Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010320
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813010320.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.

Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom 27. augusta 2014 prejednal
odvolanie podané obžalovaným W. Z. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/123/2013
zo dňa 17.4.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/123/2013 zo dňa 17.4.2014.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného W. Z., nar. XX.X.XXXX v J., bytom S. T.
č. XXX, E.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 20.5.2013 v čase medzi 13.00 a 14.00 hodinou vošiel cez pootvorené okno do rodinného
domu číslo XXX na G. ulici v E., majiteľa A. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorý v tom čase spal v kresle v kuchyni,

ktorý sa prebudil, obžalovaný pristúpil k nemu a v čase, keď poškodený stál, pootočil ho a zo zadného
vrecka po jeho roztrhnutí mu vytrhol peňaženku s osobnými dokladmi a hotovosťou vo výške 3 000,-
Eur a následne ušiel cez vchodové dvere preč, ktorým konaním spôsobil poškodenému A. Z. škodu vo
výške 3 000,- Eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, činom spôsobil

väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák., za použitia §

138 písm. d) Tr. zák.,

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému A. Z., nar.
XX.X.XXXX vo K., J., trvale bytom E., Ul. G. č. XXX/X, škodu vo výške 3 000,- (tritisíc) Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný W. Z. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. b), d) Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a z prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej

časti napadnutého rozsudku. Za toto konanie mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.,
§ 38 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov s tým, že podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tým istým rozsudkom mu bola podľa § 287 ods. 1 Tr.
por. uložená povinnosť nahradiť poškodenému A. Z. škodu vo výške 3 000,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajkyne. Okrem iného uviedol,
že súhrn dôkazov, z ktorých prvostupňový súd vychádzal, nedostatočne odôvodňuje bez dôvodných
pochybností záver o jeho vine a záver o výške škody. Podľa odvolateľa výrok o vine nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní z dôvodu, že sám poškodený uvádza iné skutočnosti, ako ku konaniu došlo.

Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal inak ako v prípravnom konaní. Uviedol, že keď mu mal
zobrať peňaženku z nohavíc, tak už stál. Zaregistroval ho v tej chvíli, ako mu v podstate kládol ruku do
zadného pravého vrecka nohavíc, pričom mu roztrhol vrecko na nohaviciach. Nevedel uviesť, ako došlo
k zraneniu jeho kolena. Tvrdil, že asi sa buchol o stenu, keď ho otáčal a bral mu peňaženku. Na zem
nespadol. Podľa odvolateľa ani poškodený nemal jasnú predstavu, ako ku skutku vlastne došlo. Jeho

výpoveď je plná rozporov. Zdôraznil, že jediným priamym dôkazom je len výpoveď poškodeného, na
ktorej je postavená celá obžaloba. Nesprávny je aj výrok o náhrade škody, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Prvostupňový súd sa uspokojil len s tvrdením poškodeného, ktorý uvádzal, akú hotovosť
mal v peňaženke. Svedok A. T. uviedol, že žiadne zranenia na poškodenom nevidel. Poškodený mu
povedal, že mal peniaze v hodnote troch miliónov, ale v akej mene, to nepovedal. Poškodeného pozná

ako suseda a mohlo to byť aj 300,- Eur alebo 3 000,- Eur. K výpovedi svedka T. odvolateľ uviedol, že
tento svedok pri skutkovom deji priamo nebol a vypovedal iba o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel
od osoby poškodeného. Potom výpoveď tohto svedka je z hľadiska posúdenia jeho viny nepostačujúca.
Na preukázanie jeho viny treba uviesť súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré musia tvoriť
logickú, ničím nerušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen

spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje ho zo spáchania, ale súčasne
musí vylučovať možnosť akéhokoľvek iného záveru. Podľa odvolateľa za danej dôkaznej situácie bolo
potrebné postupovať podľa zásady in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
Z vykonaného dokazovania nebolo dostatočným spôsobom preukázané splnenie všetkých znakov
skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. b), d) Tr. zák. a prečinu porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby bol spod obžaloby
oslobodený, prípadne aby po zrušení napadnutého rozsudku vec bola vrátená prvostupňovému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Príslušný prokurátor sa písomne k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Na verejné zasadnutie sa obžalovaný neustanovil. Písomne požiadal a súhlasil s tým, aby sa verejné
zasadnutie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Obhajkyňa obžalovaného trvala na dôvodoch písomne
podaného odvolania a na návrhu v ňom uvedenom. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní
prihliadal aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byťdôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné.

Odvolací súd po prieskume predloženej veci zistil, že napadnutý rozsudok vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu trpí takými chybami, pre ktoré je
nielen nezrozumiteľný, ale i nezákonný, a preto bolo potrebné ho zrušiť. Išlo nielen o pisárske chyby,
ale i o gramatické nesprávnosti. Takýmto postupom okresný súd porušil ustanovenie § 163 ods. 3 Tr.
por. V zmysle citovaného právneho ustanovenia, pokiaľ ide o výrok o vine, súd vždy rozhoduje o skutku,

ktorý je uvedený v obžalobe. To však neznamená, že nemôže skutok a jeho právne označenie upraviť
tak, aby bola zachovaná jeho totožnosť. V predloženej veci konajúci súd bez zmeny oproti obžalobe
mechanicky prevzal i nesprávnosti v nej uvedené. Krajský súd v rámci odvolacieho konania bez toho,
aby menil totožnosť skutku, opravil nielen pisárske chyby v opise skutku, ale upravil skutok tak, aby
tento zodpovedal dôkazom, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Za týmto účelom na verejnom
zasadnutí postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por., s použitím § 269 Tr. por. prečítal zápisnicu o ohliadke

miesta činu zo dňa 20.5.2013. Napriek tomu, že tento dôkaz bol na hlavnom pojednávaní prečítaný a
vykonaný, konajúci súd uviedol v opise skutku nesprávny dátum, kedy sa skutok stal. Ak by tento dôkaz,
najmä jeho obsah vykonal náležite, zistil by, že skutok sa stal nie dňa 2.5.2013, ale dňa 20.5.2013. Táto
skutočnosť bola zistená aj z výpovede poškodeného A. Z.. Odvolací súd napravil uvedenú nesprávnosť
sám týmto novým rozhodnutím tak, aby výrok o vine zodpovedal stavu veci a zákonu.

Pokiaľ obhajoba v odvolaní poukázala na to, že prvostupňový súd uznal obžalovaného vinným zo
spáchania stíhaného skutku len na základe jediného dôkazu, a to výpovede poškodeného, pričom táto
výpoveď je plná rozporov a nedôveryhodná, krajský súd pripúšťa, že obhajoba má čiastočne pravdu.
Poškodený A. Z. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy vypovedal o rozhodujúcich skutočnostiach

inak ako v prípravnom konaní. Spôsob, akým sa obžalovaný zmocnil jeho peňaženky, popísal inak oproti
prípravnému konaniu. Uviedol, že spal v kuchyni v kresle. Obžalovaný do domu vošiel cez pootvorené
kuchynské okno. Obžalovaného zaregistroval vo chvíli, keď mu kládol ruku do jeho zadného pravého
vrecka nohavíc. Predtým ho pootočil, aby mohol peňaženku lepšie vybrať. Ako mu vybral peňaženku,
roztrhol mu vrecko na nohaviciach. Obžalovaného poznal, chodil mu predtým pomáhať s prácami na

dome. Ako si zranil koleno, uviesť nevedel, asi sa buchol o stenu. Na zem nespadol. V peňaženke mal
3 000,- Eur a doklady. Peňaženka i s dokladmi mu bola neskôr vrátená, hotovosť nie. Hotovosť mal
z predaja pozemkov v Taliansku. V prípravnom konaní vo výpovedi zo dňa 4.9.2013 poškodený tvrdil,
že obžalovaný ho predtým, ako sa zmocnil jeho peňaženky, stiahol na podlahu, kde si narazil lakeť aj
koleno. Pri konfrontácii s obžalovaným tvrdil, že ako mu obžalovaný trhal vrecko, kopol ho do kolena.

V tejto súvislosti treba uviesť, že poškodený A. Z. v čase skutku mal 76 rokov. Ide o občana talianskej
národnosti, ktorý sa zdržuje na území Slovenskej republiky s pobytovým preukazom občana EÚ.
Neovláda slovenský jazyk. Napriek tomu, že pri jeho výsluchu bola prítomná tlmočníčka, podľa názoru
odvolacieho súdu vek poškodeného i tá skutočnosť, že neovláda slovenský jazyk, mohli spôsobiť

nepresnosti v jeho výpovedi, avšak o podstatných skutočnostiach vypovedal poškodený
rovnako. Obžalovaný vošiel do jeho domu pootvoreným kuchynským oknom, keď spal. Pri zmocnení
sa peňaženky, ktorú mal pri sebe v zadnom pravom vrecku nohavíc, použil proti nemu fyzické násilie.
Uviedol, že keď mu obžalovaný bral peňaženku, aby sa k nej lepšie dostal, pootočil ho a zo zadného
vrecka po jeho roztrhnutí mu vytrhol peňaženku s osobnými dokladmi aj hotovosťou vo výške 3 000,-

Eur. Následne ušiel cez vchodové dvere, ktoré si predtým odomkol. S výpoveďou poškodeného, tak
ako ju učinil na hlavnom pojednávaní, korešponduje aj výpoveď svedka A. T.. Poškodeného poznal asi
5-7 rokov, odkedy sa prisťahoval do E.. Je jeho susedom. V rozhodnom čase ho videl pobehovať po
ceste. Mal roztrhnuté zadné vrecko na nohaviciach. Z toho, čo mu hovoril, vyrozumel, že má zavolať
políciu, že bol okradnutý, že mu niekto vošiel do domu cez okno do kuchyne a počas jeho spánku mu

ukradol peňaženku. Povedal, že v peňaženke mal hotovosť 3 milióny, nepovedal v akej mene. Keď
poškodený hovorí o peniazoch, vždy hovorí o miliónoch. Žiadne zranenia na ňom nevidel. S poukazom
na uvedené krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením obžalovaného, že svedeckú výpoveď svedka A. T.
niejemožnépovažovaťzadôkaz,ktorýbyhozúčastinaskutkuusvedčoval.Jepravdou,žetentosvedok
nebol priamo účastný udalosti. Poškodený však bezprostredne po tom, ako sa obžalovaný zmocnil jeho

peňaženky, opísal svedkovi stretnutie s obžalovaným v podstate zhodne s výpoveďou, ktorú učinil na
hlavnom pojednávaní. Tvrdenie odvolateľa, že výpoveď poškodeného je rozporná a nedôveryhodná,
neobstojí najmä s poukazom i na výpoveď svedka T.. Tiež treba uviesť, že nebolo zistené, že bypoškodený vypovedal o podstatných okolnostiach nepravdu, a nebol zistený ani motív poškodeného na
krivé obvinenie obžalovaného.

Za danej dôkaznej situácie bolo potrebné upraviť opis skutku tak, aby zodpovedal dôkazom vykonaným
na hlavnom pojednávaní. Úprava skutku tak, ako túto vykonal odvolací súd, si vyžiadala i zmenu právnej
kvalifikácie konania obžalovaného.

Jednoznačne a bez pochybností po zhodnotení dôkazov v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne v súlade

s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. možno vyvodiť záver, že obžalovaný W. Z. dňa 20.5.2013 v čase
medzi 13.00 a 14.00 hod., keď poškodený A. Z. spal, vnikol do jeho domu cez pootvorené kuchynské
okno a prisvojil si jeho peňaženku s hotovosťou 3 000,- Eur, ktorú mal poškodený pri sebe, tak, že sa
jej zmocnil za použitia fyzického násilia. Takto zistené skutkové zistenia zodpovedajú právnej kvalifikácii
zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák., za použitia § 138
písm. d) Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu bolo potrebné obžalovanému uložiť taký trest, aby plnil svoj
účel stanovený v § 34 ods. 1 Tr. zák. Vo všeobecnosti platí, že Trestný zákon vychádza zo zásady,
že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi.
Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné

činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok
sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen
na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať
prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva

sa tým najavo aj ostatným, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon, a
takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z hľadiska
týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods.
1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa
musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom

spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadať na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák.,
t.j. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného W. Z. neboli
zistené žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. V odpise registra trestov má obžalovaný jeden

záznam o odsúdení. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/87/2012 zo dňa 2.5.2013 bol
uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr. zák. a za toto konanie mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorého výkon
mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba 16 mesiacov. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.5.2013, teda v ten istý deň, ako spáchal teraz súdený skutok. Obžalovanému bol

ukladaný úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., a to za dva skutky spáchané v jednočinnom súbehu,
pričom prísnejší bol zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., pri ktorom zákonodarca určil trestnú
sadzbu v rozpätí od 3 do 10 rokov. Trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, ktorý bol
obžalovanémuuložený,považujekrajskýsúdzatrest,ktorýzodpovedázásadámukladaniatrestovpodľa
§ 34 Tr. zák.

Obžalovaný W. Z. nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin, a preto podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody bol
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodený A. Z. si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas v súlade s ustanovením § 46 ods.
3 Tr. por. Škoda mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a výška
škody je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol uznaný za vinného. Z týchto
dôvodov bola obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložená povinnosť, aby poškodenému
škodu vo výške 3 000,- Eur nahradil.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.