Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8T/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010006
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2516010006.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou, v trestnej veci proti obžalovanému N.

A., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
N. A., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom C. - Q., V.. K. Č.. XXXX/XX

j e v i n n ý, ž e

spolu s odsúdeným M. F. dňa 09.08.2014 v čase približne o 21:00 hodine v obci E. na ulici K. spoločne
bez oprávnenia vnikli cez v tom čase otvorenú automatickú bránu na pozemok rodinného domu s
popisným číslom XXX/X, na ktorom začali na F. Z. kričať, že “...mal obviniť a uraziť jeho ženu...“, po
tom ho M. F. hneď chytil oboma rukami za krk a sotil ho o tam zaparkované vozidlo, pričom na výzvu F.
Z. k opusteniu jeho pozemku nereagovali, na tomto naďalej zotrvali a následne N. A. rukou zovretou v

päsť udrel F.Á. Z. do oblasti ľavého ramena a ďalej ho spoločne rukami zovretými v päsť viacnásobným
počtom rán udierali do oblasti hrude, čím poškodenému F. Z. spôsobili zranenia, a to pomliaždenie a
podvrtnutie mäkkých tkanív krčnej chrbtice s odreninami kože a pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého
ramena s dobou liečenia 11 dní,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví
- spoločným konaním neoprávnene zotrval v obydlí iného

č í m s p á ch a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona,
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona,

Z a t o s a
o d s u dz u j e :Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona a s poukazom na §
38 odsek 4 Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení:
1/ F. Z., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/X, E.
2/ Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO : 35 937 874
s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podal dňa 11.1.2016 na obžalovaného N. A. a M.
F. obžalobu pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom

vo výroku rozsudku.

Okresný súd Piešťany v danej veci vydal trestný rozkaz č.k. 8T/4/2016 -169 zo dňa 18.1.2016, ktorý
vo vzťahu k obvinenému M. F. nadobudol právoplatnosť dňa 5.2.2016. N.Í. A. voči trestnému rozkazu
podal odpor.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to výsluchmi obžalovaného, svedka poškodeného
F. Z.É., svedkov M. F., C.G. Z., N. H., Z.. S. D. a F. O., výsluchom znalca Z.. Z. S., prečítaním zápisnice
o ohliadke miesta činu s náčrtkom a fotodokumentáciou, správami, posudkami, evidenciou priestupkov
a výpisom z registra trestov na obžalovaného súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Poškodený F. Z. si uplatnil náhradu škody v sume 1.199,20 eur a poškodená Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. si uplatnila náhradu škody v sume 71,07 eur.

Obžalovaný N. A. uviedol, že s pánom F. zvesili zo stromu lano a vtedy prechádzal okolo poškodený
s priateľkou na aute a povedal, že je to jeho lano. F. povedal, že ide lano vrátiť, aby išiel s ním. Keďže
to bolo kúsok od domu poškodeného tak išiel. S pánom F. vstúpil do dvora na základe gesta priateľky
poškodeného, keď chceli, aby zavolala poškodeného. Vstúpili na pozemok cez otvorenú bránu. Na
dvore bola priateľka poškodeného, ktorá ho zavolala. Obžalovaný nevedel, že pred 2 týždňami sa F. s

poškodeným pohádali. Následne F. napadol poškodeného, chytil ho za tričko, mykal s ním a pýtal sa
ho, prečo jeho manželke niečo urobil. Ako sa tak mykali, vyšla Z. matka, ktorá začala kričať, že opustite
pozemok, alebo niečo v tom zmysle. Obžalovaný stál asi meter a pol za F., tieto výzvy boli asi tri, ale
išli hneď po sebe. Ako prvý ich vyzval, aby opustili pozemok, asi poškodený, potom jeho matka, keď
vyšla von, čo bolo asi 5 sekúnd po sebe. Obžalovaný potom dobehol k F. a odtrhol ich od seba, pričom

iné násilie nepoužil. Poškodeného fyzicky nenapadol, ani ho neudrel do hrude. Pred tým poškodeného
nepoznal a nemal s ním žiadne konflikty. Z pohľadu matky a priateľky poškodeného to mohlo vyzerať,
že poškodeného udrel. Celý incident F.R. s poškodeným trval asi pol minúty, pričom sa iba naťahovali.
Potom F. povedal, že to nemá zmysel čo robí, zobral ho a cez otvorenú bránu vyšli von. Dvor opustili čo
najskôr po výzve, aby odišli. F. ešte kričal na poškodeného, aby išiel von, že si to vysvetlia, ale on išiel

dovnútra a oni odišli preč. Nevie, prečo ho poškodený obviňuje z napadnutia, možno preto, že je priateľ
pána F. a poškodený má otca vplyvného podnikateľa.

Svedok - poškodený F.Š. Z. uviedol, na strome na ulici mal zavesené lano. Videl ako ho nejakí chlapi
zvesujú s tým, že na neho kričali, že už to nie je jeho lano. Keďže sa mu zdali opití radšej išiel preč. Asi za

20 minút prišiel autom domov s priateľkou, otvoril si ovládačom bránu a vošli do dvora. Ako prichádzalidomov, videl na ulici nejakých chlapov. Ako vykladal veci, tak sa dvaja chlapi objavili pri bráne. Zistil, že
je to pán F., ktorý držal v ruke lano, a druhého muža nepoznal. Obaja muži boli pod vplyvom alkoholu,
čo si všimol na ich pohyboch a alkohol z nich aj cítil. Niečo po ňom kričali, ale nepamätá si čo to bolo. F.

hovoril niečo v tom zmysle, že urazil jeho ženu. On povedal, nech mu dajú pokoj a nech vypadnú. Vtom
vošli do brány, do fotobunky, brána sa teda nezatvárala. S tým, aby vošli na ich pozemok poškodený
nesúhlasil. F. vošiel dovnútra na pozemok, asi dva metre za bránu, chytil poškodeného za krk, oprel ho
o kufor a začal ho škrtiť. Poškodený sa vyšmykol, prešiel k ďalšiemu autu, tam ho F.Á. dobehol, znovu
ho zdrapil za krk a zase ho škrtil. Poškodený sa bránil, lebo už nemohol dýchať, snažil sa rukami tie jeho

ruky odsotiť. No a vtedy videl, ako sa ten druhý muž, ktorý stál hneď za F. načahuje, tak sa dal do krytu
- teda si bránil rukami tvár. Druhý muž vypálil a trafil ho. Päsťou mu vrazil do lakťa, keď si bránil tvár a
tým ho zhodil do boku na zámkovú dlažbu, čo bola na paletách. No a tam sa do neho obidvaja pustili.
Nevie, kto to bol, či obžalovaný, ale bol to ten druhý muž, čo prišiel do ich dvora s pánom F.. Tvár toho
druhého muža si nepamätá, keďže sa to zbehlo rýchlo a bolo to dávnejšie, ale podľa stavby tela by to
mohol byť obžalovaný. Aj ten druhý muž voči nemu použil násilie, keďže ho udrel päsťou a keď stratil

rovnováhu a spadol, tak sa do neho pustili obaja. Celé sa to zomlelo rýchlo. Pamätá si, že jeho mama
a priateľka na nich kričali, aby ho nechali. Nikto iný okrem neho, matky, priateľky, pána F. a druhého
muža na dvore nebol. Ako dlho sa útočníci zdržali vo dvore nevie. Po odchode útočníkov volal políciu.
Po útoku ho bolelo rameno, krk a rebrá. Na pohotovosti zo zraneniami bol ten večer, pričom lekár do
správy niečo zle napísal, preto tam bol aj na druhý deň, kde tie chyby opravili. Poškodený nemohol ísť

do práce a mal vystavenú práceneschopnosť na 10 alebo 11 dní.
Obžalovaný uviedol, že skutočnosti vypovedané poškodeným proti nemu nie sú pravdivé.

Svedok M. F. uviedol, že poškodenému išiel vrátiť lano s dobrým úmyslom, pričom sa k nemu pridal
obžalovaný A.. Na dvore videli pani H., ktorej povedal, aby zavolala poškodeného. Ona sa otočila mávla

rukou, tak vošli na pozemok cez otvorenú bránu. Svedok poškodeného vyzval už tretí krát, aby prišiel
k nim doriešiť to, že nabúral do auta jeho manželky, na čo poškodený začal tvrdiť, že nepríde, čím ho
vyprovokoval Začal sa s poškodeným naťahovať za tričká. Zrazu, keďže už toho bolo veľa a skoro ho
pretlačil na zem poškodený, A. prišiel zozadu za ním, potiahol ho dozadu a ako ho odtiahol za rameno,
otočil sa vľavo a postavil sa k A.. Potom začul Z. mamu, ktorá kričala, že sú na súkromnom pozemku,

že ho majú opustiť, tak sa zobrali a išli preč. Svedok dovtedy nikoho nenapadol. Neskôr večer k nim
prišla polícia a pýtali sa ho na udalosť. Voči trestnému rozkazu si nepodal odpor, lebo mu prišlo ľúto, že
tak reagoval a nechce si pohnevať susedov, lebo otec poškodeného je vplyvný človek.

Svedkyňa C. Z., matka poškodeného uviedla, že keď vyšla na dvor, videla F. s jedným mužom, ako

kričia na jej syna. Povedala im, nech nekričia. Pán F. začal znovu kričať na jej syna a potom ho napadol.
Pripojil sa k nemu aj ten druhý muž a začali jej syna biť. Chvíľku to trvalo a potom odišli preč. Ona aj s
N. na nich kričali, nech odídu preč a prestanú. Na jej syna útočili obidve osoby. Koľkokrát ich vyzývala,
aby opustili pozemok to nevie, možno 5 krát, počas bitky stále na nich kričali, aby odišli. Ako dlho to
trvalo to si nepamätá.

Svedkyňa N. H.Á., priateľka poškodeného uviedla, že na dvor prišiel F. s jedným pánom, ktorého vtedy
videla prvý krát. Nepamätá si ho. Najskôr neboli na pozemku a niečo kričali. Potom vstúpili na pozemok,
bránabolaotvorená,napozemkubolaonaapoškodený.Hovoriliim,abyodišliztohopozemku.Povedali
im, skôr ako vstúpili na pozemok, že nech odídu, že sa to dorieši, keď nebudú opití. Žiadala ich o

opustenie pozemku aj pred napadnutím aj potom asi 3 krát. Už nevedela, kto koho prvý napadol. Stáli
tam ako keby v kope a zrazu len ruka vystrelila na poškodeného.
Keďže si svedkyňa vzhľadom na odstup času nepamätala presne okolnosti útoku, na návrh prokurátora
bola časť jej výpovede prečítaná. Tu svedkyňa uviedla, že pán F. chytil poškodeného pod krkom ľavou
rukou a hodil ho na odparkované vozidlo. Poškodenému sa podarilo zo zovretia utiecť. F. poškodeného

opätovne chytil pod krk pri druhom vozidle obomi rukami a sotil ho o auto, pričom druhý muž stál za
ním. Poškodený sa uzatvoril do krytu, rukami si chránil hlavu a vtedy poškodeného napadol aj druhý
muž, ktorý ho udrel rukou do ľavej ruky poškodeného medzi rameno a lakeť. Svedkyňa na hlavnom
pojednávaní potvrdila pravdivosť výpovede v prípravnom konaní.

Svedok Z.. S. D. uviedol, že nevidel ako vstúpil obžalovaný s F. na pozemok poškodeného, lebo išli s
nejakým odstupom za nimi. On so svedkom O. na pozemok nevstúpili. Videli, že na dvore sa odohral
nejaký incident, ktorý trval pár minút. Bolo už šero, tak presne čo sa stalo nevideli. Niekto sa tam hašterila keď ženské hlasy povedali aby opustili pozemok, tak obžalovaný povedal F., že poď nemá to význam
a z pozemku odišli. Večer videl poškodeného ako išiel po ulici so psom.

Svedok F. O. uviedol, že videl obžalovaného s F. ako vstúpili do dvora cez otvorenú bránu. Tu sa odohral
incident, ktorý trval nejakú minútu.

Znalec Z.. Z. S. uviedol, že zranenia, ktoré sa poškodenému stali boli označené ako pomliaždenie
mäkkých tkanív v oblasti krku, krčnej chrbtice a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavého ramena.

Ideozraneniaľahkésdobouliečeniazvyčajnedotrochtýždňov.Vdanomprípadetrvaladobaliečenia11
dní a práceneschopnosť 9 dní od 11.8.2014 do 20.8.2014. Podľa toho, ako závažné je to pomliaždenie
podľa toho sú aj známky vonkajšieho prejavu. Pomliaždenie nemusí byť navonok vôbec objektívne
sledovateľné, musel by sa urobiť mikroskopický rozbor tkaniva, aby sa zistili mikroskopické známky
pomliaždenia tkaniva, ktoré sa u takýchto zranení nerobia. Na základe prejavov zranenia poškodeného,
znalec toto vyhodnotil ako ľahšiu formu pomliaždenia s dobou liečenia na spodnej hranici. Znalec

vylúčil, že by zranenia poškodeného mohli vzniknúť inak, ako napr. pádom na korčuliach, zo schodov,
či štvorkolky, nakoľko takéto zranenia by mali iný charakter. K rozdielnym objektívnym nálezom pri
vyšetrení v deň skutku a nasledujúci deň znalec uviedol, že aj v prvom aj pri druhom vyšetrení poškodený
uvádzal zranenia v oblasti krčnej chrbtice, resp. krku a ramena. To, že pri prvom vyšetrení neboli tie
prejavy až také markantné, to je normálne, pretože napr. aj bolesť toho zranenia sa môže časom

zintenzívniť,časommôženastaťajnarastaniepríznakov.Keďžezraneniachrbticeakrkubolipopisované
aj pri prvom aj pri druhom vyšetrení znalec vylúčil, že by mohli zranenia vzniknúť medzi tými dvoma
vyšetreniami. Popísané odreniny na krku poškodeného nemohli byť staršieho dáta, nakoľko by to lekár
do správy uviedol, ak by nezodpovedali popisu poškodeného. V kompetencii znalca nebolo posúdiť,
kto zranenia poškodenému spôsobil, ale či tieto mohli vzniknúť spôsobom popísaným poškodeným

a ostatnými účastníkmi skutku. Znalec bodovo ohodnotil zranenia poškodeného na 40 bodov, čo pri
hodnote bodu 16,48 eur, predstavuje 659,20 eur.

Z obhliadky miesta činu a fotodokumentácie je zrejmé, že dom, kde býva poškodený je oplotený tujami
medzi ktorými je vstupná bránka a elektrická brána pred vjazdom do garáže, ktorá sa otvára do boku po

železnej koľajnici. Za bránkou je priestor pred garážou na parkovanie dvoch áut za sebou.

Obžalovaný nemá záznam v registri trestov. Podľa evidencie priestupkov bol obžalovaný od roku 2010
uznaný vinným zo 6 priestupkov spáchaných v doprave.

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam
neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých

páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac
trestných činov.
Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich

sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či

tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené
v skutkovej vete výroku rozsudku. Skutočnosť, že do dvora, kde býval poškodený, vošiel M. F. s
obžalovaným, nepoprel ani samotný obžalovaný, hoci ho ostatní svedkovia vzhľadom na odstup času

nepoznali, túto okolnosť jednoznačne vo svojej výpovedi potvrdil pôvodne spoluobvinený M. F., ktorý bol
na hlavnom pojednávaní vypočutý už ako svedok, nakoľko voči nemu toto trestné stíhanie právoplatne
skončilo dňa 5.2.2016, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz č.k. 8T/4/2016 -169 z 18.1.2016.
M. F. potvrdil, že to bol obžalovaný, ktorý s ním dňa 9.8.2014 išiel k domu poškodeného za účelom
vrátenia mu lana zveseného zo stromu, kedy spolu vstúpili na jeho dvor. Pochybnosti obžalovaného v

tomto smere, či on bol tou druhou osobou na mieste činu, keďže ho ostatní svedkovia nepoznali, tak
nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.

Skutočnosť, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, je preukázaná výpoveďou poškodeného,
ktorý uviedol, že potom, čo ho M.B. F. chytil druhý krát pod krk, sa ten druhý muž, ktorý stál za F. načiahol,
na čo si bránil hlavu rukami a vtedy ho ten muž trafil päsťou do lakťa. Následne sa do neho obaja pustili a

udierali ho. Výpoveď poškodeného s rovnakým opisom priebehu udalostí potvrdzuje aj priama svedkyňa
N. H., ktorá uviedla, že potom čo poškodeného druhý krát chytil pod krk M. F. a tento si kryl rukami hlavu,
tak vtedy poškodeného napadol aj druhý muž, ktorý ho udrel rukou do ľavej ruky medzi rameno a lakeť.
Rovnako matka poškodeného potvrdila, že jej syna napadol okrem M. F. aj obžalovaný, nakoľko obaja
muži útočili na jej syna.

M. F. na hlavnom pojednávaní, kde bol vypočutý v postavení svedka nepotvrdil, že by obžalovaný
fyzicky napadol poškodeného, keďže uviedol, že obžalovaný prišiel zozadu za ním, potiahol ho dozadu
a odtiahol ho za rameno.
Svedkovia Z.. S. D. a F. O., ktorí prišli na miesto pred dvor poškodeného po obžalovanom a M. F., pričom
zostali stáť pred bránou, videli za šera incident, ale bližšie jeho priebeh neopísali.

Okolnosť, že obžalovaný fyzicky napadol spolu s M. F. poškodeného, mal súd dostatočne preukázanú
výpoveďami poškodeného a svedkýň N. H. a C. Z.. Hoci je svedkyňa H. priateľkou poškodeného a
svedkyňa Z. jeho matkou, neboli zistené skutočnosti, ktoré by spochybňovali vierohodnosť ich výpovede,
najmä ak okolnosti opísali rovnako detailne ako poškodený. To, že M. F. mieru účasti obžalovaného
zredukoval len na odtiahnutie ho za rameno od poškodeného, súd pripisuje tomu, že ako kamarátovi

mu nechce priťažiť. Ďalší dvaja svedkovia boli od miesta incidentu ďalej, až za bránou a uviedli, že bolo
šero, pričom bližšie okolnosti skutku neopísali.
To, že poškodený v dôsledku fyzického napadnutia M. F. a obžalovaným utrpel ľahké zranenia a aké,
uviedol znalec vo svojej výpovedi a v znaleckom posudku. Išlo o pomliaždenie mäkkých tkanív v
oblasti krku, krčnej chrbtice a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavého ramena. Doba liečenia

poškodeného trvala 11 dní a práceneschopnosť 9 dní od 11.8.2014 do 20.8.2014. Znalec pritom
vychádzal z lekárskych správ poškodeného z chirurgickej pohotovosti v deň skutku a nasledujúci
deň, ako aj z ostatnej zdravotnej dokumentácie. Zranenia tak boli poškodenému spôsobené v priamej
súvislosti so skutkom. Znalec vyvrátil možnosť uvádzanú obžalovaným, že by tieto zranenia mohli
vzniknúť iným mechanizmom alebo v čase medzi prvým a druhým vyšetrením. Vyhodnotenie miery

akou sa ten ktorý útočník podieľal na zraneniach poškodeného nebolo úlohou znalca. Treba poukázať v
danom prípade na skutočnosť, že každý z páchateľov zodpovedá za čin spáchaný spoločným konaním
dvoch osôb, ako keby spáchal čin sám.
Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd preukázané, že obžalovaný poškodenému úmyselne ublížil na
zdraví, nakoľko poškodeného udrel do lakťa a následne ho spolu s M. F. udieral, čím mu spoločným

konaním spôsobili také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie a liečenie.
Okolnosť, že incident vyvolal M. F. a on sa väčšou mierou podieľal na zraneniach poškodeného súd
zohľadňoval pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného.

Naplnenie skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody u obžalovaného mal súd

preukázané výpoveďou poškodeného, jeho priateľky a jeho matky, ktorí zhodne uviedli, že opakovane
niekoľko krát vyzvali obžalovaného a M. F., aby odišli a opustili súkromný pozemok, títo napriek tomu
vo dvore, kde býval poškodený určitý čas ešte neoprávnene zotrvali. Dokonca poškodený a svedkyňa
H. uviedli, že ešte pred tým ako M. F. napadol poškodeného ich posielali preč. Keďže poškodený
a svedkyne museli výzvu niekoľko krát opakovať, je zrejmé, že obžalovaný s M. F. neopustili dvor

poškodenéhobezprostrednepoichvýzve.Akbytotižhneďpoprvejvýzvezačaliodchádzať,nemuseliby
ichpoškodenýasvedkynenatovyzývaťopakovane.Obranaobžalovaného,žedvorzačalopúšťaťihneď
po výzve, tak neobstojí. To, že ich poškodení a svedkyne vyzývali, aby dvor opustili potvrdil obžalovanýaj M. F., i svedkovia Z.. D. a O., ktorí počuli, ako to ženské hlasy hovoria, avšak títo nešpecifikovali čas
aký uplynul medzi výzvami a odchodom obžalovaného a M. F..
Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného vo vzťahu k obom trestným činom

ako konanie v priamom úmysle (obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený Trestným zákonom).

Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným, a to výsluch príslušníkov PZ k preverovaniu
incidentu ako aj listinný dôkaz so záznamom príslušníkov PZ k udalosti z 09.08.2014, nakoľko okolnosti

skutku boli vo veci objasňované inými dostatočnými dôkazmi (výsluchy poškodeného, priamych
svedkov, znalecký posudok, ohliadka miesta činu s fotodokumentáciou). Tieto ďalšie dôkazy navrhované
obžalovaným by neobjasnili priamo skutok, nakoľko polícia sa na miesto činu dostavila až nejaký čas
po skutku a tento preverovala pôvodne ako priestupok.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4, odsek 5

písmeno a) Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy,akoajtoakoumieroukonaniekaždéhozospolupáchateľovprispelokspáchaniutrestnéhočinu.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že takýto druh trestu zabráni

páchateľovi v páchaní ďalšej násilnej trestnej činnosti a bude mať pre neho aj výchovný účinok.
Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného
zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, keďže spáchal prečin ublíženia na zdraví s
prečinom porušovania domovej slobody. Hoci nebol obžalovaný doposiaľ súdne trestaný, súd ako
poľahčujúcu okolnosť nezohľadnil, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nakoľko sa

dopustil až 6 priestupkov. Aj keď týchto sa dopustil len na úseku dopravy, nešlo o ojedinelé konanie
proti pravidlám cestnej premávky. U obžalovaného tak prevažoval pomer priťažujúcich okolností, preto
sa podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona zvyšovala dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu.
Obžalovaný spáchal dva trestné činy, preto mu súd ukladal úhrnný trest podľa toho zákonného

ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V tomto prípade je najprísnejšie
trestným prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest
odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky. S prihliadnutím na zistenú jednu priťažujúcu okolnosť
sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 156 odsek 1 Trestného zákona v trvaní
od šesť mesiacov do dvoch rokov menila tak, že sa zvyšovala dolná hranica o jednu tretinu, a súd tak

ukladal trest v sadzbe jeden rok až dva roky. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne
trestaný, a prihliadnuc aj na to, že obžalovaný nižšou mierou prispel k zraneniam poškodeného ako M.
F., ktorý konflikt vyprovokoval a voči poškodenému použil väčšiu mieru násilia, určil súd výšku trestu
úplne na dolnej hranici trestnej sadzby, teda v trvaní 12 mesiacov, nakoľko má za to, že takýto trest bude
pre obžalovaného dostatočný, aby viedol k jeho náprave a splnil aj výchovný účel.

S ohľadom na osobu páchateľa, jeho doterajšiu beztrestnú minulosť ako aj okolnosti prípadu, má
súd za to, že pre nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto súd
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, nakoľko takto určenú skúšobnú dobu považuje
za dostatočnú, aby obžalovaný preukázal, že povedie riadny život.

Poškodený F. Z. si uplatnil náhradu škody v sume 1.199,20 eur, pozostávajúcu z náhrady škody na
zdraví podľa znaleckého posudku v sume 659,20 eur a z náhrady za ušlú mzdu v sume 540 eur.
Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila náhradu škody v sume 71,07 eur za úhradu
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Hoci bol obžalovaný uznaný za vinného pre trestný čin, ktorým spôsobil škodu, súd mu v zmysle § 287
odsek 1 Trestného poriadku nemohol uložiť povinnosť nahradiť škodu, aj keď bol nárok poškodených
uplatnený riadne a včas, nakoľko v danom prípade by sa mal záväzok týkať oboch páchateľov(obžalovaného aj M. F.) spoločne a nerozdielne, pričom v rozsudku už bolo rozhodované len o
obžalovanom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to

v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku),
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku), zákonný zástupca
obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech

obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku),
(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.