Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010424
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114010424.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov
JUDr.JozefaJaníkaaJUDr.OndrejaSamaša,vtrestnejveciprotiobžalovanémuL.V.,nar.XX.XX.XXXX
v Z., trvale bytom G. XXX/XX, Z. - K., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
odsek 1 písmeno a) Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.03.2016, sp. zn. 3T/34/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa

22. februára2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora

zamieta,

pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.03.2016, sp. zn. 3T/34/2014, bol
obžalovaný L. V. podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry
v Trenčíne pod sp. zn. 2Pv 640/13/3309 zo dňa 04.03.2013 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona, na skutkovom základe, že
odo dňa 08.08.2012 do dňa 31.07.2013 v Z. týral svoju manželku O. V., trvale bytom Z. - K., G. XXX/

XX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a to tak, že ju opakovanie fyzicky napáda tým spôsobom,
že ju bije rukami po celom tele, čím jej spôsobuje pomliaždeniny a hematómy, tieto jeho útoky sa voči
O. V. vystupňovali dňa 25.06.2013, kedy ju úmyselne polial vriacou vodou a následne dňa 26.06.2013
ju opätovne zbil rukami, neustále ju verbálne napáda, kedy jej vulgárne a oplzlo nadáva, ponižuje ju
slovami, že je nula, že sa nevie postarať o deti, počas obdobia, kedy O. V. žila s obžalovaným L.
V. v spoločnej domácnosti, tak z dôvodu jeho zlého správania voči nej, bola viackrát nútená odísť z

ich spoločnej domácnosti k rodine svojej matky a počas toho, ako sa O. V. zdržiavala u rodiny svojej
matky, tak jej obžalovaný telefonoval a posielal jej SMS správy s vulgárnym a násilným obsahom,
ktoré zlé vplývali na psychický stav, následne po tom, ako sa poškodená O. V. vrátila od rodiny svojej
matky späť do miesta svojho trvalého bydliska k obžalovanému, tak obžalovaný ju opätovne fyzicky
napádal, vulgárne jej nadával a po tom, ako obžalovaný naposledy dňa 26.06.2013 fyzicky napadol O.
V., tak poškodená O. V. bola opätovne nútená odísť aj s deťmi zo spoločnej domácnosti, v ktorej žije s

obžalovaným L. V., k rodine svojej matky, počas ktorého obdobia jej obžalovaný neustále telefonoval a
posielal jej SMS správy, ktoré zle vplývali na jej psychický stav,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním

prokurátor a to v neprospech obžalovaného vo výroku o oslobodení spod obžaloby. V dôvodoch
odvolania poukázal na to, že poškodená bola opakovane vypočúvaná, pričom v prípravnom konaníuvádzala, akým spôsobom ju mal obžalovaný týrať a napádať. Dôležitosť jej výpovede je umocnená
tým, že ide o jediného priameho svedka. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že po podaní obžaloby
diametrálne zmenila svoju výpoveď. K zmene došlo pravdepodobne potom, ako si uvedomila, aký

trest obžalovanému hrozí. Svedkovia, ktorých výpovede boli čítané, objektívne nemohli vidieť útoky
obžalovaného voči poškodenej. Výpoveď poškodenej korešponduje s výpoveďou svedkov R. L. a R.
B.. Správanie sa obžalovaného voči poškodenej malo i podľa znalcov Dr. V. a Dr. U.
veľmi negatívny vplyv na jej zdravie. Počas prípravného konania bolo vypočutých množstvo svedkov,
ktorí z väčšej časti potvrdzujú výpovede poškodenej z prípravného konania. Znalkyňa P.. V. v znaleckom

posudku skonštatovala, že poškodená trpí syndrómom týranej osoby a tento je plne rozvinutý. Tiež bolo
preukázané, že je prejavom jej osobnostnej výbavy, že si hanlivé správy písala sama. To vysvetľuje
snahu poškodenej brániť obžalovaného a brať na seba vinu za vzniknutú situáciu, čo je vzhľadom
na tzv. štokholmský syndróm predpokladateľné. Je pravdou, že znalkyňa PhDr. V. nemala v čase
vypracovania znaleckého posudku vedomosť o hospitalizácii poškodenej na psychiatrickom oddelení v
minulosti. Nevylúčila, že by v dôsledku toho boli závery znaleckého posudku iné. Ak súd polemizoval

nad takto zabezpečeným dôkazom, bolo jeho oprávnením i povinnosťou v rámci hlavného pojednávania
doplniť znalecké skúmanie Dr. V. o novo predložené listiny a na základe takto zabezpečeného dôkazu
rozhodnúť. Okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Vzhľadom na uvedené potom prokurátor navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní rozsudok súdu
prvéhostupňapodľa§321ods.1,písm.b),c),d)Trestnéhoporiadkuzrušilapodľa§322ods.1Trestného

poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu k odvolaniu vyjadril tak, že ho považuje za nedôvodné a
napadnutý rozsudok je správny a zákonný. Preto navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora
zamietol.

Verejné zasadnutie bolo po splnení zákonných podmienok vykonané v neprítomnosti poškodenej.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že na dôvodoch
písomne podaného odvolania i na tam uvedenom návrhu v plnej miere zotrváva. Po zrušení rozsudku

bude potrebné doplniť znalecké dokazovanie PhDr. V..

Obhajca navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný sa k návrhu obhajcu pripojil.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady prezumpcie neviny - § 2 ods.4 Tr. por., zákonného
procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2
ods.12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že

súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so
všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného zločinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval

podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a na záver súdu
prvého stupňa, že nebolo preukázané, že sa skutok stal tak, ako to prokurátor v obžalobe uviedol.
Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové i právne závery,pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v
odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por.

Vo vzťahu k obžalovanému nebol v rámci vykonaného dokazovania produkovaný žiaden jednoznačný
či už priamy, alebo nepriamy dôkaz svedčiaci o tom, že sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu stal
a teda, a maiori, že ho spáchal obžalovaný.

Obžalovaný spáchanie žalovaného skutku poprel.

Poškodená síce v prípravnom konaní usvedčovala obžalovaného, v konaní pred súdom však svoje
výpovede poprela a uviedla, že keď ich deti boli zverené do výchovy jej matky, táto jej stále sľubovala,
že jej deti vráti a aby dokázala, že ich má rada, nech udá obžalovaného. Ona práve kvôli deťom, aby
jej boli vrátené, podala na obžalovaného trestné oznámenie. Uviedla, že obžalovaný ju fyzicky nikdy
nebil, boli medzi nimi vzájomné hádky, pričom si vzájomne vulgárne nadávali. Ku konkrétnemu konaniu

obžalovaného zo dňa 26.06.2013 sa vyjadrila, že si na to nepamätá, ku skutku kedy ju mal obžalovaný
poliať vriacou vodou uviedla, že toto sa nezakladá na pravde, že obžalovaného sama provokovala a on
ju pri hádke polial vlažnou kávou. Tiež poprela, že by jej obžalovaný písal sms-ky s vulgárnym a násilným
obsahom, ona viackrát z jeho telefónu písala sms-ky matke a babke. Veľa sms-iek bolo písaných v
maďarčine, pričom obžalovaný po maďarsky nevie. Je pravdou čo uvádza obžalovaný, že ona často

bezdôvodne ušla zo spoločnej domácnosti, pričom obžalovaný nevedel kde je a viackrát ju hľadal. Často
takto ušla do Levíc k svojej rodine, kde však dochádzalo k hádkam kvôli jej deťom a obžalovanému a
tak sa vždy vrátila domov. Keď vypovedala za prítomnosti znalkyne PhDr. V. v prípravnom konaní, bola
pod silným vplyvom matky.

V konfrontácii s ostatnými vykonanými dôkazmi vyznieva, i podľa názoru krajského súdu, usvedčujúca
výpoveď poškodenej z prípravného konania veľmi nevierohodne. V tejto súvislosti možno poukázať
najmä na výpovede svedkov U. X., U. Z., R. P., manželov V., U. V. a W. V.. Títo svedkovia sa
vyjadrovali k spolužitiu obžalovaného a poškodenej. Uviedli, že nikdy nepostrehli nejaké násilné konanie
obžalovaného voči svojej manželke. Práve naopak vypovedali o „ divnej“ povahe poškodenej so

sebapoškodzovacími sklonmi, ktorá bezdôvodne viackrát odchádzala zo spoločnej domácnosti od
obžalovaného, tento nevedel kde sa nachádza a veľakrát ju hľadal napríklad na stanici, v pohostinstve.
Tiež odchádzala do Levíc k svojej rodine, kde sa vždy pohádala a vrátila sa.
Dokonca i z výpovedí matky poškodenej R. L. a babky poškodenej R. B., na ktoré sa prokurátor
odvoláva, vyplýva, že poškodená je ľahko ovplyvniteľná. Často mení výpovede, má sebevražedné

sklony. Opakovane sa liečila na psychiatrii a veľa vecí im zatajovala. Viackrát museli volať políciu kvôli
nevhodnému správaniu poškodenej počas toho, ako bola u nich. Uviedli, že poškodená fyzicky napadla
starú matku aj svoju sestru. Fyzické útoky zo strany obžalovaného voči poškodenej nevideli. Počuli to
len z rozprávania poškodenej - ide teda len o sprostredkované informácie zo strany poškodenej.

Súdna znalkyňa PhDr. K. V. síce uviedla, že u poškodenej zistila rozvinutý syndróm týranej osoby,
avšak ohľadne objektivity tohto posudku vznikli dôvodné pochybnosti. Samotná znalkyňa na základe
otázok na hlavnom pojednávaní k znaleckému posudku uviedla, že pri jeho vypracovaní vychádzala len
z výpovede poškodenej pred vyšetrovateľom dňa 24.07.2013, ktorého bola prítomná, z výpovede matky
a starej matky poškodenej a osobného vyšetrenia poškodenej. Nemala ďalšie informácie vyplývajúce

zo spisového materiálu ani o zdravotnom stave poškodenej, o situácii v rodine ohľadne zverenia detí
poškodenej do starostlivosti jej matky a podobne. Pripustila, že pokiaľ by tieto informácie mala pri
vypracúvaní posudku, mohol byť záver znaleckého posudky iný. Z výpovede samotnej poškodenej
vyplynulo, že žila dlhodobo v rozvrátenej rodine, mala byť zneužívaná otčimom, čo nikto nechcel
riešiť. Nie je vylúčené, že prípadná prítomnosť syndrómu týranej osoby by mohla mať korene v týchto

okolnostiach.
Tomunasvedčujúizáveryznaleckéhoposudkuč. 27,28/2013zodňa11.12.2013,akoajvýpoveďznalca
U.. X. U. na hlavnom pojednávaní. Vyplynulo z nich, že osobnosť poškodenej je simplexná, emočne
a sociálne nezrelá a boli u nej zistené poruchy osobnosti a správania, ktoré sú trvalého charakteru.
Vplyv na jej zdravotný stav mohli mať konflikty vyplývajúce z rodinného prostredia, vzťahové problémy s

manželom, ale aj s jej rodinou v súvislosti s odňatím jej detí a zverením do starostlivosti jej matky. Znalci
u poškodenej nevideli syndróm týranej ženy.
Uvedenú líniu preukazuje i ako listinný dôkaz prečítaný znalecký posudok znalca PhDr. P. X., č.
16/2014 zo dňa 28.11.2014, vypracovaný v konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/112/2014.Znalec pri jeho vypracovaní vychádzal jednak z dôkazov nachádzajúcich sa v tomto konaní, ale aj z
celého vyšetrovacieho spisu v konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/34/2014 . V závere znalec
skonštatoval, že u poškodenej sú evidentné konfabulatórne tendencie a jej vierohodnosť hodnotil ako

zníženú za nezistenia syndrómu týranej ženy ani doznievajúcich zvyškových prejavov tohto syndrómu.

V konfrontácii s vyššie uvedenými dôkazmi sa preto pôvodná usvedčujúca výpoveď poškodenej z
prípravného konania, ako i výpovede jej matky a starej matky „preukazujúce“ údajné týranie javia ako
nevierohodnéasúvyvrátenénielennovouvýpoveďoupoškodenejnahlavnompojednávaní,aleajtýmito

dôkazmi, ktoré sú s ňou v súlade.

Krajský súd pripomína, že i znalecký posudok je dôkaz ako každý iný a treba ho hodnotiť vo vzájomnom
pomerovaní s inými dôkazmi. V danom prípade boli vykonané dostatočné dôkazy spochybňujúce
dôvodnosť podania obžaloby, takže ani prípadné doplnené znalecké skúmanie a dokazovanie zo strany
znalkyne PhDr. V. by samé osebe nebolo schopné spochybniť vo vzájomnom pomerovaní ostatné

dôkazy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súhlasí odvolací súd so záverom súdu prvého stupňa, že vykonaným
dokazovaním neboli produkované žiadne priame ani nepriame dôkazy, ktoré by sami osebe, alebo
v spojení s inými dôkazmi umožňovali vysloviť jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že sa

žalovaný trestný čin stal a následne, že ho spáchal obžalovaný.

Vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré uvádzal prokurátor krajský súd nezistil, že by v prípravnom
konaní a na hlavnom pojednávaní boli produkované dôkazy preukazujúce spáchanie trestného činu.

Podľa § 2 ods.4 Trestného poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie sa považuje
za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. V uvedenom
ustanovení je upravená zásada prezumpcie neviny. Podľa nej nedokázaná vina ma rovnaký dôsledok
a význam ako dokázaná nevina, a teda obvinený nie je povinný svoju nevinu dokazovať. Zo zásady
prezumpcie neviny vyplývajú nasledovné pravidlá pri dokazovaní:

- in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného); ak zostanú dôvodné pochybnosti o
skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v
prospech obvineného, čomu zodpovedajú dôvody oslobodenia spod obžaloby, najmä dôvody uvedené
v § 285 písm. a) a c),

- obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to
ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z
toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu
nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok

môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v
prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa
§ 285.

Okresný súd preto postupoval správne, keď s poukazom na aplikáciu zásady in dubio pro reo

skonštatoval, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a podľa § 285
písm. a) Trestného poriadku ho spod obžaloby oslobodil.

Jediným nedostatkom napadnutého rozsudku je, že v enunciáte je chybne uvedený dôvod oslobodenia
spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, hoci v zápisnici o hlavnom pojednávaní je správne

uvedené, že bol oslobodený podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku. Ide však len o pisársku chybu, ktorá bude
napravená zo strany okresného súdu opravným uznesením.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.