúsenosťami.

Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach
a teda nepreukázal základný atribút vzniku škody a to, že by odporca nesprávne úradne postupoval
a ak chýba preukázanie čo i len jedného atribútu vzniku škody nie je možné konštatovať, že by boli
splnené ďalšie dva atribúty vzniku škody tak ako to predpokladá zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov. Poukázal na výpoveď svedka (bývalého štatutárneho zástupcu družstva) R.. E. V., ktorý
bol zároveň predsedom dozornej rady Obchodníka s cennými papiermi s tým, že aj prostredníctvom
neho malo družstvo (čiže aj navrhovateľ ako člen) dostupné všetky informácie o činnosti Obchodníka s
cennými papiermi, a mali zabezpečené priame dohliadanie na činnosť Obchodníka s cennými papiermi
vzhľadom na kompetencie dozornej rady družstva a členov dozornej rady družstva najmä podľa

ustanovení § 197 až § 201 Obchodného zákonníka.

Nemal za danú príčinnú súvislosť medzi konaním Slovenskej republiky zastúpenej NBS a vznikom v
návrhu označenej škody navrhovateľovi, pretože táto nevznikla navrhovateľovi, tým, že vložili finančné
prostriedky do PDSI, ale škoda mu môže vzniknúť jedine v dôsledku neschopnosti PDSI splniť svoj

záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie (navrhovateľ si uplatnil svoju
pohľadávku v konkurznom konaní), pričom navrhovateľ žalobu voči PDSI (družstvu) nepodal, čo sám
potvrdil vo svojej výpovedi.

Poukázal na ustanovenia § 415 a § 441 Obč. zák. a na to, že PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ

INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze",
vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE", sú podnikateľské subjekty (družstvá),
ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka (najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a §
221 až § 260 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do PDSI s plným

vedomímtoho,ževloženímfinančnýchprostriedkovsastalčlenompodnikateľskéhosubjektu(družstva),
pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia
a majetku družstva. Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako
štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva,
pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu

družstva. Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o
dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvuspôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti
nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred
záujmom družstva). Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie,

sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú svojím konaním družstvu spôsobili (Obchodný
zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2). Navrhovateľ (v danom prípade v spornom čase ako člen družstva
a ako investor) vedel, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší (propagovaný) výnos nie
je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Členská schôdza je najvyšším

orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva,
kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánoch v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov
PDSI. NBS vykonáva dohľad nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových
hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných
papieroch a investičných službách. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli
od 1.1.2006 na Národnú banku Slovenska) schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície

(Prospekt je informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich
investičné rozhodnutie) podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právoplatný dňa 28.3.2002), na základe ktorého
bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10
rokov. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s

cennýmipapiermizmluvu,ktorábyobsahovalazásadysprávyportfóliauvedenévprospekte,kontrolovať
plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov
vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná
komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom,
pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve,

okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej
komisie.

Konštatoval tiež, že Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a

o zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126
ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej

ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie
povinnosti predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S účinnosťou
od 1.6.2010 bola Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ

majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná banka Slovenska nevykonávala
a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení,

čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali
indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích
podielov či podielov na zisku jeho členom. Národná banka Slovenska po podaní podnetu Družstvom a
oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010
u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre

Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil
Národnej banke Slovenska žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval
portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu,
ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení

portfólia,nepredložilžiadnepokynyportfóliamanažéra,konfirmácieobstaranýchobchodovpredružstvá,
nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie
majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.Vychádzajúc z ustanovení § 222 ods. 1, § 222 ods. 2, § 223 ods. 2 § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka
konštatoval, že družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím
majetkom. Predstavenstvo PDSI bolo podľa Obchodného zákonníka povinné vykonávať svoju funkciu

s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov a ktorí podľa čl. 37
bodu 3 písm. b) Stanov PDSI riadili činnosť a spravovali majetok PDSI (pričom členovia predstavenstva
zo zákona spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone
ich funkcie - ust. § 243a ods. 1 a 2).

Poukázal aj na čl. 20 ods. 3 prvej vety Ústavy SR, v zmysle ktorého vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho
zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon
vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie
nad mieru ustanovenú zákonom. S poukazom na citované ustanovenie, mal za to, že vlastníctvo
členských podielov patriacich jednotlivým členom družstva zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne
a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímali o svoje práva a výkon svojich práv voči

družstvu, pretože inak ich podcenením či zanedbaním sa môžu sami pričiniť o znehodnotenie alebo
nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných a iných práv súvisiacich s družstvom.

Uviedol, že v zmysle čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 3 Ústavy SR uviedol, že štátne orgány (teda aj Národná
banka Slovenska), môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon platí pre všetky orgány verejnej moci, t.j. aj pre NBS pri výkone dohľadu. Povinnosti
možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných
práv a slobôd, ďalej ratifikovanou a vyhlásenou medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády SR vydaným na vykonanie
ratifikovanej a vyhlásenej Európskej dohody o vstupe SR do EÚ. Štátnu moc možno uplatňovať iba v

prípadoch a medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Zo skutkových okolností prípadu súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že bol to práve samotný
navrhovateľ (v danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a
dodržiavanie stanovených povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám),

ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a
preto musí následky s tým spojené znášať sám. Mal postupovať ako člen družstva v spolupráci
s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo
požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mal preukázané, že v čase rozhodnutia súdu navrhovateľ
nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti PDSI, proti žiadnemu členovi predstavenstva družstva

PDSI ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI (Obchodný zákonník ust. § 251 ods. 2, ust.
§ 243a ods. 4 a ust. § 244 ods. 8) aj keď každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať
žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním
spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky
družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak

veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a ak je na majetok družstva
vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej
komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva. Neprisvedčil navrhovateľovi
ani v tom, že nadobudol presvedčenie, že investuje svoje finančné prostriedky v súlade so zákonom v
domnení dohľadu vykonávaného NBS. Mohol sa a mal sa podľa neho presvedčiť ako člen družstva o

skutočnostiach uvádzaných PDSI, navrhovateľ sa mal aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a
včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním
sa sám pričinil o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných
práv súvisiacich s družstvom a pokiaľ sa rozhodol v spornom období vložiť peňažné prostriedky do
družstva, pretože ponúkalo zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky

poskytované bankami, znamená to, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky.
Zdôraznil, že navrhovateľ svoje finančné prostriedky vložil do družstva PDSI a ponechal ich v družstve
PDSI (štandardne ako svoj členský vklad), a bol (je) v danom prípade v právnom vzťahu s družstvom
(PDSI), či už na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných
na výplatu údajných vyrovnacích podielov (uskutočnil samostatný výber podielov 3 krát - boli mu

vyplatené podiely na zisku v r. 2008, r. 2009 a v r. 2010). S poukazom na ustálený skutkový stav
dospel k záveru, že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky. A len v
prípade, ak by sa navrhovateľ nedomohol svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne
by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške). Navrhovateľ vložilfinančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je družstvo PDSI. Podľa Stanov družstva
PDSI, je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou
zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne

hospodárili s majetkom družstva.

Z posúdenia uplatneného nároku navrhovateľa v prvom rade podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu
škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. S ohľadom na uvedené skutočnosti

dospel okrem iného aj k záveru, že NBS vydala relevantné rozhodnutia (uvedené v odôvodnení), pričom
súd nezistil ani prieťahy v jej konaní. NBS postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch
(zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) a v súlade so zákonom o dohľade. Nestotožnil sa ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi
navrhovateľom označenou škodou, ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy (vkladu) do PDSI a
navrhovateľom označeným údajným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti

NBS, je daná príčinná súvislosť a ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť PDSI a
obchodníka s cennými papiermi, nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril PDSI. Uviedol, že uzavretím
právneho úkonu s PDSI, navrhovateľovi (členovi družstva) ním označená škoda ešte nevznikla, vznikla
mu vymožiteľná pohľadávka voči PDSI a škoda mu prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti
tejto pohľadávky voči PDSI, pričom táto skutočnosť, t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v

údajnej nečinnosti NBS, ale vo finančnom hospodárení PDSI (družstva) v rozsahu jeho predmetu
podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi tak to
samo o sebe podľa neho ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov
by bola uspokojená. Práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z
dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť. Uviedol tiež, že štát (Slovenská republika) nemôže

priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (v danom prípade PDSI) a jeho majetkovoprávnych
vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy PDSI sa spravovali v danom
čase Stanovami družstva ustanoveniami Obchodného zákonníka a navrhovateľ ako člen družstva (t.j.
podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého
nemalžiadenvplyv,aleprávenaopak,členskáschôdzajenajvyššímorgánomdružstva,prostredníctvom

ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho
orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Poukázal aj na vyjadrenie správcu
konkurznejpodstatyúpadcuPDSIV..W.Y.,zktoréhookreminéhovyplýva,žecelkovávýškapohľadávok
prihlásených do konkurzu PDSI je cca 32 a pol. milióna eur (v danom prípade sa nejedná iba o jeden
vklad jedného člena), ako aj na skutočnosť, že NBS dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní

podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného
zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii, č.k. ČVS:PPZ-153/BPK-
B-2010 zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že neboli preukázané v tomto konaní
zákonné predpoklady zodpovednosti Slovenskej republiky za navrhovateľom uplatnenú škodu titulom
nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v konaní, nepriznal náhradu

trov konania, s odôvodnením, že mu žiadne nevznikli a z uvedeného dôvodu ich náhradu ani nežiadal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu aj náhradu trov konania alebo zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že vo svojom návrhu podrobne

popísalnesprávnyúradnýpostupodporcuscitovanímustanovenízákona,zktorýchvyplýva,žeNárodná
banka Slovenska (ďalej len „NBS“) minimálne od roku 2007 zanedbávala svoje povinnosti pri výkone
dohľadu nad družstvom PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „družstvo“) aj
obchodníkom s cennými papiermi spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len „obchodník“).
Uviedol, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a

investíciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) je a bolo zisťovanie
a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov
a ich činností, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektomzo strany NBS. Odporca mal podľa neho v zmysle § 135 ods. 2 zákona o cenných papieroch
zisťovať čo v prípade družstva obchodníka ako ani jeho neurobil, všetky informácie a podklady o
dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v

prípade družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne
pravidelne dodatkovaný zo strany NBS a mal zisťovať podklady aj o iných rizikách, ktoré mohli viesť k
ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj jeho samotného. Mal za to, že v konaní aj
z výpovede svedka R.. E. V., H.., bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila,
že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov

investované v subjekte personálne a majetkovo prepojených s obchodníkom a družstvom. Konštatoval,
že právna úprava inštitútu prospektu investície obsiahnutá v zákone o cenných papieroch je výsledkom
implementácie Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4.11.2003 o prospekte, ktorý
sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene
a doplnení smernice 2001/34/ES. Poukázal na ust. § 125c ods. 1 zákona o cenných papieroch a
na to, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011, č. ODT-10890-4/2010,

vydanom v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z
dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. Uviedol,
že tieto údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to už
k 31.12.2006. Podľa neho družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128
ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od

31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne nezasiahla, až v máji 2011, kedy mu vydaním Rozhodnutia
o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Poukázal na skutočnosť, že konanie NBS o dohľade
nad družstvom z dôvodu neaktuálneho prospektu písomne iniciovalo družstvo podnetom z 15.4.2010
„Žiadosťou o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. o žiadosť o výkon dohľadu
na mieste“, a teda NBS ho nezačala z vlastného podnetu. K predčasnosti žalobného návrhu uviedol, že

podľa rozsudku NS ČR, sp.zn. 3Cdo 134/2003, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje
podať veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a
nerobí žalobu predčasnou, pretože súd v konaní o náhradu škody má povinnosť skúmať, či skutkový
stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom
konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na

rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu
konkurznej podstaty a stavu daného konkurzu. Poukázal tiež na to, že jeho pohľadávka bola správcom
popretá a vedie o ňu proti správcovi incidenčné žaloby. Navrhovateľ tiež namietal, že zo zápisníc o
pojednávaní súdu prvého stupňa nevyplýva, že listinné dôkazy boli oboznámené čítaním.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť z dôvodu, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie na
zistenie skutkového stavu, správne právne aj skutkovo vec vyhodnotil a jeho rozhodnutie považuje aj za
riadne odôvodnené. Považoval odvolanie navrhovateľa za účelové a jeho nárok za nepreukázaný a mal
zato,ženevyužilanivšetkymožnostinauplatnenieavymoženiesvojhonároku,keďnepodalžalobuvoči

členom predstavenstva a kontrolnej komisii družstva PDSI, ktoré boli zodpovedné v zmysle Obchodného
zákonníka za riadenie a nakladanie s majetkom družstva PDSI, ale hneď si uplatnil návrh na náhradu
škody voči nemu. Pokiaľ ide o navrhovateľom uvádzaný dohľad nad obchodníkom CI, prípadný
nesprávny úradný postup odporcu vyplývajúci z tohto dohľadu je podľa neho v bezprostrednej a priamej
príčinnej súvislosti s jeho eventuálnym údajným nesprávny úradným postupom spočívajúcom v údajnom

zanedbaní dohľadu nad obchodníkom CI. Uviedol, že navrhovateľ nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu
s obchodníkom CI, bolo v ňom len družstvo PDSI, ktoré s obchodníkom CI uzatvorilo zmluvu o riadnom
portfóliu a ktorému by mohla teoreticky vzniknúť škoda v priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym
údajným nesprávnym úradným postupom. Mal za to, že len družstvu PDSI vznikla povinnosť vrátiť
navrhovateľovi finančné prostriedky a len v prípade, že sa navrhovateľ nedovolá svojich pohľadávok voči

družstvuPDSI,budezrejmé,činavrhovateľovivzniklaalebonevzniklaškodaavakejvýške.Konštatoval,
že vyhlasovatelia verejnej ponuky majetkových hodnôt mali už od 1.6.2010 zákonom uloženú povinnosť
dodržiavať schválený prospekt investície, odkedy už mohla NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava
schválený prospekt investície, teda či si plní zákonom uloženú povinnosť. Informácie a podklady,
ktoré má zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona o cenných

papieroch, sa podľa neho vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so
zohľadnením jeho zákonom uložených povinností. Poukázal na čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR podľa
ktorých môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria do
pôsobnosti a kompetencii orgánu dohľadu. Pritom činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkovýchhodnôt je zákonom regulovaná len minimalisticky v ustanoveniach § 126 a § 130 zákona o cenných
papieroch o verejných ponukách majetkových hodnôt, zákon neukladal a ani neukladá vyhlasovateľom
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani družstvu PDSI, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia

a rozloženia rizík, ani ich krytia. K navrhovateľom uvedenej Smernici EÚ 2003/71/ES uviedol, že
táto sa nezaoberá problematikou verejnej ponuky majetkových hodnôt, ale problematikou verejnej
ponuky cenných papierov. Nevykonával tiež dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, tak ako uviedol
navrhovateľ a mohol len kontrolovať to, či zverejňované informácie družstvom PDSI obsahujú náležitosti
predpísané zákonom o cenných papieroch. K poukazu navrhovateľa na rozsudok NS ČR, sp. zn. 3Cdo

134/2003, uviedol, že Najvyšší súd ČR v záverečnej časti predmetného rozsudku výslovne judikoval,
že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednosti nárokov osôb uvedených v § 5
ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní“. K námietke odporcu ohľadom vykonania dokazovania listinnými
dôkazmi uviedol, že podľa zápisnice o pojednávaní súd prvého stupňa oboznámil obsah prednesov a
vykonaných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 1Obo 283/2006 z 27.2.2008, podľa ktorého nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne
známe a dôkazy, na ktoré navrhovateľ poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože navrhovateľ vedie
desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) prejednal vec podľa § 212 ods. 1

O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného
nároku, výsledky ktorého dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové
zistenia aplikoval aj správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver

a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodil a s jeho odôvodnením
rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil
v konaní súdu prvého stupňa ani procesné pochybenia a nestotožnil sa s názorom s námietkou
navrhovateľa, že nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zo zápisníc o pojednávaní
nevyplýva, že by bol ich obsah oboznámil čítaním, nakoľko v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.3.2013 je

uvedené,žesúdprvéhostupňaobsahvykonanýchavzápisnicikonkrétneuvedenýchlistinnýchdôkazov
nachádzajúcich sa v spise oboznámil a nie sú zaprotokolované žiadne výhrady voči tomu zo strany
účastníkov.

Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej

bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Podľa ods. 4 tohto
ustanovenia podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo
primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s
právnouúpravou,idetedaoúradnýpostup,priktoromdôjdekporušeniupravidielstanovenýchprávnymipredpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež
určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v
konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších

podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu
verejnej moci smeruje.

V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú
jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom alebo nezákonným rozhodnutím závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto
postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom
uznaných predpokladov. Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody,

príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal od odporcu náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym
úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa ust. § 14 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení neskorších predpisov. Svoj

návrh odôvodňoval tým, že peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu, že sa
spoľahol na to, že družstvo a aj obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými vykonáva
dohľad NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené jeho
peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Jeho spoľahnutie vychádzalo z
toho, že družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z OR -

zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania
činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených
finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb. Úrad pre
finančný trh (orgán dohľadu nad finančným a kapitálovým trhom podľa predchádzajúcej právnej úpravy,
ktorého kompetencie dohľadu prešli od 1.1.2006 do pôsobnosti NBS) Družstvu ako vyhlasovateľovi

verejnej ponuky majetkových hodnôt zhromaždené prostriedky schválil Prospekt investície (rozhodnutie
Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002 právoplatné dňa 28.3.2002 o schválení
prospektu investícií, ktorý bol priebežne aktualizovaný), a táto skutočnosť bola zapísaná na výpise
Družstva z Obchodného registra. Družstvo a obchodník s cennými papiermi mali uzatvorenú zmluvu,
ktorej predmetom bolo nadobúdanie, správa, riadenie portfólia Družstva, pričom príslušná zmluva

bola vždy súčasťou Prospektu investícií, a to v súlade so zákonom o cenných papieroch. Družstvo a
obchodník s cennými papiermi boli dohliadanými subjektmi finančného trhu, teda podliehali dohľadu
štátu zo strany zodpovedných orgánov za dohľad nad finančným trhom v zmysle príslušných právnych
predpisov. Spoľahol sa na tieto garancie riadneho vkladu peňažných prostriedkov do Družstva a ich
zákonného zhodnocovania a okrem iného aj že NBS podľa zák. o dohľade mala a má právomoc, ktorá

v sebe zahŕňa aj povinnosť vykonávať dohľad, že družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od
svojichčlenovazabezpečovaloichzhodnocovanievzmyslezák.č.566/2001Z.z.ocennýchpapierocha
investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch). Družstvo
tak robilo na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v zmysle ust. § 126 zákona o cenných
papieroch, na základe zverejneného prospektu investície, ktorý schválila Národná banka Slovenska,

prvý krát rozhodnutím Úradu pre finančný trh, č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002, právoplatným
dňa 28.3.2002 o schválení prospektu investície, ktorý následne v priebehu činnosti Družstva bol
priebežneaktualizovaný.Družstvonazhodnocovaniepeňažnýchprostriedkovodčlenovanadobudnutie
majetkových hodnôt pre nich používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p., so sídlom Poľná
1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 828 749, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I

oddiel Sa, vl.č. 2902/B - tento obchodník s cennými papiermi vykonával činnosť obchodníka s cennými
papiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb
NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb (obchodník
s cennými papiermi bol povolením vydaným NBS pri svojej činnosti - riadenie portfólia podľa ust.§ 6 ods. 1 písm. d) pri finančných nástrojoch obmedzený čo do ich druhu podľa ust. § 5 písm. a)
prevoditeľné cenné papiera, b) nástroje peňažného trhu, c) podielové listy, aj čo do okruhu osôb
tak, že ich môže vykonávať len pre právnické osoby, v ktorých má kvalifikovanú účasť CI HOLDING

a.s. a právnické osoby, nad ktorými vykonáva kontrolu Družstvo. Nadobúdanie majetkových hodnôt
z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v
rámciProspektuinvestícieupravovalazmluva,ktorúuzatvoriliakozmluvnéstranyDružstvoaObchodník
s cennými papiermi s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa ustanovení zák.
č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, o správe aktív a ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka

č. 513/1991 Zb. v platnom znení, a ktorá bola počas jej platnosti zmluvnými stranami menená a
doplnená, naposledy v znení a doplnení uskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa
2.6.2008. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala
byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti Obchodníka s cennými papiermi podľa
zmluvy 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). Nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľom verejnej
ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc

vykonávať dohľad NBS v zmysle ust. § 136 a nasl. zák. o cenných papieroch, kompetencie dohľadu jej
vyplývajú aj podľa zák. č. 566/1992 Zb. o NBS v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych
predpisov dohľad NBS nad obidvoma uvedenými subjektmi finančného trhu upravuje zák. č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení neskorších predpisov, ktorý inter alia
upravuje účel, postup, zásady činnosti aj podmienky výkonu dohľadu NBS (ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1

zákona o dohľade NBS). Na základe informácie od Družstva sa v máji 2010 dozvedel, že obchodník
s cennými papiermi s Družstvom k 30.4.2010 skončil činnosť, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio
cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a že z tohto dôvodu Družstvo nemá na výplatu
navrhovateľom zverených prostriedkov Družstvu, vrátane ich zhodnotenia. V tejto súvislosti poukázal
na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť ku škode na jeho majetku, pretože ako

uvádzalo Družstvo, obchodník s cennými papiermi počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, v
ktorých v rozpore so skutočným stavom o plnení svojich záväzkov zo Zmluvy, obsahom vyúčtovaní
Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu zverili členovia u obchodníka s
cennými papiermi prebieha v dohodnutej výške, takéto ubezpečenie vyplýva okrem iného aj z toho, že
si obchodník s cennými papiermi vyúčtovával za činnosť podľa Zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia

portfólia

Navrhovateľ vyvodzoval nesprávny úradný postup odporcu z toho, že účel dohľadu nad finančným
trhom, kompetencie a povinnosti NBS pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v SR sú stanovené
najmä v zákone o NBS, v zákone o dohľade a v zákone o cenných papieroch. NBS nepostupovala v

súlade s predpismi v oblasti jej pôsobnosti a právomocí pri výkone dohľadu, čím objektívne zodpovedá
za škodu, ktorá v dôsledku nesprávneho úradného postupu porušením zákonných ustanovení pre
konanie z jej strany pri dohľade vyplývajúcich z funkcie, účelu a cieľov dohľadu, vznikla mu škoda,
a to v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou
obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení

závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne
a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti,
pričom vedela z charakteru zistených porušení alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti
obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k
jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie podľa prospektu investícií,

aj keď o nepriaznivom dopade vedela alebo musela vedieť (NBS schválila Prospekt investícií Družstva,
ktorého súčasťou bola Zmluva a NBS vykonávala kontrolu nad činnosťou obchodníka s cennými
papiermi). Keď NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody
na majetku, ktorý zverilo obchodníkovi s cennými papiermi, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov
jeho členov, najmä nie však výlučne, neupozornila včas Družstvo (v príčinnej súvislosti s tým potom

Družstvo neupozornilo ani členov na možnosť rizika ohľadne ich majetkovej účasti v Družstve) na riziká
vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi po ich zistení, aby mohlo Družstvo a jednotliví
členovia ochrániť svoje investície. NBS Nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi,
aj keď bola o problémoch Družstva s ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že
obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb

vrátane navrhovateľa až do 1.3.2011, keď NBS odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie
na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorý bol
doručený NBS dňa 28.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa ust. § 86 ods. 3 zákona o cenných
papieroch Bankovej rade podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopnéhoplniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za
nedostupný klientsky majetok zverený navrhovateľom obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného
fondu investícií a tak uspokojiť následne nároky svojich členov vrátane neho. NBS inými zbytočnými

prieťahmi resp. svojou nečinnosťou podľa neho spôsobila, že neprijala v konaní voči obchodníkovi s
cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi
by nemohol, nakladať so svojím majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa
resp. tretích osôb, aj keď vedela alebo musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní
činnosti porušuje zákon o cenných papieroch. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila ust.

§ 1 ods. 1 zákona o dohľade, pretože nevykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi a
nad Družstvom tak, aby bo splnený účel zákona o dohľade, ktorým je dohľadom prispievať k stabilite
finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme
udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej
súťaže.

NBS podľa neho zanedbala svoje povinnosti a to obzvlášť odsudzujúcim spôsobom, pretože vedela a
musela vedieť, že jediným orgánom dohľadu nad nimi ako subjektmi finančného trhu, a teda spôsobom
zneužívajúcim jej postavenie, ktoré v konečnom dôsledku postihlo jednotlivcov, ktorí mali byť zákonom
o dohľade chránení ak vložili peniaze do dohliadaného subjektu, a nie nezodpovednosťou NBS a jej
nedbalosťou ohrození a nakoniec aj poškodení. V tomto smere NBS podľa názoru navrhovateľa konala

v rozpore s princípom právnej istoty každého občana, to znamená s princípom predvídateľnosti a
zákonných garancií postupu NBS ako orgánu verejnej moci, ktorý má povinnosť postupovať a vykonávať
svoju činnosť podľa právneho predpisu, ktorý mu zveruje nezastupiteľnú právomoc v oblasti dohľadu
nad finančným trhom.

Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti NBS podľa zákona o dohľade a škodou, ktorá mu vznikla.
vyvodzoval z toho, že NBS po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi nekonala
v súlade s o zásadou prevencie, a je zrejmé, že ak by tak konala, nevznikol by škodný následok na
strane navrhovateľa, pretože jeho prostriedky v družstve by prijatím a realizáciou opatrení stanovených
NBS po zistení nedostatkov u obchodníka s cennými papiermi boli v súlade s prijatými opatreniami

prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi riadne investované a zhodnotené podľa Prospektu
investícií.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle

§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou
Slovenska, nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri
vykonávanídohľadunadčinnosťouDružstva, pričomsastotožnilsodôvodnenímnapadnutéhorozsudku
súdom prvého stupňa v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza, že nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu.
Až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001
Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010

mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať
prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001
Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom
č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal

investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť
portfólia zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda
ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov
(napr.správcovskéspoločnostiprekolektívneinvestovanie).PretotietoneexistujúcepovinnostiDružstva

nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa
mylne domnieva navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo
plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba
poukázaťnato,žežalobcasimuselbyťvedomýtoho,žesjehoinvestícioujespojenérizikoažedoterajšíalebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001
Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou
vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22.7.2013). Nevedomosť navrhovateľa alebo jeho

údajné spoliehanie sa nemožno pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa
ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že o
rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné

prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská schôdza je
najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti
družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a
Stanov PDSI. Sám navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že. peňažné prostriedky do Družstva vložil
výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že družstvo a aj obchodník s cennými papiermi sú
subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým

budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Jeho
spoľahnutie vychádzalo z toho, že družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti
podľa výpisu z OR - zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských
vkladov a vykonávania činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom
zhodnotení vložených finančných prostriedkov. Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do PDSI

s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu
(družstva), pričom s členstva sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj
hospodárenia a majetku družstva. Bol to práve samotný navrhovateľ (v danom prípade sa jedná o
člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a dodržiavanie stanovených povinností v tomto vzťahu
ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám), ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu

Obchodným zákonníkom ako členovi družstva a v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka mal postupovať
ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo
možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mohol a mal sa presvedčiť ako člen
družstva o skutočnostiach uvádzaných PDSI, mal sa aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a
včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním

sa aj sám pričinil o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu).

Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán
družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú
zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Členovia

predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
družstva a všetkých jej členov (sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné
informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a
skutočnostiach,ktorýchprezradenietretímosobámbymohlodružstvuspôsobiťškodualeboohroziťjeho
záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy,

záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva).

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti Národnej banky Slovenska v
oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti a preto

ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností

Národnej banky Slovenska a štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľka vyhodnotila, ale
musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov
viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona, čo je proporcionálne s

tým, že nemožno poskytovať ochranu štátnemu orgánu, ktorý si prisvojí pri aplikácii zákona viac práv.
Nebola dôvodná ani námietka navrhovateľa o nedostatočných opatreniach Národnej banky Slovenska
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi
pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej banky Slovenska kobchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK -
9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,-
Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska,

opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi
s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne rozhodnutím zo dňa 21.
decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb.

Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci
postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní
žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských
slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Jej postup
bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať
iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štát (Slovenská

republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho
majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa
spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného
zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi
družstva (občanmi) a družstvom, zasiahol by tým podľa neho do občiansko-obchodnoprávnych vzťahov

a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo
rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť
nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených
zmlúv.

Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu v tomto konaní
žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.