Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213469
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simokovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/X, Q., právne zastúpená PUCHALLA SLÁVIK & PARTNERS, Kmeťova 24, Košice, proti
žalovanému:PROFICREDITSlovakias.r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35792752,právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad,
č. k. 17C/450/2015-61 zo dňa 27.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok s tým, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške

436,81 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 22.06.2010 a je
neplatná. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vy výške, ktorá bude vyčíslená
v písomnom vyhotovení rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu PUCHALLA, SLÁVIK partners
s.r.o., so sídlom Kmeťová 24, Košice, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur na účet prevádzkovateľa systému Slovenská
pošta a.s. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §
37 ods. 1, § 52, § 53, § 101 ods. 2, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka a relevantných rozhodnutí
súdov SR.

3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu dňa 22.06.2010 uzatvorili úverovú zmluvu, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500,-- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať
v mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Dňa 22.06.2010 strany sporu uzavreli aj dohodu o
zrážkach zo mzdy, podľa ktorej žalobkyňa súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného
zabezpečilo vykonaním zrážok zo mzdy žalobkyne zamestnávateľom žalobkyne. Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ žalobkyne realizoval
zrážky zo mzdy. Zamestnávateľovi žalobcu súd prvej inštancie predbežným opatrením uložil zdržať

sa realizácie zrážok zo mzdy odo dňa doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
absolútne neplatný právny úkon aj pre rozpor so zákonom - ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď v dohode o zrážkach zo mzdy žalobkyňa ako spotrebiteľ nebolapoučená o dôsledkoch uzavretia dohody a nemala možnosť ju odmietnuť. Súd prvej inštancie poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21.04.2015,
podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Ust. § 5a a § 5b citovaného zákona nadobudlo účinnosť
01.05.2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, a preto od ich
účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Podľa súdu prvej inštancie
uvedené platí aj vo vzťahu k § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. s tým, že od jeho
účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd prvej inštancie ďalej poukázal

na skutočnosť, že predmetná dohoda uzatvorená ako formulárová, nebola individuálne dojednaná,
žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola jej predložená na
podpis pri podpise zmluvy. Rovnako má za to, že takáto dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná
v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa
ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Trovy konania žalobcu

predstavujú: trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 64,53 eur (prevzatie a príprava,
podanie žaloby), 2 úkony právnej služby á 66,-- eur (vyjadrenie z 11.05.2016, účasť na pojednávaní
27.05.2016), DPH 52,21 eur, 2 krát režijný paušál á 8,39 eur, 2 krát režijný paušál á 8,58 eur, DPH 6,79
eur, cestovné výdavky za cestu Poprad - Košice a späť 27.05.2016 osobným motorovým vozidlom M.
XXXd xU. EČ: KE XXX KD (základná náhrada XXX km x 0,183 eur/1 km t. j. 41,18 eur, spotrebované

pohonnéhmoty11,04eur-súdvychádzalzpriemernejspotreby4,5l/100km,cenypohonnýchhmôt1,09
eur/1 liter), cestovné spolu 52,22 eur, DPH 10,44 eur, žalobcovi súd priznal podľa návrhu 1 cestových
výdavkov vo výške 31,33 eur vzhľadom na účasť právneho zástupcu žalobcu i na pojednávaní v inej
právnej veci; náhrady za stratu času vo výške 85,80 eur (za 6 polhodín á 14,30 eur), DPH 17,16 eur,
spolu 102,96 eur, žalobcovi súd priznal podľa návrhu 1 z uplatnenej výšky náhrady za stratu času vo

výške 51,48 eur vzhľadom na účasť právneho zástupcu žalobcu i na pojednávaní v inej právnej veci.
Povinnosť žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 2 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov - žalobkyňa bola osobne
oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) Sadzobníka súdnych poplatkov a súd
žalobe vyhovel. Žalovaného teda zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 eur podľa

položky 1 b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolateľ namieta,
že súd prvej inštancie vôbec neposudzoval čl. V, ale len jeho časť, a preto predtým ako konštatoval,
že výška zrážky zo mzdy je dohodnutá neurčitým spôsobom, mal v prvom rade vysvetliť, že ním

posudzovanáčasťdanéhoustanoveniajeneoddeliteľnouodzvyšnéhoobsahudohody,atedaspôsobuje
jej neplatnosť ako celok. Ďalej odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie mal posúdiť neplatnosť dohody
na základe nesprávnej právnej normy, nakoľko použitie § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. je v tejto právnej
veci nepoužiteľné (účinné od 01.06.2015). Vzhľadom na uvedené odvolateľ žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.10.2016.
Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v
rozsudku a argumentáciu žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Preto odvolaciemu
súdu navrhuje, aby potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov odvolacieho

konania.

6. Dňa 14.11.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k
odvolaniu, ktorý žiadal, aby odvolací súd vyjadrenia žalobcu odmietol, rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a súčasne zaviazal žalobcu k náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 89,50 eur vrátane DPH.

7. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015

Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovejstránkeKrajskéhosúduvPrešovedňa18.01.2017 a dospelk záveru,žeodvolaniežalovaného
nie je dôvodné.

9. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami žalovaného, ktorý namietal nemožnosť
aplikácie ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie
prípustnosť použitia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia správne odvodil z rozhodnutia NS SR
sp. zn. 3 M Cdo 14/2014 z 21.04.2015. Navyše, závery súdu prvej inštancie o neplatnosti predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy nevychádzajú len z ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. takže
aj keby sa odvolací súd stotožnil s argumentom odvolateľa o neprípustnosti použitia vyššie zmieneného

ustanovenia, stále by táto odvolacia námietka nebola spôsobilá privodiť záver odvolacieho súdu o tom,
ževyhodnoteniedohodyozrážkachzomzdyakoabsolútneneplatnýprávnyúkon,súdomprvejinštancie
bolo nesprávne.

10.Odvolacísúdsiosvojujezáverysúduprvejinštancieanazdôraznenievecnejsprávnostiavsúvislosti

s odvolacími námietkami dopĺňa nižšie uvedené.

11. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola
dňa 22.06.2010 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami

sporu dňa 22.06.2010.

12. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho

procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o
tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ
a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

13. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods.3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach
zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa)
alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach
zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP). V poradí druhá forma ochrany

prichádza do úvahy inter alia pri úžernom právnom úkone ako absolútne v demokratickej spoločnosti
neakceptovateľnom(neplatnom)úkoneprerozpor sverejnýmporiadkom,medziktorépri70%-úrokovej
sadzbe patria aj predmetné úvery.

14. V konaní nebolo sporné, že zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2010

predstavujú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, kde žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa.

15. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú

spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto
dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.

16. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.17. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných
povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak
dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.

18. Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje
dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu

spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno
nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré
by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu.
Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných
povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov
o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval,

že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom
zmluvy.

19. Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným

príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate

ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez

súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

21. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

22. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, W. X./Q., s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom
zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere

zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu
vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a
14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu

súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v
tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania
zrážok z dlžníkovej mzdy.“

23. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona.
Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby
boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorenímzmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

24. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy,
ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť
plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba
uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou
vnútroštátnehosúdu,abyoveril,čitátopodmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatia

medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to
znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli
(pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce
úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v
tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so
spotrebiteľom,jevylúčenázpôsobnostitejtosmernicelenvtedy,akuvedenázmluvnápodmienkaodráža

obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu;
bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 X. Z. proti SMART Capital a.s.).

25. Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne
závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane

spotrebiteľa, ktorý zakotvuje zákaz postúpenia mzdy spotrebiteľa podnikateľovi za účelom uspokojenia
či zabezpečenia (nesplatnej) pohľadávky podnikateľa.

26. Maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na

dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

27. Sadzba úrokov 70,01 % ročne uvedená žalobcom v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2010

je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak
ako úžernú a odporujúcu dobrým mravom. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým
sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%).
NemeckýBGHvrozsudkuz13.3.1990AZXIZR252/89vyhlásilúversrozdielomo12%percentuálnych
bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia

s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z
1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil
za odporujúcu dobrým mravom.

28. V zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. je povinnosťou dodávateľa uviesť v zmluve o

spotrebiteľskom úvere údaj o výške úrokovej sadzby. Ak je takýto údaj uvedený v zmluve nesprávne, ide
o rovnakú situáciu, ako keby v zmluve nebol uvedený vôbec, pričom neuvedenie správneho údaja má za
následok sankciu dodávateľa spočívajúcu v tom, že dodávateľ nemá voči spotrebiteľovi nárok na úrok a
poplatky (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.). Uvedenie nesprávneho údaja predstavujúceho
esenciálnu náležitosť zmluvy je vo vzťahu k spotrebiteľovi zmätočné.

29. Je zrejmé, že v danej veci má žalovaný nárok len na vrátenie súm zodpovedajúcich poskytnutým
finančným prostriedkom. Pri vykonávaní zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy však
niet subjektu, ktorý by bol oprávnený kontrolovať a zabezpečiť, aby dlžníkovi boli zo mzdy zrazené
peňažné prostriedky len vo výške, na ktorú má veriteľ reálne nárok a spotrebiteľovi - žalobkyni sa tak

nedostáva právnej ochrany, ktorú jej zaručuje právna úprava zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z. z..

30. Odvolací súd tiež poukazuje na zmluvnú podmienku, ktorá je obsiahnutá v zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2010 v bode 8. Predmetom dohody obsiahnutej v bode 8 je možnosť

odkladu splatnosti splátok úveru za odplatu 112,08 Eur. Poskytnutá služba zo strany žalovaného sa
poskytuje vopred, pred poskytnutím samotného úveru, nakoľko v zmysle bodu 8.4 si cenu služby
žalovaný započítava na poskytnutie schválenej výšky úveru. Túto skutočnosť odvolací súd považujeza hrubú nerovnováhu a neprimeranosť služby voči odplate, ktorú žalobkyňa zaplatila vopred, pričom
ju môže a nemusí využiť.

31. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že zákonnou podmienkou platnosti dohody o zrážkach
zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka ani inej právnej normy nie je uvedenie zamestnávateľa
dlžníka v dohode. Uvedené by sťažovalo pozíciu veriteľa, keď pri každej zmene zamestnávateľa dlžníka
by bolo potrebné uzatvárať novú dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. minimálne dodatok k pôvodnej
dohode o zrážkach zo mzdy. Rovnako právna úprava nebráni uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy za

účelom zabezpečenia pohľadávky splatnej až v budúcnosti. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že
dohody o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané, umožňujú siahnuť spotrebiteľovi na majetok
a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok, čo má za následok ich neplatnosť (§ 53 ods. 1 a
5 Občianskeho zákonníka).

32. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami

žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

33. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku žalobkyne na náhradu trov konania, ktorých
výšku v odôvodnení napadnutého rozsudku aj riadne zdôvodnil. Pravdepodobne nedopatrením nastala
skutočnosť, že súd prvej inštancie výšku priznaných trov neuviedol aj vo výroku napadnutého rozsudku.

34. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý výrok o trovách konania odôvodnil
podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa mala v konaní plný úspech. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa,
že trovy konania žalobkyne predstavujú: trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 64,53
eur (prevzatie a príprava, podanie žaloby), 2 úkony právnej služby á 66,-- eur (vyjadrenie z 11.05.2016,

účasť na pojednávaní 27.05.2016), DPH 52,21 eur, 2 krát režijný paušál á 8,39 eur, 2 krát režijný paušál
á 8,58 eur, DPH 6,79 eur, cestovné výdavky za cestu Poprad - Košice a späť 27.05.2016 osobným
motorovým vozidlom M. XXXd xU. EČ: KE XXX KD (základná náhrada 225 km x 0,183 eur/1 km t. j.
41,18 eur, spotrebované pohonné hmoty 11,04 eur - súd prvej inštancie správne vychádzal z priemernej
spotreby 4,5 l/100 km, ceny pohonných hmôt 1,09 eur/1 liter), cestovné spolu 52,22 eur, DPH 10,44

eur, súd prvej inštancie žalobcovi tiež priznal podľa návrhu 1-icu cestových výdavkov vo výške 31,33
eur vzhľadom na účasť právneho zástupcu žalobcu i na pojednávaní v inej právnej veci; náhrady za
stratu času vo výške 85,80 eur (za 6 polhodín á 14,30 eur), DPH 17,16 eur, spolu 102,96 eur, žalobcovi
súd prvej inštancie ďalej priznal podľa návrhu 1-icu z uplatnenej výšky náhrady za stratu času vo výške
51,48 eur vzhľadom na účasť právneho zástupcu žalobcu i na pojednávaní v inej právnej veci. Trovy

konania žalobkyne teda celkovo činia 436,81 Eur.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP) s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie doplnil postupom podľa ust. § 225 ods. 1
CSP tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 436,81 eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní boli priznané trovy odvolacieho konania
vo vzťahu k neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.