Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816010235
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816010235.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.04.2017, v senáte zloženom z

predsedu JUDr. Jána Galla a prísediacich Márie Hencelovej a Gizely Belákovej, v trestnej veci
obžalovaného G. T., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. T. L.. XX.XX.XXXX E. Š., J. K. D. Č.. XXX, okres
Levice, t.č. na neznámom mieste

j e v i n n ý

že v presne nezistenom čase od 27.09.2012 do 28.09.2012 v Rožňave nezisteným spôsobom vnikol
do oploteného dvora rodinného domu na ulici Jasne č. 4, kde vylomil vchodové dvere domu, následne
vylomil presklené dvere vedúce do predsiene, vnútorné priestory rodinného domu prehľadal a z izby
odcudzil obálku s finančnou hotovosťou 300 €, ku škode vlastníka domu - M. I. a poškodením dverí mu
bola spôsobná škoda vo výške najmenej 60 €,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

zločin krádeže podľa § 212 ods.1,4 písm.b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č.
313/2011 Z.z. s poukazom na § 138 písm.e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 313/2011 Z.z.

Podľa § 44 Trestného zákona u obžalovaného G. T. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, nakoľko

považuje trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne , uložený mu skorším rozsudkom
Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T/21/2016 zo dňa 06.06.2016 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 4To/46/2016 zo dňa 07.09.2016 za dostatočný na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa.

Podľa § 287 odsl1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej R. D.,
L.. XX.XX.XXXX, J. O. D., I.. J. XXXX/X škodu vo výške 360,- €. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave dňa 08.06.2016 podal obžalobu na G. T. pre zločin krádeže podľa §
212 ods.1,4 písm.b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.e) Trestného zákona v súbehu s

prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona.

Obžalovaný v čase podania obžaloby bol vo výkone trestu v ÚVTOS v Nitre. Dňa 27.10.2016
bol určený termín hlavného pojednávania na deň 30.11.2016, obžalovaný tohto pojednávania sa
nezúčastnil, pretože predvolanie neprevzal, z výkonu trestu bol prepustený dňa 29.06.2016. Následne
bol predvolaný na hlavné pojednávanie z adresy udanej na doručovanie, avšak podľa správ v mieste

bydliskasadlhodobonenachádza,jehopobytjeneznámy,vovýkontrestusatakistonenachádzaapreto
opatrením predsedu senátu zo dňa 07.04.2017 bolo rozhodnuté v zmysle § 360 Trestného poriadku z
dôvodov uvedených v § 357 ods.1 Trestného poriadku, že sa proti obžalovanému vykoná konanie ako
proti ušlému.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, z ktorej vyplynulo,
že využíva svojho práva nevypovedať, oboznámil sa tiež s jeho vyjadrením pri oboznamovaní s
výsledkami vyšetrovania, v ktorom uviedol, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu spáchal, je mu ľúto čo
urobil a spôsobenú škodu chcel uhradiť podľa svojich možností v čo najkratšej dobe.

Vina obžalovaného mimo vlastného doznania sa bola preukázaná aj ďalšími dôkazmi.

Z prečítanej výpovede poškodeného M. I. vyplynulo, že v čase od 27.09.2012 do 28.09.2012 došlo k
vniknutiu do jeho rodinného domu vlámaním a z domu mu bola odcudzená finančná hotovosť vo výške
300,- €, boli poškodené vchodové dvere do domu, ako aj presklené dvere vedúce do predsiene.

Z prečítanej zápisnice a fotodokumentácie z miesta činu nepochybne vyplynulo, že došlo v kritickom
čase k násilnému vniknutiu do rodinného domu M. I..

Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice vyplynulo,

že daktyloskopické stopy zaistené pri ohliadke miesta činu sú zhodné s daktyloskopickou stopou -
odtlačkom palca ľavej ruky obžalovaného G. T..

Z odborného vyjadrenia vyplynulo, že obžalovaný poškodením dverí spôsobil škodu vo výške 60,- €.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle zásad uvedených v § 2 ods.12 Trestného
poriadku , opierajúc sa o dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že
skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaný týmto konaním naplnil
všetky pojmové znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods.1,4 písm.b) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm.e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1

Trestného zákona.

Podľa § 212 ods.1,4 písm.b) Trestného zákona zločinu krádeže sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu
vec tým, že sa jej zmocní a spácha to závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm.e) Trestného
zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie aj vlámanie. V zmysle stanoviska Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp.zn. Tpj 78/2011, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí
tak malú škodu a spácha čin vlámaním naplní zákonné znaky zločinu krádeže § 212 ods.1,4 písm.b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.e) Trestného zákona a pokiaľ sa vláme do rodinného
domu , aj v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona.

Vdanomprípadebolopreukázané,žeobžalovanýsavlámaldorodinnéhodomupoškodeného,zktorého
odcudzil 300,- € a tak spôsobil malú škodu, ktorou v zmysle § 125 ods.1 Trestného zákona je škoda
prevyšujúca nad 266,- €.

Súdpriurčenídruhuavýmerytrestupostupovalpodľazásaduvedenýchv§34anasl.Trestnéhozákona.Obžalovaný pred spáchaním posudzovaného skutku, ako vyplýva z registra trestov odsúdený nebol,
bol však právoplatne odsúdený dňa 06.06.2016 Okresným súdom vo Veľkom Krtíši, sp.zn. 9T/21/2016 a
to pre zločin krádeže podľa § 212 ods.1,4 písm.b) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne, už dlhšiu dobu sa tam
nezdržiava. Počas výkonu trestu sa správal na požadovanej úrovni, správal sa nekonfliktne a priateľsky.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na to, že obžalovaný sa k trestnej

činnosti doznal, túto oľutoval, na to, že posudzovanú trestnú činnosť spáchal skôr, ako vo veci
Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 9T/21/2016 bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov
nepodmienečne, teda v zmysle § 44 Trestného zákona prichádza do úvahy uloženie trestu, mal za to,
že tento uložený trest je postačujúci na prevýchovu a nápravu obžalovaného, a preto upustil od uloženia
súhrnného trestu.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť uhradiť R. D., dcére
poškodeného, ako právnej nástupkyne, škodu vo výške 360,- €, za ktorú zodpovedá v zmysle § 420
Obž.zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde

v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
· prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).

· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
· poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je
· poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu
(§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.