Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713211010
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1713211010.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci žalobkyne:

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grosslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: SR - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobkyňa domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej

ujmy vzniknutej jej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ( Okresného súdu Pezinok )
v konaní medzi oprávneným: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným: D. M., o vymoženie pohľadávky
vzniknutej na podklade Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Exekučný súd bol v konaní nečinný a postupoval
so zbytočnými prieťahmi a v lehote stanovenej zákonom nerozhodol včas o zmene súdneho exekútora.
Oprávnenej vznikla z dôvodu nesprávneho postupu súdu majetková škoda a to náhrada účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správa a vymáhania
pohľadávky v celkovej sume 175 eur. Náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená porušením

právanarozhodnutieožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcievspojenísporušenímpráva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, vyčíslila žalobkyňa na sumu 331,92 eur. Žalobkyňa
sa domáhala, aby súd medzitým rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok a následne zaviazal žalovanú na zaplatenie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej žalobkyni. Podanou žalobou žalobkyňa zároveň
navrhla, aby súd prikázal vec na rozhodnutie inému súdu s poukazom na to, že Okresný súd Pezinok
nie je nestranným súdom, keďže práve Okresný súd Pezinok zapríčinil svojím konaním vznik škody

na strane žalobkyne.

2. Dňa 26.03.2015 podala žalobkyňa návrh na prerušenie konania, do právoplatného skončenia konania
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR_MS SR súdnemu dvoru Európskej únie v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010. Tunajší súd uznesením, č.k. 9C 47/2013-130
zo dňa 16.09.2015 konanie prerušil. Uznesením č.k. 9C 47/2013-149 zo dňa 10.10.2016 súd vyslovil
pokračovanie v konaní.

3. Súd v prejednávanej veci nariadil ústne pojednávania a predvolal účastníkov konania. Strany sporu
sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Súd akceptoval neúčasť
strán sporu na ústnom pojednávaní, vec prejednal v ich neprítomnosti a vo veci rozhodol rozsudkom.4. Súd pristúpil k zhodnotenou zisteného skutkového stavu, ktorý mal za preukázaný pripojeným súdnym
exekučným spisom tunajšieho súdu a sťažnostného spisu Spr 2046/2011.

5. Skutkový stav: Na tunajší súd bol exekučný spis postúpený z iného súdu dňa 27.03.2009. Exekučná
vec bola vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka č. 62, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s..r.o. c/a povinný: D. M., o
vymoženie peňažnej pohľadávky a jej príslušenstva. Exekúcia bola začatá na základe návrhu podaného

oprávnenou,ktorýbolpodanýexekútorskémuúradu.Tunajšísúdvydalpoverenienavykonanieexekúcie
č. 5102024441. Dňa 10.08.2009 podal žalobca návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorej súd
nerozhodol v zákonnej lehote.

6. Z veci sa vzťahujúcemu spisu Spr. 2046/2011, kde bola zaevidovaná sťažnosť oprávnenej na prieťahy
v konaní vo viacerých exekučných konaniach.

7. Použité právne predpisy:

8. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli

vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi,
ktorým je zákon č. 58/1969 Zb.

9. Podľa § 3 zákona 514/2003 Z.z ods. 1:

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 3 zákona 514/2003 Z.z ods. 1 :

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

11. Podľa § 9 z. č. 514/2003 Z.z. ods. (1), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

12. Podľa § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.13.Podľa§15ods.1z.č.514/2003Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

14. Podľa § 17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

15. Podľa § 17 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

16. Podľa § 17 ods. 3 z. č. 514/2003 Z.z Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

17. Podľa § 17 ods. 4 z. č. 514/2003 Z.z (Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku

2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 18 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

19. Podľa § 18 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov

konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 18 ods. 3 z. č. 514/2003 Z.z , súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná

odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

21. Použitá judikatúra : Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2003,
sp.zn. 3 Cdo 134/03: Charakter majetkovej ujmy (škody) má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa

(oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho
pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a
poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu.

22. Treba dodať, že zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia

Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu.

23. Zákon nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa
konkrétnychokolnostítoho-ktoréhoprípadumôžeísťoakúkoľvekčinnosťspojenúsvýkonomprávomocí
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel

stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva
z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom
predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska
účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupumôže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci
jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie

však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť
štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky).
24. Právne posúdenie veci: V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia zodpovednosti štátu

a zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu neprávneho úradného postupu
Okresného súdu Pezinok, ako súdu exekučného, ktorý mal spočívať v prieťahoch v konaní pri rozhodnutí
súduonávrhuoprávneného,vdôsledkuktorýchvzniklažalobkynimajetkováškoda anemajetkováujma.
25. Objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), predpokladá súčasné splnenie troch
podmienok:

1. nesprávny úradný postup,

2. vznik škody,

3. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

26. Ad 1/.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v
dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie

rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie
veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

27. V prejednávanej veci bolo zistené, že súd konal v lehotách dlhších, ako sú lehoty stanovené

zákonom. Žalobca podal sťažnosť na prieťahy v konaní smerujúcu proti viacerým exekučným konaniam,
ktorá bola zaevidovaná pod Spr. 2046/2011.

28. Ustanovenia Exekučného poriadku upravujú postup súdneho exekútora a exekučného súdu a
ukladajú, aby v lehote 30 dní od doručenia, rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora. V danom

prípade táto lehota nebola dodržaná.

29. Ad 2/.
Žalobkyňa súdu nepreukázala, že by jej nejaká škoda alebo nemajetková ujma vznikla. Škodu
definujemeakozníženiealebozmenšeniemajetku poškodeného,kuktorémubyneboloinakdošlo.Aksi

zoberieme výpis z obchodného registra žalobkyne, môžeme zistiť, že v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti i poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Pri výkone tejto činnosti musí žalobkyňa bežne
rátať i s takou agendou ako je správa pohľadávok a vymáhanie pohľadávok, teda i výkonom svojich
zamestnancov, vrátane udržiavania a správy informačného systému a administratívnou činnosťou.
Nejedná sa takú činnosť, ktorú by musela žalobkyňa vykonávať nad rámec svojej obvyklej činnosti.

Suma 175 eur, o ktorú sa údajne mal znížiť majetok žalobkyne nie je ničím preukázaná, rovnako tak
údajne vzniknutá nemajetková ujma.

Ad3/.
O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla

v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom
platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. V tomto prípade
nebola preukázaná škoda a nemajetková ujma, takže nemožno hovoriť ani o príčinnej súvislosti.

30. Právny záver: Žalobkyňa nepreukázala súdu vznik takých právnych skutočností, ktorých dôsledkom

by bol vznik zodpovednosti žalovanej za nesprávny úradný postup Okresného súdu Pezinok a to: vznik
škody a príčinnej súvislosti medzi nimi navzájom. Tento záver, viedol súd k zamietnutiu jej žaloby v
celom rozsahu.31. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak náhradu trov konania si neuplatnila a súd ich náhradu
žalobkyni preto nepriznal.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa§358Civilnéhosporovéhoporiadku,odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutianiejeprípustné.

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.