Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010664
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116010664.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.03.2017 v trestnej
veci proti obž. O. G., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/,
ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
1T/32/2016 zo dňa 24.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej O. G..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. O. G. vinnou z prečinu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v školskom roku 2015/2016 v období od 01.09.2015 do 21.01.2016 v O., okr. Sabinov a inde z
nedbanlivosti si ako biologická matka riadne neplnila rodičovské povinnosti voči maloletému synovi
T. G., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že zanedbávala plnenie jeho povinnej školskej dochádzky
na Základnej škole Ul. 17. novembra Sabinov, čím mu umožnila viesť záhaľčivý život, v dôsledku
čoho maloletý T. G. v uvedenom období školského roka 2015/2016 vymeškal 371 neospravedlnených
vyučovacích hodín, aj napriek niekoľkonásobným upozorneniam na nedbalú školskú dochádzku syna

na predvolania reagovala len jedenkrát, nezúčastňovala sa ani rodičovských združení, ani k náprave v
školskej dochádzke maloletého nedošlo.

Za to jej podľa § 211 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2
Tr. zák. s prihliadnutím na § 353 ods. 1, 2 Tr. por. uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ju pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ÚVTOS s minimálnym
stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala na poštovú prepravu dňa 27.05.2016, teda v zákonnej lehote
prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaná písomne odvolanie, ktoré vymedzila tak, že ho podáva
proti výroku o treste, ktorý vzhľadom na svoje priznanie a oľutovanie trestného činu považovala za

neprimeraný, nezohľadňujúci jej tiesnivé osobné a rodinné pomery, ani napomáhanie pri objasňovaní
vlastnej trestnej činnosti, ktoré podľa odvolateľky je potrebné hodnotiť v širších súvislostiach s ohľadom
na to, že patrí do rómskej komunity. Súd mal podľa odvolateľky zohľadniť aj poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. h/, n/ Tr. zák. a skutočnosť, že má dve deti nízkeho veku, ktorých otcom je jej
druh a ďalšie tri deti zo vzťahu s už nebohým N. G., pričom ak by musela nastúpiť výkon trestu odňatia
slobody, nastala by potreba ich umiestnenia do ústavu, lebo jej druh sa správa násilnícky, často požíva

alkoholické nápoje a nebol by schopný zabezpečiť starostlivosť o tieto deti, čím by trest najviac postihol
jej dve maloleté deti nízkeho veku, ktoré sú na ňu silno citovo naviazané, a ktorým od ich narodeniazabezpečujevšestrannústarostlivosťatrestbysatakvcelomrozsahuminulsvojmuúčinku.Odvolateľka
vytkla okresnému súdu, že sa nezaoberal možnosťou použitia mimoriadneho zníženia trestu podľa §
39 ods. 1 Tr. zák. a možnosťou uloženia trestu povinnej práce alebo peňažného trestu. V podstate na

základe týchto dôvodov navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám
jej uložil primeraný trest povinnej práce, respektíve peňažný trest vo výške do 200,- eur, ktorý by bola
schopná uhradiť v splátkach.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

aodôvodnenosťnapadnutéhovýrokurozsudku,protiktorémuodvolateľkapodalaodvolanie,tedavýroku
o treste ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a nezistiac prítomnosť dovolacích
dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Vzhľadom na to, že odvolanie obžalovaného smerovalo len čo do výroku o treste a krajský súd žiaden
dôvod, ktorý by odôvodňoval podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. nezistil, výrok o vine

nepreskúmaval.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovanej, že sa cíti byť vinnou zo spáchania
skutku a dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonávané len vo výroku o treste.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo pritom vykonané dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie o treste. Vykonané dôkazy súd prvého stupňa, postupom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por.,
vyhodnotil a takto dospel k správnym záverom. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol,
ktoré dôkazy vo veci vykonal, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplývali a z ktorých konkrétnych
dôkazov vychádzal. Krajský súd v podrobnostiach na tieto dôvody a dôkazy tak ako sú uvedené v

odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje.

Za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.
zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 5 rokov.

Podstatné pochybenie vo výroku o druhu a výmere trestu, ani o spôsobe jeho výkonu, ktoré by bolo
možné napraviť v prospech obžalovanej krajský súd nezistil.

Ako na to správne poukázal už okresný súd, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k

tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

S ohľadom na povahu odvolacích námietok považuje krajský súd za potrebné uviesť nasledovné.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu v tomto prípade považoval krajský súd za kľúčový dôkaz -
odpis registra trestov obžalovanej. Z tohto vyplýva, že obžalovaná má v ňom doposiaľ štyri záznamy;
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/42/2013 zo dňa 28.06.2013 bola obžalovaná odsúdená
pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr.
zákona k trestu povinnej práce vo výmere 80 hodín, tento trest vykonala 17.02.2014. Už 27.03.2014 bola

rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/16/2014 obžalovaná uznaná vinnou rovnako z prečinu
ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a bol
jej uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorého výkon jej bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 1 roka (do 27.03.2015). Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa
27.08.2014 sp. zn. 41T/96/2014 bola obžalovaná pre totožnú trestnú činnosť odsúdená k trestu povinnej

práce v trvaní 180 hodín. A napokon trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/46/2015
zo dňa 16.10.2015 bola obžalovaná opätovne odsúdená pre prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere10mesiacov,ktoréhovýkonjejbolpodmienečneodloženýnaskúšobnúdobu1roka6mesiacov,
keďže skúšobná doba jej začala plynúť 07.11.2015 a uplynie 07.05.2017, v tejto trestnej veci sa trestnej

činnosti dopúšťala v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.Obžalovaná O. G. je teda od roku 2013 opätovne - piatykrát trestne stíhaná pre prečin ohrozovanie
mravnej výchovy mládeže. Dvakrát na ňu bolo pôsobené trestom povinnej práce, dvakrát jej bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody.

Z trestného spisu plynie, že boli vykonávané opatrenia, či už úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
ako aj terénnou sociálnou pracovníčkou obce Rožkovany. Nie je možné vyhodnotiť či tieto opatrenia
boli dostatočné, či efektívne, každopádne však neviedli k zmene, teda k riadnemu plneniu školskej
dochádzky mal. T. G..

Aj podľa názoru krajského súdu, obžalovanej poľahčovala len okolnosť uvedená v § 36 písm. l/ Tr. zák.,
teda priznanie a prejavená ľútosť.

Ani krajský súd nezistil prítomnosť poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. h/ Tr. zák. Obžalovaná
po smrti svojho manžela sa rozhodla žiť so svojím druhom a piatimi deťmi v dvojizbovej chatrči bez

vodovodu, plynovodu a sociálneho zariadenia, druh často požíval alkoholické nápoje a správal sa
násilnícky. To však nemohlo brániť obžalovanej, aby dohliadla na riadnu školskú dochádzku u všetkých
svojich školopovinných detí a dosiahla vyplácanie rodičovského príspevku a prídavkov na deti priamo
k jej rukám, a nie prostredníctvom osobitného príjemcu. Zo spisu pritom nevyplýva, že by vyvinula
aktivitu smerom k zlepšeniu školskej dochádzky detí, naopak nespolupracovala ani so školou, nežiadala

o intervenciu sociálny úrad. V konečnom dôsledku zo spisu nevyplýva ani to, že by u obžalovanej išlo o
tiesnivé pomery vyplývajúce z takých, na jej vôli nezávislých okolností ako napr. z jej zdravotného stavu,
z choroby rodinného príslušníka, z rozvratu rodinného života.

Podľa názoru krajského súdu odvolateľka bezdôvodne namietala, že okresný súd nezohľadnil

poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák. K použitiu ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák.
by malo, podľa názoru krajského súdu, dochádzať v tých prípadoch, keď páchateľ trestnej činnosti
vyvinie osobitnú, zvláštnu aktivitu v smere objasnenia ním spáchanej trestnej činnosti, napr. označí
dôkazy alebo ďalších spolupáchateľov, ktoré by orgány činné v trestnom konaní neodhalili vôbec
alebo len so zvýšenou námahou, nie však v prípade len priznania bez ďalšieho, keďže priznanie ako

poľahčujúca okolnosť by boli obžalovanej priznané dvakrát (podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. aj podľa § 36
písm. n/ Tr. zák.). Dňa 03.02.2016 obžalovaná využila svoje právo a odmietla vypovedať, pričom jej
následné priznania od jej výsluchu dňa 22.02.2016 vlastne len potvrdzovali skutočnosti vyplývajúce z
ďalších usvedčujúcich dôkazov, zhromaždených nezávisle na vôli obžalovanej. Obžalovaná neurobila
nič navyše, čo by orgánom činným v trestnom konaní napomohlo jej trestnú činnosť objasniť, len sa k

spáchaniu trestného činu priznala.

Súd prvého stupňa správne považoval predchádzajúce odsúdenie obžalovanej za priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. Krajský súd sa potom stotožnil i s výmerou a druhom uloženého trestu.

Ani krajský súd nezistil také okolnosti prípadu, pomery obžalovanej či také množstvo významných
poľahčujúcichokolnostíoprotiabsenciipriťažujúcichokolností,ktorébyviedlokzákonnejmožnostiuložiť
trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona
za spáchanie predmetného trestného činu použitím § 39 ods. 1 Tr. zák.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zák. prichádza do
úvahy len vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, keď uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby odôvodňujú okolnosti prípadu, či pomery páchateľa do tej miery, že trest v
zákonomstanovenýchmedziachbybolprepáchateľaneprimeraneprísny,pričomtietopodmienkymusia
byť splnené kumulatívne. Okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť skutočnosti, ktoré majú vplyv na

hodnoteniezávažnostičinu,skutočnosti,nazákladektorýchmožnoposúdiťprognózunápravypáchateľa
a samotné znaky skutkovej podstaty trestného činu. Z hľadiska okolnosti prípadu prichádza použitie § 39
ods. 1 Tr. zák. do úvahy napr. v prípade nízkej závažnosti činu pre spoločnosť, v prípade keď sú znaky
skutkovej podstaty trestného činu naplnené v menšej intenzite pri dobrej prognóze nápravy páchateľa.
Z hľadiska pomerov páchateľa prichádza do úvahy zohľadnenie jeho nepriaznivého zdravotného stavu,

alebo zdravotného stavu jeho rodinných príslušníkov, iná než obvyklá starostlivosť o rodinu a pod. Musí
ísť o skutočnosti výnimočné a teda nie bežné. V tomto konkrétnom prípade takéto mimoriadne okolnosti
ani pomery páchateľky zistené neboli, keďže ako už bolo vyššie uvedené v osobe obžalovanej ide otzv. špeciálnu recidivistku, u ktorej ani opakovane uložený trest povinnej práce ani opakovane ukladaný
podmienečný trest odňatia slobody neviedli k náprave.

Obžalovaná, ako na to poukázal jej obhajca a ako to zodpovedá správe Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov, žije v prostredí rómskej komunity. Aj keď táto skutočnosť je nepochybne spojená
s tým, že každodenným životom v tomto prostredí sa obžalovaná ako aj jej deti stretávajú s určitou
hierarchiou hodnôt, ktoré táto užšia spoločnosť uznáva a preferuje, nemožno v rámci toho ospravedlniť
obžalovanú, že ako rodič školopovinného dieťaťa prejavila nedbalý prístup k výchove a vzdelávaniu

svojho dieťaťa T. G.. Pokiaľ teda zistenie vyplývajúce zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov zo dňa 12.01.2016 poukazovalo na to, že v prirodzenom prostredí, kde rodina obžalovanej žije,
tento úrad eviduje zanedbávanie povinnej školskej dochádzky aj u ostatných členov minoritnej skupiny
a že v tomto prostredí vzdelanie nie je považované za hodnotu a záškoláctvo je dospelými členmi
spoločnosti tolerované, nemožno takýto stav považovať z celospoločenského hľadiska ani z hľadiska
ochrany záujmov maloletých detí obžalovanej za uspokojivý a žiaduci.

Pokiaľ odvolateľka namietala, že uložený trest bude mať následky predovšetkým na jej deti, treba
poukázať na to, že podľa zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností
zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny a osobitne vo vzťahu k jej druhovi ako otcovi

jej dvoch najmladších detí platí, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom a podľa § 28
ods. 1 písm. a) tohto zákona súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Nič teda nezbavuje
jej druha uvedených povinností, pričom v súlade s týmto zákonom, a to ustanovením § 37 ods. 1
nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských

práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí,
obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia
nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. Nápravu možno potom zjednať
využitím príslušných výchovných opatrení uvedených v § 37 ods. 2, ods. 3, ods. 4 tohto zákona.

Skutočnosť, že sociálne a rodinné pomery obžalovanej sú slabé, a že trest odňatia slobody bude v
konečnom dôsledku znamenať odlúčenie obžalovanej ako matky od svojich detí, zohľadnil súd prvého
stupňadostatočneprávevovýmeretrestu,keďdobutohtoodlúčeniastanovilnanajmenšiumožnúmieru.
Je pritom na samotnej obžalovanej, či svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody dosiahne
výkon trestu kratšieho trvania a že zmení svoje správanie natoľko, že v budúcnosti povedie riadny

život, teda, že už nebude ľahostajne pristupovať k svojim deťom pri ich vzdelávaní v rámci povinnej
školskej dochádzky. Doposiaľ totiž takúto schopnosť nepreukázala, nakoľko opakovane bola potrestaná
za rovnaký trestný čin, pričom prejednávaného prečinu sa dopustila počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere u obžalovanej O. G. bol aj krajský súd toho názoru, že
vzhľadom na doterajší život obžalovanej, a teda skutočnosť, že v minulosti bolo od nej opakovane zo
strany súdu očakávané, že nebude páchať trestnú činnosť a bude viesť riadny život, keďže jej dvakrát bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody a dvakrát trest povinnej práce, túto však nevyužila, nakoľko
opakovane sa dopúšťala obdobného prečinu, a v prejednávanom prípade dokonca spáchala rovnaký

prečin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, je nevyhnutne potrebné v záujme dosiahnutia
účelu trestu na ňu pôsobiť už prostriedkami výkonu trestu odňatia slobody tak ako bol okresným súdom
uložený napadnutým rozsudkom. Takto uložený trest zodpovedá zákonnému záujmu na individuálnej a
generálnej prevencii.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane
ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred
trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnostipred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenieostatnýchpotencionálnychpáchateľovodspáchaniatrestnýchčinov,alemáviesťikutvrdeniu

pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie
trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a
nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky
sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie

k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných
členov spoločnosti.

V danom prípade za situácie, že obžalovanej boli opakovane (štyrikrát) ukladané tzv. alternatívne tresty,
teda tresty nespojené s výkonom trestu odňatia slobody, by opätovné uloženie tzv. alternatívneho trestu
bolo v príkrom rozpore s jedným z účelov trestu a to s funkciou generálnej prevencie trestu.

V súlade so zákonom je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým obžalovanú pre výkon trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaná doposiaľ nebola vo
výkone trestu odňatia slobody.

Oproti tomu krajský súd nepovažoval tresty navrhnuté odvolateľkou za dostatočné pre dosiahnutie účelu
trestu, a teda ich považoval za neprimerané. Vzhľadom na príjmové pomery obžalovanej, a jej náklady
spojené so zabezpečením výživy a výchovy piatich detí krajský súd nepovažuje peňažný trest ani v
zákonom povolenej minimálnej výmere ani pri určení jeho splátkovej formy splatenia za vymožiteľný a
ani za primeraný.

Vzhľadom na uvedené, keďže krajský súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné
napadnutý rozsudok zrušiť alebo zmeniť odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.