Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204917
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814204917.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr.

Alice Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu E., zast. Mgr. V. proti žalovanej W., o zaplatenie
29.728,62 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 04. augusta
2015, č.k. 4C/22/2015-93 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosť zaplatiťžalobcovi23.577,13

Kč spolu s úrokom vo výške 4.213,81 Kč, s úrokom z omeškania vo výške 1.937,68 Kč a spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 23.577,13 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania vo výške 598,10 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 19.03.2008
zmluvu o úvere. V zmluve sa uvádza, že je uzatvorená podľa ustanovení § 269 ods. 2 a nasl. a §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, že tvorí tieto časti: Zmluvu o E. spotrebiteľskom úvere, Zmluvu
o úvere ku kreditnej karte, Spoločné ustanovenia. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ

zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového
limitu 150.000 Kč, ktoré sa môžu čerpať ku dňu 19.03.2008. V bode I. 2. sa tiež uvádza, že úver sa musí
čerpať jednorazovo, že veriteľ poskytuje úver dlžníkovi bez uvedenia účelu a že peňažné prostriedky
budú poskytnuté dlžníkovi prevodom na jeho účet. V bode I. 5. si zmluvné strany dohodli úročenie a
poplatky za úver tak, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou
sadzbou vo výške 13,9 % ročne. V zmluve je tiež uvedená RPMN vo výške 18,90 % ročne. V bode I.6. si
zmluvné strany dohodli splácanie úveru, t. j. istiny úveru a úrokov v 60 mesačných anuitných splátkach

vo výške 3475 Kč, vždy 12. deň v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 12.04.2008 a posledná
12.03.2013. Pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov si zmluvné strany dohodli úrok
z omeškania vo výške 15 % ročne. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 28.01.2013 bola žalovaná
upovedomená o tom, že keďže je v omeškaní s plnením svojich záväzkov, E. vyhlásila celú svoju
pohľadávku zo spotrebiteľského úveru dňom 28.01.2013 za splatnú. Predmetnú zmluvu o úvere súd
posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú a uzatvorenú podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.Právnyvzťahzaloženýmedziúčastníkmipredmetnouzmluvoujeobčiansko-právnymvzťahom.

Právny základom tohto záväzkového vzťahu je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platný
v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú
samostatný druh súkromno-právnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Na tomto
závere nič nemení skutočnosť, že podľa predmetnej zmluvy bola táto uzatvorená podľa § 269 ods. 2 anasl. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napokon podľa § 52 ods. 1 OZ je spotrebiteľskou zmluvou
každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V konaní nebolo
sporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom z tejto zmluvy vznikli

práva a povinnosti obom zmluvným stranám. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 150.000 Kč a
žalovaná sa ho zaviazala splácať spolu s úrokom v 3475 Kč mesačných anuitných splátkach po dobu
60 mesiacov. Zmluvné strany si dohodli pevnú úrokovú sadzbu 13,90 % ročne z poskytnutého úveru a
pre prípad omeškania úrok 15 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalovaná úver riadne nesplácala, žalobca
oznámil žalovanej zosplatnenie úveru listom zo dňa 28.01.2013, a to ku dňu 12.01.2013. V súlade

s dojednanými zmluvnými podmienkami je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi dosiaľ nezaplatený
dlh vo výške 29.728,62 Kč, pozostávajúci z istiny vo výške 23.577,13 Kč , kapitalizovaného úroku
vo výške 4.213,81 Kč, kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 1.937,68 Kč. Súd
nepriznal žalobcovi uplatnený úrok vo výške 13,9% ročne od 11.2.2014 do zaplatenia a v tejto časti
žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 143/98) dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných

prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátky), následne sa dlžník dostáva do omeškania a
je povinný platiť iba úroky z omeškania. (R 59/2008). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalokdvojnásobnémuzaťaženiuatojednakvpodobeúrokovzúveru,aleajúrokovzomeškania,
čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ žalobca ako veriteľ
považoval celý dlh za splatný (nastaním splatnosti i poslednej dohodnutej splátky), potom nastupuje

režim platenia úrokov z omeškania, a nie už úrokov z úveru ( Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012). O povinnosti žalovanej zaplatiť úrok z
omeškania súd rozhodol podľa §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná je naďalej v omeškaní
od 11.02.2014. Priznaná výška úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne je v súlade s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na

nepatrný neúspech žalobcu v konaní. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdy
poplatok z návrhu vo výške 65 eur a trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z., a
to odmenu za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd
vo veci samej - návrh zo dňa 07.03.2014, zastupovanie na pojednávaní dňa 04.08.2015 po 61,41 eur,
(uplatnený) režijný paušál za 2 úkony po 7,63 eur a za jeden úkon po 8,04 eur, náhradu za cestovné vo

výške 102,68 eur pri použití osobného motorového vozidla pri ceste z Bratislavy do Prievidze a späť
dňa 04.08.2015 - 368,02 km, pri základnej náhrade za 1 km 0,183 eur, pri spotrebe 6,4l/100 km a cene
paliva 1,50 eur/l, (uplatnenú) náhradu za stratu času vo výške 134 eur pri zastupovaní na pojednávaní
dňa 04.08.2015 za 10 začatých polhodín po 13,40 eur, spolu 444,21 eur + 20% DPH vo výške 88,84
eur, celkom spolu 533,10 eur.

2. Proti tomuto rozsudku a to jeho výroku o zamietnutí časti žaloby týkajúcej sa zmluvného úroku vo
výške 13,9 % zo sumy 21.265,91 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca. Dôvodil, že súd prvého inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal

na ust. § 502 ods. 1 Obchodního zákoníka č. 513/1991 Sb., podľa ktorého od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Citoval závery rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 14Co/83/2012, podľa ktorých z ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka
nevyplýva do kedy trvá povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru. V tejto súvislosti za podstatné považoval,

že z ustanovenia zmluvy článku 1.5 a 1.7 zmluvy vyplýva, že splátky istiny po termíne splatnosti
budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v článku 1.5. zmluvy a k tomu naviac sadzbou
úrokov z omeškania. Taktiež poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
4Cob/186/2013, v zmysle ktorých úrok z nesplateného úveru je chápaný ako cena peňazí, zatiaľ čo
úrok z omeškania je sankcia, ktorú má veriteľ právo požadovať v prípade ak dlžník nesplní riadne a

včas svoj peňažný záväzok. Uplatnenie práva na úroky z úveru sa nevylučuje s uplatnením práva na
úroky z omeškania. Tieto dva úroky svedčia veriteľovi súbežne až do momentu, kým je úver dlžníkom
riadne zaplatený. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu vo výške
zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia vo výške 71,81 eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku o
zamietnutí žaloby v časti zmluvného úroku vo výške 13,9 % zo sumy 21.265,91 Kč od 11.02.2014 do
zaplatenia) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

5. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 13,9 % zo

sumy 21.265,91 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania a preto
výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním žalobca nenapadol, v odvolacom konaní
preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti
týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 13,9 % zo sumy 21.265,91 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia
súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že po konečnej splatnosti úveru
žalobcovi neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru vo výške 13,9 % ročne z istiny, ale len úroky

z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Pokiaľ si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník
poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby, t.j. do doby splatnosti úveru nevráti, prichádzajú
do úvahy za obdobie po splatnosti úveru iba úroky z omeškania. Z týchto dôvodov žalobu žalobcu v
časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 13,9 % zo sumy 21.265,91 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia
zamietol.

6. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého
rozsudku v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza nasledovné :

7. Uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.03.2008
je potrebné aj podľa názoru odvolacieho súdu posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanej
úver vo výške 150.000 Kč, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v mesačných splátkach vo výške 3475 Kč
splatných vždy 12.dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 12.04.2008 a splatnosťou poslednej

splátky dňa 12.03.2013. Zároveň si zmluvné strany dohodli úrokovú sadzbu vo výške 13,90 % ročne, ako
aj úrok z omeškania vo výške 15 % ročne pre prípad omeškania s plnením peňažných splátok. Vzhľadom
k tomu, že žalovaná si neplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy o úvere, žalobca
listom zo dňa 28.01.2013 oznámil žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 12.01.2013. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 29.728,62 Kč, ktorá

pozostávazneuhradenejistiny úveruvovýške23.577,13Kč,zkapitalizovanéhoúrokuvovýške4213,81
Kč, kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 1.937,68 Kč, ďalej priznal žalobcovi aj
zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 23.577,13 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu, v ktorej žalobca požadoval priznať zmluvný úrok vo výške 13,90 % ročne
zo sumy 21.265,91 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia žalobu zamietol ako nedôvodnú. V predmetnej veci

súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky ) z poskytnutých prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) . Po zosplatnení úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania. Takýto záver súdu prvej inštancie je správny, pretože v opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Odvolací

súd poukazuje na to, že zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, dochádza teda k
zmene pôvodných podmienok za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ
v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 476/2012, týkajúceho sa skutkovo a právne obdobnej veci. Ústavný súd SR v danej veci odmietol

sťažnosť smerujúcu proti záverom (identickým ako v posudzovanej veci) všeobecných súdov, v zmysle
ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba "do dňa, kedy prehlásil úver za
predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého
úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka" (pozri tiež
R/59/1998 z právnej vety, ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých

prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba
úroky z omeškania). Súd prvej inštancie preto správne postupoval pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu
žalobcu zamietol. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky žalobcu nedôvodné.8. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo
výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná nakoľko jej v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).