Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/568/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113226114
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113226114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému:
O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Mesto J. (hlásený pobyt bezdomovca), do 30. júna 2016 za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
občianske združenie, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zast. advokátom: JUDr.
Bohdan Jakubis, Bratislava, Dobrovičova 13, o 1.742 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37C/69/2014-39 zo dňa 18. augusta 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný a Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV má voči
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I/ zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 36
Ro/213/2013-21 zo dňa 16.1.2014; II/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 740 eur s úrokom
z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9,25% p.a. od 26. mája 2011 do zaplatenia; III/ vo zvyšku návrh

zamietol a IV/ o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil vo veci samej právne ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 7 ods.
1, § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § § 52 ods. 1
a 2, § 54 ods. 1 a 2, § 488, § 489, § 491 a § 517 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnení.

3. Vecne odôvodnil rozsudok záverom o posudzovaní právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym
obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) - vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat
lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z.z., ako
iustanovenie§52anasl.O.z.),máprednosťpredvšeobecnouprávnouúpravou(Obch.z.)jenevyhnutné
predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa príslušných ustanovení O.z. a zákona

o spotrebiteľských úveroch. Z tohto pohľadu potom súd vyhodnotil nárok na zaplatenie istiny úveru
spolu s poplatkami, zmluvnou pokutou, úrokom a úrokom z omeškania za čiastočne dôvodný. Účastníci
konania uzavreli dňa 20.8.2010 úverovú zmluvu (zmluvu o revolvingovom úvere) č. 8100031718, z
ktorej formou povoleného čerpania úverového rámca vo výške 960,00 eur žalobca poskytol žalovanémupeňažné prostriedky (960,00 eur), ktoré sa žalovaný zaviazal splácať formou 36-tich mesačných splátok
po54,50eur,pričom„celkováčiastkaktorúmusídlžníkzaplatiť(t.j.úver+úrok...“)bolauvedenávovýške
1.962,00 eur. „Predpokladaná“ RPMN za úver bola uvedená vo výške 70,01%, ročná úroková sadzba

vo výške 70,01%, priemerná RPMN vo výške 47,37%. Poskytnutá čiastka revolvingu bola uvedená vo
výške 549,36 eur celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1.308,00 eur, „predpokladaná“
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola uvedená vo výške 60,28%, ročná úroková sadzba revolvingu
vo výške 68,44%. Podľa názoru súdu však v zmluve o úvere nebola jasne a určite vymedzená sadzba
úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov

bola zahrnutá v čiastke 1.962,00 eur, ktorá bola označená ako „celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť
(t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru)“. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru pritom nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby
sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj
nároky, na ktoré nemá právo; pokiaľ pod odplatu nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na skutočnosť,
že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj

predčasného - je preto vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do „odplaty“ za úver (a to aj
keby suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku). Takto chybne uzavretou zmluvou neboli dodržané
ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, teda zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú

sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V takýchto prípadoch sa potom v zmysle § 11,
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa nepreukázala, že
pri poskytnutí úveru konala s odbornou starostlivosťou, resp. nepreukázala, že z jej strany neprišlo k

hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (keď veriteľ / žalobkyňa je pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere povinná posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé

porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej
databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov); žalobkyňa
nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovaného ako dlžníka splácať úver. V takýchto
prípadoch sa potom v zmysle § 11, ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške istiny 960,00 eur, pričom
vzhľadom na nedostatky zmluvy o úvere a nepreukázanie, že zo strany žalobkyne neprišlo k hrubému
porušeniu povinností považoval súd prvej inštancie úver za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov,
vrátane nemožnosti uplatniť si (zo zhora uvedeného dôvodu) zmluvnú pokutu; keďže žalovaný zaplatil

z titulu splácania úveru žalobkyni iba sumu vo výške 220,00 eur, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu vo výške 740,00 eur (t.j. istina poskytnutého úveru 960,00 eur mínus žalovaným
uhradené splátky 220,00 eur); vo zvyšku uplatňovanej istiny (spolu aj s príslušenstvom) potom súd návrh
zamietol. Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobca tiež nárok a to vo výške základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (ku dňu 26.5.2011 vo výške 1,25%)

s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi
priznal úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 740,00 eur (t.j. prisúdená suma) od
26.2.2011 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia / splatnosti celého úveru) do zaplatenia. Súd
rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom pomere

- žalobca bol úspešný v časti 42,53%, žalovaný bol úspešný v časti 57,47%.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že ju nepriznal
žiadnemu z účastníkov, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom pomere - žalobkyňa v časti
42,53%, žalovaný v časti 57,47%.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas a to v celom rozsahu len žalobkyňa, primárne sa domáhajúca
zmeny rozsudku úplným vyhovením žalobe a uložením žalovanej tiež povinnosti na náhradu trov
konania. Namietala len všeobecne výskytom vád podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p., neúplnosťou
skutkových zistení pre nevykonanie všetkých potrebných dôkazov, vyvodením z vykonaných dôkazov

nesprávnych skutkových zistení i nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa
(odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O. s. p.), vôbec pritom nekonkretizujúc, v čom
by mala spočívať neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť právneho posúdenia
veci a aj v časti namietanej zmätočnosti konania nútiac odvolací súd sa prakticky len dohadovať, že
postupom odnímajúcim v tejto veci účastníkom konania možnosť konať pred súdom by tu malo byť
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku (tzv. arbitrárnosť).

6. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobkyne nevyjadril, naopak vedľajší účastník na jeho strane,
ktorý vystupoval v konaní do 30.6.2016 sa k doručenému odvolaniu žalobkyne sa vyjadril, navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnil si aj náhradu trov konania vo výške 179,44 eur.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa
i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.

odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľke, ktorá sa sama v odvolaní ochudobnila o to, aby sa odvolací súd aspoň stručne
vyporiadal aj s tzv. odvolacími námietkami, pretože tie boli v prejednávanej veci uplatnené spôsobom
vylučujúcim zaujatie akéhokoľvek stanoviska k ich opodstatnenosti alebo polemizovanie s nimi, pričom

pre zastúpenie žalobkyne tzv. advokátskou obchodnou spoločnosťou tu nebola poučovacia povinnosť
súdu (ani odvolacieho) o procesných právach a povinnostiach účastníčky (v tom čase úprava v § 5 ods.
2 a § 211 ods. 2 O. s. p., teraz § 160 a § 378 C.s.p.), tak ani potreba apelovania na odvolateľku, aby
svoje odvolacie námietky bližšie konkretizovala (keďže tu práve čisto formálne učinenie zadosť úprave
z ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p. neposkytovalo priestor pre vyzývanie na odstránenie vád odvolania, ktoré

tu takto neboli, zároveň však práve konkrétna podoba takýchto námietok privodila jediný možný postup
podľa prvej časti ust. § 387 ods. 2 C.s.p., predtým § 219 ods. 2 O. s. p..11.Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciuodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie,akovecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

12. Žalovaný a občianske združenie má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že boli v
odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktorébyodôvodňovalivýnimočneimnáhradutrovkonanianepriznať(§257C.s.p.).Ovýškenáhradytrov
odvolacieho konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto uznesenia.

13. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).