Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117200765
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4117200765.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: C., nar.
XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, Zlaté Moravce, deti rodičov: C. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. T. XX a J. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, zastúpený Advokátska kancelária

JUDr. Edit Balážiková, s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948, o zákaz styku
matky s maloletými deťmi, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 16. februára 2017 č. k. 13P/11/2017-57 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie tak, že uložil matke, aby sa

zdržala výkonu práva styku s mal. deťmi N.: C., nar. XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX určenému
v rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 03. 2016 č. k. 24P/279/2015-105 až do právoplatného
skončenia konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia považoval za dôvodný. Vychádzal zo zistenia, že matka mal. detí sa mala dopustiť fyzického
násilia voči mal. G.. Mal. deti prežívajú opakovane stresové situácie, keď na nich matka vyvíja psychický
nátlakanútilaichklamaťosprávanísaotcaajehorodinyvočinim,pretosúdrozhodoldočasneobmedziť

stykmatkysmal.deťminariadenímneodkladnéhoopatrenia.Konanímmatkybymohlodôjsťkohrozeniu
záujmov mal. detí, preto jej uložil v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP povinnosť zdržať sa výkonu
práva styku s mal. deťmi, ktorý bol určený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 03. 2016 č. k.
24P/279/2015-105 a to až do právoplatného skončenia konania o zákaz styku.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním matka a domáhala sa jeho
zrušenia tak, aby jej bolo umožnené stretávať sa s mal. deťmi. V dôvodoch svojho odvolania uviedla,

že súd rozhodol predčasne, nevykonal žiadne objektívne dokazovanie za účelom zistenia skutočného
stavu veci, nedal jej možnosť vyjadriť sa k návrhu otca a takýmto nesprávnym procesným postupom
jej znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. V konaní bolo preukázané, že deti prejavili spontánny záujem zostať pri nej, ako
aj počas šetrenia deti v prostredí školy bolo preukázané, že deti bez akéhokoľvek ovplyvňovania sa o
nej vyjadrovali spontánne, pozitívne a sťažovali sa na otca, že v jeho rodinnom prostredí zažívajú stres.

Za zásadné považuje práve tvrdenia detí, že sa chcú s ňou naďalej stretávať a nemajú z nej žiadnu
obavu. Ani kolízny opatrovník nenavrhoval obmedzenie styku so zákazom stretávania sa. Súd inštitút
neodkladného opatrenia zneužil a privodil jej hrubú ujmu na jej rodičovských právach.
3. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie matky v intenciách § 65 a § 67
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

matky je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh otca na zákaz
styku matky s mal. deťmi zamietol.5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).
10. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava z
ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah

súdu. Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia
sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom,
ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že
nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, neodkladný a predbežný charakter. V dôsledku toho

sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo
veci samej a skutočností, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nemusí byť preukázaná dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto

dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava sledujúca tým
dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie
vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo
trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného
inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť.

Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia
„neodkladné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, že
nariadenímneodkladnéhoopatrenianezískaanijedenzúčastníkovsilnejšiepostavenieatiežnezískava
práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne, predbežne a neodkladne
upravuje určitý okruh vzťahov. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto

neprejudikujú práva a povinností účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená
to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabráni ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte
zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybný.

11. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi,
pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,
taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z

hľadiska ust. § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP. Naviac neodkladné opatrenie možno nariadiť,
len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len
čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenia sa
podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. § 325 ods. 1 CSP a § 360 a nasl. CMP, alebo v súlade s
iným zákonom, napr. Zákonom o rodine. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, ktorých

účelom je v prvom rade ochrana maloletých súd na základe vlastných zistení uváži, či sú splnené všetky
zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
12. V preskúmavanej veci podal otec návrh na zákaz styku matky s mal. deťmi a súčasne sa domáhal
nariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúdzakázalmatkedorozhodnutiavovecisamejstretávať
sa s mal. deťmi. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenie odôvodnil nevyspitateľným správaním sa

matky maloletých, ktorej násilné správanie sa vo vzťahu k mal. deťom môže kedykoľvek zopakovať tak,
ako sa stalo dňa 04. 01. 2017, keď matka priviezla mal. deti a G. mal na tvári škrabance, modriny a
dokonca aj odtlačok prstov. Napokon sa mal. G. priznal, že zranenia mu spôsobila matka a v súvislosti
s tým podal na ňu aj trestné oznámenie. Súd prvej inštancie považoval návrh otca za dôvodný amal za to, že sú splnené zákonné podmienky k tomu, aby sa dočasne nerealizoval styk matky s mal.
deťmi. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie na jednej
strane konštatoval, že zákaz styku rodiča s mal. dieťaťom je opatrením krajného charakteru, výrazne

zasahujúcim do rodičovských práv, ako aj práv dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom, a preto by k
jeho nariadeniu mal súd pristúpiť len v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Na druhej strane mal za
preukázané, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie a uložil matke povinnosť zdržať sa výkonu
už upraveného styku. Vychádzal zo zistení, že matka mal. detí sa mala dopustiť fyzického násilia voči
mal. G.. Z listinných dokladov v spise sa nachádzajúcich je zrejmé, že dňa 05. 01. 2017 bol mal. G.

vyšetrený lekárom, ktorý konštatoval, že ide o ľahký úraz a chirurgické ošetrenie si nevyžadoval. Bolo
doporučené dávať 4 dni studené obklady. I napriek tomuto incidentu bol následne vykonaný pohovor
s mal. deťmi, ktoré sa spontánne vyjadrovali, že i naďalej sa chcú s matkou stretávať a pri pohovore,
ktorý bol vykonaný 08. 02. 2017 obidve deti hovorili o tom, ako matka vybila mal. G., avšak neodmietajú
stretnutia s ňou, želajú si stretávať sa i naďalej, avšak na kratší čas, ako je tomu teraz. Odvolací súd
preto na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre úplný zákaz

styku matky s mal. deťmi, pretože ide o tak hlboký zásah do rodičovských práv a povinností, ktorý
vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie, a preto ho možno vysloviť až po riadnom zistením skutkového stavu
veci. K riadnemu zisteniu skutkového stavu veci patrí tiež rozlíšenie, či uskutočňovanie styku rodiča s
mal. dieťaťom ohrozuje záujem dieťaťa, prípadne či ide iba o predstieraný stav, vyvolávaný zámerným
pôsobením rodiča, ktorému bolo mal. dieťa zverené do výchovy. Napokon, aj otec sám vo svojom návrhu

potvrdil, že tak, ako bol styk upravený sa realizoval až do dňa 04. 01. 2017. Preto spoľahlivé poznanie
skutočnosti, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa bude vyžadovať
pravdepodobne aj spoluprácu s odborníkmi z iných vedných odborov. V neposlednom rade prihliadol i
na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol ponechať styk matky s mal. deťmi, avšak v užšom
rozsahu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že

návrh otca zamietol.
13. V súvislosti so zrejmými konfliktami medzi rodičmi odvolaciemu súdu nedá neapelovať na oboch
rodičovmal.detí,abyuprednostniliozajstnýzáujemdetínadvlastnýmizáujmamiavzájomnouaverzioua
pokúsilisavotázkachsúvisiacichsvýchovoumal.detídospieťkmodelu,vktorombudeprvoradýzáujem
mal. detí a zároveň, ktorý bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí si sú vo výkone rodičovských

práv a povinností rovnocenní. Obom rodičom totiž musí byť zrejmé, že mal. deti potrebujú pre svoj ďalší
zdravý vývoj predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi na vytvorenie čo najpriaznivejších
podmienok, a že pri vzájomnej nespolupráci a neschopnosti komunikovať a tolerovať sa, idú v konečnom
dôsledku proti záujmom svojich detí, ktorým tým odpierajú právo na pokojné, vzájomnými konfliktami
rodičov nezaťažené detstvo a dospievanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane
za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa,
súdmôžerozhodnúťotom,žepríslušnýštátnyorgánzastavívýplaturodičovskéhopríspevkupovinnému

podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa
osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd
výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).
Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom
sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
b/ prikázaním pohľadávky
c/ predajom hnuteľných vecí

d/ predajom cenných papierov
e/ predajom nehnuteľnosti
f/ predajom podniku
g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu