Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216711
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815216711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.

Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: M. W., bytom O. J. I. XXX,
zastúpená X. W., bytom O. J. I. XXX, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom
Kežmarok,Hlavnénámestie12,IČO:35923130,zastúpenému:Beňo&partnersadvokátskakancelária,
s.r.o., so sídlom Poprad, Nám. Sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 5C/326/2015-36 zo dňa 03.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v súvisiacom
výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti
zmluvy o najľahšej pôžičke č. 4610500913 zo dňa 6.11.2013 a v prevyšujúcej časti konanie zastavil. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznáva ich náhradu v celom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov
dokazovania. Dňa 6.11.2013 došlo medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako klientom veriteľa

k uzavretiu zmluvy o najľahšej pôžičke č. 4610500913, na ktorej základe žalovaný poskytol žalobkyni
2.000,- eur. V článku V. zmluvy sú uvedené základné údaje o úvere, a to: typ pôžičky SLPO QFD-
najľahšia, výška pôžičky 2.000,- eur, splátka 62,38 eur, RPMN 32%, celkové náklady spotrebiteľa
1.742,80 eur, fixná ročná úroková sadzba 32%, celková čiastka 3.742,80 eur, počet splátok 60,
priemerná hodnota RPMN 20,83%, termín konečnej splatnosti 11/2018. Zo zmluvy vyplýva, že strany
si nedohodli poistenie, pôžička mala byť poskytnutá v hotovosti a spôsob uhrádzania splátok je
dohodnutý prostredníctvom poštových poukážok. V článku IX. bod 2 zmluvy (zmluvné podmienky)

sú definované jednotlivé pojmy (napr. pôžička = bezúčelový spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej
klientovi spoločnosťou; splátka = peňažná čiastka dohodnutá medzi klientom a spoločnosťou v zmluve
za obdobie jedného mesiaca, ktorou klient spláca celkovú čiastku skladajúcu sa z dohodnutého
anuitného úroku, príslušnej časti istiny a poistenia v prípade, že klient požiada o poistenie schopnosti
splácať splátky pôžičky). Podľa bodu 6 zmluvných podmienok ak nie je v splátkovom kalendári alebo
v zmluve uvedené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V článku X.
s názvom vyhlásenie zmluvných strán, zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu si prečítali, bola uzatvorená

slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní, je výrazom ich vôle, jej obsahu riadne porozumeli, čo
potvrdzujú svojimi podpismi. V konaní žalobkyňa uzavretie zmluvy, ako aj to, že suma 2.000,- eur jej
bola zo strany žalovaného poskytnutá, potvrdila. Slovenská obchodná inšpekcia v Prešove listom zo
dňa 29.4.2015 žalobkyni na jej podnet oznámila, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že zmluva oposkytnutí najľahšej pôžičky neobsahuje druh spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov a preto sa v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

3. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáha určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí
najľahšej pôžičky zo dňa 6.11.2013 a teda ide o tzv. určovaciu žalobu, preto sa v prvom rade zaoberal
tým, či žalobkyňa má v zmysle 137 písm. c) CSP (predtým rovnako § 80 písm. c/ O. s. p.) naliehavý
právny záujem na takomto určení.

4. Po preskúmaní veci okresný súd dospel k záveru, že v danej veci žalobkyňa nemá naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky, pretože jej nič nebráni v tom, aby
svoje práva vykonala takým spôsobom, že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčená, že mu je
povinná zaplatiť, resp. tak, že žalovanému nezaplatí to, o čom si je vedomá, že mu nie je povinná zaplatiť
(úroky, prípadne poplatky). Pre prípad toho, že by žalovaný nebol rovnakého právneho presvedčenia

ako žalobkyňa a uplatnil by si svoje práva na zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobkyni
na súde, žalobkyňa sa môže svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy domáhať v takomto
súdnom konaní. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti určitého právneho
úkonu je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si účastníci
môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu.

O takýto prípad vo veci žalobkyne nejde. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere
a otázku platnosti, resp. neplatnosti zmluvy je možné riešiť v rámci konania na plnenie, t.j. pokiaľ si
voči nej žalovaný uplatní svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy. V danej veci by určením, ktoré žalobkyňa
požaduje, nedošlo k vyriešeniu všetkých sporných otázok a takéto určenie by žalovanému nemohlo
zabrániť, aby sa voči žalobkyni domáhal vrátenia toho, čo jej bolo na základe zmluvy z jeho strany

poskytnuté. V konaní súd tiež zistil, že v súvislosti so zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa
6.11.2013 neboli medzi žalobkyňou a žalovaným dohodnuté zrážky zo mzdy, resp. iných príjmov, nie
je a ani nebolo vedené rozhodcovské konanie, príp. exekučné konanie. Neexistuje teda hrozba, že
by žalovaný mohol voči žalobkyni uplatňovať nároky zo zmluvy na základe iného titulu ako súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie o určení práva, ktorého sa žalobkyňa v žalobe domáha, nijakým spôsobom

neovplyvní jej právne postavenie voči žalovanému. Neexistuje právo žalobkyne, ktoré by mohlo byť
ohrozené v závislosti od rozhodnutia o určení neplatnosti predmetnej zmluvy. Taktiež nemožno v danej
veci označiť právne postavenie žalobkyne ako neisté, pre ktoré by mohla byť v závislosti od rozhodnutia
vo veci samej vystavená konkrétnej ujme. Na tomto závere nič nemení ani to, že v prípade žalobkyne
ide vo vzťahu k žalovanému o spotrebiteľa podľa predpisov hmotného práva, keďže naliehavý právny

záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému hmotnému
právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi žalobcom spotrebiteľom a iným žalobcom
vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom prípade, ak
sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Takýto záver vyplýva
aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 251/2015 zo 16.3.2016 ale aj Krajského súdu v

Trenčínesp.zn.17Co/339/2015.Vzhľadomnauvedenéokresnýsúdžalobuourčenieneplatnostizmluvy
o poskytnutí pôžičky zamietol a meritórne sa nezaoberal žalobkyňou uplatnenými dôvodmi neplatnosti
predmetnej zmluvy, ani žalovaným uvádzanými dôvodmi platnosti tejto zmluvy. Súd tiež nepovažoval
za potrebné ani vykonať dokazovanie, ktoré žalobkyňa vo veci navrhovala, nakoľko vykonanie týchto
dôkazov by nemalo pre rozhodnutie vo veci význam. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala aj toho, aby jej

bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 2.000,- eur Slovenskej republike a žalovanému povinnosť zaplatiť
všetky mesačné splátky, ktoré mu uhradila. Pred začatím pojednávania v tejto časti vzala žalobu späť,
a preto súd v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil. O nároku na náhradu trov
konania okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

5. Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa, v ktorom - z
hľadiska jeho obsahu - deklarovala odvolací dôvod, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedla, že bezdôvodné obohatenie je potrebné zo zákona vydať a každý
iný spôsob nakladania s financiami z bezdôvodného obohatenia je v rozpore so zákonom. Namietala,
že vec prejednávajúci sudkyňa nedovolila žalobkyni zabezpečiť do spisu dôkazy preukazujúce, že

žalovaný poskytuje spotrebiteľské úvery z financií bezdôvodného obohatenia seba samého. Ak sudkyňa
zastáva takýto názor, nie je nestrannou v tomto súdnom konaní a bolo porušené právo žalobkyne
na spravodlivé súdne konanie. Ak žalovaný poskytuje spotrebiteľské úvery z financií bezdôvodného
obohatenia sa, spotrebiteľské úvery potom musia byť nielen bezúročné a bez akýchkoľvek poplatkov,ale všetky takéto zmluvy musia byť neplatné, pretože sú v rozpore so zákonom a plnenie zo strany
spotrebiteľa sa stalo nemožným. Ak chce žalovaný poskytovať spotrebiteľské úvery, musí najskôr vydať
všetko bezdôvodné obohatenie sa na úkor jednotlivých spotrebiteľov, čo činí milióny eur. Zmluva, kde sa

spotrebiteľ zaväzuje plniť voči veriteľovi, ktorý sa doteraz bezdôvodne obohatil o milióny eur, je zmluvou
diskriminačnou. Ak Národná banka Slovenska udelila žalovanému v tomto súdnom konaní licenciu
na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez toho, aby tento najskôr vydal doterajšie bezdôvodné
obohatenie, konala v rozpore so zákonom. Na základe doteraz uvedeného má každý občan právo
nezaplatiť napríklad hypotéku banke a takto sa bezdôvodne obohatiť, pričom nesmie byť súdený za

bezdôvodné obohatenie sa. Potom nech si banka žaluje štát, ktorý, keď umožnil bezdôvodne obohatiť
sa nebankovým spoločnostiam, a tým umožnil bezdôvodne obohatiť sa všetkým občanom tohto štátu.
Žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ, vždy bude mať naliehavý právny záujem. Jediným spôsobom
ako sa môže domáhať neplatnosti predmetnej zmluvy je podanie žaloby o neplatnosť na príslušnom
súde. Takúto žalobu podala, lebo na základe zmluvy žalovaný poskytol úver z financií bezdôvodného
obohatenia sa, čo je v rozpore so zákonom a plnenie zo strany žalobkyne nebolo možné. Kým je

zmluva o pôžičke platná, žalobkyňa vystupuje ako dlžník, ktorý však voči veriteľovi doteraz neplnil.
Zákon však neumožňuje žalobkyni plniť ani istinu, pretože žalovaný poskytoval pôžičky z bezdôvodného
obohatenia sa na úkor jednotlivých spotrebiteľov a tieto financie musí vydať žalobkyňa štátu. Ak je
však žalobkyňa neustále viazaná predmetnou zmluvou, v ktorej vystupuje ako dlžník, žalovaný v tomto
súdnom konaní môže proti žalobkyni vystupovať, čo sa napokon aj deje. Žalovaný vymáhal pohľadávku

od žalobkyne prostredníctvom spoločnosti, ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávky, a to napriek tomu,
že žalovanému financie z bezdôvodného obohatenia sa neprináležia. Žalovaný dal podnet aj na políciu,
aby bolo prešetrené, či z jej strany nedošlo k úverovému podvodu, pričom to bol sám žalovaný, ktorý
uviedol žalobkyňu do omylu, keď jej poskytol pôžičku z financií bezdôvodného obohatenia sa, čo je v
rozpore so zákonom. Orgány činné v trestnom konaní podnet odložili. Žalobkyňa je uvedená v registri

dlžníkov ako neplatič, o čo sa postaral žalovaný v tomto súdnom konaní, čo je zásah do dobrého
mena žalobkyne. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo veci sp.zn. 5Co/358/2009.
Žalobkyňa musela mať naliehavý právny záujem na určení, pretože sudkyňa ju oslobodila od zaplatenia
súdneho poplatku.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril tak, že zotrváva na predchádzajúcich
stanoviskách. Mal za to, že rozhodnutie súdu je vecne správne a žiadal aby ho odvolací súd potvrdil.
Žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o
pôžičke, pretože neexistuje právo žalobkyne, ktoré by mohlo byť ohrozené v závislosti od rozhodnutia
o určení neplatnosti predmetnej zmluvy. Žalobkyňa má možnosť domáhať sa určenia neplatnosti

zmluvy v rámci konania na plnenie, pokiaľ by si voči nej žalovaný uplatnil svoj nárok. Okrem toho
neprijateľnosť jednej zmluvnej podmienky nemôže mať za následok neplatnosť celej spotrebiteľskej
zmluvy okrem prípadov, ak samotná zmluva bez podmienky nemôže obstáť. Uplatnil si nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa sa k písomnému vyjadreniu žalovaného vyjadrila tak, že žalobou chce dosiahnuť, aby súd
rozhodol tak, že medzi stranami nie je žiadny právny vzťah. Je v rozpore so zákonom, ak žalovaný žiada
plnenieodžalobkyne,keďjejposkytolúverzfinanciíbezdôvodnéhoobohateniasa.Stoutoneprijateľnou
podmienkou sa žalobkyňa nemohla oboznámiť pri podpise zmluvy, pretože jej túto skutočnosť žalovaný
zamlčal. Zdôraznil, že žalobu podala až potom, ako bola vypočutá vyšetrovateľom OR PZ Prievidza, a

teda musí mať naliehavý právny záujem na určení.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný
postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015

Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaných 1/,2/
nariaďovať pojednávanie.

9. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti vecne
správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

13. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že s rozsudkom okresného súdu nesúhlasí z dôvodu, že
podľa jej názoru je vo veci daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej
inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje

správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

16. Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu
zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Okresný súd sa
riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentami strán,

uviedol,ktoréskutočnostipovažujezapreukázanéaktorénie,ktorédôkazyvykonal,zktorýchvychádzal
a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.

17. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku vyporiadal i s otázkou naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na požadovanom určení. V odvolacom konaní žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutkové

či právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu uvádza krajský súd
nasledovné skutočnosti:

18. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke,

uzavretej so žalovaným. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi
skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba v prejednávanej veci bola
na súd doručená dňa 13.10.2015, teda za účinnosti predchádzajúceho procesnoprávneho predpisu-
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie
právnejskutočnosti.Vsúdnejpraxisažalobynaurčenieprávnejskutočnosti,vrátanežalobyoneplatnosť

právneho úkonu pripúšťali, ak žalobca preukázal na určení tejto právnej skutočnosti naliehavý právny
záujem. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok,
ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti,
napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu Civilný
sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho

úkonu) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu.

19. Z hľadiska ústavnoprávneho princípu právnej istoty, však podlieha ochrane aj legitímne očakávanie,
ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa
30.4.2008, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho

očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb
pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého
výsledku sa spoliehali (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, nález
Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008).

20. Krajský súd preto zdôrazňuje, že vzhľadom na znenie ust. § 470 ods. 2 CSP a na ústavnoprávnu
zásadu ochranu legitímnych očakávaní strán je potrebné v danej veci posudzovať otázku naliehavého
právneho záujmu podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby.21. Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

22. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ OSP je základným
procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie vylúčené zaoberať sa
takouto žalobou vecne tak, ako to napokon konštatoval okresný súd. Súd v každom štádiu konania
musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú. Určovacie
žaloby majú tak podľa právnej teórie ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov aj diktatúry opodstatnenie

tam, kde ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací návrh podľa § 80 písm. c/
OSP má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý
má práve určovací návrh (žaloba) odstrániť. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení,
v danom prípade určení neplatnosti predmetnej zmluvy, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili
všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvoril by sa pevný právny základ pre budúce právne
vzťahy. Naopak, nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať pomocou žaloby na

plnenie. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu tam, kde
by neslúžila potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

23. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že určenie
neplatnosti zmluvy o pôžičke by neodstránilo stav právnej neistoty, teda nezabránilo by veriteľovi

(žalovanému) z tejto zmluvy domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného
obohatenia. Vyriešiť otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok možno tiež len v
konaní o návrhu na plnenie. Takýto záver je namieste i vo vzťahu k otázke či a komu žalobkyňa vlastne
dlhuje, ktorú možno riešiť práve konaním na plnenie. Rozhodnutie o platnosti či neplatnosti zmluvy o
pôžičke v tomto konaní by nevytvorilo pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom

ďalšej žaloby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia jednou zo strán.

24. Krajský súd záverom udáva, že neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení vylučuje možnosť aplikácie ustanovení §53a Občianskeho zákonníka a § 298 CSP, teda možno
skúmania rozhodovania o neprijateľnosti zmluvných podmienok.

25. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

26. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na
ich náhradu.

27. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP okresný súd.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).